Kým od marca tohto roku britskej Konzervatívnej strane vytrvalo klesala podpora, od konca júna začala podľa prieskumov opäť stúpať.

Jej štandard sa v posledných rokoch pohyboval priližne na úrovni 40 percent, no v marci začala podpora strany prudko klesať. Najviac voličov jej plynulo odoberala čerstvo vzniknutá Brexit party europoslanca Nigela Faragea a konzervatívci sa pod vedením Theresy Mayovej koncom júna prepadli až k 20 percentám. Brexit party ich v tom čase dokonca predbehla. Popritom sa kontinuálne prepadali aj labouristi a stúpali Liberálni demokrati, na konci júna tak boli všetky štyri strany na približne rovnakej úrovni.

Po zložení funkcie Theresou Mayovou sa karta obrátila a keď začalo byť jasné, že sa novým premiérom stane Boris Johnson, zástancovia brexitu sa ku Konzervatívnej strane začali podľa viacerých prieskumov masovo vracať.

Podľa posledného prieskumu spoločnosti YouGov pre noviny The Times z 29.-30. júla by Konzervatívnu stranu volilo 32 percent voličov, labouristov 22 percent, liberálnych demokratov 19 percent a Brexit party 13 percent voličov.

Tvrdý prístup Borisa Johnsona smerom k Európskej únii je teda presne to, čo žiadajú voliči jeho strany. Keď sa do jeho programu zarátajú aj sľubované kroky ústretové k robotníckej vrstve, môže časť voličov odobrať aj labouristom.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia.org

Legendárny tvorca papierových modelov Richard Vyškovský, o ktorom sme na Postoji nedávno publikovali rozsiahlejší článok, zomrel krátko po svojich 90. narodeninách.

S jeho vystrihovačkami vyrastali celé generácie českých a slovenských detí a u mnohých táto záľuba pretrvala až do dospelosti. Richard Vyškovský sa narodil 13. júla 1929 vo Viedni. Známym sa stal predovšetkým vďaka ručne vyrábaným papierovým modelom, ktoré celých 50 rokov jeho aktívnej kariéry patrili k tým najobľúbenejším. V bohatej tvorbe tohto autora nájdeme napr. ľudovú architektúru z Čiech, Moravy a Slovenska, hrady, zámky, kostoly i celé fiktívne mesto, dopravné prostriedky aj postavičky. Papierové modelárstvo sa vďaka estetike a zároveň jednoduchosti jeho vystrihovačiek stalo súčasťou života tisícov detí i dospelých.

Richard Vyškovský zomrel 1. augusta 2019. Česť jeho pamiatke.

Na snímke Richard Vyškovský, január 2019. Foto: Stanislav Fajkus.

„Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo. On (Ježiš) mu odvetil: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Potom povedal podobenstvo o boháčovi a jeho bohatej úrode a sýpkach (evanjelium 18. nedele v cezročnom období – 4. 8. 2019). Ježišova odpoveď sa mi zdá ako nie primeraná, aby som to povedal mierne. Dožadovať sa voči sebe spravodlivosti je predsa správne. Ako potom vysvetliť a zdôvodniť Ježišovu odpoveď?

(1) Niektoré výklady zdôrazňujú „blízkosť Božieho kráľovstva“, ktorú spoznávajú v Ježišovej fyzickej blízkosti. Ak je teda Božie kráľovstvo blízko, je zbytočné a nezmyselné zaoberať sa „dedičstvom“. Tento výklad možno oprieť o nedeľné druhé čítanie (Kol 3,1-5.9-11), kde apoštol Pavol volá: „Myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha, nie na to, čo je na zemi.“ Skrátka, Ježišova odpoveď chce dostať do pozornosti prvenstvo hodnôt Božieho kráľovstva.

(2) Iné výklady upozorňujú, že vstupovať do sporov o majetky a dedičstvá, čiže do medziľudských sporov, je vždy chúlostivá vec. A pripomínajú skúsenosť Mojžiša, ktorý v Egypte chcel riešiť spor dvoch Hebrejov a nielenže nebol úspešný, ale musel zutekať, aby si zachránil holý život (Ex 2,11-15). To by Ježišovej odpovedi dávalo zmysel: nechcel riešiť ich spor, ale dal im duchovné ponaučenie podobenstvom, že sú aj vyššie hodnoty.

(3) Sú aj výklady, podľa ktorých Ježišova odpoveď je zámerná a má nás priviesť k zamysleniu o takých dôležitých pochybeniach človeka, akými sú chamtivosť a lakomstvo, ktoré apoštol Pavol nazýva modloslužbou a ktoré priťahujú Boží hnev (Kol 3,5-6). Preto im následne povedal podobenstvo o boháčovi, bohatej úrode a sýpkach.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: hnonline.sk

Hamza bin Ládin, jeden zo synov Usámu bin Ládina a možný budúci vodca al-Káidy, bol zabitý pri jednom z útokov na teroristické ciele, uviedli v stredu dvaja nemenovaní americkí predstavitelia pre NBC News. Detaily operácie neuviedli, upresnili len, že k útoku došlo niekedy v uplynulých dvoch rokoch a potvrdenie o Hamzovej smrti prišlo až teraz.

Hamza sa narodil približne v roku 1989. V uplynulých desaťročiach sa podľa viacerých správ zúčastňoval na útokoch na hraniciach Pakistanu a Afganistanu, vyzýval na džihád proti Západu, chválil povstanie v Sýrii ako predstupeň „oslobodenia Jeruzalema“, udržiaval si dobré vzťahy s Talibanom a verejne nekritizoval Islamský štát, ktorý sa od al-Káidy oddelil, čo mu teoreticky umožňovalo jeho členov opäť zjednotiť.

Ako upozorňuje New York Times, jeho (pravdepodobné) zabitie môže byť skôr symbolickým víťazstvom, keďže al-Káida ho vďaka jeho menu a rodovej línii plánovala postaviť do svojho čela až v širšej budúcnosti. Ali Soufan, bývalý agent FBI a špecialista na al-Káidu, pre New York Times zdôraznil opatrnosť pri informácii o Hamzovom usmrtení, pretože organizácia podobné usmrtenia svojich vodcov v minulosti zvykla verejne priznať, aby z nich urobila martýrov, teraz však k tomu ešte nedošlo. Soufan ale dodáva, že ak sa informácia potvrdí, „značne to poškodí plány al-Káidy odovzdať žezlo druhej generácii“. 

Viacero analytikov pre denník tiež priznalo, že Hamzovo meno bolo pre mnohých mladých džihádistov vzpruhou a jeho smrť poškodí značku al-Káidy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: archív CIA

Za prvý týždeň od spustenia služby zdieľania elektrických kolobežiek v Bratislave malo dôjsť k odcudzeniu až polovice z nich. No vďaka zabudovanému GPS zariadeniu sa všetky podarilo vypátrať a piati podozriví už sedia v celách predbežného zadržania...

Informoval o tom vo štvrtok na svojom webe ekonomický týždenník Trend.

Či už ide o kolobežky alebo bicykle, ak služby ich zdieľania majú fungovať hladko, v spoločnosti by mala byť medzi občanmi prítomná istá miera dôvery a zmysel pre reciprocitu či vzájomnosť. Inak sa vždy nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúsia dopravný prostriedok ukradnúť alebo zdemolovať. Takto pred rokom sa napríklad riešilo, že v Bratislave v rámci projektu bikesharingu ľudia kradnú na bicykloch pedále.

Bolo by zvodné zalomiť rukami a odovzdane skonštatovať, že Slováci (prípadne Bratislavčania) sú „proste takí“. Zmysluplnejšie je baviť sa o téme sociálneho kapitálu v slovenskej spoločnosti a ako zvyšovať jeho úroveň.

Schopnosť vidieť v druhom blížneho, reciprocita, dôvera, spoločenská súdržnosť, zdieľané občianstvo, kultúrne normy, ktoré podnecujú spoluprácu medzi jednotlivcami aj za hranicou vlastnej rodiny... to všetko súvisí s pojmom sociálny kapitál.

V týchto prípadoch netreba nevyhnutne čakať na politickú iniciatívu. Do sociálneho kapitálu spoločnosti môže investovať každý. A to tak, že jednotlivci či inštitúcie sa sami správajú dôveryhodne a pristupujú aj k ostatným s určitou mierou prezumpcie dôvery, ktorú zároveň sprevádza pripravenosť odpísať straty (aspoň do určitej výšky), ak bude v niektorých prípadoch táto prejavená dôvera sklamaná.

Takáto vytrvalá prezumpcia dôvery (aj keď asi veľakrát sklamaná naozaj bude) môže pôsobiť výchovne či nápravne aj na ľudí, ktorí by sa inak stali „čiernymi pasažiermi“ spoločnosti. Teda niekým, kto napríklad kradne kolobežky alebo demoluje bicykle.

Ak bratislavskí prevádzkovatelia služieb zdieľania kolobežiek a bicyklov vytrvajú navzdory tomu, že niekoľko kusov padne nevyhnutne za obeť vandalom a zlodejom, dlhodobo takéto a iné podobné projekty majú potenciál aspoň v malej miere posilniť sociálny kapitál medzi ľuďmi v hlavnom meste. Napríklad cez sebauvedomenie, že k zdieľanému dopravnému prostriedku by som sa mal správať šetrne, lebo tak, ako ho chcem používať bez problémov ja, bude ho chcieť používať niekto iný po mne.

A takáto malá investícia do sociálneho kapitálu by dokonca mohla mať presahy aj do iných oblastí občianskeho života.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Chodci kráčajú okolo opustenej elektrickej kolobežky na chodníku v centre Lisabonu v pondelok 1. júla 2019. Portugalské úrady sa v centre hlavného mesta rozhodli zakročiť proti pohrome, za ktorú miestni obyvatelia označujú opustené elektrické kolobežky, povaľujúce sa na chodníkoch. Ilustračné FOTO TASR/AP

Poľské parlamentné voľby budú o štyri mesiace, vo Varšave práve vrcholia debaty, ako pôjdu strany do volieb. A možno čakať prekvapenia. Ide samozrejme najmä o opozíciu.

Výsledky eurovolieb, kde sa vládnej strane PiS postavila široká Európska koalícia (Platforma, SLD, PSL, Nowoczesna, Zelení), si strany vyhodnotili ako neúspech, v tomto zložení už do domácich volieb nepôjdu. Eurovoľby napokon prehrali, zo zelených sa do EP nedostal nikto, Eurokoalíciu preto rozpustili.

Najďalej je poľská ľavica, ktorá formuje opozičný blok pod názvom Lewica, súčasťou je SLD, Biedrońove progresivistické hnutie Jar (to kandidovalo v máji samostatne) a malá strana Razem (Spolu). Otázkou je, či bude formácia kandidovať ako koalícia (potrebuje 8 percent), alebo pôjdu jednotlivé strany z kandidátky SLD. Druhou otázkou je, či bude kandidovať Robert Biedroń, v máji zvolený za europoslanca.

Nedávny prieskum im nameral 10,2 percenta, lídri strán hovoria, že majú 80-percentnú programovú zhodu, o jednotkách na kandidátke zatiaľ odmietajú hovoriť. Poľskú ľavicu trochu straší spomienka na ostatné voľby, keď koalícia s SLD nezískala 8 percent, nedostala sa do parlamentu, čo umožnilo vznik jednofarebnej vlády PiS.

Na vývoj zareagoval aj Grzegorz Schetyna (na obr. v strede), líder hlavnej opozičnej strany Občianska platforma. Ten formuje Občiansku koalíciu, ktorú má tvoriť jeho Platforma, Nowoczesna, Poľská iniciatíva a niektoré osobnosti z SLD a zelených, ktorých volá na kandidátku ako jednotlivcov. Schetynova strana už vyslala signál, že sa nebude predháňať v ľavoliberálnej agende, vyjadrila mäkký dištanc od pochodov solidarity a rovnosti (LGBT), ktorých sa nezúčastnia. Medzi kandidátmi, ktorých už Schetyna predstavil, sú aj komunálni politici a niektoré známe mená. Je tam veľa ľavičiarov, zelených a spomedzi prekvapení napr. meno Pawla Kowala, bývalého štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí z vlády PiSu, ktorý je známym publicistom a pravičiarom kritickým ku Kaczynskému. V prvom prieskume, ktorý meral nové koalície, nedávno získali 25 percent.

Najviac je týmto postupom ohrozená strana PSL, tradičná vidiecka stredová strana, ktorá sa dokázala spájať s ľavicou aj pravicou, podľa komentátorov ju môže tento vývoj vytlačiť mimo parlament, strane zvoní umieračik. V spomínanom prieskume mala 2,8 percenta, ešte horšie dopadla v prieskume, ktorý meral, keby strany kandidovali samostatne.

Víťazom volieb by sa stal vládny PiS, prieskum pre RMF FM a Gazetu Prawnu im nameral 41,7 percenta. Kaczynského môže upokojovať aj číslo pre radikálne pravicovú Konfederáciu (2,6 perc.), tesne nad piatimi percentami je ešte národno-pravicové hnutie Kukiz 15.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Šepká sa, že keď bol na audiencii u britskej kráľovnej Alžbety II. nový premiér Boris Johnson, mala mu povedať, že je prekvapená, že má ešte niekto o post premiéra záujem.

Johnsonov nástup vyvoláva najmä menej prajné poznámky – vo všetkých médiách hlavného prúdu predovšetkým výsmech, prípadne tvrdú kritiku (slovo populizmus už definitívne stráca obsah a stáva sa floskulou). Je len príznačné, že jeho predchodkyňa Theresa Mayová, ktorá sa snažila obísť výsledky referenda o odchode z EÚ, ničomu podobnému nečelila. O jej výkone ale najlepšie svedčia texty, ktoré boli napísané po jej odchode – neboli žiadne, akosi nebolo o čom písať.

Malým osviežením v povrchnom porovnávaní Johnsona a Trumpa je článok Franka Luntza vo Financial Times, ktorý Johnsona pozná dlhé desaťročia, Trumpa dlhodobo sleduje, živí sa ako politický stratég. Čudujsasvete, dochádza k šokujúcemu záveru – Johnson a Trump toho nemajú veľa podobného, ich porovnávanie je „smiešne, nepresné a zlomyseľné“.

Boris má oxfordský jazyk, ide z neho optimizmus a vystupovaním si vie získať náklonnosť okolia. Luntz, ktorý opiera svoj pohľad na politiku o focus skupiny, píše, že ľudia si o ňom nemyslia, že je ako oni, myslia si, že je viac, ako sú oni – a to je jeho výhoda. Považuje ho za jedného z najpresvedčivejších rečníkov našej doby, z jeho prejavu ide nádej, pozitívna energia, čo mení tón debaty. V článku je toho viac, aj o spôsobe, ako si vie nakloniť publikum, aj ako buduje svoj argument.

Pointa je, že niektoré podobnosti (schopnosť prekvapiť, prekročiť politické tabu, usilovať o hlasy nonkonformnej pravice) z neho ešte nerobia dvojičku Trumpa. Napokon, podobne je to aj s jeho politickými prioritami, o ktorých by sa dalo písať. Luntz píše, že z americkej politiky je mu najbližší nebohý Ronald Reagan.

Osobne považujem za dobrú správu, že sa k postu britského premiéra konečne dostal politik, ktorý chce realizovať názor väčšiny z referenda, ktorý sa navyše obklopil politikmi a poradcami (aj tu je značný rozdiel oproti Trumpovi), ktorí vedia, kam britská konzervatívna strana patrí a koho má zastupovať. Dôkazov je viac, kým budú v Guardiane vychádzať takéto texty na jeho adresu, robí to dobre.

