Na dnešný sviatok Svätých neviniatok je možno vhodné pripomenúť, že v legislatívnom procese je novela zákona o pohrebníctve. Pro-life aktivisti v rámci pripomienkového konania žiadajú ministerstvo zdravotníctva, aby sa zmenil prístup k pozostatkom potratených detí.  

„Pozostatky potratených detí dnes nemocnice spaľujú v spaľovni odpadov. Túto nehumánnu prax treba zastaviť,“ uvádza Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI).

Neziskovka pripomienkami žiada najmä to, aby tieto deti nekončili v spaľovni odpadov, ale boli riadne pochované kremáciou a uložením popola na pohrebisku a zároveň aby sa zjednodušil proces pohrebu pre rodičov, ktorí chcú svoje dieťa pochovať sami.

HFI organizuje na podporu hromadných pripomienok k novele aj petíciu, ktorú možno podporiť do 3. januára 2019 na webovej stránke CitizenGo. 

Ilustračné foto: Flickr.com/Mark Nakasone

O tom, že Robert Kaliňák sa chce vzdať poslaneckého mandátu, sa hovorilo v kuloároch už niekoľko mesiacov, preto znalcov politických pomerov jeho dnešné oznámenie až tak neprekvapilo. 

Otázne však je, čo tento Kaliňákov odchod z parlamentu vlastne signalizuje a či je predzvesťou jeho úplného odchodu z politiky. Zatiaľ sa zdá, že tento krok viac vyjadruje psychologické rozpoloženie exministra vnútra než meniace sa politicko-mocenské pomery v Smere.   

Kaliňákova mocenská báza v Smere sa, samozrejme, neopiera o poslanecký mandát, ale o funkciu podpredsedu Smeru, ktorý má spolu s lídrom Ficom väčšinu svojich ľudí v predsedníctve, vďaka čomu tandem Fico-Kaliňák má stranu stále pod kontrolou. To bolo cítiť aj na poslednom sneme Smeru, ktorý prebehol v ich réžii. Ťažko si predstaviť, že by sa chcel Kaliňák sám a dobrovoľne zbavovať tohto vplyvu, vďaka ktorému môže z úzadia dohliadať trebárs aj na dianie na ministerstve vnútra. Rovnako je ťažké si predstaviť, že by ho žiadal o odchod do ústrania Robert Fico, ktorý je s ním zrastený ako siamska dvojička.

Preto vyzerá v tejto chvíli pravdepodobnejšie, že sa Kaliňák sťahuje z parlamentu z osobných a psychologických dôvodov, aby bol na istý čas menej na očiach, nemusel na chodbách parlamentu čeliť otázkam od novinárov, v pléne zas útokom od Igora Matoviča a spol. 

Jedným z rébusov roka 2019 bude, či sa niečo udeje vnútri Smeru, či si Pellegrini, ktorý má zatiaľ s Ficom len tiché napätie, trúfne na samostatnejšiu pozičnú hru v strane alebo ostane trpeným premiérom, o ktorého mieste na budúcej kandidátke Smeru bude rozhodovať poslanec Fico s poradným hlasom exposlanca Kaliňáka.     

Robert Kaliňák počas vyhlásenia pre médiá k únosu občana Vietnamu v Bratislave 7. augusta  2018.  FOTO TASR – Michal Svítok

Pápež František sa krátko pred vianočnými sviatkami tradične stretol so svojím predchodcom Benediktom XVI., s predstaviteľmi Rímskej kúrie, ako aj so zamestnancami Svätej stolice a Vatikánu.

Každoročne očakávaným je najmä stretnutie s Rímskou kúriou, počas ktorého pápeži prednášajú rozsiahly príhovor, v ktorom bilancujú končiaci sa rok.

Tohtoročný príhovor, ktorého rozsiahlu syntézu priniesla slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu, trval viac ako pol hodiny a pápež František ho, tak ako zvyčajne, rozdelil do dvoch častí. Najprv pomenoval ťažkosti a následne radosti cirkvi v uplynulom roku.

Najsilnejšie vyzneli slová o prenasledovaní kresťanov („Prežívame novú epochu mučeníkov. Zdá sa, že kruté a surové prenasledovanie z Rímskej ríše nepozná konca. Neustále sa rodia noví Nerovia, aby utláčali veriacich len pre ich vieru v Krista.“) a sexuálnych deliktoch niektorých kňazov („Páchajú ohavnosti a pokračujú vo vykonávaní svojej služby akoby nič; neboja sa Boha či jeho súdu, ale majú strach jedine z toho, aby neboli odhalení a demaskovaní.“).

