Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 24 d

Ukrajina má odvčera nového premiéra. Oleksija Hončaruka na tomto poste vystriedal Denys Šmyhaľ. Hončarukov odchod bol na spadnutie už dlhší čas, odkedy sa objavila nahrávka, na ktorej kritizoval ekonomickú kompetentnosť prezidenta Zelenského.

Kto je teda nový ukrajinský premiér? Štyridsaťpäťročný Šmyhaľ, rodák z Ľvova, je v top politike len krátko. V Hončarukovej vláde sedel presne mesiac, od 4. februára, a zastával tam post agendou zodpovedajúci ministerstvu regionálneho rozvoja. Predtým šéfoval tepelnej elektrárni Burštyn a v roku 2019 ho prezident Zelenský vymenoval za gubernátora Ivano-Frankovskej oblasti na západe Ukrajiny.

V súvislosti s jeho menom sa však v ukrajinských médiách skloňuje najmä meno oligarchu Rinata Achmetova, ku ktorému má nový premiér blízky vzťah. „Myslím si, že Šmyhaľovo menovanie naznačuje preorientovanie sa na iných oligarchov, pretože bol s najväčšou pravdepodobnosťou odporúčaný Achmetovom. Teraz nám môžu hovoriť, že nový premiér je dobrým manažérom, pracoval v biznise aj vo vládnych inštitúciách, ale jeho biografia dosvedčuje, že je predstaviteľom konkrétneho oligarchu,“ tvrdí politológ Taras Čornovil.

Achmetov môže byť pre prezidenta Zelenského zaujímavý s viacerých dôvodov. Drží v rukách obrovské množstvo podnikov, ktoré prispievajú do rozpočtu. Zároveň môže byť užitočný pri riešení situácie v Donbase. Achmetov je považovaný za jedinú postavu svojho rangu, ktorá nemá spojenia s militantmi, ale zároveň má v tomto regióne stále autoritu. Ak by v Donbase došlo k regionálnym voľbám, tak ako ich predpokladajú Minské dohody, mohol by významne pomôcť dostať Zelenského stranu Sluha národa do miestnej samosprávy.

Zaujímavú analýzu zmien v ukrajinskej vláde si môžete v ruštine prečítať v texte časopisu Focus.

Foto: TASR/ AP – Efrem Lukatsky

Jaroslav Daniška pred 25 d

Americký miliardár Michael Bloomberg dnes odstúpil z kampane, kde sa snažil získať nomináciu na prezidenta za liberálnu Demokratickú stranu. Zvyšok kampane tak bude o spore Bernieho Sandersa a Joea Bidena, čiže nová verzia sporu spred štyroch aj dvanástich rokov, kde proti sebe stojí kandidát straníckeho establišmentu (môžeme ich nazvať „clintonovci“), ktorým je Biden, a ľavicovej antiglobablistickej revolty reprezentovanej Sandersom. Viac o tom napíše v svojom dnešnom texte kolega Lukáš Krivošík.

Ja si chcem všimnúť niečo iné, Bloomberga. Bývalý starosta New Yorku bol podľa Financial Times pripravený minúť na kampaň až 5 miliárd dolárov, za zhruba štyri mesiace, kde sa vyhol všetkým primárkam pred včerajším Superutorokom, dokázal minúť odhadom asi pol miliardy dolárov. Podarilo sa mu jediné, pri jeho kampani sa písalo najmä o tom, koľko stojí a koľko ešte dokáže minúť. Len za 60-sekundový klip cez finále SuperBowl zaplatil 11 miliónov dolárov. Neskutočné peniaze. Prehľad o tom, ako rozhadzoval Bloomberg peniaze, nájdete tu.

Bloomberg mal s takýmto prístupom dobrú skúsenosť: Keď trikrát kandidoval na starostu New Yorku, minul celkovo 261 miliónov, a to bolo skrz naskrz liberálne mesto, v posledných voľbách ho jeden hlas stál 174 dolárov. Bude zaujímavé počkať si, koľko ho stál jeden hlas v primárkach, určite to bude viac.

