Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 223 d

Už dlhšie som čakal, kedy sa ĽSNS vymedzí voči Štefanovi Harabinovi a pomenuje, že bývalý minister spravodlivosti a desať rokov pôsobiaci šéf Najvyššieho súdu nie je antisystém ako oni, ale je v skutočnosti stelesnením zlého systému. Stalo sa tak až teraz. Denník N upozornil, že poslanec Milan Mazurek na mítingu v Bánovciach nad Bebravou zaútočil na Harabina za to, že bol súčasťou prvej Ficovej vlády, ktorá zaviedla euro a presadila Lisabonskú zmluvu. Vedľa sediaci prezidentský kandidát Marian Kotleba spokojne prikyvoval, ĽSNS zasponzorovala šírenie tohto videa, ktoré do pondelka večera videlo takmer 90-tisíc ľudí.

Od kotlebovcov by som síce očakával trochu viac fantázie (euro ani väčšine voličov ĽSNS netrhá žily a pojem Lisabonská zmluva u nás vzbudzuje oveľa menšie emócie než Marakéšsky dohovor). Ale posolstvo, že Harabin nie je jeden z nás, ale jeden z nich, môže zapôsobiť na desaťtisíce váhajúcich voličov antisystémového protestu. 

Kotleba si podľa všetkého uvedomuje, že je to pre neho životne dôležitá kampaň, v ktorej má vlastne len jedného súpera. Kým Kotleba má svoj voličský strop, Štefan Harabin má oveľa väčší potenciál, lebo v mohutnom protestnom tábore oslovuje časť mladých voličov ĽSNS, ale aj časť starších voličov, ktorí veria sudcovi Harabinovi, ale nie Kotlebovi a jeho holohlavým chlapcom. ĽSNS tak potrebuje dosiahnuť, aby z jej tábora prešlo k Harabinovi čo najmenej voličov, pretože ak Harabin získa oveľa viac hlasov než Kotleba, je už vlastne isté, že svoj úspech náležite využije – postaví sa do čela Národnej koalície (alebo celkom novej strany) a v roku 2020 zamieri plnou parou do parlamentu. 

Aj to je dôvod, prečo teraz my všetci, pravičiari, ľavičiari, centristi, konzervatívci či liberáli, máme nemalý dôvod (so štipcom na nose) veriť Marianovi Kotlebovi, že jeho dosiaľ verní dajú hlas jemu a odolajú volaniu nového Mordoru.

Marian Kotleba prišiel odovzdať petičné hárky na svoju kandidatúru na prezidenta SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Ján Krupa pred 224 d

Štrnásteho februára 2019 oslávime 1150. výročie smrti svätého Cyrila, rodného brata svätého Metoda. Je to vhodná príležitosť nielen uvažovať nad životom a pôsobením solúnskych bratov a apoštolov Slovanov, ale zároveň odbúrať ahistorické stereotypy v cirkevnom spravodajstve, napríklad z článku Uplynie 1 150 rokov od smrti svätého Cyrila - spolupatróna Európy, ktorý zverejnila TK KBS.  

Ako mi potvrdil slavista Andrej Škoviera, dodnes sa nevieme zrieknuť ahistorického tvrdenia, ako sa píše v spomenutom článku, že v dobe svätých Cyrila a Metoda sa „používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina“. Svoje bohoslužby vo vlastnom jazyku odjakživa slávia aj Arméni, Gruzínci, Kopti... V historických prameňoch neexistuje nijaký dôkaz pre tvrdenie, že svätí Cyril a Metod, keď „zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade“. V dôsledku toho je pochybné aj tvrdenie, že solúnski bratia „sa v roku 867 vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu“.

Ján Duda pred 225 d

Udalosť zázračného rybolovu (Lk 5,1-11) evanjelia 5. nedele v cezročnom období (10. 2. 2019) má dosah aj na nás.

(1) Šimon Peter a jeho spoločníci rybári chytali ryby celú noc a nič nechytili. Na Ježišovo slovo však spustili siete a chytili také množstvo rýb, že sa až loďka potápala.

