Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 123 d

Martina Navrátilová napísala pre britský denník Times text o tom, že nechať súťažiť mužov so ženami v športe, ak si zmenia meno a berú hormóny súvisiace so zmenou gender-identity, je neférové. Už predtým napísala tweet: „Nemôžete sa len tak vyhlásiť za ženu a mať možnosť súťažiť proti ženám. Musia existovať nejaké štandardy a keď má niekto penis a chce súťažiť ako žena, takémuto štandardu nezodpovedá.“

Týždenník Echo píše, že za tento postoj čelí známa lesbička Navrátilová tvrdej kritike, bola vylúčená z LGBT spolku, odvolali ju z pozície ambasádorky LGBT atlétov, jej názor bol označený za „znepokojujúci, zvrátený a hlboko transfóbny,“ všetko to sumarizuje Guardian.

O LGBT témach nepíšem, ale tentoraz urobím výnimku. Mám totiž k téme čo dodať.

Bolo to v polovici októbra minulého roku, keď som sa vďaka maďarským priateľom mohol spoznať s Rogerom Kaplanom, Roger je netradičný autor, píše pre pro-trumpovský Spectator v Amerike, píše trochu o politike a Blízkom východe, ale jeho najlepšie texty sú o tenise. Sám stále tenis hrá, napriek vysokému veku. O tenise vie hovoriť s takou vášňou a zanietením, až to núti poslucháča zmeniť pohľad na tento šport.

Jedna z vecí, o ktorej mi vtedy hovoril, bola, že to, či je alebo nie je niekto lesbou, nehrá v tenise rolu, je to vedľajšie. To, čo ale význam má, je rozdiel medzi ženským a mužským tenisom, ten rozdiel je taký veľký, vraví, že „ženy a muži hrajú tenis inak, je to v podstate v ich podaní iný šport“. Chcel som počuť dôkaz, tak mi hovoril o niekoľkých zápasoch medzi ženami a mužmi, kde napr. hráč z druhej stovky rebríčka ATP bez problémov porazil Serenu Williamsovú.

Myslím, že je zrejmé, čo chcela Navrátilová povedať. Ak to niekomu pripadá škandalózne, chce kvôli ideológii zničiť ženský šport.

Foto: Martina Navrátilová na US Open v roku 2010, autor: robbiesaurus/flickr.com

Martin Hanus pred 124 d

Taliansky denník La Repubblica priniesol k prvému výročiu vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej rozsiahly text, v ktorom opisuje priebeh vraždy, vysvetľuje, prečo bol vykonávateľom vraždy Tomáš Szabó („nepoznal chybný zásah“), prečo sa stal sprostredkovateľom vraždy za pomerne malý peniaz Zoltán Andruskó („potreboval prachy, a to hneď“), opisuje, ako Alena Zsuzsová („dodávateľka vrážd na objednávku“) vo svojom aute ukazovala Andruskóvi fotky Jána Kuciaka, zachyteného na priechode pre chodcov, aj ďalšie fotky, ktoré si Andruskó stiahol na mobil.

Najkľúčovejšia aj najstrohejšia informácia textu denníka La Repubblica sa však týka Roberta Fica: podľa zistení novinárov talianska prokuratúra v rámci odposluchov týkajúcich sa obchodu s drogami zachytila v roku 2012 hovor Antonina Vadalu s vtedajším slovenským premiérom Robertom Ficom. V tom čase to ostalo mimo záujmu, vyšetrovatelia si ho všimli až po Kuciakovej vražde. V článku sa už nepíše viac, takže nevieme, o čom sa Fico s Vadalom rozprávali. No Ficovo ubezpečovanie, že sa s Vadalom (na rozdiel od svojich blízkych ľudí, Troškovej a Jasaňa) nepoznal a nikdy s ním nehovoril, sa pomaly rozpadá.

Denník tiež uvádza, že v prípade Kalábrijčana Vadalu, ktorý bol minulý rok v máji eskortovaný do Talianska, sa vyplavujú na povrch nové kľúčové fakty: Vadalà organizoval transport kokaínu z Latinskej Ameriky na sever Talianska, ale tiež mal biznis v slovenskom poľnohospodárstve, ktorý sa týkal chovu dobytka či obnoviteľných zdrojov energie, „pohyboval sa pritom šikovne v sivej zóne, ktorá mu garantovala kontakty s kľúčovými mužmi: či už boli z tajných služieb, alebo z colných úradov až po najvyššie miesta v štáte“. 

