Konštantínopolský patriarcha Bartolomej I. podpísal v sobotu v Katedrále sv. Juraja v Istanbule dekrét o nezávislosti (autokefálii) novovytvorenej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Slávnostnej ceremónie udelenia tzv. tomosu sa zúčastnil metropolita Epifanij, ktorý je hlavou ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ako aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý za udelenie nezávislosti dlhodobo loboval.

„Chcem sa poďakovať miliónom Ukrajincov po celom svete, ktorí odpovedali na moju výzvu a modlili sa za ustanovenie cirkvi,“ povedal Porošenko. „Toto je historická udalosť a veľký deň,“ napísal aj na svojom účte na Twitteri.

Nová cirkev, ktorej plný názov znie Ukrajinská pravoslávna cirkev Konštantínopolského patriarchátu, vznikla 15. decembra 2018 na zjednocujúcom koncile, ktorého sa zúčastnili biskupi dvoch miestnych pravoslávnych cirkví – Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu a Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi.

Tretia, Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá je formálne, aj keď nie reálne nezávislá od Pravoslávneho patriarchátu Moskvy a celej Rusi, považuje zjednocovací proces za nelegitímny a obe cirkvi za schizmatické, teda neprávoplatné.

„To, čo sa teraz odohráva v Ukrajine, nie je konfliktom záujmov medzi Moskovským a Konštantínopolským patriarchátom, ako to chcú predstaviť niektorí ľudia, ale niečím oveľa nebezpečnejším: hlbokým odklonom prímasa a hierarchov Všesvätej Konštantínopolskej cirkvi od pravoslávnej kánonickej tradície a ekleziológie cirkevných otcov,“ napísal moskovský patriarcha Kirill v liste adresovanom hlavám ostatných autokefálnych pravoslávnych cirkví byzantskej tradície a vyzval ich k neuznaniu novovytvorenej cirkvi.

Najvyšší predstavitelia týchto cirkví pritom už v minulosti deklarovali, že v prebiehajúcom spore stoja na strane Moskvy a odmietajú kroky Konštantínopolu.

Foto - https://twitter.com/poroshenko

Marika Gombitová zverejnila vyhlásenie, v ktorom ďakuje fanúšikom za podporu v ankete Najväčší Slovák, ale sa „rozhodla prenechať miesto osobnosti, ktorá je možno menej známa, avšak pre Slovensko z historického hľadiska viac výnimočná“.

Obľúbená speváčka sa umiestnila v prvej desiatke. Ak by tvorcovia relácie vypočuli jej želanie a vyradili ju zo zoznamu, do top desiatky by postúpil z 11. miesta Jozef Gabčík, účastník atentátu na nacistického pohlavára Reinharda Heydricha počas druhej svetovej vojny.

Informoval o tom portál omediach.com s poznámkou, že štatút súťaže neráta so súhlasom alebo nesúhlasom nominovaných osôb. Takže nie je jasné,  ako sa k rozhodnutiu speváčky postaví RTVS.

Tu však treba dodať, že tvorcovia súťaže by mali vyjsť želaniu Mariky Gombitovej v ústrety. Na anketu Najväčší Slovák sa v posledných dňoch spustila kritika zo všetkých strán. Top desiatku, z ktorej sa bude určovať finálne poradie, by len vylepšilo, keby sa v nej mohol o hlasy verejnosti uchádzať aj Jozef Gabčík – osobnosť, ktorá nesporne a bez akýchkoľvek pochýb medzi najväčších Slovákov patrí. Môj súkromný názor je, že možno nielen do prvej desiatky, ale do prvej päťky!

Oceniť treba zároveň gesto Mariky Gombitovej. Cítiť z neho pokoru, spoločenskú zodpovednosť i cit pre slovenskú históriu. Na jej počesť si dnes pustím Koloseum.

Zo slávnostného odovzdávania cien Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) za rok 2017, 20. septembra 2018 v Bratislave. Na snímke speváčka Marika Gombitová získala Veľkú cenu SOZA. FOTO TASR – Jakub Kotian
 

Hoci viaceré európske krajiny nie veľmi dávno zrušili povinnú vojenčinu, v Európe badať pomalý návrat k tejto občianskej povinnosti. 

V lete 2018 zaviedlo „národnú službu“ Francúzsko. Bola to jedna z predvolebných tém Emmanuela Macrona. 

Služba sa týka 16-ročných Francúzov, tak chlapcov, ako aj dievčat. Spočíva v dvoch fázach. Prvá trvá mesiac a je zameraná na výchovu k občianstvu a národnej kultúre. Už v rámci nej sa mladí ľudia majú učiť zručnostiam v armáde alebo polícii, či u hasičov. Majú tiež možnosť venovať sa službe v civilnom sektore, napríklad v charite. 

Druhá fáza trvá najmenej tri mesiace, no dobrovoľne si ju môžu predĺžiť na jeden rok. Spočívať má v činnosti, ktorá je spojená s obranou a bezpečnosťou, no podobne ako v prvej fáze služby aj tu je možnosť zvoliť si prácu v oblasti životného prostredia, kultúry či sociálnych služieb. 

Z členských štátov NATO sa k povinnej vojenčine vrátila pred tromi rokmi Litva. Pobaltská krajina zrušila povinnú vojenskú službu v roku 2008, teda štyri roky po vstupe do NATO. Od roku 2016 ju však musia v Litve absolvovať muži vo veku 18 až 26 rokov, trvá jeden rok a vyhnú sa jej iba univerzitní študenti a slobodní otcovia. 

Povinná vojenčina je aj v Turecku, kde ju musia absolvovať všetci muži nad 20 rokov, slúžia šesť až 15 mesiacov. Mladých neobíde vojenčina ani v Nemecku, Estónsku, Nórsku a Grécku.

Aj viacerí európski nečlenovia NATO majú povinnú vojenčinu, napríklad Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko či Švédsko. Pritom Švédi zrušili povinnú službu len v roku 2010, no v roku 2017 ju opäť schválili. Rozhodnutie podľa BBC znamenalo, že musí narukovať 4 000 mužov a žien, ktorých úrady vybrali z celkového počtu 13-tisíc ľudí narodených v roku 1999. 

Vo Veľkej Británii narukoval na povinnú vojenskú službu posledný muž v roku 1960, v Spojených štátoch to bolo v roku 1973. 

(Foto: Youtube.com — Copak je to za vojáka)

Mustafa Akyol, turecký moslim, ktorý píše pre New York Times a o. i. aj autor knihy o Ježišovi podľa Koránu, otvoril dôležitú tému. Čínska vláda väzní v provincii Sin-ťjang na západe Číny neďaleko Kirgistanu až do milióna osôb! Nachádzajú sa v špeciálnych táboroch, kde dochádza k ich prevýchove, spievajú hymnické piesne, počúvajú ideologické prednášky, píšu sebakritiky, ale sú aj mučení a inak trýznení, preživší opísali vojenskú disciplínu a tvrdé tresty. V Sovietskom zväze sa podobné inštitúcie nazývali gulagy.

Akyol poukáže aj na rozdiely, Čína je technologicky omnoho vyspelejšia ako niekdajší Sovietsky zväz, ale najvážnejšia je jeho otázka: Prečo sa čínski moslimovia (Ujguri) nebúria?

Autor opomenul nedávne dejiny, Ujguri sa totiž búrili a pomerne odvážne a často, čínska vláda hovorila o ujgurskom terorizme. Za poslednú dekádu sa ale zmenili dve veci: demografia a ekonomická moc Pekingu. Do regiónu prišlo mnoho etnických Číňanov, tamojšie mestá tým menia svoj charakter podobne ako Tibet plus Čína má dosť zdrojov na masívnu represiu.

Akyol ponúka tri vlastné vysvetlenia, dve stoja za upozornenie.

Po prvé, Čína je dnes najdôležitejší ekonomický partner pre 20 z 57 krajín Organizácie islamskej spolupráce, pričom svoju ekonomickú silu aktívne využíva. Autor opisuje prípad, ako Peking umlčal kritiku prenasledovania Ujgurov zo strany Turecka, za čo krajine ekonomicky pomohol stabilizovať financie. Druhý dôvod je ten, že Číňania postupujú proti moslimom rovnakým spôsobom, ako moslimké krajiny potlačájú svoje menšiny.

Celý text je možné nájsť tu.

Foto: banalities/flickr.com

Dalo sa očakávať, že televízna anketa Najväčší Slovák, nech dopadne akokoľvek, so sebou prinesie hlavne veľa kontroverzií, ba pocitov trápnosti.

Na rozdiel od kolegu Jožka Majchráka si myslím, že v jednej veci je tá nereprezentatívna anketa aspoň trochu spoločenským zrkadlom.

A to v tom, že vzhľadom na časté striedanie režimov na slovenskom území počas uplynulého storočia medzi Slovákmi takmer neexistuje konsenzus o významných osobnostiach našich moderných dejín. Postava vyzdvihovaná jedným režimom bola vzápätí démonizovaná alebo bagatelizovaná tým nasledujúcim. Logicky preto veľké časti slovenskej verejnosti týmto formátom budú odsúdené k nespokojnosti.

Ak boli fanúšikovia ľudáckeho režimu pobúrení preventívnym vyradením Jozefa Tisa z ankety, včerajší rebríček top 100 osobností môže byť zdrojom frustrácie pre liberálnu časť verejnosti. A spokojní nemusia byť ani kresťanskí konzervatívci.

Asi najväčším výkričníkom je Gustáv Husák v top 10. Buď ho mali vyradiť spolu s Tisom, alebo tam nechať obidvoch. Je to príklad dvojitého metra, keď sa akože okázalo bojuje s fašizmom, ale komunizmus je v poriadku.

Tých komunistov tam bolo v top stovke viac. Tak ale napríklad aj v ruskej verzii tejto súťaže skončil na treťom mieste J. V. Stalin!

Šok pre niekoho môže byť tiež umiestnenie Andreja Danka na 58. mieste (predbehol napríklad Svätopluka, Milana Hodžu či polyhistora Mateja Bela). Príznačné je, že v top stovke sa nenachádza zakladateľ historickej SNS Viliam Pauliny-Tóth alebo predseda tej medzivojnovej, Martin Rázus.

No je možné, že mnohí diváci za Andreja Danka hlasovali jednoducho z recesie. Podobne ako Česi za Járu Cimrmana (hoci napokon sa do ich finále mohli dostať len skutočné postavy). 

Z umiestnenia Vladimíra Mečiara na 15. mieste sa chce človeku zaplakať. A v rebríčku nemajú čo hľadať ani Andrej Kiska (55.), Iveta Radičová (51.), Robert Fico (35.), prípadne žiadne osoby, ktoré sú stále nažive. Pri všetkej úcte, ich príbeh ešte nie je uzavretý a história nad nimi len vyriekne svoj ortieľ.

Ako už bolo naznačené vyššie, anketa je veľavravná nielen tým, kto sa do top stovky a top desiatky dostal, ale aj tým, kto sa do nej nedostal. Dobrou správou pre kresťanov je, že sa do zoznamu podarilo dostať disidenta Silvestra Krčméryho (25.), no úplne chýba Vladimír Jukl. 

Ocenenie disidentskej roly Jána Čarnogurského a Františka Mikloška by bolo asi príliš veľké sci-fi. Juraj Jánošík sa prepracoval do prvej desiatky, no iný terchovský rodák, osvietenský vzdelanec Adam František Kollár nie je súci ani prvej stovky.

