Evanjelium 30. nedele v cezročnom období (28. 10. 2018) je o tom, že Ježiš uzdravil slepého Bartimeja na ceste z Jericha do Jeruzalema (Mk 10,46-52). Vynecháme výklad o fyzickom uzdravení a sústredíme sa na duchovné uzdravenie.

(1) Slepý Bartimej sedí „pri ceste“! To duchovne naznačuje, že „nevidí cestu“, je „mimo cesty“, nevidí svoje životné smerovanie, nevidí východiská zo svojich životných problémov, nevie, kam má ísť, kam kráčať... je mimo cesty, už nič mu nedáva zmysel. Bartimej je duchovným obrazom mnohých ľudí, ktorým slabne duchovný zrak a už nevidia nijakú cestu, lebo sú mimo nej.

(2) Ježiš kráča po ceste! Kráča ako prvý. Bartimej, keď na neho zavolá, nazýva ho mesiášskym titulom „syn Dávidov“. Chce (duchovne) vidieť. Keď mu Ježiš vrátil zrak, Bartimej uvidel a začal kráčať po ceste za Ježišom.

Zrnko duchovnej múdrosti: aké jednoduché, však? Veľké veci sú spravidla jednoduché. Skúste si to vyskúšať a len tak jednoducho vykročiť po ceste za Ježišom. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Obrázok: Eustache Le Sueur – Kristus lieči slepého muža

Sté výročie vzniku ČSR núka síce veľa ohliadnutí, no nikto sa nesnaží pracovať s ideou Československa ako s budúcou víziou. Nuž, skúsme!

Asi každý si uvedomuje nezmyseľnosť snáh opäť spojiť ČR a SR do jedného štátu, preto nikto také niečo ani vážne nenavrhuje. Všetky tie asymetrie a nerovnováhy, ktoré zničili spoločný štát už dvakrát, by totiž opäť začali pôsobiť a destabilizovali by vzájomné vzťahy oboch národov.

No je možné predstaviť si, že vo vzdialenejšej budúcnosti by sa partie ľudí v Česku a na Slovensku nadchli pre projekt, ktorý by mal ambíciu vzkriesiť Československo nie ako spojenie oboch krajín, ale ako vytvorenie niečoho tretieho: Nového Československa.

Pred pár rokmi som nápad pre takýto politický start-up predstavil ešte v .týždni v článku Nové Československo bude mať more. „Ide o projekt nie pre rok 2018, ale skôr pre rok 2118,“ napísal som vtedy, no nápad ma stále drží.   

Vo svete existuje totiž think-tank, ktorý sa snaží vyriešiť technické problémy spojené s vytváraním stálych osídlení na vlnách oceánov. Hovorí si Seasteading Institute. Ak sa raz tieto problémy vyriešia, na mori by mohli vzniknúť všemožné typy kolónií okolo rôznych myšlienok. 

Pokiaľ bude existovať ekonomická pohnútka, osadníci z Česka a Slovenska by mohli spojiť sily a vytvoriť na mori Nové Československo. Napokon, nie nepodobnú víziu mal aj M. R. Štefánik pred vyše storočím...

Vo svojom článku ukazujem, ako by takéto osídlenie so svojím špecifickým oceánskym kontextom mohlo od začiatku vznikať bez oných asymetrií, ktoré pôsobili odstredivo na staré, pevninské Československo.

Podobne je v ešte vzdialenejšej budúcnosti predstaviteľné Nové Československo ako súčasť kolonizácie Mesiaca, prípadne Marsu. Namietate, že ide o politické sci-fi? Nepochybne áno, lenže ešte v roku 1913 by sa aj to Československo, ktorého sté výročie vzniku si v týchto dňoch pripomíname, javilo ako sci-fi.

Umelecký koncept kolónie na Mesiaci z roku 1986. Bude raz nejako takto vyzerať Nové Československo? FOTO – NASA/Dennis M. Davidson/Wikimedia Commons

Na dnešnom rozhodnutí sudcu Miroslava Radačovského by na prvý pohľad nebolo nič zvláštne. Popradský sudca rozhodol v spore prezidenta Kisku s Jánom Francom o vlastníctvo pozemkov v neprospech prezidenta. Podľa verdiktu je skutočným vlastníkom sporných pozemkov pod Tatrami práve Franc, ktorý ich nadobudol od svojho otca na základe darovacej zmluvy. Sudca uznal, že žalovaný Kiska tieto pozemky kúpil na základe riadnej kúpnej zmluvy v dobrej viere s tým, že ich skutočným vlastníkom je Július Sirocký, ktorý mu ich predal. Podľa súdu však patria Francovi a Kiska má nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho pozemky kúpil.

Šokujúce nebolo to, čo odznelo na pojednávaní, ale po ňom. Tu je citát z denníka Pravdy: „Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela, a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký alebo židovský národ, ale takto by som konal ja.“

Nie, to naozaj nie je facebookový status ĽSNS či iného politického súpera, ktorý by sa snažil pre účely svojej straníckej propagandy vyťažiť maximum z kauzy Kiska verzus Franc, ale to sú slová okresného sudcu z Popradu Miroslava Radačovského.

Radačovský týmto škandalóznym výrokom nezaútočil len na Kisku, ale poškodil tým aj Jána Franca, keďže devalvoval celý verdikt. Andrej Kiska sa už kvôli tomuto výroku ohradil voči zaujatosti sudcu.

Na snímke prezident Andrej Kiska na Okresnom súde v Poprade, piatok 18. mája 2018. Foto TASR – Adriána Hudecová

Na českom portáli DVTV sa odohrala pozoruhodná diskusia, moderátor Martin Veselovský hostil kňaza a biskupského vikára Jana Balíka. Témou bolo nedávne provokatívne svätováclavské kázanie Mons. Piťhu o Istanbulskom dohovore a gender ideológii, po našom téma Mariána Kuffu. V relácii sa stretli dva svety, z ktorých ten jeden nie celkom tuší o zákutiach toho druhého, z čoho sa Janovi Balíkovi podarilo vyťažiť azda maximum. S argumentačnou ľahkosťou charakterizoval Piťhovu kázeň ako prorockú, čím vysvetlil zvolený expresívny prístup, aby následne kritizoval viacero noviel zákonov predložených v parlamente a nedostatok verejného priestoru pre českú katolícku Cirkev zaujať k nim postoj.

Diskusia trvá zhruba 20 minút a oplatí sa pozrieť, jednak kvôli Balíkovi, ale aj kvôli Veselovskému, ktorý svojho hosťa zjavne podcenil a až do konca relácie na jeho metódu nenašiel kľúč. Aj on to, napokon, zvládol s úsmevom, aj keď možno trochu inak mysleným.

Po dvoch rokoch som mal opäť možnosť prísť pomôcť na mediálne školenie rehoľníkov. 

Uplynulý víkend sa u saleziánov v Žiline stretli takmer tri desiatky rehoľníkov a rehoľníčok zo 16 ženských a troch mužských reholí. (Niektorí pricestovali až z Vatikánu či Ukrajiny.) Zasvätení sa učili, ako pracovať s kamerou, vytvoriť či vylepšiť webovú stránku, urobiť dobrú fotografiu a tiež písať spravodajské texty. 

Tak ako minule, aj tento rok som mal z tejto akcie veľký zážitok. 

Hoci som do Žiliny pricestoval unavený z pracovného týždňa a v hlave stále nosil úlohu zverejniť v nedeľu rozsiahly rozhovor so sestrou Stellou z Nitry, medzi rehoľníkmi som akosi pookrial. (Viedol som skupinku ozaj šikovných zasvätených o zásadách online spravodajstva.)

Koncentrácia viacerých rehoľných spoločenstiev a pestrosť chariziem, pováh a farebnosť habitov bola veľkým povzbudením. A najmä viditeľná snaha, že ľudia, ktorí zasvätili svoj život modlitbe a službe, chcú byť „užitoční a použiteľní“ – čo bolo heslo seminára – aj v mediálnom prostredí. 

Pretože naši rehoľníci majú čo ponúknuť, lenže veľakrát bez ich vlastnej mediálnej zručnosti zostane množstvo kvalitných a zaujímavých projektov bez mediálneho povšimnutia. Takže sestry a bratia, len do toho!

Včera sme uverejnili rozhovor s kandidátom na post bratislavského primátora Jánom Mrvom. Komentoval v ňom aj návrhy parkovacej politiky svojho konkurenta v súboji o primátorský post Matúša Valla. Ten nám poslal reakciu na Mrvove tvrdenia:  

„Rád by som dovysvetlil tvrdenie, ktoré uvádza pán Mrva v rozhovore pre Postoj. Pán Mrva tvrdí: ,Vallo navrhuje, že prvé auto bude stáť 300 eur, druhé 600 eur.‘ S týmto nesúhlasím a stále opakujem, že naša predstava o výške sumy za rezidenčnú parkovaciu kartu je v intenciách už dnes schválenej parkovacej politiky, t. j. od 20 do 100 eur. Uvádzaná suma 299 eur z Plánu Bratislava je len jedna z možností, ktorá obsahuje rezidentskú kartu, ročnú električenku a ročný bikesharing – je to zvýhodnený balíček, ktorý spája 3 služby lacnejšie. Samozrejme, je to myslené ako zvýhodnený, a nie povinný balíček. Preto znovu opakujem – nechcem meniť sumy v schválenej parkovacej politike. To znamená od 20 do 100 eur ročne za rezidenčnú kartu s tým, že jej výšku si určia mestské časti. Tohto sa plánujem držať.“

Foto: TASR/ Marko Erd

Zatknutie podozrivých z vykonania vraždy Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka chcel Robert Fico využiť na ofenzívu. Urobil niekoľko silných vyhlásení o tom, ako mu bolo neprávom ublížené a že jeho odstúpenie bolo výsledkom manipulácie.

Pretože talianska mafia, o ktorej Ján Kuciak písal a ktorá mala blízko k ľuďom na Urade vlády – vrátane Márie Troškovej – nemala s vraždou nič spoločné.

Ale ofenzíva zatiaľ nevychádza.

Do relácie RTVS O päť minút dvanásť si v nedeľu dal pozvať Richarda Sulíka, ktorý bol sám usvedčený z toho, že sa s stretával s Mariánom Kočnerom. No zároveň je málo pravdepodobné, že by Sulík a Kočner boli biznis partnermi, keďže to bol práve Kočner, ktorý si stretnutia nahral a zverejnil, aby Sulíkovi uškodil.

Fico pôsobil menej sebavedome a pohotovo, ako je jeho zvyčajný štýl. Sulík na stretnutie prišiel s útokom poslednej inštancie, keď R. Ficovi opakoval, že by mal skončiť v base. Tento level diskusie R. Fica evidentne zaskočil, nervózne reagoval aj na moderátora Jozefa Hajka, ktorému odkázal, že mu nemá čo odporovať.

Ak šiel Robert Fico do diskusie s tým, že tam Sulíka vycvičí a seba zrehabilituje, tak to sa mu nepodarilo. (No Sulíkov štýl mohol nepríjemne zapôsobiť aj na tých, ktorí nechcú Fica, ale nie sú si istí, či by bolo dobré, keby krajinu spravoval Sulík.)

V pondelok zasa DennikN zverejnil článok prezidenta Andreja Kisku o tom, že už pol roka má od SIS k dispozícii správu, že fungovanie talianskej mafie bolo kryté ľuďmi z vlády a polície.

Ak Robert Fico veril, že podozrenie uvalené na Kočnera mu môže pomôcť zbaviť sa toxicity, zatiaľ sa mu to nedarí. 

Evanjelium 29. nedele v cezročnom období (21. 10. 2018) nastoľuje Ježišovu požiadavku nového životného štýlu (Mk 10,35-45).

Ježiš nás poučuje: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a (...) majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude.“ 

My odpovedáme: Ale bude, bude...

Videli ste už kardinála, biskupa alebo kňaza, aby nebol prvým? Všade, kde príde, ide hneď na prvé miesto, na iné sa ani nepozrie. Podobne sa správajú aj ľudia: obvykle oni sami im tieto miesta nachystajú. A ako ťažko nám je, keď máme opustiť prvé či významnejšie miesta... 

Zrnko duchovnej múdrosti: Ježišu, učíš nás, že medzi „kultúrou sveta“ a „cirkevnou kultúrou“ je zásadný rozdiel. Pomôž nám, aby sme tento rozdiel videli a tiež ho žili.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým. 

Ján Duda

Foto: www.tsalagas.com

Keď sa francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom septembra pustil do afrických matiek, zrejme nečakal, že sa mu dostane vtipnej odpovede. Stovky Američaniek mu poslali „twitterové“ pohľadnice.

Na podujatí Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov v New Yorku o kontrole pôrodnosti Macron kritizoval nízke vzdelanie afrických žien, to, že mnohé vstupujú do manželstva v nízkom veku, a tiež korupciu afrických režimov, ktorá vyháňa mladých Afričanov hľadať si živobytie v Európe. Najväčšiu pozornosť z jeho prejavu si však získalo jeho pohoršenie nad tým, koľko detí majú africké ženy. Macron sám deti nemá a podľa neho moderná žena by ich veľa nemala mať. V prejave povedal: „Vždy hovorím: Ukážte mi perfektne vzdelanú ženu, ktorá by sa rozhodla mať sedem, osem či deväť detí.“

Po niekoľkých dňoch na jeho výrok reagovala profesorka z Katolíckej univerzity USA Catherine R. Pakaluková a na svojom twitterovom konte uverejnila fotografiu so svojimi šiestimi deťmi (celkovo ich má osem). Pripojila poznámku o svojom dosiahnutom vzdelaní: „Bakalársky titul z Pennsylvánskej univerzity, magisterský z Harvardu a doktorát z Harvardu. Osem detí chcených. Pokračujte dámy, pridajte vlastnú pohľadnicu pre Macrona.“

Jej nápad sa rýchlo ujal a hashtag #postcardsforMacron sa odvtedy použil vo viac ako 700 príspevkoch. Užívatelia twitteru na ňom uverejnili stovky fotografií žien-matiek, ktoré dosiahli vysoké vzdelanie a majú pritom mnoho detí, aby tým ukázali, že vôľa mať viac detí a vzdelanie nie sú v žiadnom protiklade. Ako jeden z príkladov sa uviedla aj profesorka práva a sudkyňa Amy Coney Barrettová z Notre Dame Law School, o ktorej sa uvažovalo ako o možnej nominantke na sudkyňu Najvyššieho súdu USA.

Foto: Profesorka Catherine R. Pakaluková so svojimi deťmi (twitter.com)

Zdá sa, že v najbližších dňoch eskaluje konflikt medzi Európskou komisiou a Talianskom. Günther Oettinger, európsky komisár pre rozpočet, nemeckému týždenníku Der Spiegel povedal, že Brusel odmietne súčasný návrh rozpočtu, ktorý mu predložila talianska vláda. Tá totiž nastavila budúcoročný deficit na 2,4 percenta (oproti pôvodne plánovaným zhruba 1,6 percentám), inak by koaličné strany Liga a Hnutie piatich hviezd nemohli financovať svoje nákladné predvolebné sľuby. Okrem vyššieho deficitu je problémom aj to, že vládny návrh vychádza z priveľmi optimistických prognóz hospodárskeho rastu, preto je pravdepodobné, že skutočný deficit bude ešte o niekoľko desatín percenta vyšší.

Taliansky denník Il Sole 24 Ore sa po zverejnení informácií Spiegla obrátil na komisára Oettingera, či Komisia ide skutočne odmietnuť taliansky rozpočet, Oettingerov hovorca už tieto slová zmierňoval s tým, že budú ďalej prebiehať neformálne rozhovory medzi komisiou a Talianskom. Denník pripomína, že akurát dnes sa v Bruseli stretáva premiér Giuseppe Conte s kancelárkou Merkelovou, Conte chce vraj využiť vratkú, vnútropolitickú pozíciu Merkelovej, aby si ju naklonil pri spore s Komisiou.

V tejto súvislosti je zaujímavý prieskum Eurobarometra, o ktorom informuje denník La Stampa. Taliani patrili ešte donedávna medzi najväčšmi proeurópske národy, migračná kríza a vzostup euroskeptických strán ako Liga a Hnutie piatich hviezd to však zmenili. Iba 44 percent Talianov dnes deklaruje, že by hlasovali za zotrvanie v Únii, zhruba tretina je nerozhodná. V žiadnej inej krajine nenamerali nižšiu hodnotu podpory pre EÚ, dokonca ani vo Veľkej Británii, kde sa dnes podľa tohto prieskumu prihovára za zotrvanie v EÚ 52 percent Britov. Na druhej strane, až 65 percent Talianov sa vyjadruje v prospech členstva v eurozóne. 

Na snímke nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Giuseppe Conte počas tlačovej konferencie v Berlíne 18. júna 2018. FOTO TASR/AP