Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 170 d

Firma Monogram Technologies, ktorej spoluvlastníkom je zakladateľ Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko, podľa Aktuality.sk dodávala štátu predražené služby. Po niekoľkoročnej práci na téme s tým dnes prišiel jeden z členov investigatívneho tímu, ktorý vedie Marek Vagovič.

Aktuality.sk v článku upozorňujú na podozrivú dodávku vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu za 2,5 milióna eur, ktorá bola zrealizovaná v roku 2014. Viaceré časti zákazky vychádzajú pri porovnaní s trhovými cenami veľmi predražene. Spoločnosti Monogram Technologies v tendri konkurovala firma Anext, pričom však ponuky oboch firiem majú viaceré podobnosti, čo nasvedčuje dohode oboch zúčastnených firiem, teda by išlo o tzv. kartelovú dohodu.

Firma Anext sa podľa Aktuality.sk spája s exministrom financií za SMER Jánom Počiatkom aj s oligarchom Jozefom Brhelom. 

Ivan Štefunko sa pre Aktuality.sk vyjadril, že ako menšinový akcionár nemá prístup ku všetkým podkladom ani vplyv na vyvodenie zodpovednosti voči vedeniu firmy. Podobným spôsobom reagoval aj po zverejnení článku na svojom facebookovom profile.

Vzhľadom na protikorupčný charakter Progresívneho Slovenska je kauza hodná pozornosti.

Foto: Líder hnutia Progresívne Slovensko Ivan Štefunko (druhý sprava) s ďalšími členmi pred zaregistrovaním hnutia v budove Ministerstva vnútra SR na Drieňovej ulici 13. novembra 2017 v Bratislave. Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Jaroslav Daniška pred 171 d

Kto navštívil Britské múzeum, vie, že ponúka veľkolepú zbierku nálezov a artefaktov z celého sveta, od Rosettskej dosky cez sochu Moai z Veľkonočného ostrova, viaceré sochy z Parthenónu až po nálezy púchovskej kultúry. Vidieť to na jednom mieste môže byť služba návštevníkovi, ale aj prejav arogancie, záleží na prístupe. Briti sa práve verejne hádajú, čo so sochami z aténskej Akropoly, z veľkolepého Periklovho chámu Parthenónu. Viaceré z nich sú práve v Britskom múzeu, v rokoch 1801 – 1805 si ich z Atén premiestnil lord Elgin, vtedajší anglický veľvyslanec v Osmanskej ríši, ktorej súčasťou boli aj Atény. Súčasný riaditeľ múzea Hartwig Fischer v rozhovore pre grécke noviny Ta Nea povedal, že to nebola žiadna krádež, preto Grécko nemá legálny nárok na ich vrátenie. Navyše dodal, že to bol zo strany lorda Elgina „kreatívny čin“.

Unesco zriadilo komisiu, kde sa o tomto spore majú Gréci a Angličania rozprávať, zrejme nikoho neprekvapí, že medzi 12 štátov, ktoré podporujú návrh, aby londýnske múzeum vrátilo sochy do Atén, patria štáty ako Irak, Mexiko, Čína, Arménsko či Egypt, ktoré zápasia s krádežami historických artefaktov, a tiež Francúzsko, aj keď zrejme z iných dôvodov. Iróniou je, že vrátenie sôch požaduje aj Turecko, ktorého osmanský predchodca s ich premiestnením súhlasil. 

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 171 d

Poľsko sa dozvedá, ako chcel starý mládenec a predseda najsilnejšej strany Kaczynski stavať mrakodrapy, našinec sa musí trochu pousmiať. Kauzu Kaczynského nahrávky otvoril denník Gazeta Wyborcza, dlhodobo najodhodlanejší kritik Kaczynského strany a politiky, asi hodinová nahrávka pochádza z leta minulého roku, ide o rozhovor predsedu strany PiS Kaczynského s Geraldom Birgfellnerom, vzdialeným Kaczynského príbuzným, ktorý mal byť investorom, tlmočníčkou a právnikmi. Predmetom rozhovoru je zámer postaviť dva 190-metrové mrakodrapy – dvojičky v centre Varšavy, na pozemku, ktorý legálne vlastní nadácia dnes pomenovaná po zosnulom Lechovi Kaczynskom ešte z 90. rokov, mrakodrap mala stavať strane a nadácii blízka firma Srebrna, Jaroslaw Kaczynski je členom predstavenstva tejto nadácie.