A do top stovky najväčších Slovákov by sa namiesto Andreja Babiša (89.) či Márie Terézie (22.) viac hodil T. G. Masaryk, ktorý sa tiež do zoznamu nedostal. Pritom mal slovenského otca, k slovenskému pôvodu sa hlásil, na Slovensko jazdieval ešte pred rokom 1914 a so Slovenskom politicky rátal už v časoch, keď bol na českej politickej scéne s tým osamotený...

Nad umiestnením rôznych športovcov a spevákov možno len blahosklonne mávnuť rukou. Oni, na rozdiel od politikov, aspoň šíria radosť a zábavu.

Navrhujem odložiť anketu o Najväčšieho Slováka aspoň o sto rokov. Výber bude širší, voči súčasným osobnostiam bude existovať historický odstup a azda sa dovtedy utrasie aj nejaký širší spoločenský konsenzus o vnímaní slovenských dejín.

Na snímke zľava generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, režisér a producent projektu Peter Núňez a spoluautor projektu Ľuboš Machaj počas tlačovej konferencie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) k spusteniu SMS hlasovania a zverejneniu štatútu SMS hlasovania v projekte Najväčší Slovák 31. októbra 2018. FOTO TASR – Jakub Kotian

Egyptský prezident Abd al-Fattah al-Sisi koncom minulého roka vyhlásil, že vláda podporí obnovu všetkých kostolov a cirkevných budov, ktoré počas uplynulých rokov zničilo Moslimské bratstvo.

Ide o približne 90 objektov, ktoré boli po roku 2013 cieľom atentátov tejto organizácie, ktorú viacero krajín vrátane samotného Egypta považuje za teroristickú.

Egyptský parlament ešte v roku 2016 schválil historický zákon, ktorým legislatívne upravil výstavbu kostolov. Miestni kresťania sa totiž dlhodobo sťažovali na to, že úrady úmyselne naťahovali a komplikovali udeľovanie stavebných povolení.

Po novom musí byť každá žiadosť o výstavbu sakrálnej budovy posúdená do štyroch mesiacov a zamietavé stanoviská musia byť riadne zdôvodnené.

Pastor Michael Anton, ktorý je podpredsedom príslušnej vládnej komisie, uviedol, že počas uplynulých dvoch rokov bolo v celej krajine vydaných približne 500 povolení na výstavbu kostolov a ďalších 2 500 žiadostí je vo fáze posudzovania.

Patriarcha Koptskej ortodoxnej cirkvi Tawadros II., ktorý s prezidentom al-Sisim udržiava nadštandardné vzťahy, ocenil tieto kroky so slovami, že egyptská vláda sa  usiluje hojiť hlboké rany z minulosti.

Foto – TASR/AP

V prvý deň občianskeho roku (2019) si pripomíname okrem Bohorodičky P. Márie aj 52. svetový deň pokoja. Pápež František vydal 8. 12. 2018 k tomuto dňu svoje posolstvo pod názvom „Dobrá politika je v službe pokoja“. Obsah pápežovho posolstva si vyžaduje, aby sme tejto téme venovali pozornosť.

(1) Aká je podľa pápeža Františka politika, ktorá je „dobrá“? Taká, ktorá sa „realizuje na báze rešpektovania života, slobody a dôstojnosti každej jednej osoby“ /2/. Taká, ktorá je ovocím pokoja so sebou samým, pokoja s druhými ľuďmi, pokoja so stvorením /7/. Taká, ktorá nie je znetvorená neresťami politikov, ich osobnou neschopnosťou či pokrivenosťou verejných inštitúcií /4/. Taká, ktorej politici sú ľudsky cnostnými: spravodlivými, úprimnými, čestnými... /3/.

(2) Môže byť takáto politika reálna alebo je iba „zbožným želaním pápeža“? Ako odpoveď pápež František cituje 2x Sväté písmo a tvrdí, že šírenie pokoja je poslaním Ježišových učeníkov (Lk 10,5-6) a politici vždy môžu čerpať z Magnifikátu Márie: „Velebí moja duša Pána“ (Lk 1,50-55). A 1x cituje emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Je to viac ako čisto politické úsilie“ (Láska v Pravde, 7). Arcibiskup Filadelfie Chaput to povedal takto: „Najväčšiu službu svojej vlasti urobia kresťania vtedy, keď do správy vecí verejných vnesú svoje kresťanstvo.“

Požehnaný Nový rok 2019 prajem všetkým.

Ján Duda

Foto: Kostol Kráľovnej pokoja v Prešove, www.pis.sk

Vatikánsky hovorca Greg Burke rezignoval zo svojej funkcie. Potvrdilo to dnes Tlačové stredisko Svätej Stolice. 

Burke oznámil svoje rozhodnutie aj na sociálnej sieti Twitter s tým, že spolu s ním odchádza takisto jeho zástupkyňa Paloma García Ovejerová.

„V tomto období zmien v štýle komunikovania Vatikánu si myslíme, že pre Svätého Otca je najlepšie, ak sa úplne oslobodí a zostaví si nový tím,“ napísal Burke na Twitteri.

Bývalý americký novinár bol pri pápežovi Františkovi od júla 2016, keď na poste pápežovho hovorcu nahradil po desiatich rokoch talianskeho jezuitu Federica Lombardiho. Jeho zastupujúca hovorkyňa španielska novinárka Paloma García Ovejerová bola vôbec prvou ženou vo vatikánskom hovorcovskom tíme.

František vymenoval člena vatikánskeho komunikačného úradu Alessandra Gisottiho za dočasnú náhradu vo funkcii hovorcu.

Ako pripomína agentúra TASR, pápež nedávno dôkladne zreorganizoval mediálnu prácu Vatikánu, keď prepustil dlhodobého šéfredaktora vatikánskych novín L'Osservatore Romano so 150-ročnou históriou a vymenoval nového riaditeľa pre obsah všetkých vatikánskych médií.

Foto: Pápež František s hovorcom Gregom Burkeom odpovedajú na otázky novinárov počas tlačovej konferencie v lietadle. (TASR/AP)

V mnohých hlavných mestách Európy sa na sviatok Zjavenia Pána (na Troch kráľov) usporadúva výpravný sprievod ulicami. Napríklad talianska Florencia má túto tradíciu už celé stáročia. Po roku 1989 sa podarilo obnoviť, respektíve založiť tradíciu trojkráľového sprievodu aj v susedných krajinách, v Prahe a Varšave.

Tento rok, 6. januára 2019 sa uskutoční prvý trojkráľový sprievod aj ulicami Bratislavy. Jeho organizátormi bude Dobrá novina a rehoľa bratov františkánov. Zraz bude v nedeľu 6. januára 2019 o 14.30 pri Trojičnom stĺpe na Rybnom námestí. Viac informácií si môžete prečítať tu. 

V nedeľu (30. 12. 2018) je sviatok sv. Rodiny Ježiša, Márie a Jozefa. Evanjelium je z Lukáša (Lk 2,41-52): dvanásťročný Ježiš bol prvý raz v chráme a Jozef s Máriou ho hľadali a napokon našli v chráme.

(1) Koho hľadajú súčasní rodičia pre svoje deti? Je to zásadná otázka. Pre rozumných kresťanských rodičov je zásadnou aj odpoveď. Jozef a Mária hľadali Ježiša a našli ho v chráme! Koho hľadajú súčasní rodičia pre svoje deti a kde?

(2) Stáva sa, že niekedy sa dieťa stáva pre svojich rodičov apoštolom. „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ – poučil Ježiš Jozefa a Máriu. Salezián A. Hlinka kedysi napísal knihu „Keď zakvitne rumovisko“, kde sa chorá dcéra stala apoštolom pre svoju matku.

Zrnko duchovnej múdrosti: je rozumné, ak duchovným ukotvením manželstva a rodiny je Ježiš a chrám.

Požehnanú vianočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: www.aliciagalvan.com