K zákazu hazardu sa priblížilo ďalšie mesto – Vráble. 

Mestskí poslanci takmer deväťtisícového mesta budú na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva rozhodovať o zákaze umiestnenia herní na území mesta.

Ako informuje TASR, petíciu proti hazardu v meste odovzdal poslanec Peter Puškár primátorovi Tiborovi Tóthovi v decembri.

Petícia obsahovala 2 422 platných podpisov, čím Vráble splnili zákonnú podmienku 30-percentnej podpory zo strany dospelých obyvateľov mesta či obce. 

Momentálne ešte mesto preveruje, či dochádzalo na jeho území pre hranie hazardných hier k narúšaniu verejného poriadku, čo je tiež podmienka súčasnej legislatívy na zákaz herní. Dodajme, že táto podmienka je často kritizovaná, rovnako ako nutnosť petície. 

Na Mestskom úrade vo Vrábľoch sa začiatkom februára stretol primátor s mestskými poslancami, ktorí mu predložili rozsudok Okresného súdu Nitra z apríla minulého roka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s hraním hazardných hier došlo na území mesta k porušeniu verejného poriadku.

Vyzerá to tak, že Vráble by mohli pribudnúť k mestám a obciam, ktoré povedali hazardu stop. O zákaze hazardu na svojom území už na Slovensku rozhodlo viac ako šesťdesiat miest a obcí, medzi nimi napríklad Ružomberok, Levoča, Galanta, Podolínec, Stará Ľubovňa či Sabinov.

Bratislava síce zákaz herní prijala, súd ho však označil za nezákonný, čím nariadenie medzičasom stratilo účinnosť. 

Obsahom Evanjelia 6. nedele v cezročnom období (17. 2. 2019) sú Ježišove blahoslavenstvá v Lukášovej verzii (Lk 6,17.20-26). Ježiš štyri razy povedal, kto sú to blahoslavení, a štyri razy povedal: beda vám...

(1) Podľa niektorých výkladov kľúčovým je štvrté blahoslavenstvo (J. Kodell, str. 50). To znamená, že nestačí byť chudobným, hladujúcim, plačúcim a nenávideným, ale kto je takým pre „meno Syna človeka“, ten je skutočne blahoslaveným!

(2) Trochu iný výklad nám poskytuje nedeľné prvé čítanie. Je to text z proroka Jeremiáša (Jer 17,5-8). Podľa Jeremiáša je „požehnaným“, čiže blahoslaveným, človek, ktorý sa spolieha na Pána a Boh mu je oporou. A „zlorečeným“ človek, ktorý sa spolieha na človeka a ktorý človeka, nie Boha, považuje za svoju oporu.

(3) Zaujímavý výklad podáva cirkevný spisovateľ Origenes: blahoslavenstvá nie sú len učením, nie sú len slovami, ale sú osobou, ktorou je sám Ježiš Kristus. On sám svojím životom potvrdil, aký človek je skutočne pred Bohom blahoslavený: „Blahoslavený, kto sa na mne nepohorší“ (Lk 7,23).

Zrnko duchovnej múdrosti: nech nám Pán dá schopnosť, aby sa jeho blahoslavenstvá stali aj našimi.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: michaelfoust.com

Včera zomrel vo veku 87 rokov profesor Miroslav Kusý, politický väzeň a signatár Charty 77, člen bratislavskej päťky a ponovembrový rektor Univerzity Komenského, Kusý patril k VPN, do roku 1990 bol politickým súputníkom Milana Šimečku st., ich korešpondencia patrí do relatívne úzkej disidentskej knižnice. Hlásil sa k marxizmu, ale s rastúcim vekom to neznamenalo nič podstatné, určite nič čo by ho akokoľvek diskreditovalo, nijako sa to totiž neprenášalo do jeho písania či prednášania.

Profesor Kusý bol istý čas mojim učiteľom na Trnavskej univerzite, jeho meno a titul z hlbokých 60. rokov pomáhali garantovať politológiu najskôr v Bratislave, neskôr v Trnave celé roky po páde režime. Bol to veľmi úctivý pokojný muž, viac ako textami alebo myslením zostane v pamäti svojimi postojmi v zlomových okamihoch našich dejín, chyby z mladosti od konca 60. rokov odčiňoval svojim jednoznačným angažovaním proti totalitnému režimu.

