Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 271 d

Ukrajinský prezident Petro Porošenko chce predložiť do parlamentu návrh na vyhlásenie stanného práva. Dôvodom je incident medzi ukrajinskými a ruskými ľoďami v oblasti Kerčského prielivu medzi Čiernym a Azovským morom. Prielivom prechádza hranica medzi Ukrajinou a Ruskom. 

Ukrajinské námorníctvo v nedeľu oznámilo, že ruské špeciálne jednotky zabavili tri jeho lode, pričom došlo k zraneniu niekoľkých ukrajinských námorníkov. Ukrajisnká strana tvrdí, že o prechode plavidiel Rusko vopred informovala, Rusi tvrdia, že plavidlá vyzvali, aby zastavili, čo neurobili. 

Lodná doprava v prielive je poznačená zlými rusko-ukrajinskými vzťahmi a de facto je pod ruskou kontrolou. Aj keď plavebný režim je upravený zmluvou z roku 2003, ktorá ukrajinským lodiam zabezpečuje voľný prístup do Azovského mora, po vypuknutí rusko - ukrajinského konfliktu ich ruské námorníctvo často podrobuje kontrole. V roku 2018 bolo podľa ukrajinských zdrojov takto kontrolovaných viac ako sto ukrajinských plavidiel. Problémom je aj to, že rusko - ukrajinská hranica v oblasti prielivu nie je dodnes upravená žiadnou bilaterálnou zmluvou. 

Incidentom sa dnes bude zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN. 

Foto: TASR/ AP

Ján Duda pred 272 d

Evanjelium nedele Krista Kráľa (25. 11. 2018) je rozhovorom Ježiša a Piláta a Ježiš sa priznáva, že je kráľom (Jn 18,33-37).

(1) Je to stretnutie dvoch kráľovstiev. Pozemské kráľovstvo, ktoré reprezentuje Pilát, a duchovné, ktoré reprezentuje Ježiš. Ježišovo kráľovstvo „nie je z tohto sveta“, je „večné, vesmírne kráľovstvo, kráľovstvo pravdy a života, svätosti, milosti, spravodlivosti, lásky a pokoja“ (pieseň vďaky, 365).

(2) Pilát súdi a odsúdi Ježiša. Ale Ježiš bez obáv prijíma odsúdenie. Nebojí sa, že smrťou niečo stratí... Takto sa správa skutočný víťaz.

Zrnko duchovnej múdrosti: dôverovať Kristovi znamená neobávať sa!

Požehnanú nedeľu Krista Kráľa prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Kristus Kráľ, detail ikonostasu v Topoľovke

Pavol Rábara pred 273 d

Angažovaní kresťania majú nové ocenenie. Fórum kresťanských inštitúcií (FKI), ktoré združuje takmer 60 inštitúcií, tento týždeň udelilo prvýkrát cenu „Vy ste svetlo sveta“. 

Ako uvádza FKI na svojej webovej stránke, za významný dlhoročný prínos pri vnášaní kresťanských hodnôt do spoločnosti ju získali štyria laureáti. 

Cenu dostali Terézia Lenczová, čestná predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu (SSR), poslankyňa Európskeho parlamentu a súčasná predsedníčka SSR Anna Záborská, ďalej Katarína Hulmanová, bývalá predsedníčka FKI a in memoriam Ladislav Lencz, manžel Terézie. 

„Všetky tri ocenené spája aktívny postoj k rodine. Majú svoje vlastné, ale sa aj dlhodobo angažujú za to, aby v súčasnej spoločnosti fenomén manželstva a rodiny zostal tým, čo zamýšľal Stvoriteľ,“ uvádza FKI s tým, že Ladislavovi Lenczovi je Slovensko okrem iného vďačné za projekt etickej výchovy, ktorá pomáha mladým otvárať sa pre lásku, pre pozitívne, prosociálne hodnoty.

Pavol Rábara pred 274 d

Ak vás zaujímajú témy ako právnická obrana rodiny, života a slobody svedomia či domáce vzdelávanie a právne aspekty pri výchove detí, potom vás možno zaujmú prednášky Patrika Danišku z HFI a Tymoteusza Zycha z organizácie Ordo Iuris.

Budú sa konať najbližší pondelok 26. novembra od 17.00 v bratislavskom Dome Quo Vadis. Hovoriť sa bude aj o Istanbulskom dohovore. 

Podujatie s názvom Ohrozenie rodiny v sekulárnom štáte organizuje Nadácia Slovakia Christiana, vstupné je dobrovoľné. 

Lukáš Krivošík pred 274 d

Hoci Československá ľudová armáda proti nikomu nebojovala, aj tak v jej radoch počas rokov 1964 až 1989 prišlo o život 3 843 ľudí, ďalšie tisíce boli ťažko zranené. Len v posledných dvoch desaťročiach socializmu zomieralo v priemere 140 príslušníkov armády ročne – najčastejšie pri výcviku, dopravných nehodách, neopatrnom narábaní so zbraňou či v dôsledku samovrážd.

Vyplýva to z informácií českého Vojenského historického ústavu, ktoré zverejnil český spravodajský portál INFO.CZ.

Aj keď sa armáda snažila v 70. a 80. rokoch zlepšovať bezpečnostné opatrenia, aby k toľkým úmrtiam nedochádzalo, vysoké „mierové straty“ zaskočili aj historikov. Keďže viac ako dve tretiny vojakov armády socialistického Československa tvorili vojaci základnej vojenskej služby, jeden či dva roky vojenčiny mnohých mladých mužov stáli zbytočne život.

Dnešná česká armáda je, pochopiteľne, menšia. No zúčastňuje sa na zahraničných misiách vo vojnových oblastiach vrátane Afganistanu, kde v auguste boli zabití traja českí vojaci, ďalšieho zastrelili v októbri. Podľa servera INFO.CZ od roku 2004, keď bola v Česku zrušená základná vojenská služba, prišlo v súvislosti s výkonom služby o život 36 českých vojakov z povolania, z toho 15 v zahraničných misiách.

Vojak armády ČR počas spoločného slovensko-českého cvičenia. Ilustračné FOTO: Ivan Majerský – TASR.

Martin Hanus pred 275 d

Predstavte si, že máte v triede spolužiaka Andreja, ktorý patrí k tým menej nadaným, ale jeho rodičia sú sponzormi školy, a tak náš Andrej zastáva funkciu predsedu triedy, nástenkára aj pokladníka.

Jedného dňa učiteľka zistí, že od slova do slova odpísal slohovú prácu od spolužiaka. Andrej najskôr mlčí, cez prestávku sa pokúsi vkradnúť do kabinetu, učiteľka ho však prichytí. On sa vyhovorí, že prácu nechcel vziať, len ju pohladiť a riaditeľ školy po návšteve Andrejových rodičov rozhodne, že Andrej nebude potrestaný a naďalej zostane predsedom triedy, nástenkárom aj pokladníkom.

Lenže tým sa to nekončí. Počas vianočnej besiedky si Andrej vezme mikrofón a pred celou školou sebavedomo vyhlási, že si svoj sloh riadne oddrel, no učiteľka mu chcela zničiť život, hoci odpisovanie je v súlade so školským poriadkom. Študenti burácajú smiechom, riaditeľ a učitelia zahanbene pozerajú do zeme, Andrej sa však nedá zmiasť, obviní Riša, premianta školy a víťaza matematických olympiád, že aj jeho videl odpisovať a ešte k tomu fajčiť na záchode trávu a že on, Andrej, navrhuje vypracovať nový školský poriadok, ktorý bude tvrdo postihovať podvádzanie. Besiedka sa skončí, Andrej ostane predsedom triedy, nástenkárom aj pokladníkom až do mája nasledujúceho roku, keď zmaturuje na samé jednotky a o mesiac ho prijmú na právo.

To nie je študentské sci-fi, niečo podobné sme včera videli v Národnej rade. Andrej Danko sa hrdo prihlásil k tomu, že jeho rigorózna práca je kompilát, ktorý si riadne oddrel v súlade so štandardmi doby, obvinil Richarda Sulíka, že plagiátom a ešte k tomu nezvestným, je v skutočnosti jeho diplomovka (hoci ide o najznámejšiu diplomovku v krajine, v ktorej premiant Sulík navrhol vlastnú daňovú reformu) a aby to všetko nestačilo, Danko ešte iniciatívne navrhol vypracovať novú legislatívu o plagiátorstve, asi nech môžeme trestať skutočných plagiátorov ako Sulík, a nie poctivých kompilátorov ako on.

Od tohto pamätného prejavu prešlo 24 hodín, no stále sa ťažko hľadajú slová, ako ho pomenovať. V každom prípade vieme, že Andrej Danko bude ešte minimálne aj v budúcom roku predsedom Národnej rady, predsedom SNS a pokladníkom na ministerstve obrany.  

Predseda NR SR Andrej Danko predsedal detskému parlamentu a otvoril v priestoroch NR SR simulovanú Hodinu otázok v rámci Detskej Univerzity Komenského, v Bratislave 30. augusta 2016. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Lukáš Krivošík pred 275 d

Minulý týždeň sa v austrálskom senáte diskutovalo o podujatiach, spojených s každoročným Dňom nenarodeného dieťaťa. Národno-liberálny senátor Barry O’Sullivan, ktorý je katolík, sa vyslovil za to, aby aktivistom za potraty nebolo umožnené narúšať priebeh týchto podujatí.

To rozhorčilo Larissu Watersovú, senátorku strany Zelených, ktorá sa pokúsila O’Sullivana zahriaknuť obvyklým argumentom, že ako muž nikdy neporozumie takej ženskej záležitosti, akou je potrat. Dodala tiež, že senátor má svoje „ruky a ružence dať preč z jej vaječníkov“, čo neskôr stiahla, lebo nechcela útočiť na senátorovu vieru.

„Dnes vyhlásim svoj rod, keďže môžem, že som žena, a potom na mňa nebudete môcť ďalej útočiť,“ reagoval senátor O’Sullivan. Jeho vyhlásenie sa za ženu, aby mohol slobodne vyjadriť svoj názor na potraty, široko zarezonovalo v médiách. O jeho prípade informoval napríklad britský The Catholic Herald.

Úprava umelého ukončenia tehotenstva sa v Austrálii líši štát od štátu. Napríklad v Queenslande, odkiaľ pochádza O’Sullivan i Watersová, bude od 3. decembra umelý potrat na požiadanie legálny až do 22. týždňa tehotenstva a s lekárskym súhlasom aj neskôr. Navyše, zákon stanovuje okolo potratových kliník 150-metrovú „bezpečnú zónu“, aby protestujúci náhodou nemohli nikomu brániť v prístupe.

Pre porovnanie, na Slovensku je umelé ukončenie tehotenstva legálne len do 12. týždňa, respektíve do 24. týždňa v prípade genetického poškodenia plodu či hrozby vážnych následkov pre zdravie ženy.

Barry O’Sullivan, ktorý v minulosti hlasoval aj proti zväzkom osôb rovnakého pohlavia, varuje, že voľné austrálske potratové zákony vytvárajú široký priestor pre uskutočňovanie potratov v neskorých štádiách tehotenstva, keď by dieťa už dokonca prežilo samo mimo tela matky.

Zasadacia sála senátu, hornej komory austrálskeho parlamentu, Canberra, Austrália. Ilustračné FOTO – JJ Harrison/Wikimedia Commons

Jaroslav Daniška pred 276 d

Parlament dnes rokuje o odvolávaní predsedu parlamentu Andreja Danka. Odvolávanie zdôvodnila Lucia Ďuriš-Nicholsonová, dôvodom má byť Dankov pokus utajovať opísanú rigoróznu prácu. Danko sa následne bránil rôznymi útokmi na opozíciu, bolo to trápenie a strápňovanie, ukážka: „Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce a môže byť robená aj metódou kompilácie.“ Bravó, majstre, Satinský by to nepovedal lepšie.

Čo to dnes Danko vlastne bráni? Povesť ani meno nie, ukázal predsa, že nevie ani podvádzať.

Jeden falošný JUDr. by nás nemal uvrhnúť do pokrytectva, najmä ak celý tento biznis model vyniesol majetok mnohým politikom, ktorí garantovali pochybné školy, netvárme sa ani, že sa to týka iba postkomunistického tábora, pretože sa to rovnako týka aj vysokoškolského prostredia, ktoré rado skloňuje kresťanstvo, za pozornosť by stáli aj diplomové a iné práce našich novinárov, všakže.

Od rána ale myslím na niektorých poslancov z klubu Most-Híd, ktorých kedysi doviedol do parlamentu Radoslav Procházka, prípadne boli (sú) Bugárovými Slovákmi, prípadne niekedy učili alebo plánujú učiť (napríklad taká docentka Bašistová). Čo si asi myslia, v tom hluku všetkej tej trápnosti? Odkedy odišiel do opozície poslanec Maďarič, každé meranie dôvery/nedôvery vláde a vládnej koalícii je najmä o nich.

PS: Most neskôr po napísaní tejto glosy oznámil, že jeho poslanci sa nezúčastnia hlasovania. Na hodnotení situácie to nemení nič. Most-Híd len ukazuje, že dozrel na niekdajšiu veľkú politiku historickej SNS, keď je najhoršie, vyhlási pasivitu.

Foto: Jakub Kotian/TASR

Jaroslav Daniška pred 276 d

V Prahe sa dejú fascinujúce veci, ČSSD sa dnes rozhoduje, aké stanovisko zaujme k Babišovej kauze a svojej ďalšej účasti vo vláde, presnejšie či mu v piatok vysloví nedôveru alebo čo za vyslovenie dôvery získa. Komunisti o niečom podobnom rozhodli včera (Babiš má ich dôveru, podporu chcú zobchodovať). Zaujímavé na tom je, že v priamom prenose môžeme sledovať proces, ako vedenia týchto strán likvidujú svoje vlastné strany.

ČSSD je rozhádaná a rozdelená, jej pražská organizácia (Poche) chce odchod premiéra alebo rezignáciu vlastných ministrov, predseda Hamáček chce vládu bez Babiša, Zimola a všetci, čo hrajú na podporu Zemana, chcú podržať aj Babiša, niektorí chcú za podporu Babiša v piatkovom vyslovení dôvery ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré spadá česká prokuratúra, ktoré by sa však zrejme báli využiť na konflikt s Babišom. 

Zdá sa, že nech už sa rozhodne táto stará strana akokoľvek, doplatí na to – tak vyzerá dôsledok celého radu chýb a dlhodobého nesuverénneho postoja. Jednotliví aktéri menia postoje, tí, čo boli včera za vládu s Babišom, chcú dnes jeho odchod, tí, ktorí viedli kampaň proti Babišovi pred voľbami, mlčia a želajú si, nech je už sobota.

Tak nejako majú vyzerať konce. Nečudoval by som sa, keby výsledkom Babišovho pôsobenia v politike bol o. i. pád ČSSD a KSČM pod 5 percent. 

Ilustračné foto: A. Babiš/FB

Martin Hanus pred 276 d

Migračný pakt, o ktorom sme podrobnejšie písali minulý týždeň, sa stal medzičasom najhorúcejšou politickou témou na Slovensku, kde Smer prichádza o svojho prezidentského favorita, ale aj v Nemecku, kde sa aj na postoji k tomuto paktu láme, kto bude v decembri po Angele Merkelovej novým lídrom CDU.

38-ročný minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý má zatiaľ v súťaži o Merkelovej nástupcu menšie šance než Annegret Kramp-Karrenbauer a Friedrich Merz, vyhlásil, že schválenie Migračného paktu treba pozdržať, pretože sa o ňom ešte musí diskutovať na volebnom sneme CDU. Spahn je už od roku 2015 kritikom Merkelovej utečeneckej politiky a teraz chce využiť vlnu, ktorá sa zdvihla proti paktu v základni CDU. Niektoré lokálne zväzy CDU, najmä vo východnom Nemecku, žiadajú Merkelovej vládu, aby pakt nepodpisovala. Spahn argumentuje, že CDU túto tému nemôže prenechať pravicovým populistom, ale má sama reagovať na obavy, ktoré sa šíria medzi občanmi.

Spahnov problém je, že sám sa k paktu zatiaľ nijako meritórne nevyjadruje, nehovorí, či je za alebo proti. Očividne taktizuje, aby si medzi delegátmi snemu získal na svoju stranu všetkých odporcov paktu a zároveň si neodstrašil ani časť promerkelovského krídla. No táto jeho chytráckosť je až príliš priehľadná a môže napokon iritovať jedných aj druhých. 

Lenže podobný problém ako Spahn majú aj prívrženci Migračného paktu na čele s Merkelovou, ktorí Nemcov nevedia presvedčiť, načo je vlastne tento pakt dobrý. Podľa ich argumentov to často vyzerá tak, že ho treba prijať len ako symbolickú súčasť kultúrnej vojny s AfD, ktorá o ňom tvrdí bludy (a tá o ňom naozaj tvrdí aj bludy) a že sa aj tak ničoho netreba báť, pretože pakt je právne nezáväzný. Z takejto obrany paktu však zvádza k podozreniu, že vlastne aj jeho prívrženci pripúšťajú, že ten pakt nie je celkom podarené dielo, len sa tým netreba trápiť, lebo aj tak je nezáväzný.    

Nemecký denník Der Tagesspiegel sa chcel preto bližšie pozrieť, ako nemeckí diplomati o tomto pakte vyjednávali počas minulých mesiacov, čo boli ich námietky a ktoré z nich prešli či neprešli. Nedozvedeli sa nič podstatné, ministerstvo zahraničia len oznámilo, že „početné prvky, ktoré sú v nemeckom záujme“, sa nepresadili a niekde sa museli prijať „ústupky“. 

Denník toto tajnostkárstvo kritizuje a ďalej uvádza, že o pakte sa dokopy rokovalo v šiestich kolách, z ktorých vzišlo kompromisné znenie. Tie kompromisy však boli čudesné: kým prvé znenie navrhovalo vetu, podľa ktorej signatárske štáty uznávajú, že migrácia v dnešnom globalizovanom svete „môže byť“ zdrojom blahobytu, inovácie a udržateľného rozvoja, v konečnom znení sa kategoricky tvrdí, že migrácia „je“ zdrojom blahobytu atď. V akej slonovinovej veži sa dolaďovali takéto „kompromisy“?

V tejto diskusii o nevyváženom, no najmä zbytočnom Marakéšskom pakte ide, samozrejme, najmä o symboly. No kým kritici paktu o jeho dosahu neraz uletene fabulujú, jeho prívrženci nevedia uviesť žiaden poriadny pozitívny dôvod, prečo ho vlastne potrebujeme. Zatiaľ čo v niektorých európskych krajinách kypia vášne, akoby išlo o podobu zajtrajšej Európy.

Foto: Protiimigrantskí demonštranti vo východonemeckom Chemnitzi protestujú proti kancelárke aj takýmito vlajkami. TASR/AP.