Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1388 d

V decembri som tu písal o príbehu sýrskeho lekára Issu Zeidana, s ktorým som sa spoznal počas svojho ročného pobytu v Taliansku. Issa prišiel s manželkou a štyrmi deťmi na ročnú formačnú školu v talianskom Loppiane, v dôsledku vojny vo svojej vlasti sa rozhodli zostať v Európe. Issa si hľadal prácu v Taliansku, ale neúspešne, preto išiel do Nemecka na niekoľkomesačný jazykový kurz v nádeji, že sa tam čoskoro s celou rodinou presťahujú a on sa bude môcť venovať svojmu milovanému povolaniu.

 

Ale ani to nevyšlo – už síce vedel ako-tak po nemecky a všetko vyzeralo nádejne, no od leta prichádzali do Nemecka státisíce utečencov, takže miestne úrady napokon Issovu žiadosť o azyl zamietli (s logickým odôvodnením, že už žije stabilne v Taliansku). Issa preto opäť s rodinou rozmýšľal, že sa predsa len vrátia domov do Sýrie, kde budú užitoční.

 

Našťastie, potom prišla ponuka zo Slovenska – Vladimír Krčméry a ľudia okolo neho zavolali Issu do poľnej nemocnice v tábore Dobova na juhu Slovinska, kde sa naši lekári starajú o prechádzajúcich utečencov. Issa je tu od začiatku februára, lieči, komunikuje so svojimi krajanmi a zároveň tlmočí, takže je pre slovenský tím obrovskou pomocou nielen ako lekár. Krčméryho lekári ocenili Issu aj na svojej facebookovej stránke: „Issa znamená v preklade Ježiš. Náš Issa je výborný lekár s velikánskym srdcom a úžasný človek. Je to náš ďalší darček z neba...“ O tábore Dobova aj o Issovi vyšla včera dobrá reportáž aj v denníku SME.   

Jaroslav Daniška pred 1389 d

Viete, ktoré je najstaršie mesto na svete? Rebríčkov je, pravdaže, viacero, ten, ktorý vyšiel nedávno v denníku Daily Telegraph jednoznačne favorizuje Jericho, kde ľudia preukázateľne žijú už vyše 11-tisíc rokov. Samozrejme, nemožno opomenúť Damask, ktorý je podľa niektorých archeológov starší ako Jericho, alebo aj starodávne Aleppo, Atény, Sidón či Erbil. Všetko mestá, kde sa dnes nežije ľahko, ale zjavne oddávna.

Zaujímavú novinku dnes zverejnil Newsweek: Jeruzalem je starší, ako sme si dlho mysleli. Až doteraz sa predpokladalo, že ľudia vo Svätom meste žijú asi 5-tisíc rokov, podľa posledných archeologických nálezov má však Jeruzalem minimálne 7 000 rokov.

Keďže pochádzam z okolia Púchova, kde sme boli vychovávaní k hrdosti na púchovskú kultúru, dokážem tých pár tisíc rokov navyše oceniť.

Jaroslav Daniška pred 1390 d

Zo Sýrie našťastie prichádzajú aj iné správy, ako nižšie opisuje kolega Hanus. Sýrske vládne sily a spojenecké paramilitárne jednotky smerujú k provincii Rakka, kde je hlavné mesto Islamského štátu, tvrdí to aspoň televízia RT.

Sýrski a palestínski vojaci podľa Rusov ovládli strategicky dôležitý vrch Tal Masbah a pripravujú sa na dobytie strategickej cesty, ktorá vedie k mestu Rakka. Baššár al-Asad tým nesleduje dôležitý vojensko-strategický, ale aj politický cieľ. Po tom, ako ohlásili Saudi, že sa plánujú zapojiť do vojny v Sýrii (podľa Rusov ich lietadlá už lietajú z tureckej základne), by ich týmto manévrom Sýrčania (s Iránčanmi a ďalšími provládnymi partizánmi) odrezali a znemožnili im zapojiť sa do vojny.

Ak by sa optimistické správy z ruských zdrojov potvrdili, bola by to po úspechoch irackej armády proti ISIS s podporou amerického letectva na území Iraku ďalšia dobrá správa z opačného frontu tej istej vojny.

Martin Hanus pred 1390 d

Vladimír Putin chce úplne spustošiť najväčšie sýrske mesto Aleppo, vyhnať odtiaľ obyvateľov a zničiť akúkoľvek politickú alternatívu voči Assadovi. Tvrdí to reportér Spiegla Christoph Reuter, ktorý v posledných rokoch prejazdil celú Sýriu, tentoraz si však Aleppo netrúfol navštíviť.

