Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 168 d

Guvernér Virgínie Ralph Northam čelí veľkému tlaku na odstúpenie. Nie je to však pre jeho obhajobu potratov v neskorom štádiu tehotenstva, ale kvôli novoobjavenej fotografii zo školskej ročenky z roku 1984, na ktorej je pravdepodobne jedným z dvoch zobrazených študentov v maskách černocha a člena rasistického Ku Klux Klanu.

Northam v piatok najprv priznal, že je jedným z tejto dvojice, a za fotografiu sa ospravedlnil, no v sobotu vyhlásil, že sa na fotografii nenachádza a že neodstúpi.

K rezignácii ho medzitým vyzvali viaceré černošské organizácie, mimovládne inštitúcie, mnohé zložky jeho Demokratickej strany vrátane jej šéfa Toma Pereza či Kamala Harrisová, Kirsten Gillibrandová a Cory Booker, o ktorých sa hovorí ako o demokratických kandidátoch v budúcoročných voľbách na prezidenta USA.

Paradoxom je, že výzvu na Northamovo odstúpenie vydala aj propotratová spoločnosť Planned Parenthood, ktorá v minulosti podporila jeho kampaň takmer 2 miliónmi dolárov. Prezidentka spoločnosti Leana Wenová v stanovisku uviedla: „Ako najväčší poskytovateľ starostlivosti o reprodukčné zdravie v krajine máme zodpovednosť brániť všetkých pacientov. (...) Nie je tu miesto pre rasistické skutky a vyjadrovanie guvernéra Ralpha Northama. Svoju funkciu musí zložiť.“ 

Viacero komentátorov však upozorrnilo na obrovské pokrytectvo stanoviska, pretože samotná zakladateľka Planned Parenthood Margaret Sangerová nie že by bola vyfotografovaná s rasistickým kostýmom, ale členom Ku Klux Klanu priamo prednášala a učila ich, ako kontrola pôrodnosti povedie k vyššej rasovej čistote. Patrila medzi najhlasnejších propagátorov rasovej segregácie a prvotná činnosť Planned Parenthood smerovala práve na obmedzenie pôrodnosti „zaostalej černošskej rasy“. Sangerová je pritom v pro-choice kruhoch dodnes považovaná za hrdinku „boja za ženské práva“.

Na snímke je strana školskej ročenky z roku 1984 s fotografiami terajšieho guvernéra amerického štátu Virgínia Ralpha Northama. Northam sa údajne nachádza na fotografii (vpravo), na ktorej je on a ďalšia osoba v rasistickom oblečení na večierku. Northam, ktorý sa ujal funkcie pred rokom, uviedol, že post guvernéra neopustí. Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 170 d

Evanjelium 4. nedele v cezročnom období (3. 2. 2019) je pokračovaním Lukášovho úryvku z minulej nedele, keď v nazaretskej synagóge sa dostal do stretu s vlastnými krajanmi, ktorí ho odmietli a vyhnali, lebo im povedal, že je prorokom (Lk 4,21-30).

(1) Niektorí autori vykladajú evanjelium porovnaním poslania proroka (1. čítanie) a lásky (2. čítanie). 

Poslanie  proroka vynikajúco opisuje prorok Jeremiáš (prvé nedeľné čítanie): je to človek, ktorý odvážne a „v mene Boha“ stojí pred svetom a predkladá mu Božie slová a súdy múdro, odvážne a podľa pravdy (porov. Jer 1,18-18).

Ale láska je viac než proroctvo, píše apoštol Pavol (druhé nedeľné čítanie – 1Kor 13,1-13). Toto porovnanie rieši aj Benedikt XVI. v encyklike „Láska v pravde“ (lat. Caritas in veritate). Výsledkom je Kristus na kríži: na jednej strane, človek si namýšľa, že „zabitím“ pravdy ju navždy umlčí. Na druhej strane je Ukrižovaný vrcholným prejavom jeho lásky. 

