Evanjelium 29. nedele v cezročnom období (20. 10. 2019) zdôrazňuje potrebu a význam modlitby (Lk 18,1-8): „Treba sa modliť stále a neustávať.“

(1) Cisár Jozef II. (1780 – 90) zrušil kontemplatívne rehoľné spoločenstvá v roku 1782 preto, že (hoci sa modlili) ničím neprispievali k dobru spoločnosti (Špirko, 290). Také názory poznáme aj dnes: modliť sa niektorí ľudia považujú za zbytočné. Opak je však pravdou. Prvé nedeľné čítanie pripomína dôležitosť modlitby ako dramatický zápas na život a smrť (Mojžišove vystreté ruky – Ex 17,8-13).

(2) Modlitba breviára nám môže byť nápomocná v tom, čo znamená „modliť sa stále a neustávať“. Táto modlitba sa nazýva „liturgiou hodín na posvätenie času“. V určitý čas prerušíme prácu a venujeme sa modlitbe, aby sme posvätili seba i svet.

Jadrom tejto modlitby sú „ranné chvály“ a „vešpery“. Skrátka, ranná a večerná modlitba, ak to zjednoduším. Potom je tu modlitba cez deň (o deviatej, dvanástej alebo tretej). Napokon je tu modlitba s posvätným čítaním a modlitba pred spaním. (Viac o tom: Liturgia hodín, I. zväzok.)

(3) Druhé nedeľné čítanie (2Tim 3,14-4,2) navodzuje modlitbu čítaním Biblie. Minule som ostal prekvapený, keď sa jedna veľmi známa herečka a speváčka (muzikálov) spontánne do éteru priznala, že sa s obľubou venuje čítaniu Biblie a túži navštíviť biblické miesta. Lebo je to veľmi poučná a inšpirujúca kniha. Hľa, aj takto sa možno modliť.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: www.parkwayfamily.org

Pred 35 rokmi poľská tajná služba zavraždila populárneho kňaza Jerzyho Popiełuszka. V 80. rokoch 20. storočia aktívne podporoval robotnícke organizácie a hnutie Solidarita. Počnúc rokom 1982 v kostole sv. Stanislava Kostku vo Varšave každý mesiac slúžil takzvané omše za vlasť, ktoré vysielalo aj rádio Slobodná Európa. Otvorene v nich kritizoval komunistický režim, za čo si vyslúžil širokú podporu verejnosti. V decembri 1983 ho zatkli, ale keďže v júli 1984 došlo k všeobecnej amnestii, k procesu nedošlo. 

Popiełuszko okrem iného kritizoval komunistický režim za to, že zakázal kríže na školách. Pápež Ján Pavol II. mu cez varšavského arcibiskupa v marci 1984 poslal dar ako vyjadrenie podpory.

Dňa 19. októbra 1984 slúžil omšu v Bydgoszczi a keď sa večer vracal do Varšavy, jeho auto zastavili traja príslušníci zo 4. správy poľského ministerstva vnútra, ktorá sa zaoberala bojom s katolíckou cirkvou. Zbili ho, spútali a vhodili do kufra svojho auta. Popiełuszkovmu vodičovi sa podarilo utiecť a o únose informoval verejnosť. Milicionári Popiełuszkovi uviazali o nohu kameň a telo hodili do vodnej priehrady na rieke Visla blízko mesta Włocławek.

Vďaka vodičovmu svedectvu sa po Popiełuszkovi začalo pátrať. Jeho telo sa podarilo nájsť až po 11 dňoch, kedy už bolo takmer na nepoznanie.

Správa o Popiełuszkovej vražde vyvolala v Poľsku obrovské pobúrenie, režim sa obával násilných protestov. Vodca Solidarity Lech Walesa vtedy povedal: „Niekto chcel zabiť a zabil nielen človeka, Poliaka či kňaza. Chcel zabiť aj nádej, že v poľskom politickom živote je možné vyhnúť sa násiliu.“ Walesa súčasne vyzval verejnosť na pokojnú účasť na Popiełuszkovom pohrebe.

Troch vrahov zatkli a v decembri 1984 odsúdili aj spolu s ich bezprostredným nadriadeným. Popiełuszkov pohreb sa konal 3. novembra 1984 vo Varšave, zúčastnilo sa ho viac ako 250-tisíc ľudí.

