Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 107 d

Ministerstvo obrany, vedené nominantom SNS Petrom Gajdošom, odmietlo ponuku Spojených štátov prispieť sumou 105 miliónov dolárov na modernizáciu slovenských vojenských letísk Kuchyňa a Sliač. Z tejto informácie sa môže vyvinúť zásadný spor na našej politickej scéne.

Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo neobvykle ostrým vyhlásením. Počínanie ministerstva obrany zaregistroval rezort diplomacie „s prekvapením“. Rezort obrany dohodu s Američanmi údajne odmietol bez toho, aby to s kýmkoľvek konzultoval. Hovoríme tu o dvoch ministerstvách tej istej vlády!

„Ide pritom o zásadné rozhodnutie, ktoré má ďalekosiahle zahraničnopolitické a bezpečnostné dôsledky,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničia. „SR by bola jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu, čo nemôže nevyvolať otázky o dôveryhodnosti našej krajiny v očiach partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie. Ministerstvo nezaznamenalo, že by došlo k ohrozeniu suverenity tých členských štátov NATO, ktoré podobnú dohodu s USA uzavreli.“

Síce ministerstvo obrany straší, že dohoda s Američanmi ohrozuje slovenskú suverenitu a mohla by viesť k rozmiestneniu amerických vojakov na našom území, no rezort diplomacie namieta, že išlo len o rámcovú dohodu: „Rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba.“

Zaujímavosťou je, že v minulosti sa už používali americké peniaze na modernizáciu slovenských obranných kapacít. Sám premiér Peter Pellegrini dnes spomenul menovite práve letisko Sliač. Tých momentov však bolo viac, no nerobila sa na nich stranícka agitka. V každom prípade, k zriadeniu americkej základne nikdy nedošlo. Naproti tomu sa nám po letiskách pohybuje ruský personál, ktorý servisuje naše Migy.

SNS sa tvári, že peňazí na modernizáciu letísk máme doma nadostač. V skutočnosti je naša armáda notoricky podfinancovaná a zdroje spojencov z NATO by sa nám mohli zísť. Nevraviac, že Američania sú otvorení tomu, aby práce samotné realizovali slovenské firmy.  

Gesto rezortu obrany by sa s trochou nadsadenia dalo prirovnať k odmietnutiu Marshallovho plánu Československom v lete 1947. Akurát vtedy sa to udialo na základe priameho nátlaku zvonku – z Moskvy. Dnes ide o výsledok vrtochu Andreja Danka.

Zdá sa, že predseda SNS sa začína vážne zahrávať s naším geopolitickým ukotvením a ťahať nás kamsi do postsovietskeho priestoru. Zaráža pritom, že je to Danko, kto sa dokáže vyhrážať odchodom z koalície, no od strany Most-Híd, ktorá v tejto vláde chcela strážiť západnú civilizačnú príslušnosť Slovenska, pri takejto zásadnej otázke nič podobné nezaznelo.  

Ak Béla Bugár, Miroslav Lajčák a Peter Pellegrini nedokážu zastaviť Andreja Danka ani len v otázke spochybňovania našej príslušnosti k NATO, možno je čas, aby táto vládna garnitúra skončila.

Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) počas rokovania 40. schôdze NR SR 30. januára 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 107 d

Viacerí kresťania z rôznych strán dnes podporili Františka Mikloška, pred sobotným prvým kolom prezidentských volieb. Bola to zaujímavá tlačovka, prišli politici KDH (Majerský, Figeľ, Štefanec), politici OĽaNO (Verešová, Krajči) či KÚ (Záborská, Škripek, Vašečka). Zaujímavé je aj to, kto neprišiel: podpredseda Majerský ospravedlnil neprítomného Maroša Čaučíka, ale nie Alojza Hlinu, na tlačovke tiež nebola Veronika Remišová, nebol tam tiež nikto z Kuffovej strany.

Mikloškova kampaň sa postupne stala témou, ktorá odhalila rozdiely a napätia v niektorých stranách, najmä v KDH a OĽaNO. V KDH sa podpora Mikloška stala prvou témou, kde sa väčšina predsedníctva a strany vzoprela vedeniu predsedu Hlinu, v OĽaNO sa stala sporom, ktorý buble pod povrchom, ešte nedávno Igor Matovič hovoril, že o podpore Mikloška neuvažuje žiadny poslanec jeho klubu.

Kresťania v politike v poslednom období ukázali, že pokračuje doba rozdelenia, pozri vznik niektorých nových strán. Dnešná tlačovka tomuto trendu trochu protirečila, čo je po dlhom čase príjemná zmena.

