Krátke správy redakcie

Kamil Draganovský pred 361 d

Keď som včera písal, že Mayová možno stojí pred svojou politickou popravou, sám som nečakal, že udalosti naberú taký rýchly spád. Dnes ráno totiž počet poslancov konzervatívnej strany, ktorí písomne vyjadrili nedôveru svojej premiérke, dosiahol číslo 48, teda 15 percent. To automaticky aktivovalo hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedníčke konzervatívnej strany.

Na to, aby sa Mayová udržala, potrebuje dôveru 159 konzervatívnych poslancov z celkového počtu 317. Očakáva sa však, že ak bude hlasovanie veľmi tesné a hlasy v jej prospech len zľahka presiahnu požadovanú hranicu, tak premiérka sama odstúpi zo svojej funkcie.

Je len ťažké si predstaviť, ako by mohla vládnuť v takomto náročnom čase s vedomím, že jej nedôveruje trebárs 45 percent vlastných poslancov. Opäť však treba zdôrazniť, že ak Mayovej odvolávanie neuspeje a ona sa rozhodne zotrvať vo funkcii, jej vnútrostranícki kritici by po opätovnom odvolávaní Mayovej už nemohli siahnuť počas celého ďalšieho roka.

Mayovú dnešné večerné hlasovanie zasiahne vo veľmi citlivom čase, keďže len včera cestovala po európskych hlavných mestách a hľadala podporu pre ústupky v uzavretej brexitovej dohode. Na dnes mala naplánovanú návštevu Dublinu, ktorú musí odložiť. Mayová v krátkom prejave vyhlásila, že sa nevzdáva a večer zabojuje o dôveru. Podporu jej vyslovili temer všetci členovia vlády. Premiérka zdôraznila, že ak dôjde k jej výmene, kvôli časovému tlaku bude musieť nový predseda vlády pozastaviť účinnosť či úplne stiahnuť článok 50 o výstupe z EÚ. Takto dôjde k minimálne ďalšiemu odkladu brexitu.

Medzi 48 poslancami, ktorí navrhujú jej odstúpenie, sú úplne všetci tvrdí brexiteri, ktorí sa aj týmto krokom snažia zvrátiť brexit želaným smerom. Či sa im to podarí, je otázne, keďže zvonku sa zdá, že v rámci konzervatívnej strany neexistuje jednota, akou cestou ísť ďalej. Jedna aj druhá strana sa tak musí uchádzať o podporu opozície, ktorá je naklonená skôr mäkkému brexitu. Situácia okolo odchodu z EÚ skĺzava do ešte väčšej krízy a chaosu a nikto dnes netuší, ako sa z toho Británia dostane.    

Na snímke Boris Johnson, exminister zahraničia, zástanca tvrdého brexitu a kritik britskej premiérky, ktorý by ju rád nahradil, za ním premiérka Theresa Mayová. FOTO TASR/AP

Štefan Danišovský pred 361 d

Takmer 23 miliónov Francúzov sledovalo v pondelok večer 13-minútovú deklaráciu prezidenta Macrona, ktorej cieľom bolo uspokojiť požiadavky „žltých viest“ a zastaviť tak blokády a manifestácie v krajine. Okrem iného zaznelo v prvej časti prejavu aj priznanie si vlastných chýb pri pretláčaní niektorých reforiem a pri komunikácií s verejnosťou („... viem, niektorých z vás som zranil svojimi rečami“).

V druhej časti oznámil prezident viacero opatrení, z ktorých niektoré majú mať okamžitý finančný dosah na slabšie sociálne vrstvy. Ide predovšetkým o zvýšenie minimálneho platu o 100 eur mesačne bez dosahu na odvody zamestnávateľa, zrušenie zdanenia nadčasov a zrušenie navýšenia sociálnych odvodov pre dôchodcov s dôchodkom nižším ako 2 000 eur. Ponechal však v platnosti reformu milionárskej dane, ktorá je vnímaná ako silne nespravodlivá a kvôli ktorej mu prischla nálepka „prezident bohatých“.

Hoci ponúkané ústupky budú stáť štátnu pokladnicu okolo 11 miliárd, z ich dodatočnej analýzy vychádza, že nie sú až také výrazné. Napríklad nárast platového minima vo výške 20 eur bol už predtým súčasťou rozpočtu na rok 2019. Zvyšných 80 eur bude doplácaných ako sociálna dávka, ktorá tiež už existuje a prezident len urýchlil jej revalorizáciu. Nezdanené nadčasy zaviedol už Sarkozy a boli zrušené Hollandom, práve keď bol jeho poradcom Macron. Pokiaľ ide o dôchodcov, hranica pre zrušenie navýšenia odvodov je v skutočnosti len posunutá z 1 200 na 2 000 eur. Nielenže neprináša nič nové vrstvám s minimálnym príjmom, ale opäť ponecháva bokom asi 30 % dôchodcov.

Podľa prvých reakcií sa zdá, že ponúkané ústupky mierne oslabili odhodlanie manifestujúcich, hnutie má však stále väčšinovú podporu verejnosti. Pre niektorých hovorcov „žltých viest“ sú ponúkané opatrenia nedostatočné nielen pre hore uvedené dôvody, ale aj preto, že medzičasom sa ich požiadavky už rozrástli a majú aj politický charakter. Patrí medzi ne napríklad odstúpenie Macrona, zorganizovanie referenda o jeho hospodárskej politike či posilnenie priamej demokracie vytvorením ľudového parlamentu. Sú tiež náznaky, že samotné hnutie sa začína viac koordinovať, čím by si vytvorilo väčší tlak práve na politické zmeny.

Už najbližšia sobota ukáže, či sa prezidentovi podarilo rozdeliť hnutie a väčšina „žltých“ skončí s blokádami alebo či bude musieť ponúknuť ešte viac.

Foto: Na snímke z videa francúzsky prezident Emmanuel Macron počas mimoriadneho prejavu k národu po násilných protestoch tzv. žltých viest vo Francúzsku, v Elyzejskom paláci v Paríži 10. decembra 2018. (TASR/AP)

Lukáš Krivošík pred 361 d

Pred sto rokmi sa v Kislovodsku narodil ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. Zaujímavý bol nielen ako kritik komunistického totalitného režimu. Upozorňoval tiež, že aj slobodné spoločnosti sú ohrozené stratou duchovnosti. A tým je jeho odkaz veľmi aktuálny.

Tento rok sme si tiež pripomenuli 10. výročie Solženicynovho úmrtia a 40. výročie jeho svetoznámeho prejavu, ktorý odznel v roku 1978 na Harvarde. Jeho slovenské znenie sa dá nájsť na webe časopisu Kritika&Kontext TU.

O význame a okolnostiach tohto prejavu sme na Postoji tiež písali na tomto mieste.

Pre tých, ktorí vedia po anglicky, americký konzervatívny portál National Review dnes zverejnil tiež prepis Solženicynovho prejavu s názvom Ľudia zabudli na Boha, ktorý predniesol v roku 1983, keď mu v Londýne udelili prestížnu Templetonovu cenu. Prejav možno nájsť TU.   

V roku 1970 Solženicynovi udelili tiež Nobelovu cenu za literatúru. Jeho najznámejšie diela sú Jeden deň Ivana Denisoviča či Súostrovie Gulag.

Ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. FOTO – TASR/AP

Imrich Gazda pred 362 d

Vatikán sa nepridal ku krajinám, ktoré sa odmietli zúčastniť na konferencii OSN o globálnom pakte o migrácii. Svätú stolicu v Marrákeši zastupoval štátny sekretár Pietro Parolin (na fotografii TASR/AP).

Sekcia pre migrantov a utečencov vatikánskeho Diskastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyjadrila s textom globálneho paktu všeobecnú spokojnosť, ale zároveň tlmočila niekoľko konkrétnych výhrad voči ideologickým prvkom, ktoré sú proti katolíckemu učeniu.

„Svätá stolica, zatiaľ čo víta Globálny kompakt o bezpečnej, usporiadanej a regulárnej migrácii, má niekoľko výhrad a pripomienok voči niektorým odkazom obsiahnutým v terminológii, princípoch a smerniciach, ktoré nie sú ani súčasťou dohodnutého jazyka medzinárodného spoločenstva, ani nie sú v súlade s katolíckymi princípmi, menovite odkazy na dokumenty navrhujúce takzvaný ,Balík minimálnych počiatočných služieb´ (MISP), zdravotnícke služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (zahŕňajúce aborciu) a agendu LGBT,“ píše sa vo vatikánskom vyhlásení.

„Cirkev môže urobiť veľa v rozsiahlej a komplexnej oblasti ľudskej mobility a chce to robiť s integrálnym (duchovným i materiálnym) prístupom prijatia, ochrany, pozdvihnutia a integrácie zraniteľných migrantov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Gabriel Hunčaga pred 363 d

Dnes uplynulo presne 60 rokov od vzácnej udalosti, ktorá by si zvlášť v dnešnej dobe určite zaslúžila väčšiu pozornosť. Dňa 10. decembra 1958 sa v Osle stal laureátom Nobelovej ceny po prvýkrát v histórii katolícky kňaz a rehoľník, dominikán Dominique Georges Pire (*1910 - †1969).

Tento skromný a jazykovo výborne vybavený duchovný sa začal ešte v priebehu druhej svetovej vojny venovať pomoci predovšetkým sirotám a deťom z Francúzska a Belgicka. Pre ich potreby založil dve dobročinné organizácie – Služba vzájomnej pomoci pre rodiny v núdzi (Service d’Entraide Familiale) a Tábory pod holým nebom (Stations des Pleins Air).

V roku 1949 pridal ďalšiu inštitúciu – Pomoc pre ľudí bez domova (Aide aux Personnes Déplacées). S pomocou sponzorov v Nemecku, Belgicku a Rakúsku sa pustil do budovania tzv. Európskych obcí (Europadörfer). Zámerne nechcel koncentrovať povojnových utečencov na predmestiach veľkých miest, aby ich komunity nedegenerovali na getá. Svojimi aktivitami bezprostredne podporil viac ako 15-tisíc detí a rôznu formu pomoci poskytol ešte ďalším približne 60-tisíc ľuďom.

Počas nesmierne aktívneho spôsobu života na poli zápasu o sociálnu spravodlivosť pre všetkých, ktorí sa po vojne ocitli v krajnej chudobe a ďaleko od domova, ho sprevádzalo toto osobné krédo: „Ľudia budujú príliš málo mostov, ale priveľa múrov.“ Tiež často hovorieval, že „dnes to nezávisí od rozdielu medzi tými, ktorí veria v Boha, a tými, ktorí v Boha neveria. Závisí to od rozdielu medzi tými, ktorí spolucítia, a tými, ktorí pre ľudí v núdzi nič nerobia“.

V súčasnosti, keď sa z migrácie stal prostriedok ideologickej propagandy a pre liberálne médiá sú utečenci len objektmi nimi režírovanej reality show, a nie podnetom na serióznu reflexiu skutočných problémov s tým spojených, je namieste si pripomenúť človeka, ktorý nenápadne, často úplne potichu a prakticky z ničoho dokázal postaviť na nohy desiatky tisíc sirôt a ľudí, ktorí prišli o všetko a potrebovali si nájsť nový domov. Za to mu patrí vďaka!

Foto: Wikimedia

Ján Duda pred 364 d

Na druhú adventnú nedeľu (9. 12. 2018) v evanjeliu počujeme hlas adventného kazateľa sv. Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,1-6).

(1) Evanjelium sv. Lukáša posolstvo Jána Krstiteľa nazýva „hlasom volajúcim na púšti“ (Lk 3,4), ako keby Ján k nám volal z púšte, z pustatiny a samoty. Znamená to, že sa máme stíšiť? Utiahnuť do ticha alebo samoty? Dať väčší priestor Bohu? Áno, aj takto je možné pripravovať cestu Pánovi!

(2) Lukáš však cituje proroka Izaiáša, kde text znie takto: „Pripravte cestu Pánovi na púšti“ (Iz 40,3). Toto pripomína morálnu biedu Izraela, ktorú symbolizuje práve púšť. Človek bez Boha je ako vyprahnutá zem bez vody a bez životnej nádeje. Ale toto je zároveň skutočná príležitosť obrátiť sa k Pánovi. 

Zrnko duchovnej múdrosti: chopme sa nápravy svojho života.

Požehnanú druhú adventnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.organicconsumers.org

Ján Duda pred 364 d

Dnes (8. 12. 2018) máme sviatok Nepoškvrneného počatia P. Márie. Evanjelium je o anjelovom zvestovaní, že Mária sa stane Ježišovou matkou. Pre toto materstvo ju Pán uchránil od dedičného i každého hriechu už v momente jej počatia (modlitba dňa). 

V tento argument tzv. predbežného vykúpenia P. Márie pre jej budúce Božie materstvo veriaci ľud veril spontánne a prejavoval v úkonoch zbožnosti. Ale teologicky to dokázal naformulovať františkánsky teológ bl. Ján Duns Scotus (+1308 v Kolíne nad Rýnom) a bl. pápež Pius IX. to vyhlásil v roku 1854 za článok viery.

Posolstvo dnešného sviatku: ako veľmi užitočné je veriť v Boha, ktorý nás oslobodzuje od mravnej biedy! Aké je dobré, ak matky majú synov/deti, ktorí majú v úcte svojich rodičov!

Pekný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: ikona Joachima a Anny

Martin Hanus pred 366 d

Minister zahraničia dnes oznámil, že sa napokon rozhodol pokračovať vo výkone mandátu ministra zahraničných vecí. Zdôvodnil to tým, že keby sa po toľkých výzvach „predsedu vlády, po vyjadreniach prezidenta republiky, ale tiež po stanovisku Generálneho tajomníka OBSE“ nezamyslel, nebolo by to už „zásadovosťou, ale skôr ješitnosťou“. A takisto dostal garancie o tom, že nebudú spochybňované priority našej zahraničnej politiky ani jeho zodpovednosť za vedenie rezortu. 

Týmto sa nedôstojné teátro po týždni končí, je zbytočné sa k nemu vracať, je to jednoducho „yesterday's news“. V skutočnosti je dôležité, čo bude zajtra a kde sa táto bláznivá marákešska jazda Smeru a Lajčáka skončí – niektoré signály totiž nasvedčujú, že Lajčák nielenže ostane ministrom, ale stane sa prezidentským kandidátom Smeru. Robert Fico včera pre Pravdu potvrdil, že už pozná meno kandidáta, odmietol ho prezradiť s tým, že nevylúčil, že ho zverejnia zajtra na sneme (ale súčasne povedal, že sa tak nemusí stať, lebo majú ešte čas aj v novom roku). Zaujímavé však bolo, že Pravda v sprievodnom texte k tomuto videu len tak mimochodom napísala, že „podľa informácií denníka Pravda ním bude predsa len Miroslav Lajčák“.

Vyzerá to, že v Pravde to oznámil sám Fico, ktorý to ešte nechcel povedať priamo. Aj Lajčák dnes uviedol, že ako svoju výzvu vníma to, že chce „profesionálne rozbehnúť naše predsedníctvo v OBSE“ – teda nie, že ho chce viesť a dokončiť, ale len rozbehnúť.

Kým však Smer oficiálne neoznámi meno svojho prezidentského kandidáta, už nemá zmysel o tom písať viac, lebo komentátor sa už aj tak chytá za brucho – raz od smiechu, inokedy od napínania. 

FOTO TASR – Marko Erd

Martin Hanus pred 366 d

Nemecko zajtra zažije prelomový deň, pretože CDU, momentálne najsilnejšia a v povojnových dejinách najúspešnejšia nemecká politická strana, bude mať od zajtra nového lídra. Skončí sa tak 18-ročná éra Angely Merkelovej na čele CDU, ktorá však naďalej zostane kancelárkou v nádeji, že dokončí celé funkčné obdobie do roku 2021. O tom, či sa udrží na stoličke kancelárky, však do veľkej miery rozhodne aj zajtrajší snem, keď 1 001 straníckych delegátov v Hamburgu zvolí Merkelovej nástupcu.  

CDU absolvovala v uplynulých týždňoch reťaz diskusií, keď traja najvážnejší kandidáti, Annegret Kramp-Karrenbauer, Friedrich Merz a Jens Spahn, diskutovali na regionálnych straníckych konferenciách a prezentovali svoje predstavy o postmerkelovskej CDU.

Tieto debaty však boli najmä správou o súčasnej CDU, pretvorenej na Merkelovej obraz. Vzájomná konfrontácia trojice síce nadchla členskú základňu CDU, ktorá si už navykla na nehybnosť éry večnej kancelárky, keď bol každý náznak väčšieho nesúhlasu v zárodku zadusený a Merkelovej politika sa prezentovala ako „alternativlos“ (bez alternatívy). Na členoch strany, ktorí sa zúčastňovali na týchto diskusiách, bolo počas rozhovorov s novinármi vidieť nefalšovanú radosť z nového života, niektorí aj dávali najavo svoju dlhodobú frustráciu z toho, ako sa už celé roky nikto o názory zdola nezaujímal. Teraz sa konečne debatovalo a najmä Merz a Spahn naznačovali, že nie všetky línie, ako ich vytýčila Merkelová, sú bez alternatívy. 

Vzrušenie tak konečne zažili aj nemeckí novinári, ktorí tieto konfrontácie neraz dramatizovali a kládli si otázku, či CDU ešte bude schopná držať pohromade a či prežije takúto rôznorodosť. Médiá však skôr len umelo zvyšovali príťažlivosť duelov, v skutočnosti sa na pódiách nekonali žiadne veľké drámy ani hádky – Kramp-Karrenbauer, Merz a Spahn sa snažili najmä neurobiť chybu, preto svoje vystúpenia zaobaľovali do všeobecných a vágnych fráz (keby ste to preložili Američanovi, ktorý si pamätá diskusie Donald verzus Hillary, umrel by zaživa nudou). Jednou z najväčších provokácií bolo, keď Merz naznačil zmenu azylovej politiky (vzápätí to odvolal) alebo keď vyhlásil, že CDU by nemala preberať každú jednu pozíciu sociálnych demokratov – ale už nepovedal, kde konkrétne mu posun doľava tak prekážal a v čom by bol iný než Merkelová.   

Už teraz je zjavné, že o novom lídrovi sa rozhodne medzi Kramp-Karrenbauerovou, terajšou generálnou sekretárkou strany, a Merzom, ktorý celkom nečakane vystrelil nahor. Ak v piatok zvíťazí Kramp-Karrenbuerová, kancelárka môže byť spokojná, obe tvoria zomknutý tandem. Už menej predvídateľné je, čo by nasledovalo, keby vyhral Merz. Ten síce uisťuje, že by podporoval Merkelovú ako kancelárku, ale všetci vedia, že k Merkelovej necíti žiadnu osobnú lojalitu. Merz pred desiatimi rokmi odišiel z politiky kvôli Merkelovej, teraz sa na prekvapenie všetkých vrátil so zákulisnou podporou Wolfganga Schäubleho, uctievaného veterána CDU, aby sa tak trochu pomstil aj za neho. Merza tak budú voliť všetci tí, ktorí ticho znášali prerod CDU pod Merkelovej taktovkou, otázkou však je, či má 63-ročný Merz okrem osobného zúčtovania aj nejakú hlbšiu predstavu o novej CDU. Ak áno, tak to doteraz okrem pár bonmotov a mierne zvrašteného čela nijako neprejavil.   

Na snímke kancelárka a líderka CDU Angela Merkel a líder CSU Horst Seehofer, éra oboch politikov na čele svojich strán sa práve končí, FOTO TASR/AP 

Jozef Majchrák pred 367 d

Nestáva sa často, aby sa opozícii podarilo presadiť svoj zákon. Dnes sa tak stalo. Parlament schválil návrh poslancov OĽaNO a SaS, aby štát už nemohol dotovať spaľovanie zdravého dreva. 

Návrh, ktorého tvárou v parlamente bol najmä Ján Budaj, reagoval na dlhodobú snahu ochranárov zastaviť veľké výruby stromov, ktoré končili ako materiál na výrobu dotovanej elektrickej energie. Žiadala to aj petícia, ktorú podpísalo 38-tisíc ľudí.

Návrh prešiel najmä vďaka tomu, že niekoľkí poslanci Mosta svojou neprítomnosťou znížili kvórum potrebné na jeho prijatie. Podporili ho však aj niektorí koaliční poslanci – Jozef Burian a Jozef Buček zo Smeru či  Dušan Tittel zo SNS. Za hlasoval aj exminister Marek Maďarič. 

Foto: TASR/Jozef Ďurník