V júni 2010 bol Popiełuszko z rozhodnutia Benedikta XVI. vyhlásený za blahoslaveného.

Poľský prezident Andrzej Duda si dnešné výročie jeho úmrtia pripomenul položením kytice na jeho hrob a vysvietením fasády Prezidentského paláca s Popiełuszkovou podobizňou a nápisom „Zlo prekonaj dobrom“ – obľúbeným Popiełuszkovým heslom.

Foto: vysvietená fasáda Prezidentského paláca vo Varšave 19. októbra 2019. Zdroj: prezydent.pl

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Sudkyne Okresného súdu Bratislava III Dáša Onuferová a Viera Kukučková odmietajú, že by od nich predseda súdu David Lindtner žiadal rozhodovať v prospech Mariana Kočnera v jeho kauzách. 

Na obe sudkyne sa Kočner pýtal cez Threemu šéfa súdu Lindtnera, Postoj o tom písal vo štvrtok. 

Onuferová a Kukučková podľa ich vyjadrenia v TASR popierajú, že by sa s Kočnerom poznali, a uviedli, že ak sa preukáže komunikácia ako pravdivá, tak je pre nich správanie predsedu súdu poburujúce. 

„Rozhodne popierame, že za nami predseda súdu prišiel s požiadavkou, aby sme konkrétnym spôsobom rozhodli v akejkoľvek nám pridelenej súdnej veci, a teda ani v záujmových veciach Mariana K.,“ tvrdia sudkyne. 

Predseda súdu by podľa nich s takouto požiadavkou u nich neuspel. 

Sudkyňa Onuferová rozhodovala v spore o dom v Bernolákove, ktorý Kočner kúpil od Denisy Pávekovej z kauzy Technopol Servis. Podľa sudkýň bol prípad rozhodnutý v súlade s výsledkami dokazovania a má sa nachádzať na odvolacom súde, ktorý „preskúma správnosť a zákonnosť jej rozsudku“.

Kočner sa pýtal Lindtnera aj na sudkyňu Kukučkovú. Z Threemy vyplýva otázka, či „rozumie robote“. „Vec vedená u Viery Kukučkovej, ktorej sa pravdepodobne komunikácia týkala, je prerušená doposiaľ,“ reagujú sudkyne.

„Obidve zákonné sudkyne majú podporu svojich kolegov na súde, ktorí sú pobúrení zverejneným správaním predsedu súdu, ak sa preukáže ako pravdivé, a ktoré hlboko zasahuje do ich profesionálnej cti,“ uzatvára stanovisko.

Podľa informácií Postoja by malo ísť v prípade Onuferovej a Kukučkovej o sudkyne s dobrou povesťou. 

Na snímke z roku 2012 sudca David Lindtner (TASR/Radovan Stoklasa)

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Boris Johnson, po Trumpovi najvysmievanejší politik na Západe, opäť prekvapil a uspel, aspoň zatiaľ. Hoci pôvodne všetci opakovali, že EÚ s textom brexitovej dohody nepohne, včera bol na summite schválený návrh, kde je 5 zmien, ktoré vyjednali Briti, EÚ v zásade ustúpila. Mení sa princíp írskej poistky, čo je dôležitá vec nie až tak pre Írov (tí sú stále proti), ale najmä pre Angličanov, mení sa časť záväzkov, kde sa Briti zaväzovali, že budú prijímať podobnú (napr. ekologickú) legislatívu ako EÚ, táto časť je po novom v nezáväznej politickej deklarácii zmluvy, a mení sa aj suma, ktorú Londýn pošle do Bruselu (mínus 13 miliárd libier, celkovo teda 33 miliárd libier), celé zhrnutie tu.

Bude to stačiť a získa Johnson za túto zmluvu väčšinu? To uvidíme už zajtra, šance sú tesné. Telegraph, Spectator aj ďalšie konzervatívne médiá už počítajú hlasy, kto nahradí chýbajúcich unionistov, koľko tvrdých brexiterov z radov konzervatívcov nemusí Johnsonovu dohodu podporiť, ráta sa s nejakými labouristami (10 až 20, podľa tlaku Corbyna), Corbyn a Labour skúšajú taktiku s druhým referendom o predloženej zmluve, na druhej strane z britských médií cítiť atmosféru podobnú zo včerajších záberov z Bruselu – je čas to skončiť. Bude to zaujímavý víkend.

