Vo včerajšej relácii Na telo na Markíze sa odohral duel, akých nebude veľa. Politikom sa totiž nechce veľmi chodiť jeden na jedného s Mariánom Kotlebom. Richard Sulík je výnimka, jeho správanie ku Kotlebovi patrí k tomu najlepšiemu, čo u nás možno vidieť, nenazýval ho fašistom, nedémonizoval ho a snažil sa o vecnú polemiku, podaril sa mu dokonca vtip (to, keď sa Kotleba Sulíka spýtal, či je ekonóm, on súhlasne mlčal, až napokon dodal, že nie, že je kozmonaut), aj tak to ale nemusí stačiť. Sulíkovi sa nepodaril žiadny tvrdý polemický úder, Kotlebu neznemožnil ani nedostal do rohu, nepodarilo sa nič, čím by zaujal liberálnych voličov, v tom bol úspešnejší moderátor Kovačič.

Ktovie koľko podobných príležitostí ešte Richard Sulík môže mať, stačí jeden-dva prieskumy, kde keď sa opäť ocitne čo len tesne pod 5 percentami, môže počítať s nadprácou liberálnych médií, ktoré začnú voličov varovať pred zahodeným hlasom. Sulík bojuje o politické prežitie, nevyšiel mu Mika ani Mistrík, ale najmä mu nejde to, v čom bol najlepší on sám – v minulosti sme boli od neho naučení na iné témy aj iný prístup. Slogan o daniach je mimo doby rovnako, ako keby niekto hovoril o reformách, tlak na Sulíka sa bude len zvyšovať. V zásade má len dve možnosti: Buď zviesť konfrontáciu s Kiskom a zabojovať o liberálne hlasy (o to sa zatiaľ nikto nepokúsil), alebo uzavrieť koalíciu s Matovičom a prežiť bez boja. Matovič kedysi začal práve na Sulíkovej kandidátke, malo by to teda istú symboliku. 

Pozerať sa na Sulíka bez emócie je stále viac a viac ťažšie.

Foto: P. Neubauer/TASR

Obidve hlavné britské strany predstavili svoje programy, labouristi sľubujú masívne balíčky na podporu každej voličskej skupiny, ktorú sa snažia osloviť vo voľbám, konzervatívci sa držia pri zemi.

Pár príkladov: Tam, kde Corbyn navrhuje navýšenie o 83 miliárd libier na sociálne služby, dôchodcov, študentov a zdravotníctvo do roku 2023, Johnson navrhuje navýšenie o 3 miliardy libier. Tam, kde Corbyn navrhuje 80 miliárd libier navyše na dôchodky žien narodených v 50. rokoch, na znárodňovanie, dotácie na bývanie a zelené politiky, Johnson navrhuje plus 8 miliárd na dotácie. Témami konzervatívcov je aj zdravotníctvo, najmä viac sestričiek, aj viac policajtov v uliciach a žiadne zvyšovanie daní. Johnson sa zrejme pripravuje aj na recesiu, keďže desiatky miliárd libier ponecháva bokom, ako prípadnú zásobu na investície. (Porovnanie tu.) Svoj prejav zakončil výzvou, že urobí všetko preto, aby bola Británia karbónovo neutrálna do roku 2050 a Corbyn-neutrálna do Vianoc.

Po tom, čo Johnson odmietol hodenú rukavicu od Corbyna a nevedie s ním súťaž v obrovských sľuboch a uplácaní voličov, sa na stránkach konzervatívnych médií vedie diskusia, či je to chyba alebo naopak strategická výhoda. Rozhodnú to až voľby o zhruba tri týždne - 12. decembra.

Zaujímavý je aj vývoj v prieskumoch. Konzervatívci vedú o 12 percent, majú niečo cez 40 percentuálnu podporu, Labour zaostáva o 12 percentuálnych bodov a majú asi 30 percentnú podporu, LibDem posilnili o jeden percentuálny bod na 16 percent. Po tom, čo Brexit party oznámila, že nepostaví svojich kandidátov v 317 obvodoch, kde vyhrali konzervatívci, sa jej podpora znížila na asi 3 percentá.

V Škótsku evidentne posilnia nacionalisti, ich podpora je zhruba na úrovni 40 percent, posilnia aj na úkor konzervatívcov, ktorí stále zostávajú druhou stranou, ale najmä Labour - tí de facto prestávajú v Škótsku existovať. Je možné, že Labour nebude mať zo Škótska ani jedného zvoleného poslanca.