Kaczynski investora upozorňuje, že kým bude vo Varšave vládnuť opozičná Platforma, schválenie mesta na stavbu nikdy nedostanú. Ide o mrakodrapovú časť, neďaleko rastie najvyšší varšavský mrakodrap, ktorý stavia slovenská firma HB Reavis, kde nie je dlhodobo schválený územný plán a mesto rozhoduje ad hoc. Pri financovaní mala hrať rolu štátom kontrolovaná banka Pekao SA. Kaczynski na nahrávke pôsobí ako „kultúrne vystupujúci starší pán“ (Bartolomiej Radziejewski), ktorý sa voči investorovi ohradí („o ja cie nemoge“), žiada, aby bolo všetko legálne a na papieri. Muž, ktorý býva v nevkusnom staršom dome, nemá bankový účet ani mobil a žiadny významný majetok a doma kocúra, za čo sa mu mnohí donedávna vysmievali, sa v pomeroch celkom dobre orientuje.

Problémy so zákonom sú skôr domnelé: poslanec aj senátor majú zákonom obmedzené možnosti podnikať, nič z toho Kaczynski neporušil, žiadne nelegálne príjmy nemá alebo sa o nich nevie. Stranícka nadácia má tiež zákonné regulácie, ktoré však porušené neboli, keďže z celej kauzy nič nebolo, Platforma voľby v meste opäť vyhrala, nič sa nestavia. Pravicové kruhy upozorňujú, že kauza upozorňuje nielen na to, že politici svoj vplyv vedia využiť, ale skôr na to, ako riadi mesto Varšava opozičná Platforma, že sa až príliš pestuje ad hoc princíp, čo je prostredie prajné korupcii.

Foto: flickr.com

Jaroslav Daniška pred 172 d

Britský Guardian si všimol zaujímavú vec, mnohým ženám sa darí vo vedení populistických strán, už nejde len o Marine Le Penovú, Alice Weidelovú (na obr.) z Alternatívy pre Nemecko, Giorgiu Meloniovú, líderku Talianskych bratov, Piu Kjærsgaardovú z Dánskej ľudovej strany či Siv Jensenovú, nórsku ministerku finanicií z tamojšej Strany pokroku, žien je prekvapivo veľa vo francúzskom hnutí žltých viest či v radoch Pegidy vo východnom Nemecku. Naša časť Európy trošku zaostáva, pravda.

Čím to je?

Guardian tému pootvoril, ale nie celkom dotiahol. Dočítate sa veľa o gender-gape, rovnosti, LGBT a kritike islamu či sociálnych a rodinných témach, ale chýba presvedčivejší záver. Občas sa miešajú veci, ktoré by sa miešať nemali, v skutočnosti však text ukazuje, že západoeurópske protest-strany reprezentujú pomerne dosť tém, ktoré trápia bežnú pracujúcu triedu, ženy s deťmi alebo ženy, ktoré vidia aj iné ako ekonomické dosahy vyššej imigrácie.

Boli časy, keď bolo vyššie zastúpenie žien veľkou liberálnou témou, spomínam si, ako raz jeden môj známy analytik jednu liberálnu kolegyňu posmeľoval, aby po ktorýchsi voľbách ocenila, že najvyššie percento žien má v klube KDH. Neodhodlala sa na to. Nuž, časy sa menia...

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 173 d

Nadišiel čas pochváliť Georga Sorosa, jeho príhovor z Davosu sa venuje Číne. O tzv. spoločenskom kredite sme na Postoji písali už dávnejšie, Soros tento problém vidí rovnako, Čína je podľa neho priamym ohrozením otvorenej spoločnosti a čínsky prezident Sin Ťi-pching menovite najväčším nepriateľom, Soros si všíma, že Čína je bohatá a technologicky vyspelá totalitná krajina, čo je dôležitý rozdiel od Sovietskeho zväzu.

Soros si neodpustil kritickú vetu na adresu Ruska a Trumpa, ale v skutočnosti jeho text háji Trumpovu obchodnú vojnu s Čínou a ukazuje, ako potrebuje Amerika spojencov, resp. aké riziko predstavuje spojenectvo Pekingu a Moskvy (čo by ho mohlo viesť k inému pohľadu na Rusko, ktovie, možno o rok). Soros v téme Číny otočil o 180 stupňov, Trumpa za konflikt s Čínou kritizoval, teraz by si želal ešte sústredenejšiu obchodnú vojnu s Čínou, konflikt s Huawei a pokusom vytlačiť Čínu z 5G technológií vyslovene oceňuje.

Dve veci Sorosovi vytknúť treba. Svoje staré hriechy stále nepomenoval a odchod jeho otca a rodiny z Maďarska vyzeral trochu inak, ako píše. Sorosov otec, ako o tom hovoril Rudolf Vrba, sa totiž dostal k Vrbovej správe, ale patril do skupiny vysokopostavených maďarských Židov, ktorí správu odmietli zverejniť a voľne ju distribuovať ďalším Židom, zachránili sa preto niektorí vyvolení a bohatí, ale státisíce maďarských Židov boli násilne vyvezení do nemeckých koncentračných táborov, Vrba to po zvyšok života ťažko niesol, Soros by o tom niekedy mal povedať viac, to, čo hovorí, je veľmi zjednodušený výklad.

Môj text o sociálnom kredite z októbra, slovenský preklad Sorosovho textu uverejnilo Enko.

Foto: H.Boll Stiftung/flickr.com

Jozef Majchrák pred 173 d

Americký novinár a akademik James Traub v zaujímavom rozhovore pre české Hospodářske noviny hovorí o tom, ako sa Demokratická strana v USA posúva v ekonomických otázkach doľava. Pohľad demokratov na ekonomiku, ktorý si pamätáme z časov prezidenta Billa Clintona, sa stáva menšinovým a nová generácia politikov, reprezentovaná napríklad kongresmankou Alexandriou Ocasio-Cortezovou (na fotografii), prichádza s oveľa radikálnejším programom. Žiadajú napríklad progresívne zdanenie až do výšky 70 percent pre najbohatších ľudí či totálnu transformáciu energetického sektora. 

„Pohľad, ktorý v politike znamená deregulácie, relatívne nízke dane a relatívne malý štát, to, za čím demokrati za Clintona naozaj stáli, dnešní demokrati považujú za nefunkčné,“ tvrdí Traub. 

Foto: Wikimedia.org

Martin Hanus pred 173 d

Konzultačná spoločnosť Restartup urobila v pondelok rýchly prezidentský prieskum s využitím kuriérov spoločnosti Slovak Parcel Service.

Z výsledkov vyplýva, že na prvom mieste by skončil Robert Mistrík (16,3 %), za ním by sa umiestnili Štefan Harabin (12,6 %), Maroš Šefčovič (12,5 %) a Zuzana Čaputová (10,2 %). V tesnom závese za sebou potom nasledujú ďalší štyria kandidáti (Marian Kotleba, Béla Bugár, František Mikloško a Milan Krajniak).

Neviem posúdiť, do akej miery mám metodiku tejto konzultačnej spoločnosti brať vážne. Na druhej strane, tie dáta sa v mnohom prekrývajú s prieskumom Focusu, dve čísla ma však prekvapili: hoci sa v tomto prieskume už nerátalo s kandidatúrou Andreja Danka, Maroš Šefčovič získal len 12,5 percenta, rovnako ako Štefan Harabin.

Prekvapujúce je však najmä jedno kumulatívne číslo: Harabin, Kotleba, Daňo a Švec dosahujú spolu okolo 28 percent, súčasne mnohí voliči Kotlebu a Daňa vnímajú Harabina ako svoju druhú voľbu. Z toho by vyplývalo, že Harabin má ešte za istých okolností značný potenciál rastu.

Lenže tu sa vrátim späť k metodike, o ktorej by nám autori prieskumu mali prezradiť viac: ak sa prieskum cez kuriérov robil na základe zákazníkov, ktorí si objednávajú tovar na internete, je potom vcelku logické, že môžu byť o niečo nadhodnotené hlasy pre tých kandidátov, ktorí sú silní vo svete internetu, Youtube a sociálnych sietí.

Preto by som bol ešte zdržanlivý a čakal na ďalšie prieskumy, ktoré sa robia tradičnejšou metodikou. 

Martin Hanus pred 174 d

V polovici januára sa v Nemecku rozhorela veľká debata, či doma predsa len nezavedú obmedzenie rýchlosti na diaľnici na 130 km/h. Navrhla to jedna expertná komisia s odôvodnením, že Nemci by týmto opatrením dodržali svoje klimatické ciele na znižovanie emisií. 

Takéto opatrenie podporili aj niektorí komentátori, okrem životného prostredia argumentovali i bezpečnosťou, keďže častou príčinou smrteľných nehôd na nemeckých cestách je nezvládnutá jazda pri veľkej rýchlosti. Podaktorí uštipačne dodávali, že vo svete sú už len dve krajiny, Severná Kórea a Afganistan, kde sa tiež jazdí bez rýchlostných obmedzení. Sociológovia sa zamýšľali nad tým, prečo Nemci, inak vyznávači regulovaného poriadku, sú akurát na cestách oveľa slobodomilovnejší než Američania (vraj je za tým špecificky nemecká láska k autu). K tejto téme sa urobili aj prieskumy, z ktorých vyplynulo, že zhruba polovica Nemcov je za „Tempolimit 130“, polovica proti. 