Ak by som mal pripomenúť nejakú jeho výraznejšiu tému, bol to pokus vidieť konflikt medzi národným a občianskym princípom, čo svojho času vyvolalo širšiu diskusiu. Dnes ide o prekonanú tézu, ktorá by snaď ani nenašla nasledovníka (sám sa pre pár rokmi trochu nešťastne zaplietol s Andrejom Dankom), ale najmä ukážku, ako vyzerali staré spory a ako sa na ich pôdoryse rodili neskoršie politické spojenectvá. K profesorovi Kusému patrí, že nikdy neviedol spory na osobnej ad hominem úrovni, na to bol príliš vzdelaný a povahou džentlmen.

Kusý bol dôležitou postavou slovenského liberalizmu, mužom, ktorý stelesňoval omyly svojej generácie z počiatkov komunizmu, jej vytriezvenie a emancipáciu v 60. a 70. rokoch a odvážne postoje v ťažkých momentoch totality.

Nech odpočíva v pokoji!

Foto: Michal Svítok/TASR

Dnes je svätého Valentína a hoci mnohí zo zásady tento sviatok ignorujú, my si ho radi pripomenieme. Žiadne gesto, ktoré pomôže k oživeniu partnerského vzťahu, nie je na škodu. A pretože manželské vzťahy sú už po pár rokoch života zreálnené, odpútané od prvotného nadšenia, založené na vedomej láske, vybrali sme pre vás to najlepšie, čo sme k téme manželstva uverejnili. Rozhovor s talianskou sexuologičkou Ritou Ventriglia je plný nádeje.

„V Japonsku sa používa jedna stará technika reštaurovania rozbitých váz a porcelánu. My na Západe, keď rozbijeme vázu, tak ju jednoducho hodíme do koša. A keď k nej máme špeciálny vzťah, snažíme sa rozbitý črep zalepiť, ale potom ju otočíme tak, aby lepidlom opravenú puklinu nikto nevidel. No táto japonská technika spočíva v tom, že rozbité kúsky vázy zlepia tmelom zo zlata. Vázy zreštaurované touto technikou sa potom umiestňujú na najviditeľnejších miestach, pretože majú zrazu vyššiu hodnotu. My sme takto pochopili, že pár, ktorý si prejde krízou, je ako rozbitá váza, má oveľa hodnotnejší vzťah ako predtým. A ešte viac, má svietiť ako svedectvo, že láska je terapeutická, môže uzdravovať,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Rita Ventriglia. 

Igor Matovič pred chvíľou zverejnil prezidentský prieskum agentúry Focus, ktorý si objednalo OĽaNO. Výsledky potvrdili trend, ktorý už namerala agentúra AKO, teda vzostup Zuzany Čaputovej, ktorá si oproti januárovému prieskumu polepšila o 5,4 percentuálnych bodov. 

Prvý by skončil Šefčovič s 20,1 %, Mistrík 17,1 %, Čaputová 14,4 %, Harabin 13,6 %, Kotleba 8,9 %, Krajniak 6,3 %, Mikloško 4,5 %, Chmelár 3,5 %. Focus simuloval aj druhé kolo - ak by nastúpil proti Šefčovičovi Mistrík, porazil by ho s 50,8 percentuálnymi bodmi, Čaputová by proti kandidátovi Smeru získala 48 percent.

Z uvedeného vyplýva, že Čaputová de facto dobehla Mistríka, rozdiely medzi nimi sa pohybujú v rozmedzí štatistickej chyby. Rovnako výrazne stiahla náskok v simulovanom druhom kole oproti Šefčovičovi, takže na základe terajších dát sa dá povedať, že Mistrík a Čaputová by mali (v polovici februára) proti bývalému eurokomisárovi v druhom kole porovnateľné šance. 

Čaputová má svoje momentum, od rána jej prispeli na transparentnom účte desiatky ľudí, vďaka svojim výkonom v diskusiách si získala nadšené voličské jadro, čo zas chýba Mistríkovi. Zjavne jej pomohlo, že kampaň sa prenáša z pouličných bilbordov do prvých prezidentských diskusií, v priebehu troch týždňov tak z veľkej časti vymazala Mistríkov náskok. A keďže je ešte mesiac do volieb a hlavné televízne diskusie len prídu, kandidátka progresívcov nemá najmenší dôvod odstupovať z kampane v prospech Mistríka, práve naopak. 

Igor Matovič však výsledky prieskumu Focusu interpretoval takto: "Bol som za to, aby pani Čaputová dostala priestor, ale toto sú reálne výsledky a treba sa realite postaviť zoči voči. Šefčovič by porazil Čaputovú, ale Mistrík má na to, aby porazil Šefčoviča." To je však zo strany Matoviča pomerne veľká manipulácia s číslami i trendmi. 