Mimochodom, v médiách je už živý scenár, ako aj v prípade neúspechu v parlamente, Británia odíde z EÚ k 31. októbru, oplatí sa ale počkať. Boris Johnson sa na to nemôže veľmi spoliehať, ale až doteraz mu v zásade veci vychádzajú, aj keď má na rozdiel od predchádzajúcej premiérky len jednu šancu.

Foto: TASR/AP

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Argumenty Karla Marxa a Ludwiga von Misesa sa stretli v novom rapovom videu, ktoré bolo včera zverejnené na YouTube. Na jednej strane nemecký filozof, ktorý obhajuje socializmus, na druhej strane rakúsky ekonóm, brániaci kapitalizmus. Stáročná ideologická výmena, zhutnená do rapového rýmu.

Zvlášť užitočné pre študentov politických a ekonomických myšlienok. Akurát musia vedieť po anglicky. No istotne čoskoro niekto vyrobí videu české a/alebo slovenské titulky.

Za kreatívnym počinom stojí americký producent John Papola, ktorý pred pár rokmi takto zvečnil názorový stret F. A. Hayeka a J. M. Keynesa v dvoch videoklipoch: Fear the Boom and Bust, na ktorý nadviazal Fight of the Century.

Novú rapovú „battle“ medzi Marxom a Misesom si môžete aj s ich textami pozrieť TU.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Nemecké mesto Trier si minulý rok pripomenulo 200. výročie narodenia svojho rodáka Karla Marxa aj formou postavičky na semaforoch. FOTO – TASR/DPA     

For our nation, especially for the ones who are risking their lives for our nation, teda Za náš národ, zvlášť za tých, ktorí riskujú svoje životy za náš národ. Týmto anglickým textom (nech je to jasné všetkým) doplnil svoju fotku s vojenským salutovaním a spoluhráčmi turecký reprezentant Cenk Tosun, potom ako Turci dali gól Albánsku. Fotku a komentár zverejnil na svojom Instagrame. UEFA toto gesto prešetruje, jej pravidlá zakazujú politické gestá.

Rovnaké gesto urobili v šatni všetci tureckí futbalisti, fotku zverejnil na svojom Instagrame turecký futbalový zväz. K podpore sa pridali aj dvaja nemeckí reprezentanti s tureckým pôvodom Ilkay Gundogan a Emre Can, svoje lajky však neskôr zmazali.

Turecko zažíva vojnový ošiaľ, propaganda ide na plné obrátky. Stojí za pripomenutie, že to nie je tak dávno, čo nás domáci aj európski liberáli presviedčali, že táto krajina patrí do EÚ, kritika Turecka bola vtedy spiatočnícka.

Nie je náhoda, že Turci začali s inváziou až po skončení dovolenkovej sezóny, tureckej riviére sa tento rok nadštandardne darilo aj v septembri. Takéto gestá a správanie Turecka volajú nielen po ráznom odmietnutí a treste, ale v istom zmysle aj po politickej odvete.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Tosun/Instagram, screenshot

Definitívne výsledky poľských volieb ukázali, že Kaczynského strana stratila väčšinu v Senáte. PiS má 48 kresiel, na svojej strane bude mať pravdepodobne ešte nezávislú senátorku Lidiu Starońovú, Občianska koalícia má 43 kresiel, PSL 3, Ľavica 2 kreslá. Traja zo štyroch nezávislých senátorov sa podľa denníka Rzeczpospolita klonia k opozícii.

Možnosti sú dve: Senátu bude vládnuť opozícia a opozičný predseda Senátu sa potenciálne stane výrazným hráčom na politickej scéne, jedinou figúrou opozície na najvyšších postoch. V Senáte zasadne aj vnútrostranícky kritik Grzegorza Schetynu, lídra Občianskej platformy, kandidátom tejto strany na post predsedu Senátu by mal byť Bogdan Borusewicz. Druhá možnosť je, že PiS vytvorí koalíciu napríklad s ľudovcami z PSL, ktorého senátori by stačili na väčšinu, z čoho by táto malá strana mohla ťažiť. V každom prípade sa však výrazne mení rola Senátu a doterajší komfort, ktorý vláda mala.

