Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 308 d

Veronika Remišová nebude definitívne kandidovať za prezidentku, oznámila to dnes na tlačovom brífingu. Malé očakávanie vyvolal facebookový status Igora Matoviča z včerajšieho večera, kde napísal, že by ju „s radosťou volil za prezidentku“, prekvapenie sa napokon nekonalo.

Remišová sa vyjadrila aj na adresu kandidatúry Františka Mikloška, najprv ocenila jeho príbeh a potom povedala, že to, či to bude rozumné, že Mikloško kandiduje, sa ukáže po prvom kole. V ostatných odpovediach na prezidentské voľby sa nijako neodlíšila od Igora Matoviča.

Remišová tým premeškala príležitosť aktívnejšie vstúpiť do ovplyvňovania politiky aj prihlásenia sa ku konzervatívnejšiemu táboru. Keďže vie, že minimálne Mikloško, Mistrík a Krajniak z kampane neodstúpia a keďže sa voči Šefčovičovi vymedzila ostrejšie ako Matovič, ktorý ho považuje za dobrého kandidáta zo zlej strany, je to premeškaná príležitosť. Stačilo, aby si položila jednoduchú otázku: Kto je prirodzenejší a politicky nepríjemnejší oponent voči Šefčovičovi v druhom kole.

Je smutné vidieť, ako ľudia, ktorí veria v spájanie opozičných síl, nevedia prispieť k spájaniu konzervatívnych prúdov. Mikloško, ako ukázal prieskum Focusu, má v podstate rovnaký voličský potenciál ako Harabin, pozerať sa na jedného ako na silného a na druhého ako slabého nedáva logiku. Za Harabinom sa celkom prirodzene post-mečiarovské prúdy spájajú, k Mikloškovi sa kresťania v politike správajú macočsky. Nerozumné to je už teraz, nie až po výsledkoch prvého kola.

Foto: Marko Erd/TASR

Imrich Gazda pred 309 d

Začiatkom januára, keď východní kresťania slávia vianočné sviatky, sa v médiách objavila nenápadná správa.

V blízkosti koptského kostola na predmestí Káhiry vybuchla bomba a zabila egyptského policajta, ktorý ju zneškodňoval.

Keďže koptskí kresťania v Egypte sú počas vianočných či veľkonočných sviatkov každoročne cieľom teroristických útokov zo strany islamistov, bežný čitateľ tejto správe nevenoval väčšiu pozornosť. Ak, tak len s povzdychom, že aj v tomto prípade sa to síce skončilo tragicky, ale našťastie bez väčšieho krviprelievania.

Vatikánsky rozhlas ale pred niekoľkými dňami poukázal na to, že aj tento prípad sa mohol skončiť veľkou tragédiou – nebyť obetavosti imáma Saada Askara, ktorého mešita sa nachádza v susedstve kostola.

Keď si imám všimol muža, ktorý pred kostolom nechal podozrivý balík, ihneď zavolal políciu. Zároveň vyzval veriacich, ktorí sa práve zhromažďovali na bohoslužbu, aby urýchlene opustili priestor. Zachránil tým život množstvu ľudí.

Podozrivý balík totiž ukrýval tri výbušniny. Dve sa policajnému pyrotechnikovi Mustafovi Ebeidovi podarilo zlikvidovať, ale tretia vybuchla. Policajt zomrel, niekoľko ľudí bolo zranených, no nebyť imáma, mŕtvych mohlo byť omnoho viac.

Na fotografii TASR/AP je zachytený policajný kordón na mieste výbuchu pred káhirským kostolom.

Jaroslav Daniška pred 309 d

Vladimír Palko sa rozhodol odísť z hnutia, ktoré nesie názov Slovenský dohovor za rodinu a ktoré organizuje kampaň proti Istanbulskému dohovoru a gender témam, na čele stojí kňaz Kuffa.

Palko vo svojom vyhlásení napísal: „O mne je známe, koho v prezidentských voľbách podporujem a ktorých konkrétnych kandidátov kritizujem. Rozličnosť názorov na tieto otázky medzi aktivistami SDZR môže mať tendenciu prenikať na verejnosť a postupne pôsobiť proti zmyslu našej spolupráce. Toto riziko som sa rozhodol riešiť ukončením svojej účasti na podujatiach SDZR.“

Pre hnutie je to strata, dochádza k nej po sporoch medzi hlavnou tvárou hnutia Mariánom Kuffom a ďalšími členmi, okrem Vladimíra Palka sa voči Kuffovi v poslednom období kriticky vymedzil Anton Chromík či Jozef Mikloško mladší. Kuffa tiež čelil pomerne tvrdej kritike zo strany biskupov.

Predmetom sporu s Vladimírom Palkom je osoba sudcu a prezidentského kandidáta Štefana Harabina, ktorý má tiež anti-gender postoje, usiluje sa o časť hlasov medzi kresťanmi, ale ktorého minulosť je v ostrom rozpore s hodnotami a záujmami kresťanov a konzervatívcov od 80. rokov po dnešok. Palko na to na pôde tohto hnutia systematicky celé mesiace upozorňoval.

So sporom môže do budúcnosti súvisieť aj vývoj rodiacej sa novej kresťanskej strany, ktorá nekriticky preberá Kuffove postoje za svoje. Palko svojím činom Kuffovo hnutie varoval, že flirtovaním s Harabinom môžu stratiť podstatne viac ako získať. Politicky totiž použije Harabin ich, a nie naopak.

Foto: Andrej Lojan

Jaroslav Daniška pred 310 d

Igor Matovič dal rozhovor Denníku N, ktorý by mali najhlbšie analyzovať jeho vlastní poslanci a poslankyne. Podstatné sú dve témy, prezidentské a europarlamentné voľby.

Do Europarlamentu navrhuje ako stranícku jednotku Petra Polláka, pretože „chce malým deťom v osadách ukázať, že – zjednodušene – keď sa budú snažiť, môžu to dotiahnuť ďaleko“. Je to odkaz najmä Branislavovi Škripekovi, súčasnému europoslancovi, ktorý podľa neho potrebuje „zásadnú konkurenciu“ (škoda, že nepadla otázka prečo) a ktorý môže byť poslancom len ako druhý v poradí. Inými slovami, Matovič vopred odkazuje Škripekovým voličom, že ich krúžky sa nebudú počítať, čo je neúcta voči Škripekovi aj voličom celej kandidátky, vyháňa teda Škripeka z kandidátky. Uvidíme, ako to dopadne.

Ešte prízemnejší odkaz odznel na adresu Františka Mikloška: „Pre mňa osobne sa z Františka Mikloška stáva neprijateľný kandidát, ktorému je ukradnuté Slovensko a ide mu čisto o vlastný úspech a vlastné ego.“

Dôvod? Mikloškove slová, že pred prvým kolom nemieni odstupovať.

O Mikloškovo ego, samozrejme, vôbec nejde, ten rozhovor má vážnejší odkaz.

Matovič má vo svojom klube štyroch poslancov, ktorí sa hlásia ku konzervatívnej kresťanskej politike. Najpopulárnejšia z nich je Veronika Remišová, preto tá personifikácia. Igor Matovič jej ten odkaz dal už viackrát, teraz úplne zrozumiteľne: Čo je viac, patriť k politickej tradícii kresťanského konzervativizmu a vyznávať jej hodnoty? Alebo priazeň predsedu?

Ak je to to prvé, verejnosť čaká na váš komentár k Mikloškovi a Škripekovi. A následné angažovanie.

Foto: Martin Baumann/TASR

Martin Hanus pred 310 d

Nemecká protestná strana AfD prechádza zaujímavým a zároveň protirečivým vývojom. Na jednej strane vystúpil zo strany André Poggenburg, bývalý šéf AfD vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku, ktorý ohlásil založenie novej, radikálnej partaje. Poggenburga už vedenie AfD v minulosti napomínalo, že masívne poškodzuje stranu a posúva ju „do tesnej blízkosti pravicového radikalizmu“.

S Poggenburgom odídu aj ďalší východonemeckí radikáli a v AfD, ktorá sa chystá na svoje rekordné zisky v tohtoročných krajinských voľbách v Brandenbursku, Turínsku a Sasku, mnohí dúfajú, že po tomto očistení sa strane podarí uzatvoriť regionálne koalície s CDU.

Lenže tá istá AfD sa pred pár dňami uzniesla, že ak sa Európska únia do roku 2024 nezmení podľa jej predstáv, tak bude presadzovať „Dexit“, teda vystúpenie z EÚ. A keďže je zjavné, že EÚ sa nechystá pretransformovať podľa požiadaviek AfD (zrušenie europarlamentu, premena Únie na voľný obchodný zväzok a pod.), AfD sa stáva stranou nemeckého brexitu a sama sa vytláča do kúta. Nemci patria podľa prieskumov medzi najproeurópskejšie národy (len päť percent si myslí, že členstvo v EÚ je pre Nemecko zlou vecou), majú na to historické aj pragmatické dôvody.

Hoci vo Francúzsku je odpor voči Bruselu oveľa živší aj masívnejší, Marine Le Pen, francúzska spojenkyňa AfD, z taktických dôvodov „frexit“ odložila do zásuvky, aby cielila aj na umiernenejších voličov. AfD tak práve venovala CDU ten najlepší darček – mnohí nespokojní voliči CDU, ktorí zvažovali, či hlasom pred AfD vytrestať Merkelovú, si to kvôli „Dexitu“ ešte trikrát rozmyslia.     

Na snímke prívrženci AfD počas zhromaždenia v severonemeckom meste Rostock v sobotu 22. septembra 2018 protestujú proti islamizácii. Foto TASR/DPA

Lukáš Obšitník pred 310 d

Tvorcovia nového celovečerného filmu Roe vs. Wade včera zverejnili jeho prvú ukážku. Témou filmu je proces na Najvyššom súde USA z roku 1973, na základe ktorého sa v Spojených štátoch zlegalizovali potraty. Ukážka sa premietne aj v tento piatok 18. januára na tohtoročnom prolife pochode March for Life vo Washingtone, DC.

Nezvyklé je, že nový film sa na túto tému pozrie z prolife strany a odhalí, akých kontroverzií (a podvodov) sa dopúšťali odporcovia dovtedy platných pro-life zákonov. Za všetky možno spomenúť príbeh samotnej Jane Roe (Normy McCorvey), ktorá bola tvárou pro-choice hnutia, no bola oklamaná, nakoniec na potrat ani nešla a neskôr sa stala angažovanou proliferkou. Jej príbeh si môžete prečítať napr. tu.

Film by sa mal do kín dostať niekedy v priebehu tohtoročnej jari. Pravdepodobne nebude vyrobený na úplne profesionálnej úrovni, pretože aj jeho financovanie prebieha skôr formou verejného crowdfundingu ako veľkých stabilných sponzorov. Film sa navyše niekoľko mesiacov nakrúcal v poloutajenom režime pod názvom 1973. Režisér filmu Nick Loeb sa vyjadril, že niektorí spolupracovníci a štúdiá účasť na filme odriekli, keď sa dozvedeli, aké má mať film posolstvo. (Zrejme až po pozretí filmu uvidíme, nakoľko to bolo pre kvalitu scenára a nakoľko pre jeho prolife názor.)

Väčšina hercov vo filme je neznámych, no úlohu stvárniť predsedu Najvyššieho súdu Warrena E. Burgera prijal Jon Voight, konzervatívna hollywoodska hviezda. Nech film dopadne akokoľvek, je zaujímavé, že filmových zobrazení prolife pohľadu na tento kľúčový kontroverzný proces je tak málo.

Jaroslav Daniška pred 311 d

Minulý týždeň som napísal krátky článok o McDonalde, jednom filme a pár spomienkach z mladosti, keď som sa neskôr pozrel na reakcie, nesmierne ma potešil/a diskutér/ka EcMi, ktorý/á pod text skopíroval/a link, kde si reštauráciu z Virginie, kde som kedysi brigádoval, môžem pozrieť. Tie stromy tam predtým neboli, ale potešilo ma to ohromne.

Pred Vianocami som si vymenil pár milých mailov so Starcom z Harangova, neskôr prehodil pár viet s Alfim, ktorého čítame radi viacerí, samozrejme, pojmom je Mária Č., Felina, je vás viac...

Poviem vám, je to veľká vec, veľa z vás, ktorí píšete pod naše články, s nami tvorí komunitu, mnohí sa čudujú (a jeden americký priaznivec a priateľ aj trochu hnevá), že píšete pod pseudonymami, ale obsah rozhoduje. Nie je veľa takých médií, kde si sieť viete ohmatať.

Ďakujem EcMi aj vám ďalším!

Ján Duda pred 313 d

V nedeľu (13. 1. 2019) je sviatok krstu Pána. Evanjelium je o tom, že Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša v rieke Jordán (Lk 3,15-16.21-22).

(1) Ježišov krst je dôkladne zachytený v evanjeliách, ale v rímskom liturgickom kalendári sa k tejto udalosti neviazal nijaký sviatok. Až v roku 1955 Kongregácia obradov nariadila pripomínať si „krst nášho Pána Ježiša Krista“ (Nadolski, I., 109).

