Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 344 d

Na sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, by som chcel pripomenúť veľmi poučný článok Pluralistická podoba židovstva a prví kresťania od môjho profesora starovekých cirkevných dejín Johannesa Hofmanna, ktorý zrozumiteľne vysvetľuje historické pozadie Štefanovho pôsobenia. Pre milovníkov cirkevných otcov odporúčam vrátiť sa aj ku kázni svätého Augustína Svätý Štefan a otvorené nebo. Oplatí sa to!

Imrich Gazda pred 345 d

Pakistanská kresťanka Asia Bibi prežíva najšťastnejšie Vianoce za posledných desať rokov. K dokonalosti majú ale stále ďaleko.

Žena, ktorá bola od roku 2009 väznená a neskôr aj odsúdená na trest smrti za údajnú urážku proroka Mohameda, sa na slobodu dostala koncom októbra tohto roku. Odvtedy sa so svojím manželom Ashiqom zdržiava na utajenom mieste, kde za prísnych bezpečnostných podmienok čaká na formálne uzavretie celého procesu. Následne plánuje so svojou rodinou opustiť krajinu a získať azyl niekde v cudzine.

Portál Vatican Insider pred Vianocami informoval, že Asia prežije sviatky bez svojich detí, ktoré k nej stále nemajú prístup. Takisto nebolo jasné, či sa bude môcť po rokoch vo väzení zúčastniť na vianočnej omši.

Neisté očakávania vyvoláva aj opätovné prehodnotenie jej prepustenia, ktoré pakistanská vláda prisľúbila pod masívnym nátlakom islamských radikálnych skupín nespokojných s prepustením kresťanskej ženy. Malo by sa tak stať začiatkom budúceho roku.

Medzičasom pritom došlo k ďalšiemu prípadu, ktorý sa kauze Asie Bibi podobá ako „cez kopirák“. Okresný súd v Lahore v uplynulých dňoch odsúdil bratov Qasira a Amoona Ayubovcov na trest smrti za údajné rúhanie. Obaja sú väznení už od roku 2015.

„Obávam sa, že rovnako ako Asia Bibi budú musieť Qasir a Amoon čakať na dosiahnutie spravodlivosti celé roky,“ komentoval prípad predseda organizácie CLASS (Centrum pre právnu pomoc a vysporiadanie) Nasir Saed.

Podľa dominikána Jamesa Channana, ktorý pôsobí priamo v pakistanskom Lahore, sa v miestnych väzniciach nachádza 187 kresťanov, ktorí sú obvinení z rúhania. Z rovnakého prečinu je obvinených aj 633 moslimov, 494 členov islamského mesianistického hnutia Ahmadíja a 21 hinduistov.

Foto – thenews.com.pk

Lukáš Krivošík pred 345 d

V decembri 1938 ochorel Karel Čapek na chrípku. Čoskoro sa k nej pridal zápal ľadvín a pľúc. Československý spisovateľ svetového formátu vydýchol naposledy 25. decembra 1938. Teda pred 80 rokmi.

Môže to znieť zvláštne, ale Karel Čapek zomrel „akurát včas“. O pár mesiacov neskôr, po obsadení Čiech a Moravy Nemcami, by ho zrejme zatklo gestapo a on by zahynul v koncentračnom tábore ako neskôr jeho starší brat Josef.   

Od augusta do októbra sme si tu na Postoji pripomínali storočnicu od vzniku Československa zverejnením niekoľkých apokryfných poviedok Karla Čapka. Nájdete ich TU.

Za zmienku tiež stojí Čapkova esej Prečo nie som komunista.

Podľa scenára spisovateľa a publicistu Pavla Kosatíka tento rok vznikol film Hovory s TGM, v ktorom Masaryk (Martin Huba) a Čapek (Jan Budař) diskutujú o živote i politike v záhrade zámku v Topoľčiankach.

Karel Čapek mal mimoriadne vrúcny vzťah k Slovensku. Jeho otec pôsobil v Trenčianskych Tepliciach ako lekár. Počas pobytov na Slovensku Čapek napísal aj časti svojich literárnych diel. Viac o Čapkovi a Slovensku na tomto mieste.

Vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od Čapkovej smrti, sú mnohé jeho diela voľne prístupné na internete. Pre katolíckeho čitateľa môže byť zaujímavý tiež blízky vzťah Karla Čapka a britského katolíckeho mysliteľa G. K. Chestertona. Viac napríklad TU.