Foto: Kotian/TASR

Jaroslav Daniška pred 107 d

„Provincia Idlib bude opäť pod kontrolou sýrskej vlády. (..) Možno nie zajtra ani pozajra, ale bitka sa blíži.“ To sú slová sýrskeho politika Mohameda Chajra Akkama, blízkeho prezidentovi Asadovi.

Druhý citát: „Vec nestojí tak, že máme problém v Idlibe, ale že tento problém rastie zo dňa na deň. Každá trpezlivosť má svoju hranicu. Putin na to myslí denne, je to veľký problém,“ hovorí pre Financial Times nemenovaný ruský úradník.

Denník Financial Times priniesol nedávno veľký portrét situácie v Idlibe, čo je posledné územie, ktoré nie je pod kontrolou Asadovho režimu. Žije tu asi 2,5 milióna ľudí, drvivá väčšina protiasadovskí utečenci aj z iných častí Sýrie, podľa FT 275-tisíc z nich žije v stanoch, na celú populáciu tejto provincie pripadá len vyše tisícky nemocničných lôžok, väčšina vecí funguje mizerne alebo nefunguje, 40 percent detí napr. nechodí do škôl. Podľa OSN by prípadný ostrý konflikt mohol znamenať najhoršiu humanitárnu krízu 21. storočia.

O čo presne ide? Rusi sa minulý rok dohodli s Turkami, že túto oblasť odzbroja, aspoň najnebezpečnejšie živly, v oblasti totiž operujú viaceré islamistické organizácie, Američania odhadujú, že je tam asi 30-tisíc bojovníkov, momentálne najaktívnejšia je HTS, sunitskí extrémisti, ktorí patria do jednej línie s al-Kájdou a al-Nusrou, ktorých Turci nijako neodzborojili, naopak, darí sa im.

Ruský prezident mal vo februári v Soči rokovanie s Turkami a Iránom a žiada, aby Turci konečne zakročili, inak preberú iniciatívu Asadovci s Iráncami na zemi, krytí ruskou leteckou podporou. Inštitút pre štúdium vojny, ktorý monitoruje konflikt, priniesol cez víkend správu, že Turci a Rusi začali spolupracovať, nad oblasťou robia letecké kontroly a spolu s jednotkami sýrskej armády vykonávajú hliadky okolo provincie. Turecko zároveň opevnilo svoju hranicu, aby zabránilo ďalšiemu príchodu utečencov (momentálne je ich v Turecku 3,6 milióna).

Zdá sa teda, že Sýriu čaká ďalšia, podľa režimu a Rusov už posledná vojna o zvyšok vzbúreneckého územia. Keďže väčšina populácie je protirežimná, ohľad na počty obetí nebude hrať rolu. Rusi s Asadom a Iráncami chcú skrátka vojnu v Sýrii vyhrať prostriedkami druhej svetovej vojny. 

Rusom, zdá sa, záleží, aby k obnoveniu Asadovej suverenity nad územím Sýrie došlo radšej pomalšie, ale bez rozbitia spojenectva s Tureckom a Iránom, čo by malo pomôcť obnoviť na kameň zničenú krajinu.

Foto: Institute for the Study of War/screenshot

Imrich Gazda pred 107 d

K prezidentským voľbám sa počas svätej omše nevyjadril len trnavský arcibiskup Ján Orosch, ale aj rožňavský biskup Stanislav Stolárik.

„Chceli by sme mať za hlavu nášho štátu človeka, ktorý by bol plne verný Bohu? Veď cez neho by Božie požehnanie išlo do celej krajiny,“ povedal v homílii na Popolcovú stredu Stolárik s tým, že mnohí si možno povzdychnú, že takýto kandidát ani neexistuje.

Omšu, ktorú slúžil v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, v priamom prenose prenášalo aj katolícke rádio Lumen.

„Nechcem nikomu robiť predvolebnú kampaň, to si robia sami s veľkým tímom ľudí aj s veľkými peniazmi, až sa niekedy pozastavíme nad tým, koľké státisíce eur jednotlivec do toho vrazí,“ pokračoval Stolárik. „A neviem, či sa zamyslíte aj nad tým, že zrazu taký, ktorý tam už vrazil státisíce eur, vzdá sa v prospech iného. Nevyvoláva to vo vás nijaké otázky?“ pýtal sa Stolárik s tým, že odpoveď nechá na múdrejších.

Krátke vyhlásenie k prezidentským voľbám dal aj nitriansky biskup Viliam Judák. Veriacich vyzval, aby sa na voľbách zúčastnili a „hlasovali tak, ako nás k tomu povzbudzuje Cirkev“.