V súčasnej Cirkvi a svete potrebujeme prorokov i dar odvážneho proroctva. Ale potrebujeme aj veľa lásky a pokory. Presne tak, ako nám to ukazuje Ukrižovaný!

(2) Moju pozornosť upútal Náman Sýrsky, ktorý bol pohanom a spomína ho Ježiš v evanjeliu. Z malomocenstva ho uzdravil prorok Elizeus (Lk 4,27 a 2Kráľov 5,15). Po svojom uzdravení prakticky vyznal vieru v Boha Izraela, keď povedal, že „niet Boha na zemi, mimo Izraela“. Potom vzal so sebou do svojej vlasti, do zeme pohanov, zem z Izraela a umiestnil ju vo svojej záhrade, aby sa na nej klaňal Bohu Izraela.

Pripomína mi to pápeža Jána Pavla II., ktorý vždy pobozkal zem krajiny, do ktorej prišiel. Bol to prejav hlbokej úcty a lásky k ľudu krajiny. Ján Pavol II. je tak tiež obrazom proroka, ktorý stál pred svetom pravdivo a odvážne, ale nikdy nie bez lásky, úcty a pokory voči ľuďom. 

Keď vám prajem požehnaný Pánov deň, zároveň vám prajem, aby ste aj vy boli pred svetom i pred vlastnými krajanmi prorokmi, naplnenými Kristovou láskou.

Ján Duda

 

Obrázok: prorok Elizeus, www.vojtechkodet.cz

Lukáš Obšitník pred 171 d

Potraty v neskorom štádiu tehotenstva sú v USA síce relatívne zriedkavé, no stále ich je veľmi veľa. V článku v National Review píše David French, že podľa Centier na kontrolu a prevenciu chorôb bolo v USA v roku 2015 vykonaných celkovo 638 169 legálnych potratov (od roku 2006 ich počet klesol o 24 %). Pritom 91,1 % z nich sa v roku 2015 vykonalo v prvých 13 týždňoch tehotenstva, 7,6 % pripadá na 14. až 20. týždeň a „iba“ 1,3 % tvoria potraty v 21. až 40. týždni tehotenstva. Vzhľadom na celkový počet to však predstavuje viac ako 8-tisíc potratov v neskorom tehotenstve ročne.

French následne pripája aj prieskum dôvodov, pre ktoré sa matky rozhodujú pre potrat v tomto období. Prieskum medzi ženami, ktoré takýto zákrok podstúpili, vypracoval propotratový Guttmacherov inštitút, teda sa od neho nedá očakávať prípadné skreslenie v prospech pro-life hnutia. Podľa tohto prieskumu sa až 80 % žien rozhodlo pre potrat v tomto období nie pre zdravotné poškodenie dieťaťa alebo pre ohrozenie života matky. Hlavných päť typov žien sú matky, ktoré vychovávajú deti samy, sú v depresii alebo berú zakázané látky, sú v konflikte s mužským partnerom alebo zažívajú domáce násilie, mali problém s prístupom alebo sú mladé prvorodičky.

Všetko sú to, samozrejme, ťaživé situácie, keď žena potrebuje všemožnú podporu. Ale dieťa v tomto štádiu vývinu má pri dnešnej úrovni medicíny napr. možnosti prežitia mimo maternice. Čo je radikálne iné riešenie ako jeho zabitie.

„Takáto je realita neskorého potratu v Amerike,“ píše French. „Nepochybne, stáva sa, že ide o trýznivé rozhodnutie uprostred krizy, v ktorej je vážne ohrozené zdravie matky alebo dieťaťa. No nie je to pravidlom. Je priveľa príležitostného zabíjania, priveľa krutých rozhodnutí a aj väčšina Američanov, ktorí podporujú potratové práva, sa odvracia od hrôz takejto procedúry. (...) Potláčanie najhorších impulzov neskorých potratov nie je skutkom pohŕdania ženami, ale skutkom milosrdenstva pre dieťa, ktoré je inak odsúdené na smrť.“

Ilustračné foto: republica.com

Jaroslav Daniška pred 171 d

Dan Přibáň (1976, na obr.) známy z ČT vďaka svojmu cestovaniu v trabante po celom svete, navštívil pred časom Čínu, presnejšie provinciu Sin-ťiang, kde žijú Ujguri, moslimská menšina na západe Číny, kde sa tiež nachádzajú prevýchovné tábory pre asi milión Číňanov, nenazývajú sa gulagy, ale školy, a kde je obyvateľstvo aj turisti pod totálnou kontrolou režimu.

Přibáň v relácii na DVTV hovorí o svojej ceste, o tom, ako v niektorých provinciách Číny zrušili minulý rok Vianoce, o útlaku a autocenzúre, všadeprítomnosti kamier a strachu porušiť rýchlosť na diaľnici a podobne. Přibáňa a jeho kolegov vyšla cesta draho, mali povinne určeného spievodcu, obmedzený pohyb, skenovali im trabant aj motorku, v podstate tam nefungovali stránky západného internetu, cítil sa tam ako v sci-fi diktatúre, v porovnaní s tým sa aj v chudobnom Turkmenistane cítil slobodne... no, je toho viac, oplatí sa jeho rozprávanie pozrieť si.

Foto: TEDxHradecKralove/flickr.com

Lukáš Obšitník pred 172 d

Firma Monogram Technologies, ktorej spoluvlastníkom je zakladateľ Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko, podľa Aktuality.sk dodávala štátu predražené služby. Po niekoľkoročnej práci na téme s tým dnes prišiel jeden z členov investigatívneho tímu, ktorý vedie Marek Vagovič.

Aktuality.sk v článku upozorňujú na podozrivú dodávku vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu za 2,5 milióna eur, ktorá bola zrealizovaná v roku 2014. Viaceré časti zákazky vychádzajú pri porovnaní s trhovými cenami veľmi predražene. Spoločnosti Monogram Technologies v tendri konkurovala firma Anext, pričom však ponuky oboch firiem majú viaceré podobnosti, čo nasvedčuje dohode oboch zúčastnených firiem, teda by išlo o tzv. kartelovú dohodu.

Firma Anext sa podľa Aktuality.sk spája s exministrom financií za SMER Jánom Počiatkom aj s oligarchom Jozefom Brhelom. 

Ivan Štefunko sa pre Aktuality.sk vyjadril, že ako menšinový akcionár nemá prístup ku všetkým podkladom ani vplyv na vyvodenie zodpovednosti voči vedeniu firmy. Podobným spôsobom reagoval aj po zverejnení článku na svojom facebookovom profile.

Vzhľadom na protikorupčný charakter Progresívneho Slovenska je kauza hodná pozornosti.

Foto: Líder hnutia Progresívne Slovensko Ivan Štefunko (druhý sprava) s ďalšími členmi pred zaregistrovaním hnutia v budove Ministerstva vnútra SR na Drieňovej ulici 13. novembra 2017 v Bratislave. Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Jaroslav Daniška pred 173 d

Kto navštívil Britské múzeum, vie, že ponúka veľkolepú zbierku nálezov a artefaktov z celého sveta, od Rosettskej dosky cez sochu Moai z Veľkonočného ostrova, viaceré sochy z Parthenónu až po nálezy púchovskej kultúry. Vidieť to na jednom mieste môže byť služba návštevníkovi, ale aj prejav arogancie, záleží na prístupe. Briti sa práve verejne hádajú, čo so sochami z aténskej Akropoly, z veľkolepého Periklovho chámu Parthenónu. Viaceré z nich sú práve v Britskom múzeu, v rokoch 1801 – 1805 si ich z Atén premiestnil lord Elgin, vtedajší anglický veľvyslanec v Osmanskej ríši, ktorej súčasťou boli aj Atény. Súčasný riaditeľ múzea Hartwig Fischer v rozhovore pre grécke noviny Ta Nea povedal, že to nebola žiadna krádež, preto Grécko nemá legálny nárok na ich vrátenie. Navyše dodal, že to bol zo strany lorda Elgina „kreatívny čin“.

Unesco zriadilo komisiu, kde sa o tomto spore majú Gréci a Angličania rozprávať, zrejme nikoho neprekvapí, že medzi 12 štátov, ktoré podporujú návrh, aby londýnske múzeum vrátilo sochy do Atén, patria štáty ako Irak, Mexiko, Čína, Arménsko či Egypt, ktoré zápasia s krádežami historických artefaktov, a tiež Francúzsko, aj keď zrejme z iných dôvodov. Iróniou je, že vrátenie sôch požaduje aj Turecko, ktorého osmanský predchodca s ich premiestnením súhlasil. 

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 173 d

Poľsko sa dozvedá, ako chcel starý mládenec a predseda najsilnejšej strany Kaczynski stavať mrakodrapy, našinec sa musí trochu pousmiať. Kauzu Kaczynského nahrávky otvoril denník Gazeta Wyborcza, dlhodobo najodhodlanejší kritik Kaczynského strany a politiky, asi hodinová nahrávka pochádza z leta minulého roku, ide o rozhovor predsedu strany PiS Kaczynského s Geraldom Birgfellnerom, vzdialeným Kaczynského príbuzným, ktorý mal byť investorom, tlmočníčkou a právnikmi. Predmetom rozhovoru je zámer postaviť dva 190-metrové mrakodrapy – dvojičky v centre Varšavy, na pozemku, ktorý legálne vlastní nadácia dnes pomenovaná po zosnulom Lechovi Kaczynskom ešte z 90. rokov, mrakodrap mala stavať strane a nadácii blízka firma Srebrna, Jaroslaw Kaczynski je členom predstavenstva tejto nadácie.

Kaczynski investora upozorňuje, že kým bude vo Varšave vládnuť opozičná Platforma, schválenie mesta na stavbu nikdy nedostanú. Ide o mrakodrapovú časť, neďaleko rastie najvyšší varšavský mrakodrap, ktorý stavia slovenská firma HB Reavis, kde nie je dlhodobo schválený územný plán a mesto rozhoduje ad hoc. Pri financovaní mala hrať rolu štátom kontrolovaná banka Pekao SA. Kaczynski na nahrávke pôsobí ako „kultúrne vystupujúci starší pán“ (Bartolomiej Radziejewski), ktorý sa voči investorovi ohradí („o ja cie nemoge“), žiada, aby bolo všetko legálne a na papieri. Muž, ktorý býva v nevkusnom staršom dome, nemá bankový účet ani mobil a žiadny významný majetok a doma kocúra, za čo sa mu mnohí donedávna vysmievali, sa v pomeroch celkom dobre orientuje.

Problémy so zákonom sú skôr domnelé: poslanec aj senátor majú zákonom obmedzené možnosti podnikať, nič z toho Kaczynski neporušil, žiadne nelegálne príjmy nemá alebo sa o nich nevie. Stranícka nadácia má tiež zákonné regulácie, ktoré však porušené neboli, keďže z celej kauzy nič nebolo, Platforma voľby v meste opäť vyhrala, nič sa nestavia. Pravicové kruhy upozorňujú, že kauza upozorňuje nielen na to, že politici svoj vplyv vedia využiť, ale skôr na to, ako riadi mesto Varšava opozičná Platforma, že sa až príliš pestuje ad hoc princíp, čo je prostredie prajné korupcii.

Foto: flickr.com

Jaroslav Daniška pred 174 d

Britský Guardian si všimol zaujímavú vec, mnohým ženám sa darí vo vedení populistických strán, už nejde len o Marine Le Penovú, Alice Weidelovú (na obr.) z Alternatívy pre Nemecko, Giorgiu Meloniovú, líderku Talianskych bratov, Piu Kjærsgaardovú z Dánskej ľudovej strany či Siv Jensenovú, nórsku ministerku finanicií z tamojšej Strany pokroku, žien je prekvapivo veľa vo francúzskom hnutí žltých viest či v radoch Pegidy vo východnom Nemecku. Naša časť Európy trošku zaostáva, pravda.

Čím to je?