Keď Karel Čapek zomrel, mal 48 rokov. Svoju milovanú demokratickú prvú republiku, ktorú na jeseň 1938 zničila Mníchovská dohoda, prežil Čapek len o pár mesiacov.

Karel Čapek. FOTO ARCHÍV TASR

Pavol Rábara pred 345 d

Možno sa to k zbožnému obsahu Postoja týchto hodín nie veľmi hodí, no skúsim. 

Kolega Lukáš Krivošík nedávno svojím textom o filmových klasikách nepriamo vyzval mladú generáciu, aby sa nebála pozrieť si aj filmy nakrútené pred rokom 2000 či dokonca 1990. 

Pri čítaní Lukášovho článku som si spomenul, ako som si tento rok (niekedy na jeseň) pozrel po veľmi dlhom čase Smrtonosnú pascu (Die Hard) s Bruceom Willisom. Áno, tú prvú z roku 1988, ktorá vlastne tento rok oslavuje 30 rokov.

Filmová séria s policajtom Johnom McClaneom si teda na sklonku roka zaslúži malé povšimnutie, a nielen pre svoje výročie, ale najmä preto, ako dnes vyzerá bežný akčný film. Tých niekoľko, čo som videl v kinách za posledné dva-tri roky, zväčša nesiaha prvým trom Pasciam ani po kolená. 

Veď si to vezmime, teroristami obsadený mrakodrap spoločnosti Nakatomi v Los Angeles sa počas vianočného večierka zamestnancov premení na peklo, no duchaprítomný John McClane je pripravený vyškoliť losangelskú políciu aj nepríjemných zločincov, neváha pritom kráčať bosý po skle a sypať jednu hlášku za druhou. 

Tento žáner však asi vymiera rovnakým tempom, ako pribúdajú filmové produkty zo štúdia Marvel. 

A je tu ešte jeden dôvod, prečo si tieto dni pripomenúť Brucea Willisa. Jeho hrdinstvo sa v prvých dvoch filmoch odohráva na Štedrý deň, takže Smrtonosnú pascu môžete v istom zmysle považovať za vianočný film. Ak vás nebaví Popoluška a Sám doma, policajt McClane je pripravený zachrániť aj vaše Vianoce pred televíznym gýčom a stereotypom. 

Ján Duda pred 346 d

V evanjeliu slávnosti Narodenia Pána (25. 12. 2018) sv. Ján píše: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,1-18). Tým pravým svetlom je Ježiš.

Slávnosť narodenia Pána vložil do kresťanského kalendára cisár Konštantín v roku 354 po Kristovi. Dovtedy slávili prví kresťania Veľkú noc, ktorú nazývali „Dňom Slnka“. Pohania v Ríme slávili 25. decembra sviatok „návratu slnka“, lebo zima dosiahla svoj vrchol a jar (= slnko) začala prichádzať. Kresťania pokresťančili tento pohanský sviatok a nazvali ho dňom narodenia Krista, ktorý je „Slnkom spravodlivosti“, lebo prišiel zhora a osvecuje každého človeka. 

Kresťania pokresťančovali pohanské sviatky. Nedivme sa, že niečo podobné robia dnes pohania kresťanom. Je to však len a len na nás, či tomu tlaku podľahneme. Je to veľká výzva, drahí priatelia!

Požehnané sviatky Božieho narodenia prajem zo srdca všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Narodenie Ježiša Krista – Gerard van Honthorst, 1622.

Ján Duda pred 348 d

Evanjelium 4. adventnej nedele (23. 12. 2018) tvorí text Máriinho chválospevu „Magnifikát“ (Velebí moja duša Pána...) (Lk 1,39-48).

(1) Niektorí autori považujú Magnifikát za miniatúrne evanjelium (Cantalamessa, 23). Lebo z Márie, keď otvorila svoje ústa, aby uvoľnila cestu svojim myšlienkam a pocitom, vyšiel prúd živého evanjelia.

(2) Každý človek, ktorý počul evanjelium, prijal a žije ho, prináša na svet Božie Slovo (sv. Ambróz, 26). Takto v istom zmysle každý môže vykonávať Máriinu úlohu vo svojej dobe. A to sú skutočné sviatky Božieho narodenia.

(3) Existuje aj eucharistický výklad chválospevu „Magnifikát“: Eucharistia je tým istým Kristovým telom, ktoré sa zrodilo z Márie. Preto ku Kristovi treba prichádzať tou istou kráľovskou cestou, ktorou k nám prišiel on sám (sv. Bernard, 5). Prijímanie Kristovho tela je tou kráľovskou cestou.