Foto – TASR/Lukáš Grinaj

Ján Duda pred 109 d

Evanjelium prvej pôstnej nedele (10. 3. 2019) je o pokúšaní Ježiša (Lk 4,1-13). Pokúšania sú tri, ale majú mimoriadne široký a zákerný záber.

(1) Pri prvom Pokušiteľ od Ježiša chce, aby „urobil z kameňov chleby“. Ježiš to odmieta: nielen z chleba žije človek! Odstránením problému hladu by sa urobilo veľa, ale raj na zemi by nenastal. Mnohí ľudia, ktorí podľahli, vyznávajú iba Cirkev charity a odmietajú Cirkev modlitby a raja po smrti človeka! Ak by na toto Ježiš pristúpil, poprel by seba samého!

(2) Pri druhom Pokušiteľ ponúka moc a slávu a na výmenu chce poklonu. Ježiš odpovedá, že klaňať sa má iba Bohu. Pokušiteľ chce hriech blasfémie: aby sme sa klaňali komukoľvek a čomukoľvek, len nie pravému Bohu. A zdá sa, že sa Pokušiteľovi darí...

(3) Pri treťom Pokušiteľ žiada hriech nazývaný tentatio Dei (pokúšanie Boha): aby nám Boh dokazoval, že je Bohom, ak chce, aby sme mu uverili! Ježiš i toto odmieta: nebudeš pokúšať svojho Boha!

Zhrnutie: prvou a najdôležitejšou témou nie je téma človeka, ale téma Boha! Téma raja/neba, Boha a klaňanie sa mu a neponižovať ho tým, že jeho povinnosťou je, aby nám niečo dokazoval... Boh je prvou témou človeka!

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: e-polis.cz

Imrich Gazda pred 109 d

Mnohí kresťania si do pôstneho obdobia dávajú záväzok, že budú pravidelnejšie čítať Sväté písmo. Tým, ktorí chcú lepšie porozumieť biblickým textom, môže byť nápomocným aj nový 10-dielny rozhlasový cyklus Nad slovom.

Od februára ho v prvú sobotu v mesiaci od 17. do 18. hodiny vysiela Rádio Devín. Relácia, ktorú moderuje biblista Bohdan Hroboň, je ladená ekumenicky a nadväzuje na sériu knižných komentárov, ktoré na Slovensku v posledných rokoch vydáva tím biblistov pod vedením spomenutého Bohdana Hroboňa. Autori si za svoj počin vyslúžili už aj Cenu Dominika Tatarku.

Februárová relácia Nad slovom bola venovaná knihe Exodus, marcová, ktorá bola odvysielaná práve túto sobotu, sa zamerala na starozákonných malých prorokov.

Foto – TASR/Pavol Zachar

Lukáš Krivošík pred 109 d

Majú slávu a zarábajú desiatky miliónov dolárov, no aj tak sú mnohí basketbalisti, ktorí hrajú v americkej NBA, nešťastní. Vyhlásil to komisár NBA Adam Silver a za veľkou mlákou o tom vznikla zaujímavá polemika.

Zapojil sa do nej aj David French z konzervatívneho magazínu National Review. Jeho článok k téme si môžete prečítať TU.

French ako jeden z dôvodov frustrácie hráčov vyzdvihol aj sústavný prúd kritiky, ktorým sú menovite vystavovaní od basketbalových fanúšikov na sociálnych sieťach.

Ak ste boli profesionálny športovec v minulosti, spätná väzba od divákov bola intenzívna, no zároveň krátka a obmedzená. Pokiaľ ste urobili chybu, pískali na vás z tribúny, nanajvýš ste si prečítali o sebe kritický článok v športových rubrikách novín. Svoj názor vám povedal tréner, spoluhráči a bezprostredné okolie.  

No Facebook a najmä Twitter urobili spätnú väzbu oveľa osobnejšou a súčasne obsiahlejšou. Po každom zápase tam tisíce ľudí zanechá množstvo kritických a často uštipačných komentárov na adresu jednotlivých hráčov. A oni si ich potom čítajú. To má v sebe potenciál pomaličky nahlodať sebavedomie aj najväčšieho profesionála. Navyše, šport je popri politike oblasť ľudskej činnosti, pri ktorej má každý človek pocit, že sa do nej rozumie.

Práve s ohľadom na politiku boli vlastnosti sociálnych sietí kriticky analyzované už dávnejšie. Nejde len o šírenie hoaxov. Najmä Twitter sa stal nástrojom sústavného stádovitého morálneho rozhorčovania a signalizácie vlastnej morálnej nadradenosti. Dianie na národnej úrovni podriadil akoby spoločenským tlakom malej uzavretej vidieckej komunity.