Rozhodovanie o vydávacej väzbe Antonina Vadalu na Krajskom súde v Košiciach 20. apríla 2018. Vľavo advokát Jaroslav Homza. FOTO TASR – František Iván

Lukáš Obšitník pred 125 d

Egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii nepriamo pripomenul genocídu Arménov zo strany Turecka pred sto rokmi. Turecká vláda vtedy systematicky vyvraždila približne 1,5 milióna príslušníkov arménskej menšiny, prevažne išlo o kresťanov.

Prezident Sisi v diskusii o extrémizme a islame v sobotu 16. februára hovoril o súčasnej situácii utečencov v Egypte a svoju politiku krátko ilustroval príkladom z minulosti. „V Egypte máme 5 miliónov registrovaných a neregistrovaných utečencov, ktorí nežijú v táboroch. Zaobchádza sa s nimi podobne, ako sme zaobchádzali s arménskymi utečencami pred sto rokmi, keď ich Egypt prijal po masakroch.“

Egypt zatiaľ arménsku genocídu oficiálne neuznal a Sisi výraz „genocída“ ani priamo nepoužil, no Arménsky národný výbor v Egypte jeho slová veľmi privítal. „Urobil prvý krok v tomto smere, keď videl potrebu zmieniť sa o tom vo svetle súčasných udalostí. Arménsky národný výbor to chváli a považuje to nielen za medzikrok smerom k úplnému uznaniu genocídy Arménov, ale aj za pozitívnu odpoveď hlavného hráča Blízkeho východu a severnej Afriky k iniciatíve Arménskej republiky v predchádzaní budúcim genocídam.“

Bývalý veliteľ egyptskej armády generál Sisi v roku 2013 po miliónových protestoch Egypťanov zvrhol vládu Moslimského bratstva a usiluje sa o potláčanie extrémizmu. V decembri 2014 v prejave na univerzite Al-Azhar pred poprednými moslimskými učencami kritizoval extrémnu ideológiu islamizmu, „ktorá spôsobuje v národe úzkosť, zabíjanie a deštrukciu celého sveta“ a ktorá jeho národ „vedie do záhuby“. Jeho vládu pozorovatelia kritizujú za príliš vojenskú líniu, ktorá veľmi nerozvíja ekonomický sektor, no jeho zásluhy v boji proti extrémistom sú nepopierateľné.

Otázka tureckej genocídy Arménov vyvoláva neustále spory. Turecko po takýchto vyjadreniach často oficiálne rázne protestuje, už aj ak ide o krajiny na Západe. O to viac sa to dá čakať, ak ide o štát z arabského prostredia. Viac o téme genocídy Arménov sa dočítate tu, tu a tu.

Imrich Gazda pred 125 d

Vo veku 95 rokov zomrel George Mendonsa, bývalý námorník, ktorý na ikonickej fotografii zo 14. augusta 1945 na newyorskom námestí Times Square objíma a bozkáva zdravotnú sestru Gretu Zimmerovú Friedmanovú.

Autorom fotografie bol Alfred Eisenstadt a pod názvom Deň víťazstva na Times Square ju na svojej obálke zverejnil časopis Life.

Záber vznikol náhodne, Mendonsa sa s Friedmanovou dovtedy vôbec nepoznali. „Bežal som pred ním so svojou Leicou a obzeral sa, či sa nerysuje zaujímavá situácia. Potom som v okamihu zbadal, ako námorník schytil niečo svetlé a stlačil som spúšť. Ak by mala oblečené tmavé šaty, záber by nevznikol,“ opísal slávny moment fotograf Eisenstadt.

„Mendonsa, ktorý slúžil v Tichomorí, bol v čase vzniku fotografie doma na dovolenke. Dlhé roky tvrdil, že mladým námorníkom na slávnej snímke je on, avšak potvrdilo sa to až nedávno vďaka moderným technológiám rozpoznávania tváre,“ uviedla agentúra TASR.

Vysokého veku sa dožila aj druhá aktérka fotografie. Zomrela v roku 2016 ako 92-ročná.

Teraz vo večnosti možno Georgeovi ten bozk vráti.

Pavol Rábara pred 126 d

K zákazu hazardu sa priblížilo ďalšie mesto – Vráble. 

Mestskí poslanci takmer deväťtisícového mesta budú na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva rozhodovať o zákaze umiestnenia herní na území mesta.

Ako informuje TASR, petíciu proti hazardu v meste odovzdal poslanec Peter Puškár primátorovi Tiborovi Tóthovi v decembri.

Petícia obsahovala 2 422 platných podpisov, čím Vráble splnili zákonnú podmienku 30-percentnej podpory zo strany dospelých obyvateľov mesta či obce. 

Momentálne ešte mesto preveruje, či dochádzalo na jeho území pre hranie hazardných hier k narúšaniu verejného poriadku, čo je tiež podmienka súčasnej legislatívy na zákaz herní. Dodajme, že táto podmienka je často kritizovaná, rovnako ako nutnosť petície. 

Na Mestskom úrade vo Vrábľoch sa začiatkom februára stretol primátor s mestskými poslancami, ktorí mu predložili rozsudok Okresného súdu Nitra z apríla minulého roka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s hraním hazardných hier došlo na území mesta k porušeniu verejného poriadku.

Vyzerá to tak, že Vráble by mohli pribudnúť k mestám a obciam, ktoré povedali hazardu stop. O zákaze hazardu na svojom území už na Slovensku rozhodlo viac ako šesťdesiat miest a obcí, medzi nimi napríklad Ružomberok, Levoča, Galanta, Podolínec, Stará Ľubovňa či Sabinov.

Bratislava síce zákaz herní prijala, súd ho však označil za nezákonný, čím nariadenie medzičasom stratilo účinnosť. 

Ján Duda pred 128 d

Obsahom Evanjelia 6. nedele v cezročnom období (17. 2. 2019) sú Ježišove blahoslavenstvá v Lukášovej verzii (Lk 6,17.20-26). Ježiš štyri razy povedal, kto sú to blahoslavení, a štyri razy povedal: beda vám...

(1) Podľa niektorých výkladov kľúčovým je štvrté blahoslavenstvo (J. Kodell, str. 50). To znamená, že nestačí byť chudobným, hladujúcim, plačúcim a nenávideným, ale kto je takým pre „meno Syna človeka“, ten je skutočne blahoslaveným!

(2) Trochu iný výklad nám poskytuje nedeľné prvé čítanie. Je to text z proroka Jeremiáša (Jer 17,5-8). Podľa Jeremiáša je „požehnaným“, čiže blahoslaveným, človek, ktorý sa spolieha na Pána a Boh mu je oporou. A „zlorečeným“ človek, ktorý sa spolieha na človeka a ktorý človeka, nie Boha, považuje za svoju oporu.

(3) Zaujímavý výklad podáva cirkevný spisovateľ Origenes: blahoslavenstvá nie sú len učením, nie sú len slovami, ale sú osobou, ktorou je sám Ježiš Kristus. On sám svojím životom potvrdil, aký človek je skutočne pred Bohom blahoslavený: „Blahoslavený, kto sa na mne nepohorší“ (Lk 7,23).

Zrnko duchovnej múdrosti: nech nám Pán dá schopnosť, aby sa jeho blahoslavenstvá stali aj našimi.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: michaelfoust.com

Jaroslav Daniška pred 130 d

Včera zomrel vo veku 87 rokov profesor Miroslav Kusý, politický väzeň a signatár Charty 77, člen bratislavskej päťky a ponovembrový rektor Univerzity Komenského, Kusý patril k VPN, do roku 1990 bol politickým súputníkom Milana Šimečku st., ich korešpondencia patrí do relatívne úzkej disidentskej knižnice. Hlásil sa k marxizmu, ale s rastúcim vekom to neznamenalo nič podstatné, určite nič čo by ho akokoľvek diskreditovalo, nijako sa to totiž neprenášalo do jeho písania či prednášania.