Guardian tému pootvoril, ale nie celkom dotiahol. Dočítate sa veľa o gender-gape, rovnosti, LGBT a kritike islamu či sociálnych a rodinných témach, ale chýba presvedčivejší záver. Občas sa miešajú veci, ktoré by sa miešať nemali, v skutočnosti však text ukazuje, že západoeurópske protest-strany reprezentujú pomerne dosť tém, ktoré trápia bežnú pracujúcu triedu, ženy s deťmi alebo ženy, ktoré vidia aj iné ako ekonomické dosahy vyššej imigrácie.

Boli časy, keď bolo vyššie zastúpenie žien veľkou liberálnou témou, spomínam si, ako raz jeden môj známy analytik jednu liberálnu kolegyňu posmeľoval, aby po ktorýchsi voľbách ocenila, že najvyššie percento žien má v klube KDH. Neodhodlala sa na to. Nuž, časy sa menia...

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 174 d

Nadišiel čas pochváliť Georga Sorosa, jeho príhovor z Davosu sa venuje Číne. O tzv. spoločenskom kredite sme na Postoji písali už dávnejšie, Soros tento problém vidí rovnako, Čína je podľa neho priamym ohrozením otvorenej spoločnosti a čínsky prezident Sin Ťi-pching menovite najväčším nepriateľom, Soros si všíma, že Čína je bohatá a technologicky vyspelá totalitná krajina, čo je dôležitý rozdiel od Sovietskeho zväzu.

Soros si neodpustil kritickú vetu na adresu Ruska a Trumpa, ale v skutočnosti jeho text háji Trumpovu obchodnú vojnu s Čínou a ukazuje, ako potrebuje Amerika spojencov, resp. aké riziko predstavuje spojenectvo Pekingu a Moskvy (čo by ho mohlo viesť k inému pohľadu na Rusko, ktovie, možno o rok). Soros v téme Číny otočil o 180 stupňov, Trumpa za konflikt s Čínou kritizoval, teraz by si želal ešte sústredenejšiu obchodnú vojnu s Čínou, konflikt s Huawei a pokusom vytlačiť Čínu z 5G technológií vyslovene oceňuje.

Dve veci Sorosovi vytknúť treba. Svoje staré hriechy stále nepomenoval a odchod jeho otca a rodiny z Maďarska vyzeral trochu inak, ako píše. Sorosov otec, ako o tom hovoril Rudolf Vrba, sa totiž dostal k Vrbovej správe, ale patril do skupiny vysokopostavených maďarských Židov, ktorí správu odmietli zverejniť a voľne ju distribuovať ďalším Židom, zachránili sa preto niektorí vyvolení a bohatí, ale státisíce maďarských Židov boli násilne vyvezení do nemeckých koncentračných táborov, Vrba to po zvyšok života ťažko niesol, Soros by o tom niekedy mal povedať viac, to, čo hovorí, je veľmi zjednodušený výklad.

Môj text o sociálnom kredite z októbra, slovenský preklad Sorosovho textu uverejnilo Enko.

Foto: H.Boll Stiftung/flickr.com

Jozef Majchrák pred 174 d

Americký novinár a akademik James Traub v zaujímavom rozhovore pre české Hospodářske noviny hovorí o tom, ako sa Demokratická strana v USA posúva v ekonomických otázkach doľava. Pohľad demokratov na ekonomiku, ktorý si pamätáme z časov prezidenta Billa Clintona, sa stáva menšinovým a nová generácia politikov, reprezentovaná napríklad kongresmankou Alexandriou Ocasio-Cortezovou (na fotografii), prichádza s oveľa radikálnejším programom. Žiadajú napríklad progresívne zdanenie až do výšky 70 percent pre najbohatších ľudí či totálnu transformáciu energetického sektora. 

„Pohľad, ktorý v politike znamená deregulácie, relatívne nízke dane a relatívne malý štát, to, za čím demokrati za Clintona naozaj stáli, dnešní demokrati považujú za nefunkčné,“ tvrdí Traub. 

Foto: Wikimedia.org