 

So svojimi respondentmi z Aleppa sa preto spojil cez Skype a z rozhovorov vyskladal desivý obrázok: obyvatelia už roky ťažko skúšaného mesta vravia, že takúto hrôzu ešte nezažili, Rusi bombardujú doslova všetko, obytné domy, nemocnice, školy, ruské bomby rozkúskujú každého, kto sa nachádza v okruhu 35 metrov. Každý, kto môže, uteká preč – smer Turecko.

 

Jeden respondent, ktorý bol svedkom, ako dopadli po sebe viaceré bomby na jednej ulici, Reuterovi povedal: „Bolo to strašné, všade ležali roztrúsené časti tiel, tu kdesi ruka, tam hlava, noha, trup. Ľudia však išli jednoducho ďalej, nikto nevyzeral šokovane, nikto sa nezastavil. Stali sme sa monštrami? Alebo je to len náš spôsob, ako ostať normálnym v tom šialenstve naokolo?“

Jozef Majchrák pred 1391 d

Na prekvapenie, ruské noviny nevenovali stretnutiu pápeža Františka a moskovského patriarchu Cyrila výnimočnú pozornosť. Server gazeta.ru poskytol dokonca väčší priestor fotoreportáži zo stretnutia patriarchu Cyrila s bývalým kubánskym prezidentom Fidelom Castrom. Denník Kommersant v texte V správnom čase na správnom mieste vidí význam stretnutia najmä v tom, že zaznel spoločný hlas katolíkov a pravoslávnych v takých témach, ako je ochrana prenasledovaných kresťanov a tradičnej rodiny.

 

Kritickejší bol komentátor ruských opozičných novín Novaja Gazeta Alexander Soldatov, ktorý označil toto historické stretnutie za Cyrilovo piár víťazstvo.

 

Spoločná deklarácia podľa komentátora odráža tradičný pohľad ruskej zahraničnej politiky na situáciu na Blízkom východe. Upozorňuje tiež na to, že dokument hovorí o bezprecedentnej obnove kresťanskej viery v Rusku a tiež o tom, že kresťania tu môžu slobodne praktizovať svoju vieru. „A to bez ohľadu na to, že Vatikánu musí byť dobre známa systematická diskriminácia kresťanských menšín v Rusku vrátane katolíkov,“ píše komentátor. Za patriarchovo víťazstvo označuje aj formuláciu, že „uniatstvo“, na základe ktorého sa sformovala tiež gréckokatolícka cirkev, nepredstavuje cestu k zjednoteniu kresťanstva, ako aj zmienku, ktorá odsudzuje všetky formy prozelytizmu vo vzťahoch medzi katolíkmi a pravoslávnymi.

Foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 1391 d

Talianska politická scéna žije návrhom zákona o civilných zväzkoch, čo je obdoba registrovaných partnerstiev. Návrh zákona je teraz v senáte, pričom sa očakáva, že sa dostane do dolnej komory.

Ak nerátame masovú demonštráciu z konca januára, do politickej debaty sa pomerne priamo zapojila Katolícka cirkev. Predseda biskupskej konferencie kardinál Angelo Bagnasco volá po tom, aby bolo konečné hlasovanie v parlamente tajné.

„Želáme si, aby sloboda svedomia pri základných otázkach života spoločnosti bola podporená tajným hlasovaním,“ povedal janovský arcibiskup. Podľa komentátorov môže byť totiž hlasovanie celkom tesné. Veľká časť poslancov či senátorov je totiž proti kontroverznej časti návrhu, ktorá sa týka adopcií vlastných detí partnerov v rámci homosexuálnej dvojice.

Kardinál Bagnasco vyvolal, samozrejme, svojím vyhlásením spŕšku reakcií. „O tom, či bude hlasovanie tajné, nerozhodujú biskupi, ale predseda parlamentu,“ reagoval premiér Matteo Renzi.

(Foto – budova dolnej komory parlamentu, wikipedia.org)

Jaroslav Daniška pred 1391 d

Traja americkí senátori na čele s Johnom McCainom kritizujú novú poľskú vládu, správu priniesol denník Gazeta Wyborcza. Senátori John McCain, Richard Durbin a Benjamin Cardin sa v otvorenom liste poľskej premiérke Beate Szydlo predstavujú ako „priatelia Poľska“, ktorých znepokojuje vývoj v našej susednej krajine. Prekáža im, že nová vláda „ohrozuje nezávislosť štátnych médií a Ústavného súdu“ a vyzývajú ju, aby potvrdila svoje záväzky a správala sa v súlade s demokratickými pravidlami EÚ a OBSE.

 

Na list reagovala premiérka Szydlo slovami, že si záujem troch senátorov váži a cení, ale že ich pohľad je založený na nepravdivých informáciách. Postup svojej vlády bránila výsledkom vo voľbách a „amerických priateľov“ požiadala, aby poľské voľby a rozhodnutia jej vlády rešpektovali.