Hlavnou témou kampane je samozrejme brexit, James Forsyth v Spectatori píše, že tábor za zotrvanie v EÚ má momentálne väčšinu v pomere 45:41, keby sa teda dokázali rýchlo zjednotiť a vytvoriť jeden voličský blok, mohli by voľby zdramatizovať. Lenže to sa zatiaľ nedeje, ani Corbyn neurobil z volieb opakované referendum, to naopak sľubuje, ak vyhrá, pričom pridáva, že on sám bude vystupovať v prípadnej kampani neutrálne.

Johnsonovi naopak praje vývoj v EÚ, z Paríža napríklad zaznelo, že s Britániou by mala mať EÚ "jedinečnú dohodu o voľnom obchode," pritom ako podmienky francúzsky minister Lemoyne uviedol niečo, čo dnes Londýn spĺňa.

Boris Johnson má teda zatiaľ navrch, neohrozuje ho Faragova strana, nevytvoril sa proti nemu zatiaľ jednotný pro-EÚ blok, ale do volieb zostávajú tri najťažšie týždne. Časť médií sa mu snaží preto poškodiť aspoň osobne, a nad rámec bežného priestoru venujú priestor jeho vyzývateľovi v obvode, kde Johnson usiluje o znovuzvolenie. Keďže v tomto obvode žije 30 percent voličov s pôvodom z cudziny, môže to mať Johnson sťažené, zatiaľ však vedie.

Foto: TASR/AP

Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou liturgického (= bohoslužobného) roka. Niečo sa končí a niečo začína. Je to teda hraničná situácia. 

(1) Nedeľné evanjelium (Lk 23,35-43) nám predstavuje Ježiša v hraničnej situácii: je na kríži, blízko smrti a blízko večnosti. V čom spočíva toto evanjeliové posolstvo? Piláta informuje, že „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 28,18). Kristovo kráľovstvo sa začína na tomto svete, ale svoje zavŕšenie má na druhom svete. Druhý svet, ten definitívne Kristov, nazývame rôzne: život po živote, raj, nebeské kráľovstvo, nebeský Jeruzalem, nebo, Božie mesto a pod.

(2) Že Ježiš Kristus je kráľom, naznačuje aj nedeľné prvé čítanie, v ktorom sa píše, že Dávid bol pomazaný za kráľa nad Izraelom (2Sam 5,1-3). Panovník riadi a usmerňuje občanov k šťastiu a spokojnosti. Kristus nás usmerňuje k duchovnej spokojnosti a večnému šťastiu. Ak tvrdíme, že sme „obyvateľmi“ Kristovho kráľovstva už tu na zemi, tým hovoríme, že nasledujeme Krista a nechali sme sa už na tejto zemi Kristom viesť a usmerňovať do neba. Autor listu Kolosanom to vyjadril takto: „(Kristus) pre krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj na nebi“ (Kol 1,20).

Zrnko duchovnej múdrosti: buďme neustále otvorení pre nový začiatok, pre novú budúcnosť s Kristom Kráľom.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým. 

Foto: fineartamerica.com

Organizátori Košických Hanusových dní (KHD), ktoré aktuálne prebiehajú, prijali včera plaketu primátora mesta Košice z rúk Jaroslava Polačka za „šírenie myšlienok slobody a demokracie prostredníctvom jedinečného akademického festivalu KHD“. Primátor vyzdvihol ich spoločenskú angažovanosť a snahu o formovanie mladých ľudí v intelektuálno-duchovných otázkach.

Festival prebieha počas tohto týždňa v košickej Fuge. Ide predovšetkým o diskusné večery s pozvanými hosťami politického, kultúrneho a duchovného života. Štvrtý ročník bude ukončený v nedeľu ďakovacou sv. liturgiou o 14.00 v gréckokatolíckej katedrále.

Odovzdávanie plakety primátora mesta Košice 17. 11. 2019. (Foto: kosice.sk)

Absolvent vzdelávacieho programu v Kolégiu Antona Neuwirtha a tohtoročný stážista v Kolégiu Michal Stach je nezvestný. 

Michal má dvadsať rokov, je z Prešova a študuje v Bratislave. Posledná informácia o ňom je zo stredy 20. novembra, keď bol behať v hlavnom meste popri brehu Dunaja, odvtedy sa neozval a nie je o ňom žiadna správa.

„Nezvestný je 180 centimetrov vysoký, štíhlej postavy, má krátke vlasy svetlohnedej farby ostrihané na dĺžku približne dva cm,“ informovala bratislavská krajská hovorkyňa polície Lucia Mihalíková. 

Michal bol študentom minulého ročníka Kolégia, tento rok pomáhal v KANe ako stážista. „Michal je chodiaca encyklopédia. Vždy viete, že je v miestnosti, lebo je nemožné prehliadnuť jeho prítomnosť,“ píše sa v jeho profile na stránke Kolégia. 