Vtipná a svojím obsahom prajná poznámka kráľovnej Alžbety je toho tiež dôkazom.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Johnson počas prvého vystúpenia v parlamente v pozícii premiéra, TASR/AP

Imám Abubakar Abdullahi z Nigérie zachránil životy 262 kresťanov, keď do jeho obce vtrhli 23. júna 2018 ozbrojenci z väčšinovo moslimského pastierskeho etnika Fulani, aby zabíjali príslušníkov väčšinovo kresťanského a roľníctvom sa živiaceho etnika Berom.

Po skončení poludňajších modlitieb počul zvonku streľbu a výkriky. Schoval teda 262 miestnych kresťanov do svojej mešity a do domu vedľa. Následne odmietol ozbrojencov vpustiť do mešity a dokonca im ponúkol svoj život za životy ľudí vo vnútri. Aj keď v dedine zabili v ten deň 84 ľudí, kresťania, ktorým sa podarilo dostať sa do mešity, sa vďaka zásahu imáma zachránili.

Americký minister zahraničia Mike Pompeo tento mesiac imámovi Abdullahovi udelil Medzinárodnú cenu náboženskej slobody. Minulý týždeň o tom informoval americký konzervatívny magazín National Review.

Popri zlých správach z Nigérie (pri sobotňajšom útoku teroristov z Boko Haram zahynulo 65 ľudí) je toto jedna veľmi dobrá. Nejde o jediný podobný prípad.

V decembri 2015 teroristi z organizácie aš-Šabáb v Keni prepadli autobus, v ktorom sa viezli moslimskí i kresťanskí cestujúci. Kresťanov chceli od ostatných oddeliť a postrieľať, no moslimovia svojich spolucestujúcich zatajili. „Buď nás zabite všetkých alebo odíďte,“ povedali im vtedy. Postoj o prípade písal TU.

Popri nigérijskom imámovi vyznamenal Mike Pompeo ešte štyroch ľudskoprávnych aktivistov, venujúcich sa téme náboženskej slobody zo Sudánu, Brazílie, Iraku a Cypru. Viac o prípade aj o ďalších ocenených na stránke ministerstva zahraničia Spojených štátov.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Mike Pompeo, minister zahraničných vecí USA. FOTO - TASR/AP

Emeritný pápež Benedikt XVI. vo štvrtok večer navštívil tri mestečká neďaleko Ríma. Udalosť by nevzbudila až takú pozornosť, keby to nebolo prvýkrát po dlhom čase, čo opustil územie Vatikánu.

Čierny mercedes s 92-ročným emeritným pápežom na zadnom sedadle najprv zastavil v Castel Gandolfe, kde naposledy v júli 2015 absolvoval dvojtýždňový pobyt. Hoci jeho výjazd mal byť neverejný, a preto nebol vopred ohlásený, napokon sa okolo pápežskej kolóny zhŕklo množstvo ľudí.

Lokálny portál totiž zachytil jeho príjazd, o ktorom vzápätí informoval, to pred brány niekdajšieho letného sídla pápežov (František sa ho v roku 2016 zriekol a stalo sa verejne prístupnou súčasťou Vatikánskych múzeí) pritiahlo množstvo zvedavcov. S niektorými sa Benedikt XVI. pozdravil aj osobne.

Po prechádzke v niekdajších pápežských záhradách spojenej s modlitbou ruženca (okrem osobného sekretára Georga Gänsweina ho pre prípad potreby sprevádzal aj personál s invalidným vozíkom) sa Benedikt XVI. presunul do Rocca di Papa, kde sa pomodlil v mariánskej svätyni. Návštevu tzv. Castelli Romani ukončil vo Frascati, kde povečeral s miestnym biskupom.

Späť do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, kde žije v posledných rokoch, sa vrátil okolo pol jedenástej večer.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto – TASR/AP