Pápež pripomenul aj budúcoročné stretnutie predsedov biskupských konferencií, ktorí majú vo februári vo Vatikáne hľadať účinnejšie spôsoby boja proti zneužívaniu.

Zaujímavým momentom bola obrana novinárov, ktorí píšu o sexuálnych škandáloch a neraz sú obviňovaní z toho, že vytvárajú falošný obraz cirkvi, akoby k zneužívaniu dochádzalo len v tomto prostredí.

„Chcel by som úprimne poďakovať tým pracovníkom médií, ktorí boli čestní a objektívni a snažili sa odhaliť týchto vlkov a dať hlas obetiam. Aj keby tu išlo iba o jeden jediný prípad zneužitia – čo je už samo osebe obludnosť – cirkev žiada nemlčať a priniesť to objektívne na svetlo, pretože najväčším škandálom v tejto veci je zakrývanie pravdy,“ vyhlásil František.

Časť príhovoru venovanú sexuálnemu zneužívaniu pápež zakončil výzvou, aby sa vinníci vydali do rúk ľudskej spravodlivosti a pripravili sa na tú Božiu.

Slová kritiky následne venoval aj tým, ktorí sa „skrývajú za dobré úmysly, aby zasadzovali údery svojim bratom a zasievali kúkoľ, rozdelenie a zmätok; osoby, ktoré si vždy nájdu ospravedlnenia, dokonca logické, ba i duchovné, aby pokračovali nerušene cestou záhuby“.

V druhej, kratšej časti príhovoru pápež vyzdvihol viacero pozitívnych udalostí (synoda o mladých, napredujúca reforma úradov Rímskej kúrie a mestského štátu Vatikán, noví blahoslavení a svätí) a ocenil  konkrétnych jednotlivcov, ktorí úprimne žijú svoju vieru.

„Zvlášť myslím na mnohých kňazov farností, ktorí každodenne dávajú dobrý príklad Božiemu ľudu ako kňazi blízki rodinám, ktorí poznajú všetkých po mene a žijú svoj život v jednoduchosti, viere, horlivosti, svätosti a dobrote,“ povedal pápež a dodal, že neraz sa tieto osoby neobjavujú v médiách, ale bez nich by vo svete vládla temnota.

Ilustračné foto – TASR/AP

Na sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, by som chcel pripomenúť veľmi poučný článok Pluralistická podoba židovstva a prví kresťania od môjho profesora starovekých cirkevných dejín Johannesa Hofmanna, ktorý zrozumiteľne vysvetľuje historické pozadie Štefanovho pôsobenia. Pre milovníkov cirkevných otcov odporúčam vrátiť sa aj ku kázni svätého Augustína Svätý Štefan a otvorené nebo. Oplatí sa to!

Pakistanská kresťanka Asia Bibi prežíva najšťastnejšie Vianoce za posledných desať rokov. K dokonalosti majú ale stále ďaleko.

Žena, ktorá bola od roku 2009 väznená a neskôr aj odsúdená na trest smrti za údajnú urážku proroka Mohameda, sa na slobodu dostala koncom októbra tohto roku. Odvtedy sa so svojím manželom Ashiqom zdržiava na utajenom mieste, kde za prísnych bezpečnostných podmienok čaká na formálne uzavretie celého procesu. Následne plánuje so svojou rodinou opustiť krajinu a získať azyl niekde v cudzine.

Portál Vatican Insider pred Vianocami informoval, že Asia prežije sviatky bez svojich detí, ktoré k nej stále nemajú prístup. Takisto nebolo jasné, či sa bude môcť po rokoch vo väzení zúčastniť na vianočnej omši.

Neisté očakávania vyvoláva aj opätovné prehodnotenie jej prepustenia, ktoré pakistanská vláda prisľúbila pod masívnym nátlakom islamských radikálnych skupín nespokojných s prepustením kresťanskej ženy. Malo by sa tak stať začiatkom budúceho roku.

Medzičasom pritom došlo k ďalšiemu prípadu, ktorý sa kauze Asie Bibi podobá ako „cez kopirák“. Okresný súd v Lahore v uplynulých dňoch odsúdil bratov Qasira a Amoona Ayubovcov na trest smrti za údajné rúhanie. Obaja sú väznení už od roku 2015.

„Obávam sa, že rovnako ako Asia Bibi budú musieť Qasir a Amoon čakať na dosiahnutie spravodlivosti celé roky,“ komentoval prípad predseda organizácie CLASS (Centrum pre právnu pomoc a vysporiadanie) Nasir Saed.

Podľa dominikána Jamesa Channana, ktorý pôsobí priamo v pakistanskom Lahore, sa v miestnych väzniciach nachádza 187 kresťanov, ktorí sú obvinení z rúhania. Z rovnakého prečinu je obvinených aj 633 moslimov, 494 členov islamského mesianistického hnutia Ahmadíja a 21 hinduistov.

Foto – thenews.com.pk

V decembri 1938 ochorel Karel Čapek na chrípku. Čoskoro sa k nej pridal zápal ľadvín a pľúc. Československý spisovateľ svetového formátu vydýchol naposledy 25. decembra 1938. Teda pred 80 rokmi.

Môže to znieť zvláštne, ale Karel Čapek zomrel „akurát včas“. O pár mesiacov neskôr, po obsadení Čiech a Moravy Nemcami, by ho zrejme zatklo gestapo a on by zahynul v koncentračnom tábore ako neskôr jeho starší brat Josef.   

Od augusta do októbra sme si tu na Postoji pripomínali storočnicu od vzniku Československa zverejnením niekoľkých apokryfných poviedok Karla Čapka. Nájdete ich TU.

Za zmienku tiež stojí Čapkova esej Prečo nie som komunista.

Podľa scenára spisovateľa a publicistu Pavla Kosatíka tento rok vznikol film Hovory s TGM, v ktorom Masaryk (Martin Huba) a Čapek (Jan Budař) diskutujú o živote i politike v záhrade zámku v Topoľčiankach.

Karel Čapek mal mimoriadne vrúcny vzťah k Slovensku. Jeho otec pôsobil v Trenčianskych Tepliciach ako lekár. Počas pobytov na Slovensku Čapek napísal aj časti svojich literárnych diel. Viac o Čapkovi a Slovensku na tomto mieste.

Vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od Čapkovej smrti, sú mnohé jeho diela voľne prístupné na internete. Pre katolíckeho čitateľa môže byť zaujímavý tiež blízky vzťah Karla Čapka a britského katolíckeho mysliteľa G. K. Chestertona. Viac napríklad TU.

Keď Karel Čapek zomrel, mal 48 rokov. Svoju milovanú demokratickú prvú republiku, ktorú na jeseň 1938 zničila Mníchovská dohoda, prežil Čapek len o pár mesiacov.

Karel Čapek. FOTO ARCHÍV TASR

Možno sa to k zbožnému obsahu Postoja týchto hodín nie veľmi hodí, no skúsim. 

Kolega Lukáš Krivošík nedávno svojím textom o filmových klasikách nepriamo vyzval mladú generáciu, aby sa nebála pozrieť si aj filmy nakrútené pred rokom 2000 či dokonca 1990. 

Pri čítaní Lukášovho článku som si spomenul, ako som si tento rok (niekedy na jeseň) pozrel po veľmi dlhom čase Smrtonosnú pascu (Die Hard) s Bruceom Willisom. Áno, tú prvú z roku 1988, ktorá vlastne tento rok oslavuje 30 rokov.

Filmová séria s policajtom Johnom McClaneom si teda na sklonku roka zaslúži malé povšimnutie, a nielen pre svoje výročie, ale najmä preto, ako dnes vyzerá bežný akčný film. Tých niekoľko, čo som videl v kinách za posledné dva-tri roky, zväčša nesiaha prvým trom Pasciam ani po kolená. 

Veď si to vezmime, teroristami obsadený mrakodrap spoločnosti Nakatomi v Los Angeles sa počas vianočného večierka zamestnancov premení na peklo, no duchaprítomný John McClane je pripravený vyškoliť losangelskú políciu aj nepríjemných zločincov, neváha pritom kráčať bosý po skle a sypať jednu hlášku za druhou. 

Tento žáner však asi vymiera rovnakým tempom, ako pribúdajú filmové produkty zo štúdia Marvel. 

A je tu ešte jeden dôvod, prečo si tieto dni pripomenúť Brucea Willisa. Jeho hrdinstvo sa v prvých dvoch filmoch odohráva na Štedrý deň, takže Smrtonosnú pascu môžete v istom zmysle považovať za vianočný film. Ak vás nebaví Popoluška a Sám doma, policajt McClane je pripravený zachrániť aj vaše Vianoce pred televíznym gýčom a stereotypom. 

V evanjeliu slávnosti Narodenia Pána (25. 12. 2018) sv. Ján píše: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,1-18). Tým pravým svetlom je Ježiš.