Polícia vyzýva ľudí, aby akékoľvek informácie, ktoré by mohli viesť k nájdeniu nezvestného študenta, oznámili na linke 158, prípadne osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Kontaktovať možno aj oficiálnu stránku polície na facebooku formou súkromnej správy.

Foto: kolegium.org

Deň po nedeľnom výročí Nežnej revolúcie nastúpili aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard pred bratislavský magistrát a ohlásili novú petíciu za zákaz herní v hlavnom meste. 

„Stará“ petícia viedla síce k prijatiu zákazu hazardu, ten však skončil na súdoch a medzičasom stratil účinnosť. Definitívne slovo bude mať ešte Najvyšší súd, ktorý by mal rozhodnúť o odvolaní mesta voči verdiktu krajského súdu. Ten vyhlásil, že zákaz herní bol prijatý protizákonne. Po našom zverejnení časti prepisov Kočnerovej Threemy k téme hazardu optimistov v otázke verdiktu Najvyššieho súdu zrejme nepribudlo. 

Správa o novej petícii je teda pozitívnou zvesťou, treba oceniť aktivistov, že našli motiváciu a znovu sa púšťajú do prácnej záležitosti s neistým koncom. Menšou útechou im bude fakt, že po zmene legislatívy bude na hlasovanie o novom zákaze hazardu stačiť 15 percent (oproti pôvodným 30 percentám) podpisov dospelých obyvateľov Bratislavy. 

Dôležité tiež je, že petícia má podľa slov primátora Matúša Valla podporu vedenia mesta, s aktivistami komunikujú a mali by koordinovať celú akciu. 

Nová petícia je šancou, ako pripraviť právne nespochybniteľný zákaz herní. (Samozrejmosťou bude ustrážiť hárky na magistráte, keďže za minulého vedenia mesta časť starej petície záhadne zmizla.) No ani po zdanlivo dokonalom petičnom a legislatívnom procese nemusí byť všetko vyhraté. Hazardná loby nepochybne aj prípadný nový zákaz napadne na súdoch. 

Aj preto treba popri zbieraní podpisov pod novú petíciu jedným okom sledovať, ako sa senát Najvyššieho súdu v zložení Elena Kováčová, Jozef Hargaš a Katarína Benczová vyrovná s tou starou. 

Aktivisti iniciatívy Zastavme hazard 18. novembra na Primaciálnom námestí. (Foto: Facebook/zastavme hazard)

Pri príležitosti osláv Novembra '89 pripravil Archív Ústavu pamäti národa Dni otvorených dverí. V nasledujúce tri dni od utorka do štvrtka si návštevníci môžu prehliadnuť priestory archívu s odborným výkladom, pozrieť ukážky dokumentov z proveniencie komunistickej strany a Štátnej bezpečnosti, letáky, dobovú tlač a tiež tematickú výstavu venovanú Novembru '89 a pádu železnej opony.

Ak chcete lepšie porozumieť, ako fungovala Štátna bezpečnosť či komunistická strana, dva piliere totalitného režimu, ktorého pád dnes oslavujeme, máte jedinečnú príležitosť. Vstup do archívu je voľný, viac o akcii sa dozviete na webovej stránke ÚPN.

Foto: Výstava ÚPN s názvom Prísne tajné! (TASR/Henrich Mišovič)

18. novembra 1959 mal v New Yorku premiéru jeden z najznámejších filmov všetkých čias, Ben-Hur režiséra Williama Wylera. Je to najpopulárnejšia filmová adaptácia románu Lewa Wallaca spomedzi asi poltucta existujúcich.

Príbeh pomsty a odpustenia na pozadí doby, v ktorej pôsobil Ježiš Kristus, je neodmysliteľne spojený s hercom Charltonom Hestonom, ktorý si zahral titulnú postavu. Pamätná je scéna pretekov dvojkolesových vozov, ktorá sa natáčala počas troch mesiacov. Aj obrovská výprava, ktorá si v dobe bez počítačových efektov vyžadovala koordináciu tisícov komparzistov.  

Ben-Hur z roku 1959 získal 11 Oscarov a na stránke Česko-slovenskej filmovej databázy má vysoké, 85-percentné hodnotenie. Vzhľadom na jeho dĺžku (212 minút) je však lepšie rozdeliť si jeho sledovanie na dvakrát. Viac o tom, prečo (a ako) sledovať klasické filmy, TU.

Charlton Heston ako Ben-Hur. FOTO – trailer screenshot/Wikimedia Commons

Zdravotná sestra Naseem Nawab z Pakistanu začiatkom augusta odchádzala zo služby, keď zbadala svoje dve kolegyne, ako na ňu čakajú. Okamžite ju začali udierať, kopať, ťahať za vlasy a sotili ju na podlahu. Pomohla jej iná sestra, ktorá im zabránila, aby v tom pokračovali.

Dôvodom, prečo Naseem takto napadli, bolo, že pár dní predtým sa zastala kresťanskej študentky, keď ju kolegyne šikanovali.  

„Ani o viac ako mesiac neskôr nepriznali, že by toto bolo dôvodom ich útoku, a vôbec zaň neboli potrestané vedením nemocnice – aj napriek tomu, že som podala oficiálnu sťažnosť. Polícia taktiež neurobila nič,“ priznala Naseem.   

Príbeh zdravotníčky Naseem je len jeden z veľkého množstva podobne skúšaných kresťanov po celom svete. Priniesla ho webová stránka Pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej cirkvi, ktorá aktuálne vydáva novú publikáciu s názvom Trpiaci a zabudnutí. Je to vlastne správa o prenasledovaných kresťanoch za posledné dva roky.

Informuje o nej aj TKKBS.

Podľa jej autorov sa situácia kresťanov vo svete zhoršuje. „V súčasnosti žije pod hrozbou perzekúcie každý siedmy kresťan, čo predstavuje vyše 300 miliónov kresťanov. Každý jeden z nich čelí kvôli svojej viere určitej forme útlaku – niektorým je odopreté vzdelanie, niektorí prídu o prácu, niektorí sú prenasledovaní a zabití,“ uvádza publikácia, ktorá hodnotila pätnásť najrizikovejších krajín.

Už dlhé roky je pre kresťanov najhoršia situácia v Severnej Kórei, kde sú v pracovných táboroch státisíce ľudí a až polovicu z nich tvoria kresťania.

„Situácia sa zhoršila aj v Indii, kde vláda pod vedením Narendru Modiho postupuje voči menšinám veľmi agresívne. Situácia nie je dobrá ani v Číne, napriek dohode medzi miestnou vládou a Vatikánom postupujú bezpečnostné zložky voči kresťanom naďalej represívne.“

O niečo lepšia je oproti predošlému obdobiu situácia pre kresťanov v Sýrii. Autori však upozorňujú, že ide o porovnanie s obdobím vlády Islamského štátu. Kresťania v tejto oblasti ale trpia naďalej, ohrozuje ich najmä napätie medzi protureckými silami a Kurdmi. Z pôvodných 1,5 milióna katolíkov ostalo v Sýrii najviac 500-tisíc.

Ilustračné foto: TASR/AP

Od pádu komunistickej totality ubehlo už 30 rokov. Viem, nebol som pri všetkom, ale v roku 1989 som už bol kňazom. Mám skúsenosť spred roka 1989, mám skúsenosť aj po roku 1989. Čo teda povedať? Azda zopár osobných postrehov.

(1) Sloboda. Áno, pamätám si, že v roku 1989 sme veľmi túžili po slobode a ľudia boli motivovaní slobodou. Dnes mnohí povedia, že za komunistov bolo lepšie. Neriešim to, či bolo naozaj lepšie, lebo každý má svoje argumenty i dôvody... Som však presvedčený, že človeka Pán Boh stvoril pre slobodu, nie otroctvo.

(2) Zodpovednosť. Režim sa v roku 1989 zmenil, ľudia ostali. Mysleli sme si, že zmena štruktúr stačí na zmenu spoločnosti. Až postupne prichádzame k presvedčeniu, že nestačí len zmeniť štruktúry, ale sa musí zmeniť aj človek. Človek musí prevziať morálnu zodpovednosť. V tejto (ne)premene a (ne)zodpovednosti človeka sa ukázali tie najväčšie klady i nedostatky po Novembri 1989.

(3) Kresťanský rozmer. V roku 1989 sme si naivne mysleli, že nastal čas Cirkvi, že Cirkev a jej štruktúry sa „zajagajú“ tým najkrajším svetlom jasnosti a morálnej krásy. Trochu z tej krásy sa ukázalo, ale nebolo jej veľa. Ukázalo sa aj zlo: zdevastovaná morálka niektorých biskupov a kňazov, nešťastná spolupráca so štátnou bezpečnosťou a iné neduhy, ktoré odvádzajú veriacich od Krista a poškodzujú „tvár“ Cirkvi. Toto všetko je veľmi bolestné. 

Nuž, čo povedať? Ukázala sa veľká sila zla. A tiež naša veľká ľudská bieda. No aj veľká sila dobra a lásky. A milosrdenstva. Je priam symbolické, že 30. výročie Novembra 1989 pripadlo na nedeľu, na deň Kristovho zmŕtvychvstania. Nedeľa/zmŕtvychvstanie je pre kresťanov programom života. Tento program/cieľ bol platný pred rokom 1989 a ostáva platným aj po roku 1989. Lebo nijaký pozemský raj sa ani po roku 1989 nekoná, ani konať nebude. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Foto: TASR