Dnes si pripomíname 95. výročie narodenia bývalého veľvyslanca Slovenska pri Svätej stolici a poslanca NR SR Antona Neuwirtha. Vo Vatikáne našu krajinu zastupoval v rokoch 1994 – 1998. Zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach. Viac o jeho živote nájdete tu. Foto - TASR/Vladimír Benko
 

Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že o takomto čase už bublina Donalda Trumpa definitívne spľasne a v republikánskych primárkach sa bude rozhodovať medzi umiernenejším kandidátom (ako Marco Rubio, Chris Christie či Jeb Bush) a vyhranenejším konzervatívcom (ako napríklad Ted Cruz). A víťaz tohto duelu sa postaví proti pravdepodobnej víťazke demokratických primárok Hillary Clinton.

Lenže deje sa opak, Donald Trump ako republikánsky enfant terrible nielenže naďalej vedie v prieskumoch, ale získava podporu už aj medzi republikánskym establišmentom. Ako píše The Washington Post, za Trumpa sa v posledných dňoch nevyslovila len Sarah Palin (niekdajšia kandidátka na viceprezidentku), ale aj Rudolph Giuliani (dnes už bývalý legendárny starosta New Yorku) či Robert Dole (kedysi prezidentský kandidát republikánov).

Samozrejme, nemalá časť republikánskej elity ostáva naďalej zdesená, že by ich v amerických prezidentských voľbách mala reprezentovať americká verzia Silvia Berlusconiho – ale triumf bezuzdného populistu Trumpa bude aj odplatou za to, že sa republikáni v posledných rokoch najmä v ekonomickom programe veľmi ideologizovali smerom doprava, čím sa odpútali od priemerne zarábajúcej vrstvy Američanov. 

V podvečer Národného pochodu za život v USA sa konala slávnostná omša, ktorá otvorila nočné bdenie v Bazilike Nepoškvrneného počatia vo Washingtone. Najväčší katolícky chrám v USA sa zapĺňal už niekoľko hodín pred začiatkom omše. Tú celebroval arcibiskup New Yorku Timothy Dolan.

Do mariánskej svätyne prišlo množstvo mladých ľudí, čo vyzdvihol v úvodnom príhovore aj „domáci“ arcibiskup a kardinál Donald Wuerl. Mladí boli doslova v každom kúte baziliky, v spodnej časti aj bočných kaplnkách. Základná emócia z tohto majestnátneho chrámu bola: Sme silní, sme za život a zajtra zaplníme centrum D. C.

Investigatívny tím portálu Aktuality.sk prináša odhalenia, ktoré nie sú celkom príjemné pre Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Obaja musia vysvetľovať, či niektoré firmy v IT biznise nezarábajú za druhej Ficovej vlády desiatky miliónov eur náhodou preto, že majú prepojenia na oboch ministrov Smeru.

V treťom článku série píšu novinári o novom pivovare na Donovaloch, ktorý dostal na projekt dva milióny eur zo štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a aj tu siahajú personálne prepojenia jasne k ministrovi Počiatkovi. Kauza sa zapáčila aj bulvárnemu Novému Času. Pre Smer nič príjemné, Robertovi Ficovi by sa opäť zišla tlačovka o moslimských migrantoch.

Americký pochod za život, ktorý sa chystá v piatok na poludnie v centre Washingtonu, bude mať predohru v podobe mládežníckej omše. Tá bude ráno na štadióne Verizon Center. Miesto sme si boli obzrieť, aby sme vedeli, čo nás čaká. Predsa len, cudzie priestory novinárom prácu neuľahčujú. Zoznámenie sa s halou dopadlo výborne, domáci Capitals vyhrali nad New York Rangers 5:2. :) 

Karol Sudor sa so mnou  rozprával o Postoji, Vladimírovi Palkovi a Františkovi Mikloškovi, aj Ivete Radičovej, aj keď menej, než by napovedal titulok („Pravicu zlikvidovala Radičová“). Aby som objasnil tých pár slov, dovolím si dodať niekoľko bodov:

1. Základný dojem z Radičovej vlády bol, že koalícia nedokáže pre vzájomné spory efektívne fungovať.

2. Radičová nedokázala spory utíšiť, naopak, eskalovala ich. Pozri hlasovanie o eurovale (rekonštrukcia vlády nebola ani opcia). Robil som si ex post malý prieskum vnútri SDKÚ, čo sa vtedy dialo, bolo to zúfalstvo. Radičová hrozila demisiou opakovane a často, jej správanie najviac vyčerpávalo jej najbližších spolupracovníkov.

3. Jej vláda nedokázala riešiť vážne vnútorné problémy (napr. hlasovanie za Trnku, podozrenia na poslancov Mostu).

4. Radičová v kritický moment nedokázala rokovať s lídrom opozície Ficom, čo by bolo v záujme krajiny aj jej vlády. Dôvod takéhoto konania bol malicherný.

5. O politickom zlyhaní Ivety Radičovej svedčí aj to, že o jej návrat do politiky dnes nestojí nikto, kto má podporu nad 5 percent.

Nikde netvrdím, že pani Radičová to myslela zle. Osobne ju možno považovať za slušnú, ale v politike to nestačí.

Zaujal ma včerajší text spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorým reagoval na rozhovor Denníka N s Ivanom Miklošom o Ukrajine. Spisovateľ napísal, že ako ľavičiar neverí Miklošovým receptom „deregulácia, liberalizácia a privatizácia“, ktoré chce naordinovať Ukrajine, pretože takáto politika viedla v strednej aj východnej Európe k prehĺbeniu regionálnych rozhovorov, extrémnej korupcii, rozmachu chudoby, úpadku školstva a vedy a k zlyhávaniu základných funkcií štátu. Toľko spisovateľ.

Musím sa priznať, že ma takto razantne vyjadrený názor prekvapil, keďže spisovateľ sa v roku 2010 verejne deklaroval ako volič (aj Miklošovej) SDKÚ, teda ešte v čase, keď Mikloš už svoje údajne devastačné reformy na Slovensku dávno zrealizoval. Hvorecký sa zrejme odvtedy posunul doľava – čo je aj znak toho, že Slovensko sa i v tomto ohľade europeizuje, napokon všade na Západe sa umelecká obec hlási väčšinovo k ľavici.

Je však trochu škoda, že Hvorecký ostal iba pri póze svojej novoobjavenej ľavicovosti, a neobjasnil zo svojho postupného prerodu viac. Lebo teraz nie je celkom jasné, ako to myslí – vari tak, že školstvo a kultúra by dnes boli na tom podľa neho lepšie, keby veľká časť podnikov ostala v rukách štátu, bolo by v takom prípade aj menej korupcie a chudoby? Naozaj by sa nám lepšie žilo s väčším počtom regulácií či regulovanými cenami? Alebo má skôr spisovateľ na mysli, že pri budovaní kapitalizmu a liberálneho trhu sa zabudlo na mäkké oblasti pod kuratelou štátu ako školstvo či kultúra?   

Napriek tomu Hvoreckého text oceňujem. Aj on ukazuje, že časy, keď sa v našom pravicovom prostredí (čo platí aj na autora tejto správy) až príliš nekriticky propagovala poučka, že čo najslobodnejší trh problémy rieši, kým (zlý a socialistický) štát ich v ekonomike vytvára, sa eurokrízou skončili. Začína sa hľadanie novej rovnováhy.  

Máme za sebou ďalší „míľnik“ – prvý zaoceánsky let v rámci služobnej cesty. Práve teraz pristáli vo Washingtone naši dvaja redaktori (Pavol Rábara a Adam Takáč). Tento týždeň sa zúčastnia na americkom pochode za život, kde sa očakáva okolo trištvrte milióna účastníkov. Ďakujeme priateľom, ktorí nám umožnili túto cestu a pomohli aj s ubytovaním vo Washingtone.

51-ročný vatikanista Andrea Tornielli v tomto rozhovore vysvetľuje, ako došlo ku knižnému rozhovoru s pápežom Františkom o milosrdenstve (kniha vychádza v týchto dňoch v 84 krajinách sveta). Tornielli vraví, že František najskôr váhal, keď mu však poslal okruhy otázok, súhlasil. Kniha vznikla na základe jedného stretnutia v júli minulého roka, po ktorom nasledovala medzi novinárom a pápežom dlhšia výmena mailov aj telefonáty.

Keď Tornielli prišiel na rozhovor bez papiera a pera, ale s tromi nahrávacími prístrojmi, pápež bol vraj prekvapený: „Nemáš nič na písanie?“ a chcel mu hneď podať pero a papier (čo však vatikanista nepotreboval). Pápež Torniellimu tyká, keďže sa poznajú už veľmi dlho a dobre, novinár mu však stále vyká a oslovuje ho „padre“ (otec). Tornielli v rozhovore odpovedal aj na otázku, či je pápež sklamaný z toho, že jeho reformy narážajú na odpor a vlečú sa pomaly: „Nie je sklamaný. Mám dojem, že je to veľký realista. Františkovi je úplne jasné, že veci sa nedajú lámať cez koleno. (...) František na mňa pôsobí dojmom človeka, ktorý sa nenechá zabrzdiť či ovplyvniť nejakým odporom. Spí pokojným spánkom. Ako muž viery vie, že Cirkev vedie Boh.“

Tornielli tiež odmieta kritiku, že tento pápež až príliš zdôrazňuje milosrdenstvo. Podľa neho František neprišiel s ničím novým, stojí v tradícii svojich predchodcov, ktorej len dáva nové slová a dôraz. A už vôbec nie je pravda, že dôrazom na milosrdenstvo stiera rozdiel medzi dobrom a zlom: „Pápež hovorí: Človeku bude odpustené všetko, ak prizná, že potrebuje odpustenie ako hriešnik. Pápež chce, aby čo najviac ľudí pociťovalo Božiu lásku.“

V týchto chvíľach štartuje do vesmíru americká raketa Falcon 9, ktorá na obežnú dráhu Zeme vynesie oceánografickú družicu Jason-3. Falcon 9 je zostrojená súkromnou spoločnosťou SpaceX patriacou Elonovi Muskovi, ktorý okrem iného vyrába aj elektromobily Tesla. SpaceX v máji tohto roku vynesie do vesmíru aj prvú slovenskú družicu skCUBE. 

Dnešný štart Falcon 9 je naplánovaný na 19:42 nášho času, priamy prenos sa dá sledovať na www.nasa.gov alebo www.spacex.com/webcast.

Doplnenie: Prvý stupeň Falconu 9 sa pri návrate na zem nešťastne zničil, keď sa zablokovala jedna pristávacia noha. Raketa však pristávala na malú pohyblivú plošinu umiestnenú na mori a trafila sa úplne presne, a už len to bolo podľa viacerých komentátorov obrovským úspechom. Záznam z pristátia sa dá pozrieť tu.