Prieskum tiež simuloval situáciu, čo by sa stalo, keby sa Kotleba vzdal v prospech Harabina - ten by poskočil na vyše 18 percent a na druhé miesto za Šefčoviča. Samozrejme, Kotleba nemá dôvod vzdať sa v prospech Harabina, uvedené číslo len ukazuje, že Harabin má potenciál rastu, ak sa mu bude v ďalších diskusiách dariť (minimálne ako naposledy v markízackom Na telo proti Bugárovi). 

V tejto chvíli, presne mesiac pred voľbami, možno povedať, že všetci prví štyria kandidáti, Šefčovič, Mistrík, Čaputová a Harabin si môžu veriť na druhé kolo. 

FOTO TASR - Martin Baumann

Britský The Guardian dnes priniesol zaujímavý článok o možnom negatívnom dosahu brexitu bez dohody na krajiny východnej a strednej Európy v EÚ. Novinári a oslovení ekonómovia odhadujú, že pri negatívnom scenári sa HDP týchto krajín môže v dôsledku výstupu Britov bez dohody znížiť aj o 4 či 5 percent. Na druhej strane však denník cituje aj text slovenského ekonóma Vladimíra Vaňa, ktorý sa domnieva, že v prípade Česka a Slovenska by malo dôjsť k zníženiu HDP len o jedno percento.

Zaujímavé sú aj rozdiely v druhu obchodu medzi jednotlivými krajinami a Britániou. Pokiaľ v prípade Slovenska, Česka a Maďarska prevažuje automobilový priemysel, tak u Poliakov ide o moderné ekonomické IT odvetvia. Krajiny Balkánu a najmä Chorvátsko sa zase najviac obávajú možností negatívneho vplyvu brexitu na turistický ruch, keďže Briti tam v poslednom čase dovolenkovali čoraz viac.

Čo sa týka automobilového priemyslu, narušenie obchodu môže poškodiť okrem nás aj našich južných a západných susedov, každého z trochu osobitných dôvodov. U nás je, samozrejme, otázkou najmä Landrover Jaguar. Vážne narušenie obchodu by však mohlo osobitne mrzieť aj Čechov. Kým značka Škoda bola ešte v 90. rokoch v Británii skôr terčom posmechu, tak v posledných asi pätnástich rokoch prudko zapracovala na svojom renomé. Každý, kto strávil dlhší čas na ostrovoch, si mohol všimnúť, ako škodoviek na miestnych cestách pribúda a ako viaceré modely Škody vyhrávajú súťaže o najlepší automobil vo svojich kategóriách v motoristických magazínoch. A hoci Škoda patrí pod nadnárodný koncern, jej úspech v Británii je pre Čechov aj zdrojom istej hrdosti.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, či budú negatívne ekonomické prognózy viesť krajiny bývalého východného bloku k tomu, aby vo finiši tlačili na EÚ, nech v niečom ustúpi a predsa len sa s Britmi dohodne na novom kompromise.

Na snímke výrobné priestory v závode Jaguar Land Rover v Nitre. FOTO TASR – Henrich Mišovič

Profesor Valér Mikula dnes na svojom facebooku upozornil na reklamu na film Ostrým nožom, ktorý onedlho príde do kín. Ide o nový slovenský film inšpirovaný vraždou Daniela Tupého a zúfalstvom otca, ktorý sa nedokáže dovolať spravodlivosti. Film ale, ako upozornil Mikula, začal veľmi zle, touto obscénne násilnou reklamou, obrazom zakrvavenej košele, prof. Mikula napísal: „Otrasné! Neprípustné ani pod akoukoľvek ušľachtilou zámienkou! Toto sa vystavuje na zastávke MHD, kadiaľ chodia malé deti, ktoré to môžu považovať za skutočne zakrvavenú košeľu.“

Nezostalo len pri facebookovom statuse, profesor Mikula podal sťažnosť na Radu pre reklamu. Myslím, že sa tomu kedysi hovorilo občianska zodpovednosť.

Foto: V. Mikula/FB

Bratislavu dnes navštívil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, absolvoval niekoľko stretnutí a jednu trochu bizarnú tlačovku po stretnutí s ministrom Lajčákom, otázka kolegu z RTVS pripomenula zákony periférie.

Dôležitejšie je ale niečo iné, všetci viac či menej cítime, že primárnym dôvodom návštevy ministra Pompea bolo gesto za nákup amerických stíhačiek, Pompeo napokon za tento nákup poďakoval Pellegrinimu a Dankovi. To, čo tvrdil minister Lajčák, ako si Američania prišli vypočuť naše názory na Ukrajinu či EÚ, je skôr úsmevné. Pre Američanov sme najzaujímavejší, keď ide o významnejší nákup zbraní, v minulosti to bola otázka väzňov z Guantanáma, ktorých sme prijali nadproporčne viac ako iné štáty. Hlbšie politické alebo kultúrne väzby sa nedarí pestovať. Akoby to nemal kto robiť a nebol o to ani záujem. 

Človek sa len ťažko ubránil dojmu, že najsilnejšou emóciou návštevy top-politika Trumpovej vlády u nás je nezáujem a ľahostajnosť. Nezaznamenal som ani žiadny protest či demonštráciu, nič. Boli časy, keď návšteva amerických politikov, napr. senátora či kongresmana, vyvolávala väčšiu pozornosť ako dnešná návšteva ministra zahraničných vecí USA. Časy sa menia.

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Už dlhšie som čakal, kedy sa ĽSNS vymedzí voči Štefanovi Harabinovi a pomenuje, že bývalý minister spravodlivosti a desať rokov pôsobiaci šéf Najvyššieho súdu nie je antisystém ako oni, ale je v skutočnosti stelesnením zlého systému. Stalo sa tak až teraz. Denník N upozornil, že poslanec Milan Mazurek na mítingu v Bánovciach nad Bebravou zaútočil na Harabina za to, že bol súčasťou prvej Ficovej vlády, ktorá zaviedla euro a presadila Lisabonskú zmluvu. Vedľa sediaci prezidentský kandidát Marian Kotleba spokojne prikyvoval, ĽSNS zasponzorovala šírenie tohto videa, ktoré do pondelka večera videlo takmer 90-tisíc ľudí.

Od kotlebovcov by som síce očakával trochu viac fantázie (euro ani väčšine voličov ĽSNS netrhá žily a pojem Lisabonská zmluva u nás vzbudzuje oveľa menšie emócie než Marakéšsky dohovor). Ale posolstvo, že Harabin nie je jeden z nás, ale jeden z nich, môže zapôsobiť na desaťtisíce váhajúcich voličov antisystémového protestu. 

Kotleba si podľa všetkého uvedomuje, že je to pre neho životne dôležitá kampaň, v ktorej má vlastne len jedného súpera. Kým Kotleba má svoj voličský strop, Štefan Harabin má oveľa väčší potenciál, lebo v mohutnom protestnom tábore oslovuje časť mladých voličov ĽSNS, ale aj časť starších voličov, ktorí veria sudcovi Harabinovi, ale nie Kotlebovi a jeho holohlavým chlapcom. ĽSNS tak potrebuje dosiahnuť, aby z jej tábora prešlo k Harabinovi čo najmenej voličov, pretože ak Harabin získa oveľa viac hlasov než Kotleba, je už vlastne isté, že svoj úspech náležite využije – postaví sa do čela Národnej koalície (alebo celkom novej strany) a v roku 2020 zamieri plnou parou do parlamentu. 

Aj to je dôvod, prečo teraz my všetci, pravičiari, ľavičiari, centristi, konzervatívci či liberáli, máme nemalý dôvod (so štipcom na nose) veriť Marianovi Kotlebovi, že jeho dosiaľ verní dajú hlas jemu a odolajú volaniu nového Mordoru.

Marian Kotleba prišiel odovzdať petičné hárky na svoju kandidatúru na prezidenta SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Štrnásteho februára 2019 oslávime 1150. výročie smrti svätého Cyrila, rodného brata svätého Metoda. Je to vhodná príležitosť nielen uvažovať nad životom a pôsobením solúnskych bratov a apoštolov Slovanov, ale zároveň odbúrať ahistorické stereotypy v cirkevnom spravodajstve, napríklad z článku Uplynie 1 150 rokov od smrti svätého Cyrila - spolupatróna Európy, ktorý zverejnila TK KBS.  

Ako mi potvrdil slavista Andrej Škoviera, dodnes sa nevieme zrieknuť ahistorického tvrdenia, ako sa píše v spomenutom článku, že v dobe svätých Cyrila a Metoda sa „používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina“. Svoje bohoslužby vo vlastnom jazyku odjakživa slávia aj Arméni, Gruzínci, Kopti... V historických prameňoch neexistuje nijaký dôkaz pre tvrdenie, že svätí Cyril a Metod, keď „zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade“. V dôsledku toho je pochybné aj tvrdenie, že solúnski bratia „sa v roku 867 vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu“.