Chvalabohu Bloomberg neuspel, hoci plutokratizácia americkej politiky (podobne ako tej našej) postúpila ďaleko vpred, stále platí, že Biely dom nemožno získať len za peniaze. Amerických liberálov čaká zaujímavý vnútropolitický spor. Ak Biden prehrá so Sandersom, tak superboháči ako Lloyd Blankfein alebo Bill Gates si budú za prezidenta viac želať Trumpa, ako Sandersa. Ak prehrá Sanders, významná časť jeho voličov pravdepodobne opäť podporí Trumpa, ktorý ich reprezentuje viac ako Biden a liberálna elita. Skrátka, pre Trumpa to vyzerá dobre.

Foto: TASR/AP

Imrich Gazda pred 25 d

Voľby boli v uplynulých dňoch aj v Nemecku a Španielsku – nie politické, ale cirkevné. Nemeckí biskupi si do svojho čela na šesťročné funkčné obdobie po mníchovskom kardinálovi Reinhardovi Marxovi, ktorý sa rozhodol už nekandidovať, zvolili 58-ročného biskupa Limburgu Georga Bätzinga.

V prvých dvoch kolách síce potrebné dve tretiny hlasov nezískal, ale v treťom mu už stačila jednoduchá väčšina.

Pre tých, ktorí sa tešili z Marxovho konca, to nie je dobrá správa. Bätzing, ktorý prevzal Limburskú diecézu po neslávne známom milovníkovi luxusu Franz-Petrovi Tebartz-van Elstovi, je rovnako horlivým zástancom takzvanej synodálnej cesty ako jeho predchodca na čele biskupskej konferencie.

Paradoxom, je že biskupskú vysviacku v roku 2016 prijal od kolínskeho kardinála Rainera Mariu Woelkiho, ktorý je hlavným kritikom plánovaných reforiem v oblasti sexuálnej morálky, celibátu či postavenia žien v cirkvi.

Biskup Bätzing je priamo spolupredsedom pracovnej skupiny zaoberajúcej sa sexuálnou morálkou. Spolupredsedníčkou je hovorkyňa Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZDK) pre oblasť rodinnej politiky Birgit Mock, ktorá obhajuje zmenu učenia cirkvi v oblasti homosexuality.

Úplne iné problémy momentálne riešia španielski biskupi, ktorí rovnako ako politická reprezentácia musia reflektovať katalánsku krízu. A poňali to naozaj symbolicky – miestnu biskupskú konferenciu povedie barcelonsko-madridský dvojzáprah.

Predsedom španielskych biskupov na nasledujúce štyri roky sa stal 73-ročný kardinál Juan José Omella Omella, ktorý je arcibiskupom Barcelony, jeho zástupcom bude 74-ročný kardinál Carlos Osoro Sierra, arcibiskup Madridu.  

Foto – https://www.facebook.com/bistumlimburg

Martin Hanus pred 26 d

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný napísal pred pár hodinami nekrológ, ktorý ma zasiahol. Vo veku 51 rokov zomrel novinár Peter Morvay, ktorý v minulosti písal pre český Respekt, pre Domino fórum a SME, posledné roky pracoval v redakcii N-ka. Osobne sme sa príliš nepoznali, zhovárali sme asi len dva-trikrát v živote, vnímal som ho najmä cez texty, ktoré boli slovami Kostolného „bránou do sveta našich Maďarov“.

Morvay bol dobrým novinárom, pretože mal jednu dôležitú vlastnosť: bolo mu jedno, čo si o ňom myslia ostatní, najmä jeho vlastní Maďari, nehral postranné hry, zbavoval nás skreslených predstáv či ilúzií o svojej komunite, jej mienkotvorcoch aj politických reprezentantoch. O Bélovi Bugárovi písal s chladnokrvným realizmom už dávno, v časoch, keď bol pre slovenskú elitu ešte stále tým najväčším sympaťákom Bélom. Svet našich Maďarov je pritom oveľa menší než ten celoslovenský, každý sa s každým pozná, medzi jednotlivými tábormi vládne bratovražedná vojna, v takto poprepájanej a súčasne polarizovanej komunite je mimoriadne ťažké zachovať si chladný odstup a intelektuálnu nezávislosť.

Morvay to však asi aj vďaka svojej povahe dokázal, ostal sám sebou, jeho pohľady aj prípadné omyly boli z vlastnej hlavy, nie produktom konvenčného skupinového myslenia. Hoci bol liberál, ktorý nenechával suchú nitku na Orbánovi v Maďarsku či na slovensko-orbánovskej SMK, od nikoho iného som nečítal takú ostrú kritiku jemu najbližších menšinových liberálnych intelektuálov. Vyčítal im, že i keď vedia do sýtosti kritizovať Orbána či Fica, zamlčujú problémy vlastnej komunity a „slovenskej väčšine stále vykresľujú idealizovaný obraz menšiny“. To bol dôvod, prečo naňho stále frfľali jedni aj druhí Maďari.  