Profesor Kusý bol istý čas mojim učiteľom na Trnavskej univerzite, jeho meno a titul z hlbokých 60. rokov pomáhali garantovať politológiu najskôr v Bratislave, neskôr v Trnave celé roky po páde režime. Bol to veľmi úctivý pokojný muž, viac ako textami alebo myslením zostane v pamäti svojimi postojmi v zlomových okamihoch našich dejín, chyby z mladosti od konca 60. rokov odčiňoval svojim jednoznačným angažovaním proti totalitnému režimu.

Ak by som mal pripomenúť nejakú jeho výraznejšiu tému, bol to pokus vidieť konflikt medzi národným a občianskym princípom, čo svojho času vyvolalo širšiu diskusiu. Dnes ide o prekonanú tézu, ktorá by snaď ani nenašla nasledovníka (sám sa pre pár rokmi trochu nešťastne zaplietol s Andrejom Dankom), ale najmä ukážku, ako vyzerali staré spory a ako sa na ich pôdoryse rodili neskoršie politické spojenectvá. K profesorovi Kusému patrí, že nikdy neviedol spory na osobnej ad hominem úrovni, na to bol príliš vzdelaný a povahou džentlmen.

Kusý bol dôležitou postavou slovenského liberalizmu, mužom, ktorý stelesňoval omyly svojej generácie z počiatkov komunizmu, jej vytriezvenie a emancipáciu v 60. a 70. rokoch a odvážne postoje v ťažkých momentoch totality.

Nech odpočíva v pokoji!

Foto: Michal Svítok/TASR

Zuzana Hanusová pred 130 d

Dnes je svätého Valentína a hoci mnohí zo zásady tento sviatok ignorujú, my si ho radi pripomenieme. Žiadne gesto, ktoré pomôže k oživeniu partnerského vzťahu, nie je na škodu. A pretože manželské vzťahy sú už po pár rokoch života zreálnené, odpútané od prvotného nadšenia, založené na vedomej láske, vybrali sme pre vás to najlepšie, čo sme k téme manželstva uverejnili. Rozhovor s talianskou sexuologičkou Ritou Ventriglia je plný nádeje.

„V Japonsku sa používa jedna stará technika reštaurovania rozbitých váz a porcelánu. My na Západe, keď rozbijeme vázu, tak ju jednoducho hodíme do koša. A keď k nej máme špeciálny vzťah, snažíme sa rozbitý črep zalepiť, ale potom ju otočíme tak, aby lepidlom opravenú puklinu nikto nevidel. No táto japonská technika spočíva v tom, že rozbité kúsky vázy zlepia tmelom zo zlata. Vázy zreštaurované touto technikou sa potom umiestňujú na najviditeľnejších miestach, pretože majú zrazu vyššiu hodnotu. My sme takto pochopili, že pár, ktorý si prejde krízou, je ako rozbitá váza, má oveľa hodnotnejší vzťah ako predtým. A ešte viac, má svietiť ako svedectvo, že láska je terapeutická, môže uzdravovať,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Rita Ventriglia. 

Martin Hanus pred 131 d

Igor Matovič pred chvíľou zverejnil prezidentský prieskum agentúry Focus, ktorý si objednalo OĽaNO. Výsledky potvrdili trend, ktorý už namerala agentúra AKO, teda vzostup Zuzany Čaputovej, ktorá si oproti januárovému prieskumu polepšila o 5,4 percentuálnych bodov. 

Prvý by skončil Šefčovič s 20,1 %, Mistrík 17,1 %, Čaputová 14,4 %, Harabin 13,6 %, Kotleba 8,9 %, Krajniak 6,3 %, Mikloško 4,5 %, Chmelár 3,5 %. Focus simuloval aj druhé kolo - ak by nastúpil proti Šefčovičovi Mistrík, porazil by ho s 50,8 percentuálnymi bodmi, Čaputová by proti kandidátovi Smeru získala 48 percent.

Z uvedeného vyplýva, že Čaputová de facto dobehla Mistríka, rozdiely medzi nimi sa pohybujú v rozmedzí štatistickej chyby. Rovnako výrazne stiahla náskok v simulovanom druhom kole oproti Šefčovičovi, takže na základe terajších dát sa dá povedať, že Mistrík a Čaputová by mali (v polovici februára) proti bývalému eurokomisárovi v druhom kole porovnateľné šance. 

Čaputová má svoje momentum, od rána jej prispeli na transparentnom účte desiatky ľudí, vďaka svojim výkonom v diskusiách si získala nadšené voličské jadro, čo zas chýba Mistríkovi. Zjavne jej pomohlo, že kampaň sa prenáša z pouličných bilbordov do prvých prezidentských diskusií, v priebehu troch týždňov tak z veľkej časti vymazala Mistríkov náskok. A keďže je ešte mesiac do volieb a hlavné televízne diskusie len prídu, kandidátka progresívcov nemá najmenší dôvod odstupovať z kampane v prospech Mistríka, práve naopak. 

Igor Matovič však výsledky prieskumu Focusu interpretoval takto: "Bol som za to, aby pani Čaputová dostala priestor, ale toto sú reálne výsledky a treba sa realite postaviť zoči voči. Šefčovič by porazil Čaputovú, ale Mistrík má na to, aby porazil Šefčoviča." To je však zo strany Matoviča pomerne veľká manipulácia s číslami i trendmi. 

Prieskum tiež simuloval situáciu, čo by sa stalo, keby sa Kotleba vzdal v prospech Harabina - ten by poskočil na vyše 18 percent a na druhé miesto za Šefčoviča. Samozrejme, Kotleba nemá dôvod vzdať sa v prospech Harabina, uvedené číslo len ukazuje, že Harabin má potenciál rastu, ak sa mu bude v ďalších diskusiách dariť (minimálne ako naposledy v markízackom Na telo proti Bugárovi). 

V tejto chvíli, presne mesiac pred voľbami, možno povedať, že všetci prví štyria kandidáti, Šefčovič, Mistrík, Čaputová a Harabin si môžu veriť na druhé kolo. 

FOTO TASR - Martin Baumann

Kamil Draganovský pred 131 d

Britský The Guardian dnes priniesol zaujímavý článok o možnom negatívnom dosahu brexitu bez dohody na krajiny východnej a strednej Európy v EÚ. Novinári a oslovení ekonómovia odhadujú, že pri negatívnom scenári sa HDP týchto krajín môže v dôsledku výstupu Britov bez dohody znížiť aj o 4 či 5 percent. Na druhej strane však denník cituje aj text slovenského ekonóma Vladimíra Vaňa, ktorý sa domnieva, že v prípade Česka a Slovenska by malo dôjsť k zníženiu HDP len o jedno percento.

Zaujímavé sú aj rozdiely v druhu obchodu medzi jednotlivými krajinami a Britániou. Pokiaľ v prípade Slovenska, Česka a Maďarska prevažuje automobilový priemysel, tak u Poliakov ide o moderné ekonomické IT odvetvia. Krajiny Balkánu a najmä Chorvátsko sa zase najviac obávajú možností negatívneho vplyvu brexitu na turistický ruch, keďže Briti tam v poslednom čase dovolenkovali čoraz viac.

Čo sa týka automobilového priemyslu, narušenie obchodu môže poškodiť okrem nás aj našich južných a západných susedov, každého z trochu osobitných dôvodov. U nás je, samozrejme, otázkou najmä Landrover Jaguar. Vážne narušenie obchodu by však mohlo osobitne mrzieť aj Čechov. Kým značka Škoda bola ešte v 90. rokoch v Británii skôr terčom posmechu, tak v posledných asi pätnástich rokoch prudko zapracovala na svojom renomé. Každý, kto strávil dlhší čas na ostrovoch, si mohol všimnúť, ako škodoviek na miestnych cestách pribúda a ako viaceré modely Škody vyhrávajú súťaže o najlepší automobil vo svojich kategóriách v motoristických magazínoch. A hoci Škoda patrí pod nadnárodný koncern, jej úspech v Británii je pre Čechov aj zdrojom istej hrdosti.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, či budú negatívne ekonomické prognózy viesť krajiny bývalého východného bloku k tomu, aby vo finiši tlačili na EÚ, nech v niečom ustúpi a predsa len sa s Britmi dohodne na novom kompromise.

Na snímke výrobné priestory v závode Jaguar Land Rover v Nitre. FOTO TASR – Henrich Mišovič