Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 337 d

Pred sto rokmi sa v Kislovodsku narodil ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. Zaujímavý bol nielen ako kritik komunistického totalitného režimu. Upozorňoval tiež, že aj slobodné spoločnosti sú ohrozené stratou duchovnosti. A tým je jeho odkaz veľmi aktuálny.

Tento rok sme si tiež pripomenuli 10. výročie Solženicynovho úmrtia a 40. výročie jeho svetoznámeho prejavu, ktorý odznel v roku 1978 na Harvarde. Jeho slovenské znenie sa dá nájsť na webe časopisu Kritika&Kontext TU.

O význame a okolnostiach tohto prejavu sme na Postoji tiež písali na tomto mieste.

Pre tých, ktorí vedia po anglicky, americký konzervatívny portál National Review dnes zverejnil tiež prepis Solženicynovho prejavu s názvom Ľudia zabudli na Boha, ktorý predniesol v roku 1983, keď mu v Londýne udelili prestížnu Templetonovu cenu. Prejav možno nájsť TU.   

V roku 1970 Solženicynovi udelili tiež Nobelovu cenu za literatúru. Jeho najznámejšie diela sú Jeden deň Ivana Denisoviča či Súostrovie Gulag.

Ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. FOTO – TASR/AP

Imrich Gazda pred 337 d

Vatikán sa nepridal ku krajinám, ktoré sa odmietli zúčastniť na konferencii OSN o globálnom pakte o migrácii. Svätú stolicu v Marrákeši zastupoval štátny sekretár Pietro Parolin (na fotografii TASR/AP).

Sekcia pre migrantov a utečencov vatikánskeho Diskastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyjadrila s textom globálneho paktu všeobecnú spokojnosť, ale zároveň tlmočila niekoľko konkrétnych výhrad voči ideologickým prvkom, ktoré sú proti katolíckemu učeniu.

„Svätá stolica, zatiaľ čo víta Globálny kompakt o bezpečnej, usporiadanej a regulárnej migrácii, má niekoľko výhrad a pripomienok voči niektorým odkazom obsiahnutým v terminológii, princípoch a smerniciach, ktoré nie sú ani súčasťou dohodnutého jazyka medzinárodného spoločenstva, ani nie sú v súlade s katolíckymi princípmi, menovite odkazy na dokumenty navrhujúce takzvaný ,Balík minimálnych počiatočných služieb´ (MISP), zdravotnícke služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (zahŕňajúce aborciu) a agendu LGBT,“ píše sa vo vatikánskom vyhlásení.

„Cirkev môže urobiť veľa v rozsiahlej a komplexnej oblasti ľudskej mobility a chce to robiť s integrálnym (duchovným i materiálnym) prístupom prijatia, ochrany, pozdvihnutia a integrácie zraniteľných migrantov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Gabriel Hunčaga pred 338 d

Dnes uplynulo presne 60 rokov od vzácnej udalosti, ktorá by si zvlášť v dnešnej dobe určite zaslúžila väčšiu pozornosť. Dňa 10. decembra 1958 sa v Osle stal laureátom Nobelovej ceny po prvýkrát v histórii katolícky kňaz a rehoľník, dominikán Dominique Georges Pire (*1910 - †1969).

Tento skromný a jazykovo výborne vybavený duchovný sa začal ešte v priebehu druhej svetovej vojny venovať pomoci predovšetkým sirotám a deťom z Francúzska a Belgicka. Pre ich potreby založil dve dobročinné organizácie – Služba vzájomnej pomoci pre rodiny v núdzi (Service d’Entraide Familiale) a Tábory pod holým nebom (Stations des Pleins Air).