Morvay tým uštedroval lekciu viacerým slovenským novinárom, ktorých viac než poctivá žurnalistika baví vyvolávanie emocionálnych vĺn a neraz hovoria či píšu nie ako novinári, ale ako zástupcovia akéhosi klanu.

Peter Morvay mal jedinečný stredoeurópsky nadhľad, jeho obzory dovideli ponad slovesnké či maďarské humná. Predčasne odišiel človek, ktorého texty budú chýbať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pavol Rábara pred 28 d

Vo volebnú sobotu sa v uliciach Bratislavy mohli ľudia podpísať pod dve rôzne petície súvisiace s hazardom. 

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard sa snažili opätovne vyzbierať podpisy od občanov, aby mohlo mesto pripraviť nový návrh zákazu herní. Ten pôvodný zrušil súd. 

Dobrovoľníci v bielych tričkách potrebovali vyzbierať aspoň 57-tisíc podpisov.

Napokon sa im podarilo získať podpis od viac ako 104 600 Bratislavčanov, čo je viac ako pred štyrmi rokmi, keď rovnako v deň volieb vyzbierali 90-tisíc podpisov.

V blízkosti volebných miestností oslovovali v sobotu ľudí aj dobrovoľníci v modrých tričkách. Podľa zverejnených snímok na sociálnych sieťach išlo o kontra petíciu, ktorá žiada mestských poslancov, aby neprijali zákaz hazardu.  

Aktivisti proti hazardu sú nadšení a z trucpetície – ako ju nazvali – si starosti nerobia. „Teraz nás čakajú celé týždne mravčej práce pri kontrole hárkov a overovaní správnosti podpisov. Ďalšie kroky potom už budú na pánovi primátorovi a mestských poslancoch,“ doplnil Michal Svetko. Mesto deklaruje iniciatíve podporu. 

Podľa Veroniky Hliničanovej z iniciatívy bolo pri zbere podpisov najčastejšou otázkou Bratislavčanov, prečo ich zbierajú znova. „Museli sme im vysvetľovať, že sme čelili krádeži hárkov a škandalóznemu súdnemu rozhodnutiu, ktoré vôľu ľudí zmarilo,“ pripomenula.  

Iniciatíva Zastavme hazard avizuje, že v najbližších dňoch osloví aj všetkých novozvolených poslancov parlamentu s návrhmi nových účinnejších opatrení v oblasti hazardných hier. Požadujú napríklad, aby zo zákona vypadla povinnosť petície pre zákaz a účinnú reguláciu hazardných hier v mestách a obciach na Slovensku. 

Aktivisti v deň volieb. Foto: Zastavme hazard

Jaroslav Daniška pred 29 d

V nedeľu večer 1. marca bude po voľbách, začne sa povolebný virvar, ale ak patríte do skupiny tých, ktorí nebudú akurát dohadovať podobu budúcej vlády a zároveň máte vzťah k vysokej kultúre, príďte v nedeľu večer na 19:30 do kostola Zvestovania Pána na františkánskom námestí (oproti Mirbachu), kde sa bude konať koncert nášho skladateľa vážnej a sakrálnej hudby Lukáša Borzíka (na obr.). Myslím, že sa oplatí prísť.

Koncert má názov Signum Magnum, hrá komorný orchester Zoe, spev: Hilda Gulyás (soprán), Petra Noskaiová (alt), Juraj Kuchár (tenor), Tomáš Šelc (bas), diriguje Ondrej Olos. Odznie postupne sedem skladieb, tá posledná inšpirovaná básňou G. K. Chestertona Mystérium, jej pôvodný text je tu:

If sunset clouds could grow on trees

It would but match the may in flower;

And skies be underneath the seas

No topsyturvier than a shower.

 

If mountains rose on wings to wander

They were no wilder than a cloud;

Yet all my praise is mean as slander,

Mean as these mean words spoken aloud.

 

And never more than now I know

That man´ s first heaven is far behind;

Unless the blazing seraph´ s blow

Has left him in the garden blind.