Keďže politikom sa spochybňovanie tejto zažitej cestnej slobody nijako zvlášť nevyplácalo, vášnivú debatu dnes ukončil Merkelovej hovorca Steffen Seibert. Podľa neho vláda neplánuje všeobecné obmedzenie rýchlosti na diaľniciach, minister dopravy Andreas Scheuer ešte predtým vyhlásil, že takéto nápady sú iba ďalším pokusom vodiť ľudí za ručičku, a šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauer to celé odmietla, aby nevznikol dojem, že politici chcú vodičov „trápiť a trestať“.

Nemci tak i naďalej zostanú libertariánskym dopravným rajom.

Na archívnej snímke autá jazdia po diaľnici A5 pri Frankfurte. Foto TASR/AP

Adam Takáč pred 175 d

„Nazvali ste ma veteránom?“ reagoval s úsmevom ešte minulý týždeň v jednom z rozhovorov neskorší víťaz Australian Open Novak Djokovič. Moderátor mu totiž vymenoval viacero mladých hráčov, ktorí sa na turnaji dostali minimálne do 3. kola alebo ešte ďalej. 

Najvýraznejšie sa presadili 20-ročný Grék Stefanos Tsitsipas, ktorý v osemfinále nečakane zdolal Rogera Federera, a 24-ročný francúz Lucas Pouille. Obaja nakoniec postúpili medzi najlepšiu štvoricu prvého grandslamu sezóny. Práve po víťazstve mladíka Tsitsipasa nad o 17 rokov starším Rogerom Federerom sa začali silno ozývať hlasy o výmene generácií vo svetovom tenise.

Finalisti turnaja Rafael Nadal a Novak Djokovič (ktorí v semifinále zdolali Tsitsipasa, resp. Pouillea) však naplnenie týchto predpovedí odďaľujú. Je pravda, že medzi tenisovú elitu sa postupne predierajú viacerí talentovaní hráči, z ktorých sa v nej môžu niektorí čoskoro usadiť natrvalo, no prelomiť dominanciu fenoménov ako Djokovič, Nadal či Federer bude ešte nejaký čas trvať. Ani o jednom z troch menovaných sa totiž nedá povedať, že by s pribúdajúcim vekom strácal na svojej výkonnosti či hernej kvalite. 

Naopak, najmä Djokovič s Nadalom ukazujú, že majú stále chuť prekonávať svoje limity a zdokonaľovať svoju hru. Kým udržia jej úroveň tak vysoko, ako to predviedli za posledné dva týždne v Austrálii, mladí tenisoví borci to budú mať nesmierne ťažké, aby ich z vrcholu v blízkom období zosadili.

Foto: Srbský tenista Novak Djokovič a Španiel Rafael Nadalpred finálovým zápasom mužskej dvojhry na grandslamovom turnaji Australian Open. (TASR/AP)

Ján Duda pred 175 d

Obsahom evanjelia 3. nedele cezročného obdobia (28. 1. 2019) je udalosť z nazaretskej synagógy, kde Ježiš prečítal úryvok proroka Izaiáša „Duch Pána je nado mnou...“ a dal k tomu svoj výklad: „Dnes sa splnilo toto Písmo“ (Lk 1,1-4; 4,14-21).

(1) Ježiš cituje úryvok zo 61. kapitoly proroka Izaiáša. Izaiáš žil v 8. storočí pred Kristom, ale autori tvrdia (napr. Ravasi, 17), že ide o text, ktorý vznikol v období návratu Židov z babylonského zajatia (cca. 520 pred Kristom). Text je o Pánovom služobníkovi, ktorý ohlasuje návrat ľudu z otroctva.

O tom istom je aj text prvého nedeľného čítania (Neh 8. kapitola). Za miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza Ezdráša ľud prežíva radosť z návratu a obnovuje svoju vďačnosť a záväzok voči Bohu a Božiemu slovu.

(2) Ak Ježiš hovorí, že Izaiášovo posolstvo sa splnilo „dnes“, má na mysli historický čas, keď koná dielo vykúpenia človeka a koná to konkrétna historická osoba Krista!

Ale toto „dnes“ Kristus stále realizuje prostredníctvom Cirkvi (nedeľné druhé čítanie – 1 Kor 12,12,30: Cirkev je Kristovo telo, kde všetci plnia Kristovu misiu). V tomto zmysle Kristovo „dnes“ trvá aj v súčasnosti, je to niečo nadčasové. Benedikt XVI. často pri svojich výkladoch napr. Pánovho krstu či poslednej večere akoby „čas“ nebral do úvahy (JN, I., 27) a tieto udalosti považuje za anticipáciu Kríža a Zmŕtvychvstania.

Súhrn: nie sme mimo udalosti Ježišovho vykupiteľského diela, ale sme jeho predmetom i súčasťou.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.motivator.sk