Nástupca Šimona Petra nosí „rybársky prsteň“ (lat. annulus piscatoris) ako symbol svojho úradu. Na prsteni je znázornený vždy sv. Peter, ako sedí na loďke a spúšťa siete. Iba meno Petrovho nástupcu sa mení.

Tento prsteň pripomína rímskemu biskupovi a jeho spolupracovníkom na celom svete, že sú rybármi ľudí. 

(2) Pri udalosti zázračného rybolovu a povolaní za „rybára ľudí“ Šimon Peter zrejme zažil zvláštne (mystické?) precitnutie: zistil, že je hriešny. Niečo podobné zažil pri mystickom videní Izaiáš pri povolaní za proroka: prišiel anjel a žeravým uhlíkom ho očistil (nedeľné prvé čítanie: Iz 6,3-8). Čo z toho vyplýva pre rybárov ľudí na všetkých stupňoch ich postavenia?

(3) Prví kresťania radi nazývali seba samých názvom „pisciculi“ (= malé rybky, ktoré uviazli v sieti rybára). Vysvetlenie: pre rybu je prirodzeným prostredím voda, ak ju z vody rybár vytiahne, zomrie. 

To neplatí pre rybára ľudí. Žijeme ako ľudia v toxickom prostredí zla, utrpenia a smrti sťaby „v špinavých vodách“ (výraz použitý Benediktom XVI. v máji 2005). Preto siete evanjelia sú pre ľudí skutočnou záchranou, ktorá nás vyťahuje k životu. Preto sa kresťania tešili, že boli „ulovení evanjeliom“, a ryby s háčikom si niektorí nechávali vytesať na náhrobný kameň ako symbol vykúpenia. 

Zrnko duchovnej múdrosti: hľa, paradoxy lovu, keď „majstri lovu“ sa cítia byť ulovenými a „ulovení“ oslobodenými...

Požehnaný víkend prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.akonaryby.sk

Jozef Majchrák pred 226 d

Šéf OĽaNO Igor Matovič zverejnil informácie, podľa ktorých je uchádzač o post ústavného sudcu Peter Kresák v archívoch ÚPN vedený ako tajný spolupracovník rozviedky ŠtB. Matovič tiež tvrdí, že Kresák s komunistickou tajnou službou spolupracoval vedome. 

Kresák to odmieta a tvrdí, že eštebáci si spoluprácu s ním vymysleli. Argumentuje tým, že v záznamoch sú stretnutia z obdobia, keď bol na študijnom pobyte v USA, a sú pri nich uvedené československé koruny, čo podľa neho znamená, že schôdzky by museli byť v Československu. 

Matovič však upozornil, že v záznamoch sú uvedené aj sumy v amerických dolároch, a to práve v čase, keď bol Kresák v USA. „Samozrejme, že tie stretnutia boli v Amerike. Donášal na Slovensku, potom v Amerike a potom zasa na Slovensku,“ tvrdí Matovič.

Líder OĽaNO tiež pripomenul, že Kresák ako poslanec parlamentu nehlasoval za prelomenie prezidentského veta, ktorým chcel Rudolf Schuster zabrániť vzniku ÚPN.

Kresáka sa na spoluprácu s ŠtB pýtali už počas verejného vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. Vtedy uviedol, že má vedomosť len o tom, že bol sledovanou osobou. To, že bol vedený aj ako spolupracovník, vraj zistil až neskôr, keď začal pátrať po dôvodoch týchto otázok. „Úprimne hovorím, že celé roky som to nešípil. Keď ste nič neurobili, ako vám napadne, že vás raz niekto z niečoho obviní?" hovorí Kresák.

Faktom je, že Matovičove obvinenia sú vážne a Kresákova obrana aj komunikácia v tejto veci zatiaľ nepôsobia príliš presvedčivo. Je, samozerejme, celkom dobre možné, že hoci by aj poslanec za Most-Híd, ktorý patrí k favoritom voľby ústavných sudcov, neprišiel s dôveryhodnejším vysvetlením, hlasovaním v parlamente prejde.