Diskusia o frustrácii basketbalistov z NBA naznačuje, že negatívne vlastnosti sociálnych sietí zasahujú nielen politiku, ale aj ďalšie oblasti ľudského života.  

Aspoň LeBron James, basketbalista Los Angeles Lakers, má dôvod na radosť. Nedávno prekonal v počte nastrieľaných bodov legendárneho Michaela Jordana. Záber je zo zápasu Los Angeles Lakers – New Orleans Pelicans v Los Angeles 27. februára 2019. Ilustračné FOTO TASR/AP 

Lukáš Krivošík pred 110 d

Dnes je Medzinárodný deň žien. Jednou z tém, ktoré sa pri tejto príležitosti zvyknú otvárať je rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami. Existuje tento fenomén naozaj? A aký je veľký?

Zaujímavý pohľad do debaty ponúka filozofka a spolupracovníčka American Enterprise Institute, Christina Hoff Sommersová v krátkom, 5-minútovom youtubovom videu pre projekt Prager University.

Video o údajnom rodovom rozdiele v odmeňovaní si môžete pozrieť TU. Ak nerozumiete po anglicky, je vybavené aj českými titulkami. Zapnete si ich tak, že si kliknete na „Settings“, teda Nastavenia (to koliesko na spodku videa vpravo), potom kliknete na „Subtitles“ (Titulky) a z výberu jazykov zakliknete „Czech“ (teda češtinu).

Ako bonus k MDŽ odporúčam všetkým ženám a dievčatám ešte dve výborné 5-minútové videá z projektu Prager U, ku ktorým však neexistujú české ani slovenské titulky.

V prvom s názvom Zbraňové práva sú ženské práva americká konzervatívna komentátorka Katie Pavlichová vysvetľuje, aké dôležité bolo právo držať strelnú zbraň pre skutočnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami.

V druhom s názvom Čierna, mileniálka, žena a... konzervatívna opisuje Antonia Okaforová svoju cestu od afroamerickej progresívnej feministickej aktivistky k svojmu neskoršiemu pro-life konzervatívnemu presvedčeniu.

O Dennisovi Pragerovi a jeho projekte Prager University sme písali na tomto mieste.

Ilustračné FOTO TASR - František Iván

Jaroslav Daniška pred 111 d

Stalinova smrť bola naposledy témou nepodarenej a trochu prvoplánovej britskej satiry, ruská sekcia Rádia Slobodná Európa teraz predstavila inú vec – doteraz neznáme filmové zábery zo Stalinovho pohrebu urobené z veľvyslanectva USA, filmoval major Manhoff.

Zábery sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú dobové fotky zo Sovietskeho zväzu, ktoré Manhoff robil a nájdete ich pripojené dole pod textom, ukazujú najmä bežný život.

Ak si ich chcete pozrieť, tu je odkaz na článok rádia Slobodná Európa.

Stalin, to však nie je len minulosť, tento masový vrah je stále živý odkaz. Na tomto videu si môžete pozrieť, ako sa mu ešte dnes klaňajú jeho obdivovatelia, ako iným stále stojí za provokáciu a ako sa pritom správajú bezpečnostné zložky štátu.

Jaroslav Daniška pred 111 d

V Česku rastie podpora účasti na štrajku stredoškolákov budúci piatok 15. marca, témou je ochrana klímy, správu priniesol Český rozhlas. Ak si odkaz otvoríte, môžete si vypočuť aj ohromujúce zdôvodnenie tejto iniciatívy skrytej za sloganom Fridays for Future, čize Piatky za budúcnosť.

Viac ako o idealizmus ide o prejav anarchie, ako vieme. Púšťať sa do polemiky nemá preto veľmi zmysel, keďže školy bez disciplíny prestávajú plniť svoje základné poslanie, celá vec by sa mala riešiť na tejto úrovni.

Nuž, doba sa mení, keď sme sa pred rokmi chceli uliať zo školy my, chodili sme na IQ testy (boli to dva dni voľna, jeden na test, druhý na vyhodnotenie) alebo sme sa, ako mi šepká vedľa sediaci kolega, hlásili na rôzne olympiády a vedomostné súťaže, alebo jednoducho skúšali pozornosť lekárov. Teraz to mládež skúša so štrajkom, individuálny prístup nahradil ten kolektívny, zábava musí byť. Neostáva, než dúfať, že táto móda narazí na triednych učiteľov a riaditeľov, ktorí ak nemajú klausovskú skepsu voči téme, poznajú aspoň sklony svojich žiakov.

Foto: Fridays for Future ČR/FB profil