(2) Patrí sa položiť si otázku: načo sa Ježiš dal pokrstiť, keď krst nepotreboval? Ani ten Jánov nie! Benedikt XVI. to vysvetľuje anticipáciou kríža: „Celý význam Ježišovho krstu sa stáva zjavným až na kríži“ (Ježiš Nazaretský, I., 35). Voda krstu je symbolom i sviatostnou realizáciou smrti „starého človeka“ (= ponorenie) a zároveň symbolom očistenia, narodenia „nového človeka“ (= vynorenie). 

Zrnko duchovnej múdrosti: pre kresťana bez Kristovho kríža a zmŕtvychvstania nič nemá zmysel. 

Požehnanú nedeľu Pánovho krstu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Krst Krista – Daniel Bonell

Jozef Majchrák pred 314 d

KDÚ-ČSL si na jar bude voliť nového predsedu. O tento post sa uchádzajú traja kandidáti. Dvaja skúsení politici, bývalý minister poľnohospodárstva Martin Jurečka a šéf poslaneckého klubu Jan Bartošek. Úlohu čierneho koňa by však mohol zohrať tretí kandidát Marek Výborný. 

Bývalý riaditeľ gymnázia v Pardubiciach a čerstvý poslanec parlamentu sa doteraz angažoval najmä v komunálnej politike. V strane však nie je neznámy. Pochádza zo starej „lidoveckej“ rodiny, je synom bývalého ministra obrany a neskôr rešpektovaného ústavného sudcu Miloslava Výborného. 

V rámci KDÚ-ČSL patrí ku konzervatívnemu krídlu, za svoju hlavnú tému považuje ochranu rodiny a v parlamente navrhol definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Za svoj politický vzor považuje rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza. 

Foto: www.marekvyborny.cz

Martin Hanus pred 315 d

Expolitik a literárny vedec Peter Zajac v novoročnom vydaní .týždňa píše, že v najbližších voľbách sa spolu stretnú štyri Slovenská. Prvé Slovensko má škaredú, koaličnú tvár, reprezentuje ho Fico, Danko, Pellegrini a Bugár. Druhé Slovensko je opozičné, reprezentuje ho Robert Mistrík (ktorého kampaň Zajacovi pripomína spupnosť SDKÚ, keď kandidovala v roku 2004 Kukana). Tretie Slovensko má podľa Zajaca „slovenskoštátovskú tvár“ Harabina a Kotlebu, no a potom je tu štvrté, slušné Slovensko, ktoré získalo svoju tvár v minuloročných protestoch, tvoria ho ľudia, ktorí vnímajú, že dnešnej opozícii chýba „spoločná línia“ či „tmel ako Andrej Kiska“. A toto štvrté Slovensko v prezidentských voľbách reprezentujú Zuzana Čaputová a František Mikloško.

Zamýšľať sa nad Slovenskom, jeho politicko-sociologickou podobou a klanmi je samo osebe užitočnou intelektuálnou činnosťou. Problémom tejto Zajacovej úvahy však je, že sa viac opiera o želanie či aktuálnu propagandistickú potrebu než o realitu krajiny, v ktorej žijeme.

Nielenže nežijeme v takto vymedzených Slovenskách (jedno slušné verzus tri viac či menej neslušné), ale aj jednotlivé Slovenská charakterizuje Peter Zajac so značnou svojvoľnosťou. Na masových desaťtisícových protestoch sa predsa nezúčastňovali ľudia jedného typu vybájeného štvrtého Slovenska, ktoré chce voliť Kisku, a nie Sulíka, Matoviča a pod. Rovnako je zvláštnou predstavou, že toto Slovensko v prezidentských voľbách reprezentujú Mikloško a Čaputová.

Prirodzenou Mikloškovou voličskou základňou sú kresťanskodemokratickí voliči, kým u Čaputovej sú to sympatizanti Progresívneho Slovenska. Obe tieto skupiny zaiste aj niečo spája, no niečo ich aj výrazne rozdeľuje, pričom svet Čaputovej je politicky aj sociologicky určite o niečo kompatibilnejší so svetom údajne „druhého Slovenska“ nezávislého kandidáta Mistríka.  

Trochu sa tu rozmáha neduh používať pojem „slušné Slovensko“ ako obušok proti tým, ktorí nepatria do mojej skupiny či klanu. Esejisti by však mali tomuto neduhu čeliť, nie ho priživovať.

Na snímke Zhromaždenie organizované iniciatívou Za slušnéSlovensko 16. novembra 2018 na Námestí SNP v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann