Pakistanská kresťanka Asia Bibi stále nie je na slobode. Hoci Najvyšší súd v stredu rozhodol o jej prepustení a zvrátil tak rozsudok, podľa ktorého bola odsúdená na trest smrti za urážku Mohameda, matka piatich detí je ešte vo väzení.

Podľa najnovších správ požiadal islamský náboženský sudca voči rozhodnutiu odvolanie. Najvyšší súd ho akceptoval, informuje Vatican News.

Odvolanie prišlo po niekoľkodňových protestoch radikálnych islamistov, ktorí naďalej požadujú Asiinu smrť a chcú zabrániť jej odchodu z krajiny. 

Zakladateľ Združenia pakistanských kresťanov v Taliansku pre Vatican News povedal, že odvolanie voči rozhodnutiu súdu ešte neznamená, že by mala byť Asia opäť zadržaná.

V sobotu popoludní BBC informovala, že právnik kresťanky Saif Mulook utiekol z Pakistanu, pretože sa obával o svoj život. Podľa vlastných slov však chce naďalej bojovať za jej oslobodenie.

Ako informuje agentúra AP, Asiina rodina očakávala prepustenie už vo štvrtok. Jej manžel sa už v polovici októbra vrátil z Británie a čakal, kedy budú môcť spoločne odletieť z Pakistanu. 

Oddnes až do 8. novembra sa budú mnohí katolícki veriaci na cintorínoch modliť za svojich blízkych zosnulých, čo je spojené s možnosťou získať odpustky pre duše v očistci. Viedeň, konkrétne jej Ústredný cintorín (Zentralfriedhof), ponúka príležitosť spojiť túto duchovnú aktivitu s nevšedným zážitkom v tichom a podmanivom prostredí. S rozlohou takmer 2,5 km² je to po Ohlsdorf Friedhof v Hamburgu druhý najväčší funkčný cintorín v Európe. Od roku 1874, keď bol otvorený, sa stal miestom posledného odpočinku viac ako 2 miliónov ľudí. Dnes sa tam nachádza asi 330 000 hrobov.

Cintorín sa nachádza v mestskom obvode Simmering. Delí sa do sekcií podľa vierovyznaní a konfesionálnej príslušnosti. Obzvlášť mimoriadna atmosféra sa dá zažiť v starej židovskej časti. Tisíce hrobov, o ktoré sa po druhej svetovej vojne už nemal kto postarať, splývajú s prírodou a v každom ročnom období poskytujú fascinujúce scenérie. Nie je nič nezvyčajné, ak tu počas prechádzky natrafíte na sovy, veveričky, zajace či dokonca srnky.

Architektonickou dominantou cintorína je dodnes asi najväčšia cintorínska „kaplnka“ na svete, arkádami obklopený kostol sv. Karola Boromejského, postavený v ukážkovom Jugendstile. Miestni ho poznajú ako Luegerkirche, podľa viedenského starostu Karla Luegera, počas ktorého úradu sa svätyňa v roku 1908 začala stavať. Okrem neho sú na cintoríne ešte evanjelický kostol a kostolík ruskej pravoslávnej cirkvi.

Popri množstve pozoruhodných náhrobkov a hrobov známych osobností, patrí medzi najväčšie zaujímavosti areálu ojedinelé múzeum pochovávania (Bestattungsmuseum). Nachádza sa asi 100 metrov od hlavného vchodu oproti bráne č. 2 a poskytuje výbornú prezentáciu histórie viedenskej pohrebnej etikety. Tým, že je pomerne malé a jeho prehliadka nezaberie veľa času, odporúčam zvoliť poradie najskôr múzeum a potom samotný cintorín.   

Zentralfriedhof je 2. novembra otvorený od 7:00 do 18:00 a od 3. novembra od 8:00 do 17:00. Vstup je voľný a všetky dôležité informácie získa návštevník na Infopointe hneď pri hlavnom vchode. Z Hauptbahnhofu sa k nemu dá dostať električkou č. 6 alebo z centra mesta od zastávky Oper-Karlsplatz električkou č. 71. Navštíviť tento cintorín počas týždňa modlitieb za zosnulých je silný duchovný zážitok, podčiarknutý ovzduším pominuteľnosti a ohraničenosti ľudského života. Popri tom poskytuje pestré možnosti, ako sa oboznámiť s odlišnými pohrebnými tradíciami.

Foto: Sigrid Thanner

Na knižnom trhu sa objavila nenápadná, ale zaujímavá kniha o samizdate. V podstate ide o prvý diel viaczväzkového diela predstavujúceho najdôležitejšie tituly slovenského samizdatu, prvý diel je venovaný Hlasu Slovenska, ktorý vychádzal v rokoch 1988-1989, prvé číslo vyšlo v marci 1988, krátko pred Sviečkovou demonštráciou. Dôležitou postavou Hlasu Slovenska bol neskorší federálny generálny prokurátor Martin Lauko, dodnes pracuje na slovenskej prokuratúre, ktorý predtým opustil náboženskejší titul Náboženstvo a súčasnosť a začal s Hlasom a ktorý sa tiež zaslúžil o vydanie knihy (je aj jej spoluautorom). 

Hlas bol samizdat, ktorý považoval za svoje národné témy, pritom sa hlásil k čs. orientácii (s pomlčkou), ale zároveň hľadal hranicu, kde je a kde už nie je oprávnená kritika prezidenta Tisu, preto je aj po 30 rokoch zaujímavé sledovať, ako sa to autorom viac či menej darilo. Do časopisu prispievali napr. Ján Čarnogurský či František Mikloško, ktorí však vydávali vlastné samizdaty, Hana Ponická, tajný biskup Korec a Laukovci preberali aj staršie texty, napríklad v čísle venovanom pamiatke M. R. Štefánika text od F. X. Šaldu.

Úvod k prvému dielu tvorí štúdia Roberta Letza, ktorá ponúka prehľad samizdatovej tvorby na Slovensku od roku 1948. Je dobre, že samizdat má po svojej webovej stránke, ktorú zriadil a prevádzkuje Ján Šimulčík, aj knižnú edíciu. Trochu škoda je, že k tvorbe sa už nepristupuje viac kriticky, napríklad porovnaním rôznych samizdatov u nás či porovnaní úrovne samizdatu slovenského s ruským či poľským. Tak či onak, kniha za prečítanie stojí a nie je určená len pre pamätníkov.

Asi by bolo prehnané očakávať od liberála, že si osvojí postoj konzervatívca Martina Leidenfrosta, ktorý vo svojom najnovšom príspevku o Rusku o sebe doslova povedal, že z politického hľadiska je voči Rusku naladený dosť neutrálne.

No aj od liberála, akým je Ondrej Prostredník, však očakávam, že bude písať zodpovedne o cirkevnej situácii na Ukrajine. To, čo práve predviedol vo svojom najnovšom článku, ma nutne stavia pred otázku, či písať až po poctivom preštudovaní faktov sme povinní len v akademickom prostredí, v ktorom to Ondrej Prostredník dotiahol až na docenta. Môj článok, ktorý sa usiloval vysvetľovať cirkevnú situáciu na Ukrajine omnoho poctivejšie, nájdete tu.

Ešte by som k nemu doplnil niekoľko poznámok:

Ak Moskva prerušila eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolom, neznamená to ešte, že „Moskva izoluje pravoslávnych Rusov od zvyšku sveta“, ako znie názov Prostredníkovho článku. Ktorá z ostatných dvanástich autokefálnych pravoslávnych cirkví sa už oficiálne pripojila k rozhodnutiu Konštantínopolu?

Prostredník nepochopil ani to, čo vlastne Konštantínopol zatiaľ vykonal a na základe čoho takto postupuje. Uniká mu aj to, že aj Moskva má dobré argumenty, ktoré sú primárne historickej a cirkevnoprávnej povahy. Celú záležitosť bude musieť rozlúsknuť spoločnými silami štrnásť autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Osobne som za vznik autokefálnej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Ale viem sa vžiť aj do situácie Moskovského patriarchátu, ktorý už pred štvrťstoročím priznal ukrajinskému pravosláviu autonómne postavenie. A treba vziať do úvahy aj neblahý následok Sovietskeho zväzu a jeho politiky v podobe veľkého množstva pravoslávnych veriacich na Ukrajine, ktorí cítia a myslia po rusky. Moskovský patriarchát sa obáva ukrajinských nacionalistov.

Foto: Evanjelický teológ Ondrej Prostredník (Zdroj: SME – Ján Krošlák)

 

Svätí pôjdu dnes večer do ulíc Bratislavy. Spoločenstvo Ladislava Hanusa organizuje prvý ročník podujatia s názvom Sprievod všetkých svätých mestom. 

Akcia sa uskutoční v predvečer sviatku Všetkých svätých, teda dnes medzi 16:00 a 18:00. 

„Pôjde o radostný sprievod detí a ich rodičov preoblečených za svätých a svätice so sviečkami a lampášmi ulicami mesta,“ informoval František Bartek z SLH. Podujatie sa začne o 16:00 svätou omšou vo františkánskom kostole. Po ukončení bohoslužby sa bude z Hlavného námestia pokračovať po Michalskej a Obchodnej ulici až na Ondrejský cintorín, kde sa sprievod ukončí spoločnou modlitbou.

„Takýmto spôsobom chceme ukázať radosť z kresťanskej viery vo vzkriesenie a večný život a radostným, nenásilným spôsobom vniesť tieto kresťanské hodnoty do verejného priestoru,“ uviedol Bartek. 

Najvyšší sud v Pakistane prepustil kresťanku Asiu Bibi na slobodu a zvrátil rozsudok z roku 2010, podľa ktorého bola odsúdená na trest smrti za kritické vyjadrenia o Mohamedovi. 

Asia Bibi v roku 2009 pracovala na poli. Skupina moslimských žien jej vytkla, že sa napila z rovnakej studne, z ktorej pili aj ony, a povedali jej, že ju znečistila. Počas nasledujúcej výmeny názorov im Asia Bibi povedala: "Zatiaľ čo Ježiš Kristus trpel na kríži a zomrel za ľudí, Mohamed nič také významné nespravil." Skupinu moslimiek to rozčúlilo a obvinili ju z rúhania, za ktoré bola nasledujúci rok v súlade s pakistanskými zákonmi odsúdená na trest smrti. Na obranu Asie Bibi sa odvtedy spustila veľká medzinárodná kampaň, na jej prepustenie okrem iných vyzvali aj pápeži Benedikt XVI. a František. Jej rodina sa v Pakistane musí skrývať.

Fundamentalistickí imámovia po celý čas jej väznenia volali po jej poprave a zvolávali s týmto cieľom verejné zhromaždenia. Asia bude preto zrejme aj po svojom prepustení musieť vycestovať z krajiny.

Spojiť výročie Československa s testom troch prezidentských limuzín – takýto nápad dostali motoristickí novinári z internetovej relácie Garáž.cz. Ich youtubová šou patrí v českom a slovenskom priestore medzi špičku, čo dokázali aj posledným vydaním. 

V 40-minútovom videu porovnali tri vozidlá, na ktorých sa reálne vozili traja českí ponovembroví prezidenti: BMW 735i LA z čias Václava Havla, ďalej Audi A8 4.2 V8 L Václava Klausa a napokon Škodu Superb druhej generácie, ktorú používal Miloš Zeman. 

V netradičnom automobilovom teste nechýbajú majáky, slalom, šprint aj jazda Prahou. Spomínanými limuzínami sa nechal voziť známy český imitátor Petr Jablonský, takže bolo postarané aj o množstvo humoru a politických vtipov. 

Film Základná umelecká škola Petra Breinera, ktorý nakrútil študent VŠMU Eduard Cicha, získal čestné uznanie a cenu divákov 22. ročníka festivalu Áčko, ktorý organizuje FTF VŠMU.

Film zobrazuje trenice medzi bývalou riaditeľkou Základnej umeleckej školy v Humennom Danielou Polovkovou a primátorkou mesta Janou Vaľovou (SMER-SD), ktorá je okrem iného aj poslankyňou NR SR. V základe ide o spor o nedostatočné financovanie ZUŠky, no na jeho pozadí sa režisérovi podarilo zachytiť aj direktívny a nesystémový spôsob riadenia mesta Janou Vaľovou, ktorá napr. vymenúva do vedenia škôl v pôsobnosti mesta riaditeľov len na polročné funkčné obdobie, aby ich mohla kedykoľvek odvolať, za kritiku sa revanšuje prepúšťaním zo zamestnania, a to aj príbuzných svojich kritikov a pod. Vo filme nahliadnete do atmosféry mesta, kde sa najviac cení servilnosť a kde majú ľudia strach ozvať sa.

Film je síce o dianí v jednom menšom meste, no možno v ňom spoznáte praktiky vo vašom vlastnom rodisku. Celý dokument si môžete pozrieť tu.

Foto: youtube.com

Výročie založenia prvej republiky si česká hudobná scéna pripomenula aj vytvorením špeciálnej piesne s názvom Za 100 let, ktorú naspievali viaceré známe spevácke tváre (vypočuť si ju môžete TU).

V Prahe si výročie Československa pripomínajú v nedeľu aj koncertom na Staromestskom námestí, ktorý pripravil Český rozhlas. Počas neho vyhlásia víťaza ankety 100 hitů republiky a vyberú tzv. píseň století. Medzi nominovanými sú napríklad Ján Nedvěd, Karel Gott, Waldemar Matuška, Marta Kubišová, Jiří Korn alebo Václav Neckař.

Evanjelium 30. nedele v cezročnom období (28. 10. 2018) je o tom, že Ježiš uzdravil slepého Bartimeja na ceste z Jericha do Jeruzalema (Mk 10,46-52). Vynecháme výklad o fyzickom uzdravení a sústredíme sa na duchovné uzdravenie.

(1) Slepý Bartimej sedí „pri ceste“! To duchovne naznačuje, že „nevidí cestu“, je „mimo cesty“, nevidí svoje životné smerovanie, nevidí východiská zo svojich životných problémov, nevie, kam má ísť, kam kráčať... je mimo cesty, už nič mu nedáva zmysel. Bartimej je duchovným obrazom mnohých ľudí, ktorým slabne duchovný zrak a už nevidia nijakú cestu, lebo sú mimo nej.

(2) Ježiš kráča po ceste! Kráča ako prvý. Bartimej, keď na neho zavolá, nazýva ho mesiášskym titulom „syn Dávidov“. Chce (duchovne) vidieť. Keď mu Ježiš vrátil zrak, Bartimej uvidel a začal kráčať po ceste za Ježišom.

Zrnko duchovnej múdrosti: aké jednoduché, však? Veľké veci sú spravidla jednoduché. Skúste si to vyskúšať a len tak jednoducho vykročiť po ceste za Ježišom. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Obrázok: Eustache Le Sueur – Kristus lieči slepého muža