 

Witness, O Sun that blind our eyes,

Unthinkable and unthankable King,

That though all other wonder dies

I wonder at not wondering.

Ján Duda pred 29 d

Obsahom evanjelia prvej pôstnej nedele (1. 3. 2020) je pokúšanie Ježiša (Mt 4,1-11). Všimnime si, do ktorých oblastí diabol pokušenia smeruje.

(1) Prvou je „oblasť chleba“: urob z týchto kameňov chleby! Prvým pokušením je humanizmus/ľudskosť bez Boha. Ježiš neodmieta humanizmus, lebo nie raz nasýtil zástupy. Ale pripomína, že nielen z chleba žije človek, ale je potrebné nezabúdať na Pána Boha. V modlitbe Otčenáš naučil svojich učeníkov si to často pripomínať: chlieb náš každodenný daj nám dnes! Humanizmus bez Boha je pre človeka veľkým pokušením aj v súčasnej dobe. Ako kresťania máme tomuto pokušeniu odolať ako Ježiš. Za každú ľudskosť a charitu treba na prvom mieste ďakovať Pánu Bohu.

(2) Druhé pokušenie smeruje k senzácii. Boží Syn má byť zneužitý na senzáciu. Ježiš má skočiť z výšky chrámu a nič sa mu nemá stať. Skrátka, senzácia hodná obdivu! Ľudia majú radi senzácie, obdiv a hry. Možno by ich chceli, aj keby chleba nebolo. Ježiš aj toto pokušenie odmieta. Boha neslobodno zneužívať, nie je nástrojom zábavy, senzačných pobavení a hier. 

(3) Tretie pokušenie smeruje k pozemskej moci. Diabol ponúka Ježišovi pozemské kráľovstvá a ich slávu. Chce za to, aby sa mu Ježiš poklonil.

Toto treba považovať za najnehoráznejšie pokušenie. Nijaké pozemské kráľovstvo nepatrí diablovi, ale Bohu. Ak ho diabol ponúka, akoby mu patrilo, klame. A ak žiada na oplátku poklonu, žiada to, čo mu neprináleží, a to je nespravodlivé. Pokušenie tu priamo smeruje proti majestátu samého Boha, proti prvému príkazu Desatora. 

Treba si často pripomínať prvé prikázanie Desatora, aby sme sa my sami nerobili bohmi tejto zeme a aby sme od iných nežiadali priam takú úctu/poklonu, aká prináleží iba Bohu. Ako potvrdzuje skúsenosť, sklon padnúť v tomto pokušení majú ľudia vo svete i ľudia v cirkvi. 

Duchovné posolstvo: Pane, nenechaj nás padnúť v pokušení a ak by sme padli, vysloboď nás, prosíme. Amen.

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: Pokúšanie Krista na púšti (www.otcenas.sk)

Pavol Rábara pred 31 d

Iniciatíva Zastavme hazard, ktorá plánuje vo volebnú sobotu zbierať podpisy za zákaz herní v hlavnom meste, upozorňuje na chystanú kontra petíciu. 

Na sociálnej sieti sa objavili informácie, podľa ktorých obyvateľov Bratislavy oslovujú, aby podpísali „petíciu proti hazardu“, avšak v samotnom texte na petičnom hárku sa uvádza požiadavka, aby mestskí poslanci neprijali nariadenie proti hazardu.

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard nepanikária, naopak, v kontra petícii vidia šancu, že sa môže jasnejšie ukázať názor Bratislavčanov v prospech zákazu hazardu. Za dôležité považujú, aby si ľudia petície nemýlili a boli pozorní, čo podpisujú. 

„Ľudia budú môcť podpísať petíciu za zákaz aj proti zákazu hazardu. Veríme, že nás organizátori druhej petície neprekonajú. Dá sa povedať, že v Bratislave bude niečo ako miestne referendum s pozitívnym hlasovaním za zákaz. Bratislavčania, ktorí súhlasia so zákazom herní a kasín, môžu podpísať petíciu iniciatívy Zastavme hazard. Naši dobrovoľníci budú mať biele tričká s červeným logom ,Zastavme hazard‘,“ reagoval pre Postoj Peter Beňa z iniciatívy.  

Na obe petície sa pýtal Postoj aj bratislavského magistrátu. Hovorca Peter Bubla pripomenul, že vedenie hlavného mesta podporuje iniciatívu Zastavme hazard. 