V roku 1949 pridal ďalšiu inštitúciu – Pomoc pre ľudí bez domova (Aide aux Personnes Déplacées). S pomocou sponzorov v Nemecku, Belgicku a Rakúsku sa pustil do budovania tzv. Európskych obcí (Europadörfer). Zámerne nechcel koncentrovať povojnových utečencov na predmestiach veľkých miest, aby ich komunity nedegenerovali na getá. Svojimi aktivitami bezprostredne podporil viac ako 15-tisíc detí a rôznu formu pomoci poskytol ešte ďalším približne 60-tisíc ľuďom.

Počas nesmierne aktívneho spôsobu života na poli zápasu o sociálnu spravodlivosť pre všetkých, ktorí sa po vojne ocitli v krajnej chudobe a ďaleko od domova, ho sprevádzalo toto osobné krédo: „Ľudia budujú príliš málo mostov, ale priveľa múrov.“ Tiež často hovorieval, že „dnes to nezávisí od rozdielu medzi tými, ktorí veria v Boha, a tými, ktorí v Boha neveria. Závisí to od rozdielu medzi tými, ktorí spolucítia, a tými, ktorí pre ľudí v núdzi nič nerobia“.

V súčasnosti, keď sa z migrácie stal prostriedok ideologickej propagandy a pre liberálne médiá sú utečenci len objektmi nimi režírovanej reality show, a nie podnetom na serióznu reflexiu skutočných problémov s tým spojených, je namieste si pripomenúť človeka, ktorý nenápadne, často úplne potichu a prakticky z ničoho dokázal postaviť na nohy desiatky tisíc sirôt a ľudí, ktorí prišli o všetko a potrebovali si nájsť nový domov. Za to mu patrí vďaka!

Foto: Wikimedia

Ján Duda pred 339 d

Na druhú adventnú nedeľu (9. 12. 2018) v evanjeliu počujeme hlas adventného kazateľa sv. Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,1-6).

(1) Evanjelium sv. Lukáša posolstvo Jána Krstiteľa nazýva „hlasom volajúcim na púšti“ (Lk 3,4), ako keby Ján k nám volal z púšte, z pustatiny a samoty. Znamená to, že sa máme stíšiť? Utiahnuť do ticha alebo samoty? Dať väčší priestor Bohu? Áno, aj takto je možné pripravovať cestu Pánovi!

(2) Lukáš však cituje proroka Izaiáša, kde text znie takto: „Pripravte cestu Pánovi na púšti“ (Iz 40,3). Toto pripomína morálnu biedu Izraela, ktorú symbolizuje práve púšť. Človek bez Boha je ako vyprahnutá zem bez vody a bez životnej nádeje. Ale toto je zároveň skutočná príležitosť obrátiť sa k Pánovi. 

Zrnko duchovnej múdrosti: chopme sa nápravy svojho života.

Požehnanú druhú adventnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.organicconsumers.org

Ján Duda pred 340 d

Dnes (8. 12. 2018) máme sviatok Nepoškvrneného počatia P. Márie. Evanjelium je o anjelovom zvestovaní, že Mária sa stane Ježišovou matkou. Pre toto materstvo ju Pán uchránil od dedičného i každého hriechu už v momente jej počatia (modlitba dňa). 

V tento argument tzv. predbežného vykúpenia P. Márie pre jej budúce Božie materstvo veriaci ľud veril spontánne a prejavoval v úkonoch zbožnosti. Ale teologicky to dokázal naformulovať františkánsky teológ bl. Ján Duns Scotus (+1308 v Kolíne nad Rýnom) a bl. pápež Pius IX. to vyhlásil v roku 1854 za článok viery.

Posolstvo dnešného sviatku: ako veľmi užitočné je veriť v Boha, ktorý nás oslobodzuje od mravnej biedy! Aké je dobré, ak matky majú synov/deti, ktorí majú v úcte svojich rodičov!

Pekný sviatočný deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: ikona Joachima a Anny

Martin Hanus pred 341 d

Minister zahraničia dnes oznámil, že sa napokon rozhodol pokračovať vo výkone mandátu ministra zahraničných vecí. Zdôvodnil to tým, že keby sa po toľkých výzvach „predsedu vlády, po vyjadreniach prezidenta republiky, ale tiež po stanovisku Generálneho tajomníka OBSE“ nezamyslel, nebolo by to už „zásadovosťou, ale skôr ješitnosťou“. A takisto dostal garancie o tom, že nebudú spochybňované priority našej zahraničnej politiky ani jeho zodpovednosť za vedenie rezortu. 

Týmto sa nedôstojné teátro po týždni končí, je zbytočné sa k nemu vracať, je to jednoducho „yesterday's news“. V skutočnosti je dôležité, čo bude zajtra a kde sa táto bláznivá marákešska jazda Smeru a Lajčáka skončí – niektoré signály totiž nasvedčujú, že Lajčák nielenže ostane ministrom, ale stane sa prezidentským kandidátom Smeru. Robert Fico včera pre Pravdu potvrdil, že už pozná meno kandidáta, odmietol ho prezradiť s tým, že nevylúčil, že ho zverejnia zajtra na sneme (ale súčasne povedal, že sa tak nemusí stať, lebo majú ešte čas aj v novom roku). Zaujímavé však bolo, že Pravda v sprievodnom texte k tomuto videu len tak mimochodom napísala, že „podľa informácií denníka Pravda ním bude predsa len Miroslav Lajčák“.

Vyzerá to, že v Pravde to oznámil sám Fico, ktorý to ešte nechcel povedať priamo. Aj Lajčák dnes uviedol, že ako svoju výzvu vníma to, že chce „profesionálne rozbehnúť naše predsedníctvo v OBSE“ – teda nie, že ho chce viesť a dokončiť, ale len rozbehnúť.

Kým však Smer oficiálne neoznámi meno svojho prezidentského kandidáta, už nemá zmysel o tom písať viac, lebo komentátor sa už aj tak chytá za brucho – raz od smiechu, inokedy od napínania. 

FOTO TASR – Marko Erd

Martin Hanus pred 342 d

Nemecko zajtra zažije prelomový deň, pretože CDU, momentálne najsilnejšia a v povojnových dejinách najúspešnejšia nemecká politická strana, bude mať od zajtra nového lídra. Skončí sa tak 18-ročná éra Angely Merkelovej na čele CDU, ktorá však naďalej zostane kancelárkou v nádeji, že dokončí celé funkčné obdobie do roku 2021. O tom, či sa udrží na stoličke kancelárky, však do veľkej miery rozhodne aj zajtrajší snem, keď 1 001 straníckych delegátov v Hamburgu zvolí Merkelovej nástupcu.  

CDU absolvovala v uplynulých týždňoch reťaz diskusií, keď traja najvážnejší kandidáti, Annegret Kramp-Karrenbauer, Friedrich Merz a Jens Spahn, diskutovali na regionálnych straníckych konferenciách a prezentovali svoje predstavy o postmerkelovskej CDU.

Tieto debaty však boli najmä správou o súčasnej CDU, pretvorenej na Merkelovej obraz. Vzájomná konfrontácia trojice síce nadchla členskú základňu CDU, ktorá si už navykla na nehybnosť éry večnej kancelárky, keď bol každý náznak väčšieho nesúhlasu v zárodku zadusený a Merkelovej politika sa prezentovala ako „alternativlos“ (bez alternatívy). Na členoch strany, ktorí sa zúčastňovali na týchto diskusiách, bolo počas rozhovorov s novinármi vidieť nefalšovanú radosť z nového života, niektorí aj dávali najavo svoju dlhodobú frustráciu z toho, ako sa už celé roky nikto o názory zdola nezaujímal. Teraz sa konečne debatovalo a najmä Merz a Spahn naznačovali, že nie všetky línie, ako ich vytýčila Merkelová, sú bez alternatívy. 

Vzrušenie tak konečne zažili aj nemeckí novinári, ktorí tieto konfrontácie neraz dramatizovali a kládli si otázku, či CDU ešte bude schopná držať pohromade a či prežije takúto rôznorodosť. Médiá však skôr len umelo zvyšovali príťažlivosť duelov, v skutočnosti sa na pódiách nekonali žiadne veľké drámy ani hádky – Kramp-Karrenbauer, Merz a Spahn sa snažili najmä neurobiť chybu, preto svoje vystúpenia zaobaľovali do všeobecných a vágnych fráz (keby ste to preložili Američanovi, ktorý si pamätá diskusie Donald verzus Hillary, umrel by zaživa nudou). Jednou z najväčších provokácií bolo, keď Merz naznačil zmenu azylovej politiky (vzápätí to odvolal) alebo keď vyhlásil, že CDU by nemala preberať každú jednu pozíciu sociálnych demokratov – ale už nepovedal, kde konkrétne mu posun doľava tak prekážal a v čom by bol iný než Merkelová.   

Už teraz je zjavné, že o novom lídrovi sa rozhodne medzi Kramp-Karrenbauerovou, terajšou generálnou sekretárkou strany, a Merzom, ktorý celkom nečakane vystrelil nahor. Ak v piatok zvíťazí Kramp-Karrenbuerová, kancelárka môže byť spokojná, obe tvoria zomknutý tandem. Už menej predvídateľné je, čo by nasledovalo, keby vyhral Merz. Ten síce uisťuje, že by podporoval Merkelovú ako kancelárku, ale všetci vedia, že k Merkelovej necíti žiadnu osobnú lojalitu. Merz pred desiatimi rokmi odišiel z politiky kvôli Merkelovej, teraz sa na prekvapenie všetkých vrátil so zákulisnou podporou Wolfganga Schäubleho, uctievaného veterána CDU, aby sa tak trochu pomstil aj za neho. Merza tak budú voliť všetci tí, ktorí ticho znášali prerod CDU pod Merkelovej taktovkou, otázkou však je, či má 63-ročný Merz okrem osobného zúčtovania aj nejakú hlbšiu predstavu o novej CDU. Ak áno, tak to doteraz okrem pár bonmotov a mierne zvrašteného čela nijako neprejavil.   

Na snímke kancelárka a líderka CDU Angela Merkel a líder CSU Horst Seehofer, éra oboch politikov na čele svojich strán sa práve končí, FOTO TASR/AP 

Jozef Majchrák pred 342 d

Nestáva sa často, aby sa opozícii podarilo presadiť svoj zákon. Dnes sa tak stalo. Parlament schválil návrh poslancov OĽaNO a SaS, aby štát už nemohol dotovať spaľovanie zdravého dreva. 

Návrh, ktorého tvárou v parlamente bol najmä Ján Budaj, reagoval na dlhodobú snahu ochranárov zastaviť veľké výruby stromov, ktoré končili ako materiál na výrobu dotovanej elektrickej energie. Žiadala to aj petícia, ktorú podpísalo 38-tisíc ľudí.

Návrh prešiel najmä vďaka tomu, že niekoľkí poslanci Mosta svojou neprítomnosťou znížili kvórum potrebné na jeho prijatie. Podporili ho však aj niektorí koaliční poslanci – Jozef Burian a Jozef Buček zo Smeru či  Dušan Tittel zo SNS. Za hlasoval aj exminister Marek Maďarič. 

Foto: TASR/Jozef Ďurník

Martin Hanus pred 344 d

Už niekoľko týždňov kolujú rôzne špekulácie, čo všetko znamená zatknutie Mariana Kočnera, o ktorom bolo známe, že si dlhé roky zbieral kompromateriály na politikov, biznismenov aj novinárov. Podľa informácií Denníka N z prostredia orgánov činných v trestnom konaní našli policajti počas prehliadky Kočnerových objektov v jednom trezore USB kľúč, na ktorom sú zvukové nahrávky totožné s obsahom spisu Gorila. 

Verejnosť dosiaľ poznala len prepis nahrávok, ktorý niekto zverejnil tesne pred Vianocami roku 2011. Krajina vo februári krátko pred voľbami zažila masové protesty a marcové voľby zmenili politickú mapu a de facto zlikvidovali dovtedajšieho lídra pravice, Dzurindovu SDKÚ. Podstatou spisu s názvom Gorila boli totiž rozhovory šéfky FNM a nominantky SDKÚ Anny Bubeníkovej so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom a obraz o konci vládnutia druhej Dzurindovej garnitúry (dohadovanie kšeftov, kupovanie poslancov...).

Podľa spisu Gorila bol s Haščákom v konšpiračnom byte aj vtedy ešte opozičný líder Robert Fico, ktorému pád Radičovej vlády a paradoxne aj zverejnenie Gorily pomohlo k úplnému ovládnutiu vlády a parlamentu v rokoch 2012 – 2016. Sám Fico sa odmietal k prípadu po celé roky vyjadriť s odôvodnením, že ide o megakauzu z Dzurindovej éry. Ak sa potvrdí, že na zvukových nahrávkach je zaznamenaný hlas Fica, bude to pre predsedu Smeru ďalšia z mnohých nepríjemností.

No osobne tipujem, že v Smere sa obávajú Kočnerových trezorov skôr pre iné nálezy, než je návrat Gorily na zvukovom nosiči.   

Na snímke protest Gorila v centre Prešova 17. februára 2012.  FOTO TASR – Milan Kapusta

Imrich Gazda pred 345 d

V kňazstve a v rehoľnom živote nie je miesto pre homosexuálov, vyhlásil pápež František, a homosexuálnych kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky vyzval, aby dôsledne dodržiavali celibát.

„Je pre nich lepšie, aby kňazskú službu alebo zasvätený život opustili, ako by mali žiť dvojitý život,“ zdôraznil pápež.

Aj keď niektorých tieto Františkove slová prekvapili, v minulosti sa v podobnom duchu vyjadril už niekoľkokrát. Napríklad v máji tohto roku počas plenárneho zasadania Talianskej biskupskej konferencie.

Aktuálne pápežove vyjadrenia pochádzajú z knihy Sila povolania, ktorá tento týždeň vyjde v desiatich svetových jazykoch. Autorom knižného rozhovoru, ktorý bol nahraný 9. augusta v Dome svätej Marty vo Vatikáne, je španielsky kňaz Fernando Prado z rehole klaretínov.

Hoci má kniha 120 strán a dotýka sa rôznych tém súvisiacich so zasväteným životom, najväčšiu pozornosť vzbudzujú práve otázky a odpovede o homosexualite v radoch kňazov a ostatných zasvätených osôb. Práve tieto časti v predstihu zverejnil portál Religión Digital (ich preklad do češtiny je dostupný na webe českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu).   

„Zdá sa, že v našich spoločnostiach je homosexualita takmer módou a táto mentalita istým spôsobom ovplyvňuje aj život cirkvi,“ povedal pápež, ktorý spomenul aj niekoľko prípadov, o ktorých sa dozvedel v minulosti.

„Istý rehoľník mi povedal, že počas kánonickej vizitácie jednej rehoľnej provincie ostal prekvapený, keď videl, že šikovní mladí študenti a aj niektorí profesori – rehoľníci sú gayovia. Dotyčný rehoľník mal pochybnosti o celej tejto záležitosti a pýtal sa ma, či je na tom niečo zlé,“ uviedol František, podľa ktorého je v tejto veci postoj cirkvi úplne jasný – ku kňazskej vysviacke nemôžu byť pripustení tí, ktorí „praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. homosexuálnu kultúru“.

„Nemožno prehliadať negatívne následky, ktoré môžu vyplynúť z vysvätenia osôb s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi,“ dodáva Inštrukcia o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie do posvätného stavu, ktorú v roku 2005 vydala Kongregácia pre katolícku výchovu.  

Foto – TASR/AP