Televízia DOMA dnes o 20:00 odvysiela film „Bedári“ z roku 2012. Ide o filmovú adaptáciu divadelného muzikálu na motívy rovnomenného románu Victora Huga s hviezdami ako Hugh Jackman (Jean Valjean), Russell Crowe (inšpektor Javert), Anne Hathaway (Fantine), či Amanda Seyfried (Cosette)...
Keď som na začiatku roku 2013 videl tento film v kine, bol som absolútne uchvátený. Pozrel som si ho dvakrát. Prečítal som si následne tiež Hugov román. Návštevu New Yorku o dva roky neskôr som využil, aby som si muzikálovú predlohu pozrel na doskách jedného z divadiel na Broadwayi. A medzičasom som videl viaceré ďalšie, najmä francúzske filmové adaptácie Hugovho románu s hercami ako Lino Ventura, Jean Gabin, či Jean-Paul Belmondo. Akurát, že v tých sa nespievalo...
Nejde len o to, že „Bedári“ sú ohromným epickým dielom. Moje nadšenie pre tento príbeh a zvlášť jeho muzikálovú adaptáciu má predovšetkým dva dôvody.
Po prvé: V jadre „Bedárov“ sa nachádza opis troch spôsobov ľudského dvíhania sa z prostredia našej existenčnej biedy – tri pokusy o spásu:
-Trestanec Jean Valjean a jeho obrátenie pod vplyvom milosrdného biskupa Myriela ako symbol Milosti Novej zmluvy.
-Fanatický policajt Javert, ktorý Valjeana prenasleduje ako symbol Zákona a zosobnenie Starej zmluvy.
-A neúspešní revolucionári z roku 1832 ako symbol pokusu o spásu politickými prostriedkami.
Hoci Hugo bol vo svojej dobe vychýrený antiklerikál, pravdivo naznačuje, že skutočne schodná je len prvá cesta. Rozmer, ktorý kresťanskí diváci ocenia azda ešte viac než tí neveriaci. Obrátenie Jeana Valjeana zvlášť osloví evanjelikálnych kresťanov s ich teologickým dôrazom na osobné znovuzrodenie.
Po druhé: Aj keď sa „Bedári“ odohrávajú vo Francúzsku v rokoch 1815 až 1832, bolo šokujúce, koľko paralel sa v nich dalo nájsť s tým, čo žijeme na súčasnom Slovensku.
Keď ženy vo fabrike spievajú pieseň „Na konci dňa“ (At the End of the Day), vyjadrujú životný pocit, aký majú nepochybne mnohí zamestnanci tovární na súčasnom Slovensku, snažiaci sa vyžiť z 500-eurových platov.
Keď Fantine v podaní Anne Hathaway spieva pieseň „Snívala som sen“ (I Dreamed a Dream), nájde sa v nej nejedna žena, ktorá verila vo veľkú lásku, no muž ju opustil a zostalo jej po ňom iba dieťa, o ktoré sa musí postarať sama.
Pieseň „Pán domáci“ (Master of the House) je hymnou všetkých tých pochybných politických privatizérov, dépéháčkarov a iných podvodníčkov, ktorých sú plné investigatívne stránky aj súčasných slovenských novín.
A v piesni „Počuješ ľud spievať“ (Do You Hear the People Sing) sa nájdu nahnevaní občania, ktorí vlani po vražde novinára vyšli do ulíc...
Divákov, ktorí nemajú radi muzikálový žáner, odradí, že sa vo filme spieva. No podľa mojej mienky práve tá hudobná skratka robí Hugov monumentálny príbeh (románová predloha môže mať v závislosti od formátu a prekladu cez 2 400 strán) dramaturgicky stráviteľným aj pre 21. storočie.
Jeho jadro je totiž nadčasové. „Bedári“ sú o nás. Preto veľké diela románopiscov z 19. storočia dodnes rezonujú. Lebo tak ako si Dostojevského čitatelia môžu povedať, že „všetci sme Karamazovci“, tí Hugovi si môžu povedať: „Všetci sme Bedári“.
Režisér Bedárov z roku 2012 Tom Hooper (zľava), herečka Anne Hathaway a herec Hugh Jackman pózujú počas odovzdávania Zlatých glóbusov 13. januára 2013 v Beverly Hillse. FOTO TASR/AP