„Hlavné mesto, ako aj viaceré mestské časti a poslanci mestského zastupiteľstva túto iniciatívu od Zastavme hazard podporujú a v prípade, že bude mať petícia dostatok podpisov, vyhovejú jej,“ uvádza sa v tlačovej správe magistrátu z polovice februára.     

Viac o petícii proti hazardu nájdete v texte TU

Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard. Foto TASR/Marko Erd

Lukáš Krivošík pred 31 d

Väčšinu pozornosti občanov Slovenska pohlcovala v posledných týždňoch nepochybne volebná kampaň. No svetovému spravodajstvu dominuje šíriaca sa epidémia koronavírusu.

Je to problém, ktorý sa čoskoro môže týkať aj nás. Od piatka sa na troch slovenských letiskách začnú vykonávať zdravotné kontroly pasažierov.

Ako tak celé týždne čítam správy v rôznych svetových médiách o koronavíruse, zaráža ma jedno spojenie, ktoré sa z času na čas vynára v súvislosti s touto epidémiou: a to porovnávanie so zombie-apokalypsou, ako ju poznáme z hororových filmov.

Napríklad pred týždňom pre agentúru Reuters jeden Juhokórejčan prirovnal obrazy z vyľudnených ulíc svojho mesta k „zombie-apokalypse“. Správu v podobnom duchu zverejnila aj agentúra Bloomberg: záchrannému tímu zase filmy o zombíkoch pripomenuli ľudoprázdne haly obrovského letiska v čínskom Wuhane.

Aj Američania zo štátu Georgia, ktorí uviazli v čínskom Nankingu, si spomenuli ako prvé na zombíkov, aby opísali atmosféru na mieste.

Naopak, magazín Psychology Today považoval za nutné upozorniť čitateľov, že koronavírus „nie je žiadna zombie-apokalypsa“ a ľudia by hlavne nemali podliehať panike.

A dnes redaktor českého týždenníka ECHO Ondřej Šmigol odporučil vo svojom článku ako povinné čítanie k pandémii koronavírusu román Maxa Brooksa Svetová vojna Z, ktorý je (prirodzene) o zombie apokalypse. Mimochodom, tá kniha je vskutku výborná a oveľa lepšia než ňou voľne inšpirovaný film s Bradom Pittom...

V každom prípade, je pozoruhodné, že svetová zdravotná výzva, ktorou koronavírus je, nám z oblasti popkultúry pripomína ako prvé práve filmy o oživených mŕtvolách, ktoré napádajú živých. No netreba nad touto bizarnosťou nutne ohŕňať nos.

Pred pár rokmi sa americké Centrum pre kontrolu nákaz (CDC) rozhodlo použiť zombie-apokalypsu ako metaforu pre široké spektrum prípadov výnimočného stavu, aby verejnosť populárnym spôsobom pomohlo vyškoliť v rôznych oblastiach civilnej ochrany.

Ako z filmu o zombie-apokalypse: Pracovníci v ochranných odevoch používajú spreje s dezinfekčnými roztokmi proti koronavírusom na obchodnej ulici v juhokórejskom Soule 27. februára 2020. FOTO TASR/AP 

Lukáš Krivošík pred 32 d

RTVS v stredu o 21:00 na Dvojke uvedie pozoruhodný dokumentárny film Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom o seržantovi Michaelovi Strankovi, rodákovi z východoslovenskej obce Jarabina, ktorý 23. februára 1945 spolu s ďalšími vojakmi vztyčoval americkú vlajku na tichomorskom ostrove Iwo-Džima.

O pár dní neskôr 1. marca 1945 Strank padol. Podľa oceňovanej fotografie Joea Rosenthala bol neskôr vytvorený aj známy vojnový pamätník americkej námornej pechoty v Arlingtone pri Washingtone D. C.

Hodinový dokument režiséra Dušana Hudeca o významnom rodákovi zo Slovenska, synovi rusínskych rodičov, je z roku 2017 a na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má vysoké, 85-percentné hodnotenie. Trailer k nemu spred troch rokov si môžete pozrieť TU.

Fotograf Joe Rosenthal z agentúry Associated Press túto fotografiu urobil pred 75 rokmi na ostrove Iwo-Džima. Bol za ňu ocenený Pulitzerovou cenou. Jeden zo šestice vojakov je rodák zo Slovenska Michael Strank. FOTO ARCHÍV TASR/AP

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €