Progresívne Slovensko a Spolu dnes oznámili, že pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoria spoločnú kandidátku, pričom chcú spoločne postupovať aj v parlamentných voľbách v roku 2020.

Ešte minulý rok to príliš na spoločný postup nevyzeralo, obe strany sa voči sebe skôr vyhraňovali, Spolu Miroslava Beblavého sa usilovalo byť centristickou inkarnáciou niekdajšieho SDKÚ, progresívci posilňovali svoj ľavicovo-liberálny profil. Zdalo sa, že ak vznikne strana odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku, tak celkom určite splynie s Beblavého projektom, kým u progresívcov viacerí verili, že v prípade úspechu v eurovoľbách si trúfnu na samostatnú cestu.

Napokon však vyhral pragmatický kalkul aj fakt, že Andrej Kiska, ktorý bol ešte minulé leto motivovaný budovať svoju stranu mimo štruktúr PS a Spolu, medzičasom ubral z pary. 

Podľa našich informácií je práve spoločná eurokandidátka PS a Spolu prvým testom budúceho Kiskovho projektu – keďže eurovoľby sa konajú koncom mája, len krátko pred odchodom Andreja Kisku z prezidentského paláca, Kiska už dá nabok prezidentské zábrany a jasne podporí PS a Spolu. Ak to vyjde podľa predstáv všetkých zúčastnených, Andrej Kiska by sa mal neskôr postaviť do čela koalície, ktorá pôjde do parlamentných volieb.   

FOTO TASR – Pavel Neubauer 

Organizátori protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko ohlásili na štvrtok 21. februára demonštráciu. V tento deň uplynie presne rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 

„Už rok sa stretávame na námestiach, voláme po slušnosti a spravodlivosti. Vytvárame spoločenstvo, ktoré žiada novú kultúru spravovania vecí verejných, chce slušnosť, nie aroganciu a nenávisť, volá po pravde a spravodlivosti namiesto klamstva a bezbrehého populizmu,“ píšu organizátori demonštrácie na facebooku. 

Akcia sa bude konať o 17. hodine na Námestí SNP v Bratislave. Okrem toho budú demonštrácie aj v Košiciach a Banskej Bystrici.

„Naše požiadavky stále pretrvávajú. Voláme po vyšetrení vraždy Jána a Martiny. Ak sa chceme posunúť ďalej, musíme poznať mená tých, ktorí si túto obludnú vraždu objednali. Voláme po dôveryhodnej vláde, takej vláde a takej politike, ktorá je skutočnou službou všetkým ľuďom, politike, ktorá prináša víziu a riešenia,“ tvrdia ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko.

Foto: Facebook/Za slušné Slovensko

Po tom, čo som v júni 2017 prvýkrát napísal, prečo už neverím, že odsúdení Nitrania v kauze Cervanová sú nevinní, publicistka Jana Teleki uverejňovala na blogoch Denníka N do konca roka sériu desiatich textov a rozhovorov s advokátom či odsúdenými vrahmi, ktoré opakovali staré argumenty z dielne odsúdených. Už na prvý pohľad išlo o mizernú žurnalistiku, asi ako zo Smolcovej Slovenskej republiky 90. rokov. Teleki fabulovala, bez minimálneho odstupu preberala akékoľvek tvrdenia či ataky odsúdených vrahov, napokon je o nej dostatočne známe, že sa s viacerými z odsúdených priatelí.

Vlastne by to celé ani nestálo za zmienku. Pozoruhodné však bolo, že Denník N jej blogy zaraďoval medzi výberové VIP blogy, čím získali punc dôveryhodnosti a niektoré dosahovali vyše 50-tisícovú čítanosť. Niektoré z textov Telekiovej prevzal na svojom webe aj časopis .týždeň, odvolával sa na ňu ako na autoritu aj Martin Mojžiš, napokon, vďaka N-ku a .týždňu žiaden iný autor píšuci o kauze Cervanová nenašiel v tom čase také masívne publikum ako Jana Teleki.