Požehnanú 4. adventnú nedeľu prajem všetkým, ktorí očakávajú príchod Pána.

Ján Duda

 

Obrázok: deebrestin.com

Lukáš Obšitník pred 348 d

Končiaca primátorka Humenného Jana Vaľová (SMER-SD) pripravila svojmu nástupcovi viacero mín. Včera sa mal odohrať zápas 1. hokejovej ligy MHK Humenné – MHK Dubnica nad Váhom. Doterajší šéf klubu Marek Šmida novému primátorovi po voľbách oznámil, že neplánuje pokračovať v činnosti a keďže je klub vo veľkých dlhoch, včerajší hokejový zápas bol v deň konania zrušený.

MHK Humenné je súkromné občianske združenie, ktoré si od mesta prenajíma hokejový štadión a ktorému mesto doteraz pravidelne poskytovalo dotácie, na rok 2018 takto získalo z mestského rozpočtu spolu 407 670 eur. Hoci sa novému primátorovi krátko po nástupe do funkcie najprv podarilo získať nového investora, keď ten získal prístup k účtovníctvu klubu, zistil, že dlhy namiesto deklarovaných 30-tisíc eur sú až viac ako 100-tisícové a vo vedení klubu by mal menšinové hlasovacie právo, od spolupráce po pár dňoch odstúpil.

Keďže doterajšie vedenie mesta ani nezačalo pripravovať rozpočet na budúci rok, mesto bude musieť fungovať v rozpočtovom provizóriu a hokejovému klubu preto nemôže poskytnúť dotáciu. (Nové vedenie ani neplánuje z rozpočtu mesta splácať dlhy súkromného združenia.) Humenský zimný štadión je pre niekoľkomesačné nezaplatené faktúry už odpojený od dodávok niektorých energií a vyzerá to tak, že aj humenský klub bude musieť z 1. hokejovej ligy v prostriedku súťaže odstúpiť. Hnev Humenčanov, ktorí sa pred Vianocami tešili na hokej, je, samozrejme, veľký, hoci, paradoxne, viacerí vinia nového primátora, ktorý nastúpil do úradu 10. decembra. Jana Vaľová sa už na sociálnej sieti pochválila, ako za jej vlády „všetko fungovalo“...

Toľko z východoslovenského mesta, ktorému sa podarilo zosadiť Janu Vaľovú. Dúfajme, že zmeny vedenia v iných slovenských mestách budú menej problémové.

Ilustračné foto: Jana Vaľová v rozhovore s Robertom Kaliňákom na pracovnom sneme strany SMER-SD v Prešove 10. decembra 2016. Zdroj: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 349 d

Len pred pár týždňami som v televízii videl jeden z dokumentov Pavla Dvořáka (bol o Bojnickom zámku) a dnes vyšla správa o smrti tohto historika a známeho popularizátora dejín Slovenska vo veku 81 rokov.

Dvořák za sebou zanecháva celý rad kníh a televíznych dokumentov. Mám na neho aj jednu osobnú spomienku.

Je to už možno viac ako desaťročie, čo som navštívil verejnú diskusiu s Pavlom Dvořákom v prievidzskej knižnici. Hovorilo sa o všeličom. Niekto otvoril tému umeleckých predmetov zo Slovenska, ktoré sa nachádzajú v maďarských múzeách. A či by sme ich nemali pýtať naspäť. Rozhorela sa vášnivá debata, v ktorej nechýbal rozmer slovensko-maďarského napätia.

Pavel Dvořák ju však rýchlo schladil tým, že upozornil na jednu dôležitú súvislosť. Slovensko malo podľa neho v tom čase radšej investovať do svojej kultúrnej infraštruktúry, aby bolo možné historické predmety, ktoré tu už dávno máme, vystavovať v dôstojných a moderných podmienkach, ktoré by prilákali aj návštevníkov.

To sa mu zdalo dôležitejšie, než viesť diplomatickú vojnu s Maďarskom, ktoré si mimochodom dôležitosť historickej pamäti i potreby financovať ju vždy uvedomovalo. Spomenul aj niekoľko vtedy aktuálnych problémov v tejto oblasti, kde boli cenné historické hodnoty na Slovensku prezentované ledabolo a nedôstojne.  

Dvořák tým zmenil perspektívu všetkých zúčastnených. A schladil vášne. Je to len taká maličkosť, no ukazuje, ako môžu odborníci z nejakej oblasti zmeniť podmienky verejnej debaty, keď sa do nej rozhodnú vstúpiť.

Na snímke historik Pavel Dvořák počas rozhovoru pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky. Budmerice 15. novembra 2015. FOTO TASR – Michal Svítok

Lukáš Obšitník pred 349 d

USA zradili Kurdov, napísala na svojom facebookovom účte česká reportérka Markéta Kutilová. „Všichni totiž vědí, co se stane, pokud Američané odejdou – za hranicemi už číhá Erdogan a jeho armáda a najatí žoldáci chtějí anektovat celé kurdské území v Sýrii a Kurdy ‚eliminovat‘, jak Erdogan prohlašuje. Pokud se tak stane, může to znamenat strašlivý masakr.“

V reakcii na Trumpovo oznámenie o stiahnutí amerických vojenských jednotiek zo Sýrie už Kurdi oznámili, že prepustia 3 200 bojovníkov ISIS, ktorých držia vo svojich väzniciach. Podľa Kutilovej ide o dôkaz úplného kurdského zúfalstva.

Kutilová pripomína, že hoci sa USA pasujú za víťazov nad teroristickým Islamským štátom, tými skutočnými víťazmi, ktorí túto vojnu s obrovskými stratami na životoch vybojovali priamo v teréne, boli práve Kurdi. 

„Francie a Velká Británie u Kurdů zůstávají, ale jejich role je dost zanedbatelná v porovnání s USA. Kurdům teď nezbude, než se s prosíkem obrátit k Asadovi, Rusku a Íránu. Není-li, ovšem, pozdě. Íránský prezident Rouhání už je v Turecku a domlouvá se s Erdoganem. Kurdové dnes mají pod kontrolou 1/3 Sýrie a 75 % syrské ropy a plynu. Takže se hraje o strašně moc.“

Kutilová s druhou reportérkou Lenkou Klicperovou boli v posledných rokoch 7-krát na kurdských územiach a o ich zápase spracovali niekoľko reportáží a napísali viacero kníh. „Kde je NATO a nějaké jejich stanovisko? Budou mlčet, jako když Turecko zmasakrovalo kurdský Afrín v Sýrii?" pýta sa Kutilová.

Foto: Masy Kurdov utiekli zo svojich obydlí v severosýrskom meste Afrín po tom, čo turecká armáda začala ofenzívu do tejto oblasti. Snímka zo 7. marca 2018. Zdroj: TASR/AP

Martin Hanus pred 350 d

V Taliansku je tradične silný fenomén takzvaných mammoni, teda mamičkiných synáčikov, ktorým sa ešte ani pár rokov pred štyridsiatkou nechce príliš z rodičovského hniezda, alebo nevidia pre seba inú možnosť.

V hoteli mama ostávajú z rozličných príčin: niektorí majú nestabilnú alebo žiadnu prácu, respektíve majú nízky príjem a nemôžu si dovoliť vlastné bývanie, takýmto mužom v mladšom strednom veku sa tam hovorí aj „bamboccioni“. Alebo sú takí, nazvime ich vypočítavci, ktorí majú cellkom slušný plat, no ekonomicky sa im vyplatí zostať doma u rodičov a odkladať si eurá. Môže byť za tým aj čistá pohodlnosť, pasivita rodičov aj absencia spoločenského tlaku, keďže sa to v Taliansku berie ako bežný jav.

Taliani sú v tomto ukazovateli európskymi rekordérmi. Tamojšie médiá citujú z najnovšej štúdie Eurostatu, z ktorej vyplýva, že podiel „mammoni“ v posledných rokoch rastie, vo vekovej skupine medzi 25 a 34 rokov žije 58 percent talianskych mužov doma u rodičov, kým u žien je to značne menej, 41 percent. Talianom konkurujú aj Španieli, 49 percent 25- až 34-ročných mužov žije doma.

Ako zvýrazňuje La Repubblica, celkom iné pomery sú v škandinávskych krajinách (len šesť percent Švédov v tomto veku je doma u rodičov), ale aj vo Francúzsku (13,5 percent), vo Veľkej Británii (15 percent), v Nemecku (17,3 percent).

My Slováci sa však nemáme mamičkovským Talianom čo posmievať. V tohtoročnej štatistike sme sa síce nedostali do titulkov novín, minulý rok sme však vo vekovej kategórii 18 až 34 rokov dopadli tak, že talianské médiá s úľavou konštatovali, že najväčší „mammoni“ sú Slováci. Tu treba dodať, že mnohí títo slovenskí mammoni síce majú trvalé bydlisko zapísané u rodičov, ale v skutočnosti bývajú inde.