Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 391 d

Poľsko si v nedeľu pripomenulo 100. výročie nezávislosti, vo Varšave sa konala vojenská prehliadka, rad koncertov, diskusií, a najmä masový pochod nezávislosti, centrálna téma osláv.

Pozornosť bola vyššia kvôli minuloročnému pochodu, kde sa okrem väčšiny účastníkov zúčastnila aj hlučná radikálna menšina, v Poľsku označovaná za národovcov, občas fašizujúcich. Problémom minulého roka boli aj vystupujúci (a teda aj organizátori), napr. zástupca kotlebovcov, ktorí dostali priestor na pódiu.

Reakcia mala tento rok dve podoby: Hanna Gronkiewicz-Walz, bývalá primátorka Varšavy, a niektorí ďalší navrhli pochod vo Varšave a ďalších mestách zakázať. Reakciou boli diskusie o slobode slova, o primeranosti kroku, ak drvivá väčšina pochodujúcich nemá s radikálmi nič spoločné.

Vláda na to išla inak a pochod sa pokúsila ovládnuť, organizačne aj obsahom, všetkých vyzvali, aby mali iba štátne vlajky, dali mu dokonca nový názov „Pre Teba, Poľsko“. Rečnil prezident Duda, prítomný bol premiér, vláda, elita štátu. Vyvolalo to iný problém, ktorý nešťastne zvýraznil sám prezident Duda: V prejave k storočnici hovoril o spájaní odlišných prúdov v politike, ako idea suverenity spojila pred sto rokmi aj takých oponentov, ako boli Piłsudski, Dmowski, Paderewski, Daszyński či Witos. Lenže on sám, keď vítal mnohých prítomných čelných politikov, tak prezidenta EÚ a bývalého premiéra Donalda Tuska opomenul. Nestál dokonca ani na viditeľnom mieste, čo je dosť trápne. Ani v prejave Duda nezaujal myšlienkou, ktorou by prekročil hranice vlastného tábora.

Samotný pochod bol masový, prišlo asi 250-tisíc ľudí, farbu mu dodali dymovnice futbalových fanúšikov. Radikálov bola menšina, držali však spolu, skandovali viacero vulgárnych hesiel, hádzali sa petardy na pozície polície, ktorá sa ich snažila po pochode izolovať.

Vládnej pravici sa teda podaril dištanc od radikálov, nepodarilo sa ale tému nejako pozitívne atraktívne uchopiť. Skrátka priveľa politiky a málo umenia. Prítomní neboli žiadni významní zahraniční hostia (Varšavu zatienil Paríž, kde sa konal Macronov špeciálny summit k 100. výročiu konca Prvej svetovej vojny).

Pozornosť ešte vyvolali tri veci: Správanie Donalda Tuska, ktorý demonštroval jednotu so svojím oponentom v Občianskej platforme a jej momentálnym predsedom Schetynom, keď dali spolu kvety k pomníku Pilsudského, Tusk hovoril o tom, ako sa treba pričiniť o nezávilosť krajiny. Po druhé, na centrálnom Pilsudského námestí bol odhalený pamätník Lecha Kaczynského a po tretie, prezident Duda podpísal deklaratórny dokument, ktorý hovorí o vybudovaní Saského paláca na tomto námestí, ktorý v roku 1944 totálne zničili Nemci. Mal by slúžiť verejnosti.

Na záver ešte dve poznámky. Poľských sto rokov obnovenia nezávislosti je v skutočnosti výročím polovičným, pretože Poľsko nebolo minimálne počas vojny a následného komunizmu nezávislým štátom, ak spočítame roky tzv. druhej (21) a tretej (29) republiky, je to polstoročie.

Po druhé, je príznačné, ako Poliaci oslavujú vlastnú štátnosť. Tam, kde sa u nás alebo v Prahe hovorí o vzniku štátu, hovoria Poliaci o nezávislosti. Dáva to iný akcent téme, u nás je viac spojená s charakterom režimu (platí to pozitívne aj negatívne, ako napr. v prípade Slovenského štátu), v Poľsku ide viac o suverenitu, tzn. nezasahovanie iných, sloboda je skrátka v Poľsku to, keď rozhodujú o sebe sami.

Mimochodom, bodoval aj náš prezident Kiska, ktorý cez twitter nahovoril pozdrav v poľštine, čo bolo priaznivo ocenené.

Ak chcete poľskému 100. výročiu venovať jednu minútu, pustite si klip, ktorého postavou je Mel Gibson. Na rozdiel od oficiálnych osláv sa podaril.

Foto: FB

Pavol Rábara pred 392 d

Na komunálnych voľbách sa mala odraziť aj téma hazardu, ktorá bola silno prítomná najmä v Bratislave, kde napriek petícii s viac ako 130-tisícmi podpisov Bratislavčanov časť mestských poslancov zákaz herní nepodporila.

Občianski aktivisti z Iniciatívy Zastavme hazard a Aliancie za rodinu už stihli pripraviť analýzu toho, ako obstáli v sobotných voľbách kandidáti z pohľadu hlasovania o hazarde.  

„Poslanci, ktorí hlasovali za zákaz hazardu, mali dvojnásobnú úspešnosť vo voľbách,“ vyhlásil Peter Beňa z Iniciatívy Zastavme hazard. 

Ako ďalej uvádza, zo 45 mestských poslancov opätovne kandidovalo 38. Zákaz hazardu podporilo 22 z kandidujúcich poslancov a získali 15 mandátov s úspešnosťou 68 percent. 

Starostami mestských častí sa stali štyria mestskí poslanci, ktorí podporili zákaz hazardu, s úspešnosťou 50 percent (kandidovalo ich osem za starostov). 

„Na druhej strane voliči odmietli mnohých poslancov, ktorí odignorovali voličov a zákaz hazardu v marci 2017 nepodporili. Napriek finančne veľkým kampaniam neboli zvolení za poslancov Martin Borguľa, Ľudmila Farkašovská, Oliver Kríž, Peter Hanulík, Marián Greksa, Vladimír Bajan, Milan Černý, Slavomír Drozd, Iveta Hanulíková, Radoslav Olekšák ani Roman Weinštuk,“ konštatuje Beňa. 

Zo 16 poslancov, ktorí zákaz hazardu nepodporili, získali mandát len piati pri úspešnosti 31 percent, pričom z desiatich kandidátov na starostov boli zvolení len dvaja. „Bojovať proti vôli občanov sa nevyplatilo,“ dodáva Beňa. 

Aktivisti proti hazardu spustili pred komunálnymi voľbami informačnú kampaň na stránke www.zradili.com, na ktorej si Bratislavčania mohli pozrieť, ako ich mestskí poslanci hlasovali pri zákaze hazardu. 

Pripravili aj facebookovú kampaň, ktorá podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu odkazovala na ich webovú stránku a napriek predvolebnému pretlaku zasiahla viac ako 215 000 Bratislavčanov. „Bratislavské noviny, ktoré boli doručené do každej domácnosti, obsahovali zoznam kandidátov, ktorí nehlasovali za zákaz hazardu. Tento zoznam poslancov mohli Bratislavčania vidieť aj na veľkom bigboarde,“ pripomína Chromík. 

Zvolený primátor Matúš Vallo v jednej z posledných predvolebných diskusií prisľúbil, že zabojuje za zmenu zákona, aby z Bratislavy zmizli herne a ostalo maximálne jedno kasíno so živými hrami pre turistov a bohatých Bratislavčanov. „Prajeme mu, aby v prvej vážnej skúške, ktorá ho čaká pri snahe zmeniť zákon o hazardných hrách, obstál,“ dodáva aktivista Matej Perašín. 

Súčasťou informačnej kampane pred voľbami bola aj Deklarácia Zastavme hazard, v ktorej kandidáti prisľúbili voličom, že podporia zákaz hazardu vo svojom meste či obci. Deklaráciu podpísal napríklad novozvolený košický primátor Jaroslav Polaček, starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová či starostka Miroslava Szitová zo Smižian. 

Foto: Tlačovka bratislavských mestských poslancov k téme hazardu z februára 2017. Zľava poslanci Martin Borguľa, Marián Greksa, Slavomír Drozd, Martin Chren a Iveta Hanulíková. Chrena zvolili za starostu Ružinova, ostatní mandát poslanca v mestskom zastupiteľstve neobhájili. Borguľa kandidoval neúspešne aj za starostu Starého Mesta. FOTO TASR – Michal Svítok

Ján Duda pred 392 d

Evanjelium 32. nedele v cezročnom období (11. 11. 2018) je o vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dve drobné mince (Mk 12,38-44).

(1) Vdova je vo Svätom písme synonymom chudoby a sociálnej neistoty (G. Ravasi, 268). Stratila svojho manžela, ktorý ju chránil a dával istotu, preto sa jej osudu ujal Boh. Ak by jej niekto ublížil, tomu Boh sľubuje, že jeho žena sa stane vdovou a jeho deti sirotami (porov. Ex 22,21-22).

(2) Pomoc vdovám a sirotám sa považovala za prejav skutočnej nábožnosti, vysvetľuje apoštol Jakub (Jak 1,27). A apoštol sv. Pavol dáva vdovám dôležité postavenie pri charitatívnej činnosti v prvokresťanských náboženských komunitách (1Tim 5,3-16). Pomáhať núdznym je nielen ľudskou, ale najmä náboženskou službou. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: devocionalesicplv.blogspot.com

Lukáš Krivošík pred 393 d

Osem rokov trvalo, kým sa pakistanská kresťanka Asia Bibi dostala z väzenia. Teraz sa diskutuje o možnom azyle pre ňu v niektorej západnej krajine. Nech už táto statočná žena skončí kdekoľvek, zrejme to nebude Spojené kráľovstvo, aj keď jej manžel vyzval britskú premiérku, aby im pomohla.

Ako informovala britská mutácia internetového webu Huffington Post, podľa aktivistov, ktorí s britskou vládou o osude Asie Bibi jednajú, má Londýn obavu, že jej prichýlenie v Spojenom kráľovstve by viedlo k nepokojom medzi „niektorými zložkami spoločnosti“. Podobne by sa mohli britské ambasády po celom svete stať terčom islamistických teroristov.

V Spojenom kráľovstve žije pakistanská menšina, ktorá má viac ako milión príslušníkov. Väčšinou sú moslimského vierovyznania. V samotnom Pakistane viedlo oslobodenie Asie Bibi k masovým protestom a nepokojom zo strany islamistov.

Asia Bibi. FOTO – TASR/AP

Adam Takáč pred 395 d

Profesor filozofie Nicholas Meriwether z univerzity v americkom Ohiu čelí obvineniu. Svojho študenta, ktorý sa označuje za ženu, odmieta oslovovať ženskými zámenami a osloveniami.

Univerzita ho písomne napomenula s tým, že svojím správaním vytvára nepriateľské prostredie, a ak ho nezmení, hrozia mu ďalšie sankcie. Na facebooku o tom informuje Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku.

Profesor študentovi ponúkol, že ho bude oslovovať iba krstným menom alebo iba priezviskom. Ten však kompromis odmietol a naďalej trvá na tom, že ho má Meriwether označovať ženskými zámenami.

„Nejde len o zámeno, ide tu o schvaľovanie ideológie. Univerzita uprednostňuje určité presvedčenie a chce prinútiť doktora Meriwethera, aby ustúpil a podporoval ho. To nie je ani zákonné, ani v súlade s ústavou, ako ním nie je ani postup univerzity, ktorá celú vec dostala až do tohto bodu. Žiadame súd, aby nariadil univerzite rešpektovať slobodu profesora,“ uviedol právnik Tyson Langhofer z organizácie Alliance Defending Freedom na ochranu náboženskej slobody, ktorá podala žalobu na ochranu práv Meriwethera.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 395 d

Prezident Trump využil povolebný deň na dve veci, po prvé, aby donútil rezignovať ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa, muža, ktorý mal vlastný názor, ale patril k lojálnym Trumpovým podporovateľom, nie kvôli osobe prezidenta, ale kvôli témam, ktoré si Trump osvojil. Osobitne tvrdému prístupu k imigrácii a ochrane hranice s Mexikom. Preto tento krok vyvoláva pohoršenie na konzervatívnej pravici. Trump bol k nemu podozrievavý kvôli jeho stanovisku v téme vyšetrovania ruskej intervencie a údajných liniek na Rusko, čo zase viac zaujíma liberálne médiá. Zhrnutie dôvodov si možno prečítať v texte, ktorý píše James Antlle III.

Druhá vec, ktorú Trump urobil deň po, bol útok na redaktora CNN, ktorý mu chcel položiť otázku na oficiálnej tlačovke, novinár bol nástojčivý, Trump ho vyzval, aby si sadol, odmietol mu odpovedať, neskôr mu odobrali novinársku registráciu platnú pre Biely dom. Je to trochu degaullovské, trochu ficovské, Trump s liberálnymi novinármi bojuje účelovo, aby ich stranícky zafarbil, na druhej strane, americkí novinári sa tak často aj sami správajú, myslím, že situácia je horšia ako u nás. Vďaka tomu majú médiá hlavného prúdu ďalšiu tému, ktorou ilustrujú, že Trump je nervózny a voľby prehral, čo, samozrejme, nie je celkom pravda.

K včerajšiemu textu o výsledkoch treba ešte dopovedať niekoľko čísel. Senátne voľby v Montane napokon tesne vyhral John Tester (demokrat), Nevadu Jacky Rosenová (demokratka), Arizonu Marta McSallyová (republikánka), Florida sa prepočítava, keďže výsledok bol tesnejší ako pol percentuálneho bodu, plus sa čaká na dopočítanie hlasov z cudziny (vojaci a podobne), ale náskok republikána Scotta je vyše 30-tisíc hlasov, takže Floridu zrejme získajú republikáni.

Lukáš Obšitník pred 396 d

Vo štvrtok sa v Bratislave zídu prominentní hostia – Pavel Litvinov, Joanna Helander a Zoltán Bíró. Všetci sa v roku 1968 zúčastnili na protestoch proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo boli vo svojich štátoch tvrdo stíhaní.

Sovietsky disident Pavel Litvinov bol účastníkom protestu na Červenom námestí v Moskve, umelecká fotografka Joanna Helander ​v Krakove a Zoltán Bíró v Budapešti. Litvinova spolu s ďalšími siedmimi protestujúcimi na moskovskom námestí po pár minútach napadli príslušníci KGB a zavreli. Litvinov bol za protest odsúdený na päť rokov vyhnanstva na Sibíri, kde pracoval v baniach ako elektrikár. Neskôr emigroval do USA a venoval sa akademickej činnosti.

Ich diskusia sa začína o 17.00 hod. v Novej Cvernovke (Račianska 78, Bratislava), bude súčasťou vernisáže výstavy Za vašu a našu slobodu. Moderátorom diskusie bude Martin Hanus. Podujatie sa koná v rámci Festivalu slobody, ktorý tento týždeň v Bratislave organizuje Ústav pamäti národa. Viac o udalosti a profily jednotlivých hostí nájdete na internetovej stránke festivalu. Vstup na podujatie je voľný.

Foto: zľava Pavel Litvinov, Joanna Helander a Zoltán Bíró (zdroj: festivalslobody.sk)

Jaroslav Daniška pred 396 d

Včera som mal spolu s Veronikou Hliničanovou možnosť moderovať neobvyklú diskusiu: so štyrmi hlavnými favoritmi na primátora Bratislavy o sociálnych témach. Hovorilo sa o témach periférie, niekedy tej z okraja mesta, niekedy tej z centra mesta: o ľuďoch bez domova, tých, ktorí im chcú pomáhať, o hazarde a herniach, aj detských herniach, minulosti aj budúcnosti hazardu, o drogách či striptízbaroch. Diskusiu zorganizovalo Spoločenstvo L. Hanusa spolu s Nocľahárňou sv. Vincenta de Paul.

Mal som pocit mimoriadnej vecnosti a užitočnosti, neviem, či sa v inom hlavnom meste podarilo niečo podobné. Boli sme na okraji mesta, na chodbe bolo cítiť pach nocľahárne, otázky kládli experti venujúci sa téme aj bezdomovci, názory kandidátov komentovali ľudia, pre ktorých je starosť o sociálne odkázaných povolaním. Problémy a sumy, o ktorých sa hovorilo, boli prekvapivo drobné, konkrétne.

Mal som pocit, že problémy boli ohmatané, pomenované. Padlo viacero konkrétnych prísľubov, ako chcú lobovať za znenie zákona o hazarde, ktorý ide do druhého čítania, ako sa zvýšia dotácie na podobné zariadenia aj mzdy ľudí, ktorí tam pracujú, a mnoho ďalších vecí, bolo by dobre, aby ich naplnenie ľudia z tretieho sektora odsledovali. Mal som aj dobrý dojem z kandidátov, boli sústredení na tému, počúvali publikum, odpovedali. A zapisovali si.

Najsilnejší moment diskusie bol, keď sa postavil starší príjemne vystupujúci muž a predstavil sa ako bezdomovec. A porozprával o svojich dennodenných problémoch, napr. o tom, že im chýba skrinka, kde by si cez deň mohli odložiť veci, keďže z nocľahárne musia ráno odísť a veci si zobrať. Alebo problém inej ženy, ktorá upozornila, že bezdomovcom chýba domov dôchodcov, že staroba a choroba je hrozba.

Myslím, že diskusia ukázala, že medzi kandidátmi sú v týchto témach dôležité rozdiely, inde majú prekvapivo totožný program (hazard). Ak sú pre vás sociálne témy dôležité, oplatí sa diskusiu si pozrieť, jej záznam nájdete tu.

Na záver ešte jedna poznámka. Bratislava má šťastie, že v oblasti sociálnej pomoci odkázaným sa tak často venujú veriaci ľudia, mal som počas diskusie dojem, že ich prístup je v porovnaní s niektorými aktivistami dosť iný, neideologický. Nie je to samozrejmosť, treba si to vážiť.

Foto: Juraj Chorvatovič/BHD, SLH

Gabriel Hunčaga pred 396 d

Džihádisti zo Somálska, ktorí sa usilujú o založenie Veľkosomálskej moslimskej ríše, ešte koncom októbra vo východoetiópskej provincii Harar opätovne atakovali kresťanské ciele. Tentoraz si za obeť vybrali dvojitý (spoločný mužský aj ženský) kláštor Debre Wogag Asebot.

Ako informovala vo Viedni sídliaca nadácia pre východné cirkvi Pro Oriente, už niekoľko týždňov je kláštor terčom ostreľovania. Popritom sú mníšky aj mnísi z reproduktorov vyzývaní, aby miesto opustili. Opát a opátka sa obrátili o pomoc na centrálnu vládu v Adis Abebe, ako aj na miestne autority v hlavnom meste provincie v Jogjige.

Kláštor má pre etiópskych kresťanov veľký symbolický a historický význam. Založil ho už v 12. storočí koptský svätec Abba Samuel. V 16. storočí padol prvýkrát za obeť násilnej islamizácii krajiny, na ktorej čele stál vojvodca Ahmed Granj. Na prelome 19. a 20. storočia ho obnovil mních Memher Gebre Medhin. V týchto dňoch čelí druhému pokusu islamistov o zničenie a spolu s ostatnými kresťanmi na východe Etiópie sa sotva dokáže ubrániť čoraz viac silnejúcim násilnostiam zo strany moslimských extrémistov.

Okrem toho sa v piatok 2. novembra stala v Hornom Egypte terčom atentátu islamistov, ktorí sa hlásia k IS, skupina koptských pútnikov v provincii Minya, kde sa až 40 % obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Najmenej sedem z nich zahynulo a 19 utrpelo zranenia. Koptský pápež Tawadros II. pri tejto smutnej príležitosti adresoval veriacim videoposolstvo, v ktorom povzbudil kresťanov k jednote. Kresťanom kondoloval aj egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí a v telefonickom rozhovore s Tawadrosom II. sa vyjadril, že je z udalosti „hlboko zarmútený“.

Foto: Koptskí kresťania z Etiópie a Eritrey, zdroj: flickr.com

Martin Hanus pred 397 d

Z Migračného paktu OSN, ktorý by mal byť podpísaný v decembri v Marakéši, sa napokon stáva veľká európska téma. Na Slovensku sa proti nemu zatiaľ postavili SNS a Sme rodina – k nevôli ministra Lajčáka a premiéra Pellegriniho, ktorí ho hája slovami, že je politicky nezáväzný a národné štáty do ničoho nenúti.

Medzičasom jeho podpis už odmietlo viacero krajín ako USA, Maďarsko, Poľsko či Rakúsko. Kancelár Sebastian Kurz vyhlásil, že jeho krajina sa naďalej hlási k multilateralizmu, problém je však v obsahu paktu: „Nemôžem sedem rokov tvrdiť, aby sa rozlišovalo medzi tým, keď niekto žiada ochranu, a tým, keď niekto žiada lepší život, a potom súhlasiť s paktom, ktorý takéto rozlíšenie neobsahuje.“ Kurz sa tiež obáva, že aj napriek právnej nezáväznosti paktu by sa mohlo v budúcnosti stať, že by sa na jeho obsah odvolávali súdy a spochybnili tak súčasný politický konsenzus v jednotlivých štátoch.

Táto debata sa preniesla aj do Nemecka, kde viacerí vrcholní politici Merkelovej CDU rovnako požadujú, aby Nemecko odmietlo pakt s OSN, pretože v ňom chýba rozlíšenie medzi pracovnými migrantmi a utečencami (akoby všetci boli len migranti). Medzi kritikov paktu sa zaradil aj Jens Spahn, minister zdravotníctva, ktorý by v decembri rád vystriedal Merkelovú na čele CDU. 

Samotná diskusia okolo paktu ukazuje, ako sa po roku 2015 zmenila atmosféra: pred týmto rokom by podobný dokument OSN nevyvolal žiadnu pozornosť, dnes je z neho vysoko konfliktná téma. A v prípade Rakúska či Nemecka je zaujímavé, že ju medzi prvými otvárajú politici establišmentu (ÖVP a CDU) ešte predtým, než si ju stihli osvojiť protimigrantské strany ako FPÖ či AfD. 

Predseda Európskej rady Donald Tusk (vľavo) sa rozpráva s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom (uprostred) a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom (vpravo) počas rokovania za okrúhlym stolom na summite EÚ v Bruseli 17. októbra 2018, AP Photo/Alastair Grant.