Slávnosť narodenia Pána vložil do kresťanského kalendára cisár Konštantín v roku 354 po Kristovi. Dovtedy slávili prví kresťania Veľkú noc, ktorú nazývali „Dňom Slnka“. Pohania v Ríme slávili 25. decembra sviatok „návratu slnka“, lebo zima dosiahla svoj vrchol a jar (= slnko) začala prichádzať. Kresťania pokresťančili tento pohanský sviatok a nazvali ho dňom narodenia Krista, ktorý je „Slnkom spravodlivosti“, lebo prišiel zhora a osvecuje každého človeka. 

Kresťania pokresťančovali pohanské sviatky. Nedivme sa, že niečo podobné robia dnes pohania kresťanom. Je to však len a len na nás, či tomu tlaku podľahneme. Je to veľká výzva, drahí priatelia!

Požehnané sviatky Božieho narodenia prajem zo srdca všetkým.

Ján Duda

Obrázok: Narodenie Ježiša Krista – Gerard van Honthorst, 1622.

Evanjelium 4. adventnej nedele (23. 12. 2018) tvorí text Máriinho chválospevu „Magnifikát“ (Velebí moja duša Pána...) (Lk 1,39-48).

(1) Niektorí autori považujú Magnifikát za miniatúrne evanjelium (Cantalamessa, 23). Lebo z Márie, keď otvorila svoje ústa, aby uvoľnila cestu svojim myšlienkam a pocitom, vyšiel prúd živého evanjelia.

(2) Každý človek, ktorý počul evanjelium, prijal a žije ho, prináša na svet Božie Slovo (sv. Ambróz, 26). Takto v istom zmysle každý môže vykonávať Máriinu úlohu vo svojej dobe. A to sú skutočné sviatky Božieho narodenia.

(3) Existuje aj eucharistický výklad chválospevu „Magnifikát“: Eucharistia je tým istým Kristovým telom, ktoré sa zrodilo z Márie. Preto ku Kristovi treba prichádzať tou istou kráľovskou cestou, ktorou k nám prišiel on sám (sv. Bernard, 5). Prijímanie Kristovho tela je tou kráľovskou cestou.

Požehnanú 4. adventnú nedeľu prajem všetkým, ktorí očakávajú príchod Pána.

Ján Duda

Obrázok: deebrestin.com

Končiaca primátorka Humenného Jana Vaľová (SMER-SD) pripravila svojmu nástupcovi viacero mín. Včera sa mal odohrať zápas 1. hokejovej ligy MHK Humenné – MHK Dubnica nad Váhom. Doterajší šéf klubu Marek Šmida novému primátorovi po voľbách oznámil, že neplánuje pokračovať v činnosti a keďže je klub vo veľkých dlhoch, včerajší hokejový zápas bol v deň konania zrušený.

MHK Humenné je súkromné občianske združenie, ktoré si od mesta prenajíma hokejový štadión a ktorému mesto doteraz pravidelne poskytovalo dotácie, na rok 2018 takto získalo z mestského rozpočtu spolu 407 670 eur. Hoci sa novému primátorovi krátko po nástupe do funkcie najprv podarilo získať nového investora, keď ten získal prístup k účtovníctvu klubu, zistil, že dlhy namiesto deklarovaných 30-tisíc eur sú až viac ako 100-tisícové a vo vedení klubu by mal menšinové hlasovacie právo, od spolupráce po pár dňoch odstúpil.

Keďže doterajšie vedenie mesta ani nezačalo pripravovať rozpočet na budúci rok, mesto bude musieť fungovať v rozpočtovom provizóriu a hokejovému klubu preto nemôže poskytnúť dotáciu. (Nové vedenie ani neplánuje z rozpočtu mesta splácať dlhy súkromného združenia.) Humenský zimný štadión je pre niekoľkomesačné nezaplatené faktúry už odpojený od dodávok niektorých energií a vyzerá to tak, že aj humenský klub bude musieť z 1. hokejovej ligy v prostriedku súťaže odstúpiť. Hnev Humenčanov, ktorí sa pred Vianocami tešili na hokej, je, samozrejme, veľký, hoci, paradoxne, viacerí vinia nového primátora, ktorý nastúpil do úradu 10. decembra. Jana Vaľová sa už na sociálnej sieti pochválila, ako za jej vlády „všetko fungovalo“...

Toľko z východoslovenského mesta, ktorému sa podarilo zosadiť Janu Vaľovú. Dúfajme, že zmeny vedenia v iných slovenských mestách budú menej problémové.

Ilustračné foto: Jana Vaľová v rozhovore s Robertom Kaliňákom na pracovnom sneme strany SMER-SD v Prešove 10. decembra 2016. Zdroj: TASR/AP