 

Kritike Poľska sa venovali aj noviny Washington Post, filozofiu novej vlády zhrnuli do nadpisu: „Pravidlo číslo 1 novej pravicovej vlády v Poľsku: Ignorujeme kritiku.“

 

Na liberálnu kritiku Poľska reaguje v novom vydaní týždenníka DoRzeczy jeho šéfredaktor Pawel Lisicki. Text nesie názov Poľská sloboda a autor v ňom odmieta obvinenie z nedostatku pluralizmu v Poľsku. Naopak, tvrdí, že so slobodou slova majú problém skôr západné spoločnosti. Dôvod prečo sa Poľsku venuje taká pozornosť podľa neho spočíva v tom, že tu má pravica silnejšie postavenie ako v Nemecku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku, pretože poľská spoločnosť po dominancii liberálnej ľavice v 90. rokoch dokázala vytvoriť vlastné komunikačné kanály a politicky sa presadiť.

 

Iste, Lisicki má v niečom podstatnom pravdu, stav slobody slova na Západe nie je optimálny (politická korektnosť, náboženská sloboda a pod.), ale ak si myslí, že Západ kritizuje Poľsko kvôli tomu, že je pravicové, tak sa mýli. Problém Kaczynského, Dudu a Szydlovej je v tom, že delikátny ústavný problém riešili silou a médiá chceli ovládnuť zbytočne rýchlo a otvorene stranícky. Je to teda skôr problém spôsobov ako ideológie.

 

Lukáš Obšitník pred 1392 d

Dnes v sobotu 13. februára zomrel veľký ochranca americkej ústavy Antonin Scalia, konzervatívny sudca Najvyššieho súdu USA. Zomrel prirodzenou smrťou vo veku 79 rokov na ranči v západnom Texase. Bol oporou a stĺpom všetkých ochrancov skutočnej slobody a práva proti svojvôli politickej moci a najrôznejších lobistov. Jeho post sa tým neočakávane uprázdni a z deviatich sudcov zostanú konzervatívni iba traja. 

Za sudcu Najvyššieho súdu ho vymenoval Ronald Reagan ešte v roku 1986, na tomto poste tak slúžil takmer tri desaťročia. Dôsledne bránil slobodu prejavu, náboženskú slobodu, oddelenie prvkov štátej moci a mnohé iné princípy vychádzajúce z americkej ústavy. Odišiel človek s veľkým duchom, ktorý ovplyvnil dianie aj ďaleko za hranicami svojej krajiny. Requiescat in pace.

Imrich Gazda pred 1392 d

Kirill alebo Kyrill? S kolegom Jarom Daniškom a naším odborníkom na východné kresťanstvo Janom Krupom sme dnes mali menšie jazykové okienko po telefóne – ako správne písať meno hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi? Nemecké zdroje používajú tvar Kyrill, talianske Kirill alebo Cirillo, slovenské médiá vrátane cirkevných používajú taktiež tvar Kirill.

 

Zhodli sme sa, že najsprávnejšie – aj keď sme otvorení pripomienkam múdrejších hláv – je používať slovenský preklad Cyril. Napokon, ani súčasného pápeža nenazývame Francisco alebo Francesco, ale František. V tomto duchu sme upravili meno moskovského patriarchu vo všetkých článkoch.   

 

Foto - TASR/AP

Martin Hanus pred 1393 d

Vďaka facebookovým priateľom som dnes natrafil na šesť rokov starý komentár, ktorý napísal o Smere a Robertovi Ficovi dnešný minister školstva Juraj Draxler, a to tesne pred voľbami roku 2010. Draxler ho nazval Balvan menom Smer a niektoré jeho vtedajšie postrehy sa dajú tesať do kameňa aj dnes, po štyroch rokoch druhej Ficovej vlády, ktorej bol Draxler členom.

 

Pre naše intelektuálne potešenie odcitujeme pár Draxlerových viet z roku 2010: „Vládnutie Roberta Fica tak po sebe za 4 roky veľa nezanechalo. Štátny aparát inštitucionálne vyzerá rovnako ako predtým a z hľadiska vnútornej súdržnosti je skôr oslabený. Silný štát, to je predovšetkým výkonný štátny aparát. Ten táto vláda, založená na klikách, rodinkárstve a papalášskych manieroch, rozhodne nebudovala. Robert Fico zatiaľ nič trvalé nenechal ani politickej scéne. Smer je on. Ani HZDS nebolo natoľko stranou jedného človeka. Ak tu Robert Fico zajtra nebude, zrazu nebude ani Smer, dnes dominantná strana politickej scény. (...) Strana a vláda boli kádrovo budované na troch typoch ľudí. Najdôležitejší sú veľkopodnikatelia a regionálni bossovia, ktorí dodávajú kapitál a niektoré podnikateľské nápady (predovšetkým, čo a kde sa musí postaviť).“

 

Pán minister školstva, bravissimo!