V takom prípade by už záviselo len od prezidenta Andreja Kisku, ako vážne myslel slová, že kľúčovým kritériom výberu nových ústavných sudcov by okrem odbornosti mal byť aj charakter. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

 

 

Lukáš Krivošík pred 228 d

Slovenská sporiteľňa dnes zverejnila zaujímavý prehľad výšky minimálnej mzdy v niektorých európskych krajinách. A to v rámci komentárov svojej analytičky Lenky Buchlákovej, ktoré sú zasielané médiám.

Najvyššia minimálna mzda v EÚ je v Luxembursku (2071 eur, čo je dvojnásobok slovenskej priemernej mzdy), najnižšia v Bulharsku (286 eur). Na Slovensku je minimálna mzda od začiatku tohto roku 520 eur.

Prehľadné porovnanie minimálnej mzdy vo vybraných štátoch EÚ:

Názov krajiny

Mesačná hrubá minimálna mzda (EUR)

Luxembursko

2071

Holandsko

1616

Nemecko

1557

Belgicko

1549

Francúzsko

1521

Španielsko

1050

Slovinsko

887

Malta

762

Portugalsko

700

Grécko

684

Lotyšsko

555

Estónsko

540

Poľsko

532

Slovensko

520

Česká republika

519

Chorvátsko

506

Maďarsko

464

Rumunsko

446

Litva

430

Bulharsko

286

Zdroj: Slovenská sporiteľňa

 

 

Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko minimálnu mzdu nemajú. Tabuľka ďalší komentár nepotrebuje. No v každom prípade sa zíde poznať, aké sú naše čísla v celoeurópskej perspektíve.

Ilustračné FOTO TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 228 d

Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic dnes veľmi ostro napadol rozhodnutie ministerky Sakovej, ktorá odňala vyšetrovaciemu tímu vyšetrovanie prípravy úkladnej vraždy. Tá mala byť spáchaná voči nemu a prokurátorovi Žilinkovi. Lipšic tiež reagoval na únik informácií z vyšetrovacieho spisu:

„Takýto krok je bezprecedentným zásahom do prebiehajúceho vyšetrovania a bol urobený bez súhlasu či konzultácie s Úradom špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovanie úkladných vrážd patrí priamo zo zákona do jurisdikcie Úradu špeciálnej prokuratúry, a sprostredkovane aj Národnej kriminálnej agentúry. Inšpekcia nikdy nevyšetrovala ani nevyšetruje prípady úkladných vrážd – nemá na to ľudskú ani odbornú kapacitu.
Ministerstvo vnútra svoj krok zdôvodnilo snahou zabrániť úniku informácií. Priznám sa, že už ma v poslednom čase unavuje a znechucuje, ako predstavitelia Smeru (za významnej asistencie Kočnerovho nájomného žoldniera Petra Tótha) podsúvajú verejnosti názory, že za únikom informácií sú advokáti poškodených. Je to ľahko overiteľná lož. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú presné informácie, aké časti spisu a kedy boli poskytnuté advokátom poškodených. Takmer všetky informácie, ktoré boli z vyšetrovania zverejnené, sme v danom čase vôbec nemali k dispozícii. A naopak, mnohé časti vyšetrovacieho spisu, ktoré sme k dispozícii mali, neboli nikdy zverejnené. Koniec-koncov je známe, že o viacerých citlivých úkonoch vyšetrovania boli vopred informovaní oligarchovia blízki Smeru. Tak odkiaľ teda unikajú informácie z vyšetrovacieho spisu?

A ako má úniku informácií zabrániť, ak budú súvisiace prípady vyšetrovať dva vyšetrovacie tímy? Dva oddelené prípady, vyšetrované dvomi samostatnými súčasťami Policajného zboru, by mi umožnili naďalej zastupovať rodinu Jána Kuciaka v prípade vraždy Jána a Martiny. Zároveň by som mal ako poškodený prístup k spisu vedenému na Inšpekcii. Ak by som naozaj vynášal informácie zo spisu, ako by takýto krok zabránil úniku informácií?

Počas môjho pôsobenia vo verejnom živote som bol viackrát konfrontovaný s informáciou o objednávke mojej vraždy. Prvýkrát to bolo potom, ako som v roku 2002 podal dovolanie (sťažnosť pre porušenie zákona) proti podmienečnému prepusteniu M. Černáka z výkonu trestu. Nikdy som nebral tieto informácie príliš vážne. Ak sa nechá človek príliš ovládnuť obavou o svoj život, tak ho to úplne paralyzuje.

Tentokrát však boli pravdepodobne plány na moju likvidáciu zrejme tesne pred realizáciou.

Po tom, ako som v roku 2012 zriadil vyšetrovací tím na vyšetrovanie kauzy Gorila, začala sa proti mne viesť cez rôzne anonymné weby rozsiahla diskreditačná kampaň. Mal som byť agentom vojenského spravodajstva, brať miliónové úplatky či byť v intímnom kontakte s množstvom neznámych žien. Napriek tomu, že tieto diskreditačné materiály (vrátane „komunikácie“ s obvinenou Alenou Zs.) sa ukázali ako sfalšované (a je to celkom zrejmé aj z ich samotného obsahu), predstavitelia Smeru (a aj niektorí z toho „lepšieho“ Slovenska) ich dodnes neváhajú použiť na útoky voči mojej osobe. Osobná nenávisť vo verejnom priestore však nikdy nepriniesla nič dobré.

Krok ministerky vnútra si nijako racionálne neviem vysvetliť. Nemá žiadne vecné ani právne odôvodnenie. Môže smerovať len k snahe zakryť tých, ktorí mohli byť spojení s prípravou vraždy Maroša Žilinku a mňa.

V časoch, keď som bol ešte na Ministerstve spravodlivosti a zažívali sme aj náročnejšie časy v boji proti zločineckým skupinám, tak mi jedna moja veľmi vzácna kolegyňa (dr. Ľubomíra Zlochová) poslala Cicerov citát: „Ten, ktorý sa bojí smrti, nemôže mať nezlomnú dušu.“ Samozrejme, strach nemajú len blázni, ale tento citát vyjadruje presvedčenie, že ak nás strach ovládne, ak nad nami zvíťazí, tak nikdy neurobíme veľké veci, pretože sa dopredu vzdáme.

Tí, čo zavraždili Jána a Martinu, ako aj ich morálni spolupáchatelia z najvyšších miest, chceli, aby sme sa začali báť. Nepíše sa mi to ľahko – mám rodinu, manželku a dvoch malých synov – ale tento boj ja osobne nikdy nevzdám. A som presvedčený, že ani väčšina ľudí na celom Slovensku. Je to dobrý boj. Ján a Martina za neho priniesli najvyššiu obetu. Sme im dlžní v tomto boji pokračovať. Nevzdávajme to!“

Foto: FB profil D. Lipšica

Jaroslav Daniška pred 228 d

V parlamente sa dnes skončilo rokovanie o obmedzení potratov, išlo o prerokovávanie dvoch bodov programu naraz – novely, ktorú predložil poslanec Vašečka (na obr.) a poslanci Kotlebovej strany, predkladatelia na záver požiadali, aby sa o ich novelách hlasovalo v piatok po 11. hodine.

Rozprave dominovali poslanci ĽSNS, obľúbili si najmä porovnania ochrany nenarodeného života s vyššie garantovanou ochranou zvierat, porovnávali rôzne počty obetí, hlasovanie opakovane nazývali hlasovaním o holokauste súčasnosti. V záverečnom vystúpení poslanec Kotleba povedal, že ak by malo byť prekážkou, že novelu predkladajú oni, môže ju stiahnuť, aby sa hlasovalo iba o Vašečkovom zákone. Išlo o zbytočné vyhlásenie, keďže o Vašečkovom zákone sa bude hlasovať tak či tak. Napriek tomu bude zaujímavé porovnať, ako dopadnú dve hlasovania o dvoch podobných zákonoch.

Poslanec Vašečka v záverečnom vystúpení trochu paradoxne predniesol rovnakú ponuku ako Kotleba, že môže zákon stiahnuť, ak by to malo znamenať vyššiu podporu pre tému. Predniesol tiež požiadavky z petície na podporu jeho zákona, ktorú za krátky čas podpísalo vyše 13-tisíc ľudí.

Do rozpravy a diskusie sa zapojilo aj niekoľko vládnych poslancov (Podmanický, Kéry zo Smeru či Smolíková z SNS) aj opozície (napríklad Krajči z OĽaNO), ktorí zákony tiež podporili. Zatiaľ čo kotlebovci sa vo vystúpeniach vymedzovali viac voči liberalizmu, poslanci ostatných strán viac zdôrazňovali svoju náboženskú vieru. Poslanci Podmanický a Smolíková avizovali záujem predložiť ďalší návrh zákona, ktorý by obsahoval návrhy, ktoré by mali šancu prejsť naprieč spektrom. Súčasťou pracovnej skupiny sú aj viacerí poslanci opozície.

Vo štvrtok o 13. hodine sa pred budovou parlamentu uskutoční podporné zhromaždenie za schválenie Vašečkovho zákona.

A ešte jedna poznámka k téme spoza hraníc:

Americký prezident Trump včera v prejave o stave Únie na pôde Kongresu reagoval na legalizáciu potratov až do momentu narodenia v štátoch New York a Virginia. Trump vyzval Kongres, aby takéto potraty zákonom zakázal. Pro-life téme venoval dlhší priestor a oznámil tiež, že po prvýkrát v dejinách USA bude zavedená platená materská dovolenka.

Foto: Marko Erd/TASR

Martin Hanus pred 228 d

Progresívne Slovensko a Spolu dnes oznámili, že pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoria spoločnú kandidátku, pričom chcú spoločne postupovať aj v parlamentných voľbách v roku 2020.

Ešte minulý rok to príliš na spoločný postup nevyzeralo, obe strany sa voči sebe skôr vyhraňovali, Spolu Miroslava Beblavého sa usilovalo byť centristickou inkarnáciou niekdajšieho SDKÚ, progresívci posilňovali svoj ľavicovo-liberálny profil. Zdalo sa, že ak vznikne strana odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku, tak celkom určite splynie s Beblavého projektom, kým u progresívcov viacerí verili, že v prípade úspechu v eurovoľbách si trúfnu na samostatnú cestu.

Napokon však vyhral pragmatický kalkul aj fakt, že Andrej Kiska, ktorý bol ešte minulé leto motivovaný budovať svoju stranu mimo štruktúr PS a Spolu, medzičasom ubral z pary. 

Podľa našich informácií je práve spoločná eurokandidátka PS a Spolu prvým testom budúceho Kiskovho projektu – keďže eurovoľby sa konajú koncom mája, len krátko pred odchodom Andreja Kisku z prezidentského paláca, Kiska už dá nabok prezidentské zábrany a jasne podporí PS a Spolu. Ak to vyjde podľa predstáv všetkých zúčastnených, Andrej Kiska by sa mal neskôr postaviť do čela koalície, ktorá pôjde do parlamentných volieb.   

FOTO TASR – Pavel Neubauer 

Adam Takáč pred 229 d

Organizátori protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko ohlásili na štvrtok 21. februára demonštráciu. V tento deň uplynie presne rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 

„Už rok sa stretávame na námestiach, voláme po slušnosti a spravodlivosti. Vytvárame spoločenstvo, ktoré žiada novú kultúru spravovania vecí verejných, chce slušnosť, nie aroganciu a nenávisť, volá po pravde a spravodlivosti namiesto klamstva a bezbrehého populizmu,“ píšu organizátori demonštrácie na facebooku. 

Akcia sa bude konať o 17. hodine na Námestí SNP v Bratislave. Okrem toho budú demonštrácie aj v Košiciach a Banskej Bystrici.

„Naše požiadavky stále pretrvávajú. Voláme po vyšetrení vraždy Jána a Martiny. Ak sa chceme posunúť ďalej, musíme poznať mená tých, ktorí si túto obludnú vraždu objednali. Voláme po dôveryhodnej vláde, takej vláde a takej politike, ktorá je skutočnou službou všetkým ľuďom, politike, ktorá prináša víziu a riešenia,“ tvrdia ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko.

Foto: Facebook/Za slušné Slovensko

Martin Hanus pred 229 d

Po tom, čo som v júni 2017 prvýkrát napísal, prečo už neverím, že odsúdení Nitrania v kauze Cervanová sú nevinní, publicistka Jana Teleki uverejňovala na blogoch Denníka N do konca roka sériu desiatich textov a rozhovorov s advokátom či odsúdenými vrahmi, ktoré opakovali staré argumenty z dielne odsúdených. Už na prvý pohľad išlo o mizernú žurnalistiku, asi ako zo Smolcovej Slovenskej republiky 90. rokov. Teleki fabulovala, bez minimálneho odstupu preberala akékoľvek tvrdenia či ataky odsúdených vrahov, napokon je o nej dostatočne známe, že sa s viacerými z odsúdených priatelí.

Vlastne by to celé ani nestálo za zmienku. Pozoruhodné však bolo, že Denník N jej blogy zaraďoval medzi výberové VIP blogy, čím získali punc dôveryhodnosti a niektoré dosahovali vyše 50-tisícovú čítanosť. Niektoré z textov Telekiovej prevzal na svojom webe aj časopis .týždeň, odvolával sa na ňu ako na autoritu aj Martin Mojžiš, napokon, vďaka N-ku a .týždňu žiaden iný autor píšuci o kauze Cervanová nenašiel v tom čase také masívne publikum ako Jana Teleki.

Viacerí ľudia sa ma vtedy pýtali, čo si o jej textoch myslím. Len som bezradne krútil hlavou a odpovedal, že je to podobné, ako keby N-ko a .týždeň na prestížnom mieste zverejňovali texty Evy Zelenayovej o tom, ako to bolo naozaj s únosom Michala Kováča mladšieho. Samozrejme, takéto prirovnanie by kolegov-novinárov pobúrilo, Teleki predsa nie je Zelenayová, veď aj ona je zo „slušného Slovenska“, proti Mečiarovi a Ficovi, to azda nestačí?

Lenže rok sa s rokom stretol, Jana Teleki už nebloguje na N-ku, ale ako zástupkyňa šéfredaktora píše pre istý Hlavný denník, ktorý okrem iného propaguje aj harabinovskú Národnu koalíciu. A svoj obdiv k Štefanovi Harabinovi tu objavila i samotná Teleki, ktorá o ňom predvčerom okrem iného napísala: „Jeho vyjadrenia aj doterajšie post fakty zo života sudcu, ale aj človeka hovoria o tom, že ctí si cudzie, ale aj vlastné práva, pozná ich a pridržiava sa ich, aj keby sa mu nehodili. (…) Vidíme, že Harabinova snaha byť akýmsi prezidentom ombudsmanom, ktorý presne pozná prostredie, súperov a svoje a cudzie možnosti je novou formou a predstavou, ktorej sa iní kandidáti nemôžu ani priblížiť.“

Niektorí budú zrejme zaskočení z toho, prečo sa autorka v priebehu roka tak radikálne zmenila. V skutočnosti je Teleki, ktorá propagandisticky hájila Andrášika, Kocúra a spol., tou istou Teleki, ktorá teraz háji Harabina. Len zmenila prostredie.

Foto: Screenshot blogu Jany Teleki z Denníka N.