Dalo sa očakávať, že televízna anketa Najväčší Slovák, nech dopadne akokoľvek, so sebou prinesie hlavne veľa kontroverzií, ba pocitov trápnosti.
Na rozdiel od kolegu Jožka Majchráka si myslím, že v jednej veci je tá nereprezentatívna anketa aspoň trochu spoločenským zrkadlom.
A to v tom, že vzhľadom na časté striedanie režimov na slovenskom území počas uplynulého storočia medzi Slovákmi takmer neexistuje konsenzus o významných osobnostiach našich moderných dejín. Postava vyzdvihovaná jedným režimom bola vzápätí démonizovaná alebo bagatelizovaná tým nasledujúcim. Logicky preto veľké časti slovenskej verejnosti týmto formátom budú odsúdené k nespokojnosti.
Ak boli fanúšikovia ľudáckeho režimu pobúrení preventívnym vyradením Jozefa Tisa z ankety, včerajší rebríček top 100 osobností môže byť zdrojom frustrácie pre liberálnu časť verejnosti. A spokojní nemusia byť ani kresťanskí konzervatívci.
Asi najväčším výkričníkom je Gustáv Husák v top 10. Buď ho mali vyradiť spolu s Tisom, alebo tam nechať obidvoch. Je to príklad dvojitého metra, keď sa akože okázalo bojuje s fašizmom, ale komunizmus je v poriadku.
Tých komunistov tam bolo v top stovke viac. Tak ale napríklad aj v ruskej verzii tejto súťaže skončil na treťom mieste J. V. Stalin!
Šok pre niekoho môže byť tiež umiestnenie Andreja Danka na 58. mieste (predbehol napríklad Svätopluka, Milana Hodžu či polyhistora Mateja Bela). Príznačné je, že v top stovke sa nenachádza zakladateľ historickej SNS Viliam Pauliny-Tóth alebo predseda tej medzivojnovej, Martin Rázus.
No je možné, že mnohí diváci za Andreja Danka hlasovali jednoducho z recesie. Podobne ako Česi za Járu Cimrmana (hoci napokon sa do ich finále mohli dostať len skutočné postavy).
Z umiestnenia Vladimíra Mečiara na 15. mieste sa chce človeku zaplakať. A v rebríčku nemajú čo hľadať ani Andrej Kiska (55.), Iveta Radičová (51.), Robert Fico (35.), prípadne žiadne osoby, ktoré sú stále nažive. Pri všetkej úcte, ich príbeh ešte nie je uzavretý a história nad nimi len vyriekne svoj ortieľ.
Ako už bolo naznačené vyššie, anketa je veľavravná nielen tým, kto sa do top stovky a top desiatky dostal, ale aj tým, kto sa do nej nedostal. Dobrou správou pre kresťanov je, že sa do zoznamu podarilo dostať disidenta Silvestra Krčméryho (25.), no úplne chýba Vladimír Jukl.
Ocenenie disidentskej roly Jána Čarnogurského a Františka Mikloška by bolo asi príliš veľké sci-fi. Juraj Jánošík sa prepracoval do prvej desiatky, no iný terchovský rodák, osvietenský vzdelanec Adam František Kollár nie je súci ani prvej stovky.
A do top stovky najväčších Slovákov by sa namiesto Andreja Babiša (89.) či Márie Terézie (22.) viac hodil T. G. Masaryk, ktorý sa tiež do zoznamu nedostal. Pritom mal slovenského otca, k slovenskému pôvodu sa hlásil, na Slovensko jazdieval ešte pred rokom 1914 a so Slovenskom politicky rátal už v časoch, keď bol na českej politickej scéne s tým osamotený...
Nad umiestnením rôznych športovcov a spevákov možno len blahosklonne mávnuť rukou. Oni, na rozdiel od politikov, aspoň šíria radosť a zábavu.
Navrhujem odložiť anketu o Najväčšieho Slováka aspoň o sto rokov. Výber bude širší, voči súčasným osobnostiam bude existovať historický odstup a azda sa dovtedy utrasie aj nejaký širší spoločenský konsenzus o vnímaní slovenských dejín.
Na snímke zľava generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, režisér a producent projektu Peter Núňez a spoluautor projektu Ľuboš Machaj počas tlačovej konferencie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) k spusteniu SMS hlasovania a zverejneniu štatútu SMS hlasovania v projekte Najväčší Slovák 31. októbra 2018. FOTO TASR – Jakub Kotian