Definitívne výsledky volieb do Sejmu dopadli tak, že strana PiS má rovnaký počet poslancov, ako mala doteraz:

PiS – 235 poslancov, 43,59 %
KO – 134 poslancov, 27,40 %
SLD – 49 poslancov, 12,56 %
PSL – 30 poslancov, 8, 55 %
Konfederacja – 11 poslancov, 6,98 %
Nemecká menšina – 1 poslanec

Zaujímavé je, že dve malé pravicové strany, ktoré kandidovali na rovnakej kandidátke s PiS, strana ministra Jaroslawa Gowina a ministra Zbigniewa Ziobra, získali v Sejme 18 a 16 kresiel, čo znamená, že postavenie vo vláde si minimálne udržia.

Podľa médií by nová vláda mala byť známa do dvoch týždňov, očakáva sa, že premiérom zostane Morawiecki.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: PiS/FB

Po zverejnení nahrávky Kočner-Trnka sa pred nami opäť vynorili obrazy scén spred deviatich rokov, keď sa zákulisnými politickými hrami a aj úplatkami (Kočner v nahrávke tvrdí, že peniaze išli od neho aj od Haščáka) takmer podarilo udržať Dobroslava Trnku alias Kočnerovu bábku na čele generálnej prokuratúry až do roku 2018. 

Koncom októbra roku 2010 sme sa spolu s kolegami Jozefom Majchrákom a Jaroslavom Daniškom ešte ako redaktori .týždňa bližšie pozreli na drámu, ktorá sa vtedy odohrávala vnútri pravicovej koalície. Skrytým a pritom koalične najdôležitejším aktérom tejto hry bol vtedy minister zahraničia a v prvom rade predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

Tu je zopár úryvkov: „Keď však poslanec Stanislav Janiš z SDKÚ minulý utorok oznámil, že na post generálneho prokurátora navrhne Dobroslava Trnku, bolo jasné, že rozprávka o vláde práva, spravodlivosti, nulovej tolerancie a nekonečnej transparentnosti sa po vyše 100 dňoch skončila. V tejto chvíli je Trnka spomedzi viacerých kandidátov najhorúcejším favoritom, pretože mu stačí okrem 71 hlasov poslancov Smeru a SNS získať v tajnej voľbe ešte päť hlasov.“

„Podstatne vážnejšie bolo angažovanie sa Dzurindu. Pred koaličnými partnermi síce predstieral nezainteresovaného pozorovateľa, Sulík s Bugárom a Figeľom jeho hru však odkryli. Ponúkli mu, že ak navrhne iného kandidáta ako Trnku, tak ho podporia (čo v rozhovore potvrdzuje Daniel Lipšic). Dzurinda sa tomu však vysmial a vyhrotený spor zľahčoval. A práve to je najpodstatnejší moment celej kauzy. Čo vlastne Dzurinda svojím konaním sledoval? Alebo inak: aký bol jeho motív? Ak by chcel dosiahnuť, aby sa generálnym prokurátorom nestal kandidát KDH či Mosta, mal to na dosah. Stačilo povedať meno. Ak by dokonca chcel, aby nový prokurátor zahladil kauzu financovania SDKÚ či niečo iné, stačilo nájsť ,vhodného‘ kandidáta, ktorý nemá zlú povesť. Ani to sa však nestalo. Dzurinda konal tak, aby udržal v hre Trnku a súčasne zabránil koaličnej dohode. Prečo? Ak vychádzame z toho, že Dzurinda konal racionálne, tak sa ponúka logické vysvetlenie: dvojnásobný expremiér Trnkovi niečo dlhuje.“

Celý text si môžete prečítať na tomto mieste.

O niekoľko dní po našom opise koaličnej drámy dovtedy zaskočená premiérka Iveta Radičová vyhlásila ultimátum „buď ja, alebo Trnka“, čím ukončila Dzurindove zákulisné hry a zabránila Trnkovmu znovuzvoleniu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke z 2. decembra 2010 predstupuje pred novinárov Mikuláš Dzurinda, témou je tajná voľba generálneho prokurátora. FOTO TASR – Martin Baumann

Cez víkend sa konali voľby aj v Maďarsku, boli komunálne, ale priniesli dlho nevídanú zvesť – Fidesz konečne niekde aj prehral. Maďarsko bolo rozdelené do 19 volebných obvodov plus 23 miest, v 19 vidieckych obvodoch dominoval všade Fidesz, z 23 mestských obvodov vyhral v 13 (napríklad Debrecín, Győr, Sopron, Szolnok), prehral v 10 (Eger, Pecz, Miszkolc, Tatabánya) – a najmä prehral v Budapešti. Mesto po voľbách povedie Gergely Karácsony (na obr.), kandidát širokej koalície všetkých strán mimo Fidesz, v zastupiteľstve majú väčšinu 18 poslancov proti 15 z Fideszu.