Viacerí ľudia sa ma vtedy pýtali, čo si o jej textoch myslím. Len som bezradne krútil hlavou a odpovedal, že je to podobné, ako keby N-ko a .týždeň na prestížnom mieste zverejňovali texty Evy Zelenayovej o tom, ako to bolo naozaj s únosom Michala Kováča mladšieho. Samozrejme, takéto prirovnanie by kolegov-novinárov pobúrilo, Teleki predsa nie je Zelenayová, veď aj ona je zo „slušného Slovenska“, proti Mečiarovi a Ficovi, to azda nestačí?

Lenže rok sa s rokom stretol, Jana Teleki už nebloguje na N-ku, ale ako zástupkyňa šéfredaktora píše pre istý Hlavný denník, ktorý okrem iného propaguje aj harabinovskú Národnu koalíciu. A svoj obdiv k Štefanovi Harabinovi tu objavila i samotná Teleki, ktorá o ňom predvčerom okrem iného napísala: „Jeho vyjadrenia aj doterajšie post fakty zo života sudcu, ale aj človeka hovoria o tom, že ctí si cudzie, ale aj vlastné práva, pozná ich a pridržiava sa ich, aj keby sa mu nehodili. (…) Vidíme, že Harabinova snaha byť akýmsi prezidentom ombudsmanom, ktorý presne pozná prostredie, súperov a svoje a cudzie možnosti je novou formou a predstavou, ktorej sa iní kandidáti nemôžu ani priblížiť.“

Niektorí budú zrejme zaskočení z toho, prečo sa autorka v priebehu roka tak radikálne zmenila. V skutočnosti je Teleki, ktorá propagandisticky hájila Andrášika, Kocúra a spol., tou istou Teleki, ktorá teraz háji Harabina. Len zmenila prostredie.

Foto: Screenshot blogu Jany Teleki z Denníka N.

Bude 21. storočie storočím Ázie? Zlá otázka, pozrite sa na fakty: v Ázii žije takmer 5 miliárd ľudí, Čína je globálna veľmoc, Ázia vyznáva trh, privatizáciu, obchod – a rastie.

Ian Bremmer včera diskutoval s Paragom Khannom o Ázii, oplatí sa ich polhodinový rozhovor vidieť. Niektoré veci by si zaslúžili hlbšiu diskusiu a najmä polemiku (obchodná vojna s USA, rola náboženstva atď.), ale zaznie tam viacero zaujímavých vecí.

Upriamil by som pozornosť na dve-tri, ktoré zaujali mňa.

1. V Ázii rastie geo-ekonomická integrácia a geo-politická (vojenská) rivalita súčasne, Japonsko napríklad spolupracuje s Čínou na infraštruktúre hodvábnej cesty, dodáva čínskym investíciám lepší manažment a pod., súčasne ale Japonsko upozorňuje na vojenskú hrozbu Číny a testuje s ním hranice konfliktu, rolu hrá nacionalizmus, podpora armády a podobne.

Dokedy to takto môže pokračovať? Na to môže dať odpoveď až budúcnosť.

2. Ázia sa nesmierne integruje, najmä obchodom, ázijské krajiny (vrátane Číny) obchodujú najviac medzi sebou, Čína konkrétne najmä so svojimi susedmi, až potom s EÚ a USA. Ekonomická integrácia ale nemá podobu EÚ, je založená na komplementarite, nie harmonizácii.

Možno to raz bude vzorom aj pre de-integrujúcu sa Európu, apokalyptické reči z Bruselu a od libmentorov netreba brať až tak vážne, príkladom je Ázia, rast má väčší ako Európa, periférne krajiny ako Bangladéš pritom rastú najviac.

3. Nie je to dnes Čína, ale skôr štáty juhovýchodnej Ázie a tiež India, kde sú najvyššie priame zahraničné investície, investuje tam aj samotná Čína. Tá napriek tomu vo väčšine oblastí zostáva hegemónom, napr. 90 percent technologických investícií má pôvod v Číne.

Na Áziu sa skrátka treba pozerať inak, rozhovor si možno pozrieť tu.

Ilustračné foto: Šanghaj, Andrey Filippov/flickr.com

František ako historicky prvá hlava Katolíckej cirkvi zavítal na Arabský polostrov, miesto, kde sa zrodil islam. Zaznievajú pritom otázky, či je jeho účasť na medzináboženskom stretnutí v Spojených arabských emirátoch správnym krokom.

Alebo ináč – či sa príliš nebratríčkuje s moslimami a či sa nenechal zneužiť miestnymi šejkami na propagáciu ich krajiny.

Poďme na to etymologicky. Pápež sa po latinsky povie pontifex. A pontifex znamená staviteľ mostov. Kto iný by ich teda mal stavať, ak nie pápež, ktorý má toto poslanie zakódované priamo v mene. Áno, tie mosty má budovať vertikálne, ale rovnako aj horizontálne.

Zo strany Vatikánu nejde len o nejakú idealistickú hru na dialóg, ktorý aj tak nikam nevedie. Najmenší štát na svete zohráva dôležitú sprostredkovateľskú rolu pri komunikácii znepriatelených strán – na politickom, ale aj náboženskom poli.

Výsledky sú niekedy viditeľnejšie, inokedy menej, ale úsilie naplniť prianie Františka z Assisi, ktorý sa presne pred 800 rokmi vybral za sultánom Al-Malikom al Akmilom a prosil pritom Boha „urob ma nástrojom svojho pokoja“, Vatikánu uprieť nemožno.

Zároveň platí, že návštevou moslimskej krajiny pápež František háji aj záujmy svojich vlastných veriacich. Súčasná hlava cirkvi totiž dlhodobo kladie dôraz na návštevu krajín, kde sú kresťania – katolíci vo výraznej menšine a žijú na spoločenskej periférii. To, samozrejme, platí aj o moslimských krajinách.

Pobyt v Spojených arabských emirátoch tak upriamuje svetlo nielen na postavenie kresťanov v tejto krajine, ale vo všetkých moslimských krajinách.

Ide pritom o tému, o ktorej je nesmierne dôležité hovoriť, keďže postavenie kresťanov v moslimských krajinách je omnoho zložitejšie ako postavenie moslimov v kresťanských krajinách.

Foto – Pápež František je sprevádzaný korunným princom Spojených arabských emirátov Muhammadom ibn Zajdom Nahajánom (vpravo) a šejkom Muhammadom bin Rášidom Ál Maktúmom (TASR/AP).

Guvernér Virgínie Ralph Northam čelí veľkému tlaku na odstúpenie. Nie je to však pre jeho obhajobu potratov v neskorom štádiu tehotenstva, ale kvôli novoobjavenej fotografii zo školskej ročenky z roku 1984, na ktorej je pravdepodobne jedným z dvoch zobrazených študentov v maskách černocha a člena rasistického Ku Klux Klanu.

Northam v piatok najprv priznal, že je jedným z tejto dvojice, a za fotografiu sa ospravedlnil, no v sobotu vyhlásil, že sa na fotografii nenachádza a že neodstúpi.

K rezignácii ho medzitým vyzvali viaceré černošské organizácie, mimovládne inštitúcie, mnohé zložky jeho Demokratickej strany vrátane jej šéfa Toma Pereza či Kamala Harrisová, Kirsten Gillibrandová a Cory Booker, o ktorých sa hovorí ako o demokratických kandidátoch v budúcoročných voľbách na prezidenta USA.

Paradoxom je, že výzvu na Northamovo odstúpenie vydala aj propotratová spoločnosť Planned Parenthood, ktorá v minulosti podporila jeho kampaň takmer 2 miliónmi dolárov. Prezidentka spoločnosti Leana Wenová v stanovisku uviedla: „Ako najväčší poskytovateľ starostlivosti o reprodukčné zdravie v krajine máme zodpovednosť brániť všetkých pacientov. (...) Nie je tu miesto pre rasistické skutky a vyjadrovanie guvernéra Ralpha Northama. Svoju funkciu musí zložiť.“ 

Viacero komentátorov však upozorrnilo na obrovské pokrytectvo stanoviska, pretože samotná zakladateľka Planned Parenthood Margaret Sangerová nie že by bola vyfotografovaná s rasistickým kostýmom, ale členom Ku Klux Klanu priamo prednášala a učila ich, ako kontrola pôrodnosti povedie k vyššej rasovej čistote. Patrila medzi najhlasnejších propagátorov rasovej segregácie a prvotná činnosť Planned Parenthood smerovala práve na obmedzenie pôrodnosti „zaostalej černošskej rasy“. Sangerová je pritom v pro-choice kruhoch dodnes považovaná za hrdinku „boja za ženské práva“.

Na snímke je strana školskej ročenky z roku 1984 s fotografiami terajšieho guvernéra amerického štátu Virgínia Ralpha Northama. Northam sa údajne nachádza na fotografii (vpravo), na ktorej je on a ďalšia osoba v rasistickom oblečení na večierku. Northam, ktorý sa ujal funkcie pred rokom, uviedol, že post guvernéra neopustí. Foto: TASR/AP

Evanjelium 4. nedele v cezročnom období (3. 2. 2019) je pokračovaním Lukášovho úryvku z minulej nedele, keď v nazaretskej synagóge sa dostal do stretu s vlastnými krajanmi, ktorí ho odmietli a vyhnali, lebo im povedal, že je prorokom (Lk 4,21-30).

(1) Niektorí autori vykladajú evanjelium porovnaním poslania proroka (1. čítanie) a lásky (2. čítanie). 

Poslanie  proroka vynikajúco opisuje prorok Jeremiáš (prvé nedeľné čítanie): je to človek, ktorý odvážne a „v mene Boha“ stojí pred svetom a predkladá mu Božie slová a súdy múdro, odvážne a podľa pravdy (porov. Jer 1,18-18).

Ale láska je viac než proroctvo, píše apoštol Pavol (druhé nedeľné čítanie – 1Kor 13,1-13). Toto porovnanie rieši aj Benedikt XVI. v encyklike „Láska v pravde“ (lat. Caritas in veritate). Výsledkom je Kristus na kríži: na jednej strane, človek si namýšľa, že „zabitím“ pravdy ju navždy umlčí. Na druhej strane je Ukrižovaný vrcholným prejavom jeho lásky. 

V súčasnej Cirkvi a svete potrebujeme prorokov i dar odvážneho proroctva. Ale potrebujeme aj veľa lásky a pokory. Presne tak, ako nám to ukazuje Ukrižovaný!

(2) Moju pozornosť upútal Náman Sýrsky, ktorý bol pohanom a spomína ho Ježiš v evanjeliu. Z malomocenstva ho uzdravil prorok Elizeus (Lk 4,27 a 2Kráľov 5,15). Po svojom uzdravení prakticky vyznal vieru v Boha Izraela, keď povedal, že „niet Boha na zemi, mimo Izraela“. Potom vzal so sebou do svojej vlasti, do zeme pohanov, zem z Izraela a umiestnil ju vo svojej záhrade, aby sa na nej klaňal Bohu Izraela.

Pripomína mi to pápeža Jána Pavla II., ktorý vždy pobozkal zem krajiny, do ktorej prišiel. Bol to prejav hlbokej úcty a lásky k ľudu krajiny. Ján Pavol II. je tak tiež obrazom proroka, ktorý stál pred svetom pravdivo a odvážne, ale nikdy nie bez lásky, úcty a pokory voči ľuďom. 

Keď vám prajem požehnaný Pánov deň, zároveň vám prajem, aby ste aj vy boli pred svetom i pred vlastnými krajanmi prorokmi, naplnenými Kristovou láskou.

Ján Duda

Obrázok: prorok Elizeus, www.vojtechkodet.cz

Potraty v neskorom štádiu tehotenstva sú v USA síce relatívne zriedkavé, no stále ich je veľmi veľa. V článku v National Review píše David French, že podľa Centier na kontrolu a prevenciu chorôb bolo v USA v roku 2015 vykonaných celkovo 638 169 legálnych potratov (od roku 2006 ich počet klesol o 24 %). Pritom 91,1 % z nich sa v roku 2015 vykonalo v prvých 13 týždňoch tehotenstva, 7,6 % pripadá na 14. až 20. týždeň a „iba“ 1,3 % tvoria potraty v 21. až 40. týždni tehotenstva. Vzhľadom na celkový počet to však predstavuje viac ako 8-tisíc potratov v neskorom tehotenstve ročne.

French následne pripája aj prieskum dôvodov, pre ktoré sa matky rozhodujú pre potrat v tomto období. Prieskum medzi ženami, ktoré takýto zákrok podstúpili, vypracoval propotratový Guttmacherov inštitút, teda sa od neho nedá očakávať prípadné skreslenie v prospech pro-life hnutia. Podľa tohto prieskumu sa až 80 % žien rozhodlo pre potrat v tomto období nie pre zdravotné poškodenie dieťaťa alebo pre ohrozenie života matky. Hlavných päť typov žien sú matky, ktoré vychovávajú deti samy, sú v depresii alebo berú zakázané látky, sú v konflikte s mužským partnerom alebo zažívajú domáce násilie, mali problém s prístupom alebo sú mladé prvorodičky.

Všetko sú to, samozrejme, ťaživé situácie, keď žena potrebuje všemožnú podporu. Ale dieťa v tomto štádiu vývinu má pri dnešnej úrovni medicíny napr. možnosti prežitia mimo maternice. Čo je radikálne iné riešenie ako jeho zabitie.

„Takáto je realita neskorého potratu v Amerike,“ píše French. „Nepochybne, stáva sa, že ide o trýznivé rozhodnutie uprostred krizy, v ktorej je vážne ohrozené zdravie matky alebo dieťaťa. No nie je to pravidlom. Je priveľa príležitostného zabíjania, priveľa krutých rozhodnutí a aj väčšina Američanov, ktorí podporujú potratové práva, sa odvracia od hrôz takejto procedúry. (...) Potláčanie najhorších impulzov neskorých potratov nie je skutkom pohŕdania ženami, ale skutkom milosrdenstva pre dieťa, ktoré je inak odsúdené na smrť.“

Ilustračné foto: republica.com

Dan Přibáň (1976, na obr.) známy z ČT vďaka svojmu cestovaniu v trabante po celom svete, navštívil pred časom Čínu, presnejšie provinciu Sin-ťiang, kde žijú Ujguri, moslimská menšina na západe Číny, kde sa tiež nachádzajú prevýchovné tábory pre asi milión Číňanov, nenazývajú sa gulagy, ale školy, a kde je obyvateľstvo aj turisti pod totálnou kontrolou režimu.

Přibáň v relácii na DVTV hovorí o svojej ceste, o tom, ako v niektorých provinciách Číny zrušili minulý rok Vianoce, o útlaku a autocenzúre, všadeprítomnosti kamier a strachu porušiť rýchlosť na diaľnici a podobne. Přibáňa a jeho kolegov vyšla cesta draho, mali povinne určeného spievodcu, obmedzený pohyb, skenovali im trabant aj motorku, v podstate tam nefungovali stránky západného internetu, cítil sa tam ako v sci-fi diktatúre, v porovnaní s tým sa aj v chudobnom Turkmenistane cítil slobodne... no, je toho viac, oplatí sa jeho rozprávanie pozrieť si.

Foto: TEDxHradecKralove/flickr.com

Firma Monogram Technologies, ktorej spoluvlastníkom je zakladateľ Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko, podľa Aktuality.sk dodávala štátu predražené služby. Po niekoľkoročnej práci na téme s tým dnes prišiel jeden z členov investigatívneho tímu, ktorý vedie Marek Vagovič.

Aktuality.sk v článku upozorňujú na podozrivú dodávku vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu za 2,5 milióna eur, ktorá bola zrealizovaná v roku 2014. Viaceré časti zákazky vychádzajú pri porovnaní s trhovými cenami veľmi predražene. Spoločnosti Monogram Technologies v tendri konkurovala firma Anext, pričom však ponuky oboch firiem majú viaceré podobnosti, čo nasvedčuje dohode oboch zúčastnených firiem, teda by išlo o tzv. kartelovú dohodu.

Firma Anext sa podľa Aktuality.sk spája s exministrom financií za SMER Jánom Počiatkom aj s oligarchom Jozefom Brhelom. 

Ivan Štefunko sa pre Aktuality.sk vyjadril, že ako menšinový akcionár nemá prístup ku všetkým podkladom ani vplyv na vyvodenie zodpovednosti voči vedeniu firmy. Podobným spôsobom reagoval aj po zverejnení článku na svojom facebookovom profile.

Vzhľadom na protikorupčný charakter Progresívneho Slovenska je kauza hodná pozornosti.

Foto: Líder hnutia Progresívne Slovensko Ivan Štefunko (druhý sprava) s ďalšími členmi pred zaregistrovaním hnutia v budove Ministerstva vnútra SR na Drieňovej ulici 13. novembra 2017 v Bratislave. Zdroj: TASR/Pavel Neubauer