Práve tento fenomén širokej koalície stojí za pozornosť. Gergely Karácsony mal podporu socialistov, zelených liberálov LMP, strany Ferenca Gyurcsánya, hnutia Momentum aj Jobbiku.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Nahrávku rozhovoru z roku 2014 medzi Marianom Kočnerom a Dobroslavom Trnkom, ktorú dnes zverejnil Denník N, je desivým počúvaním: niečo sme vedeli, mnohé sme tušili, ale až teraz je jasné, ako gauner dlhé roky riadil generálneho prokurátora, vyberal pre neho peniaze a ten ho zas za peniaze zrádzal, keď vydieral Jaroslava Haščáka kvôli Gorile. Je to vlastne rozhovor dvoch mužov formálne na dvoch stranách barikády, v skutočnosti príslušníkov rovnakého zločineckého gangu.

Vráťme sa však do novembra roku 2010, Iveta Radičová bola len štvrtý mesiac premiérkou, keď prišla na poslanecký klub SDKÚ a vyhlásila, že ak sa stane Dobroslav Trnka opätovne generálnym prokurátorom, ona podá demisiu. Bolo to radikálne vyhlásenie, ktorým vtedy Radičová prekvapila verejnosť aj vlastných spolustraníkov. Len krátko predtým poslanec SDKÚ Stanislav Janiš navrhol Trnku ako svojho kandidáta, chystal sa ho voliť aj spolu s opozičnými poslancami Smeru a SNS. Bolo teda jasné, že Trnkovi chýba na zvolenie iba zopár hlasov pravicovej koalície, aby bol prokurátorom nasledujúcich sedem rokov, v prípade úspechu by takto pokračoval až do roku 2018.

Radičová však svojím ultimátom pritvrdila, z voľby generálneho prokurátora sa preto stala vojna. V kuloároch bolo zrejmé, že ide aj o skrytý konflikt s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom, málokto si vedel predstaviť, že by Janiš nominoval Trnku bez Dzurindovho vedomia. Prokurátorská vojna vtedajšiu koalíciu takmer rozvrátila, napokon však Trnkovi chýbal k zvoleniu jeden hlas. Chýbajúcim hlasom bol práve hlas Stanislava Janiša, ktorého si po Radičovej ultimáte ustriehli pri tajnej voľbe poslanci SDKÚ. Teraz to potvrdzujú aj slová Kočnera z nahrávky, ktorý vyčítal Trnkovi, že nezohnal žiaden hlas z SDKÚ, hoci to bolo jeho úlohou. 

Iveta Radičová v roku 2010 nemohla toho o Trnkovi vedieť toľko, čo vieme dnes. Samozrejme, medzi novinármi sa v tom čase hovorilo všeličo, od Romana Kvasnicu, advokáta Hedvigy Malinovej, som sa napríklad dozvedel, že Kočner prišiel za ním aj v Trnkovom mene vyjednávať, ako vyriešiť túto kauzu (Kvasnica Kočnerovu ponuku odmietol). Všetci sme si však pri písaní museli dávať pozor, často išlo len o indície a podozrenia, ktoré sa nedali preukázať. 

Ako komentátori sme viackrát kritizovali Ivetu Radičovú, že nebola silnou premiérkou a aj ona prispela ku kríze okolo eurovalu, po ktorej padla vláda. Lenže v krátkych dejinách premiérovania Ivety Radičovej musí hneď na prvej strane svietiť tento zápis: to, že premiérka všetkou silou, ktorú mala k dispozícii, zabránila opätovnému zvoleniu Dobroslava Trnku, bol veľmi predvídavý aj odvážny počin.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke vtedajšia premiérka Iveta Radičová počas prijatia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku 21. júla 2010 v Bratislave. FOTO TASR – Tomáš Halász