Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 260 d

Britský Guardian si všimol zaujímavú vec, mnohým ženám sa darí vo vedení populistických strán, už nejde len o Marine Le Penovú, Alice Weidelovú (na obr.) z Alternatívy pre Nemecko, Giorgiu Meloniovú, líderku Talianskych bratov, Piu Kjærsgaardovú z Dánskej ľudovej strany či Siv Jensenovú, nórsku ministerku finanicií z tamojšej Strany pokroku, žien je prekvapivo veľa vo francúzskom hnutí žltých viest či v radoch Pegidy vo východnom Nemecku. Naša časť Európy trošku zaostáva, pravda.

Čím to je?

Guardian tému pootvoril, ale nie celkom dotiahol. Dočítate sa veľa o gender-gape, rovnosti, LGBT a kritike islamu či sociálnych a rodinných témach, ale chýba presvedčivejší záver. Občas sa miešajú veci, ktoré by sa miešať nemali, v skutočnosti však text ukazuje, že západoeurópske protest-strany reprezentujú pomerne dosť tém, ktoré trápia bežnú pracujúcu triedu, ženy s deťmi alebo ženy, ktoré vidia aj iné ako ekonomické dosahy vyššej imigrácie.

Boli časy, keď bolo vyššie zastúpenie žien veľkou liberálnou témou, spomínam si, ako raz jeden môj známy analytik jednu liberálnu kolegyňu posmeľoval, aby po ktorýchsi voľbách ocenila, že najvyššie percento žien má v klube KDH. Neodhodlala sa na to. Nuž, časy sa menia...

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 261 d

Nadišiel čas pochváliť Georga Sorosa, jeho príhovor z Davosu sa venuje Číne. O tzv. spoločenskom kredite sme na Postoji písali už dávnejšie, Soros tento problém vidí rovnako, Čína je podľa neho priamym ohrozením otvorenej spoločnosti a čínsky prezident Sin Ťi-pching menovite najväčším nepriateľom, Soros si všíma, že Čína je bohatá a technologicky vyspelá totalitná krajina, čo je dôležitý rozdiel od Sovietskeho zväzu.

Soros si neodpustil kritickú vetu na adresu Ruska a Trumpa, ale v skutočnosti jeho text háji Trumpovu obchodnú vojnu s Čínou a ukazuje, ako potrebuje Amerika spojencov, resp. aké riziko predstavuje spojenectvo Pekingu a Moskvy (čo by ho mohlo viesť k inému pohľadu na Rusko, ktovie, možno o rok). Soros v téme Číny otočil o 180 stupňov, Trumpa za konflikt s Čínou kritizoval, teraz by si želal ešte sústredenejšiu obchodnú vojnu s Čínou, konflikt s Huawei a pokusom vytlačiť Čínu z 5G technológií vyslovene oceňuje.

Dve veci Sorosovi vytknúť treba. Svoje staré hriechy stále nepomenoval a odchod jeho otca a rodiny z Maďarska vyzeral trochu inak, ako píše. Sorosov otec, ako o tom hovoril Rudolf Vrba, sa totiž dostal k Vrbovej správe, ale patril do skupiny vysokopostavených maďarských Židov, ktorí správu odmietli zverejniť a voľne ju distribuovať ďalším Židom, zachránili sa preto niektorí vyvolení a bohatí, ale státisíce maďarských Židov boli násilne vyvezení do nemeckých koncentračných táborov, Vrba to po zvyšok života ťažko niesol, Soros by o tom niekedy mal povedať viac, to, čo hovorí, je veľmi zjednodušený výklad.

Môj text o sociálnom kredite z októbra, slovenský preklad Sorosovho textu uverejnilo Enko.

Foto: H.Boll Stiftung/flickr.com

Jozef Majchrák pred 261 d

Americký novinár a akademik James Traub v zaujímavom rozhovore pre české Hospodářske noviny hovorí o tom, ako sa Demokratická strana v USA posúva v ekonomických otázkach doľava. Pohľad demokratov na ekonomiku, ktorý si pamätáme z časov prezidenta Billa Clintona, sa stáva menšinovým a nová generácia politikov, reprezentovaná napríklad kongresmankou Alexandriou Ocasio-Cortezovou (na fotografii), prichádza s oveľa radikálnejším programom. Žiadajú napríklad progresívne zdanenie až do výšky 70 percent pre najbohatších ľudí či totálnu transformáciu energetického sektora. 

„Pohľad, ktorý v politike znamená deregulácie, relatívne nízke dane a relatívne malý štát, to, za čím demokrati za Clintona naozaj stáli, dnešní demokrati považujú za nefunkčné,“ tvrdí Traub. 

Foto: Wikimedia.org

Martin Hanus pred 261 d

Konzultačná spoločnosť Restartup urobila v pondelok rýchly prezidentský prieskum s využitím kuriérov spoločnosti Slovak Parcel Service.

Z výsledkov vyplýva, že na prvom mieste by skončil Robert Mistrík (16,3 %), za ním by sa umiestnili Štefan Harabin (12,6 %), Maroš Šefčovič (12,5 %) a Zuzana Čaputová (10,2 %). V tesnom závese za sebou potom nasledujú ďalší štyria kandidáti (Marian Kotleba, Béla Bugár, František Mikloško a Milan Krajniak).

Neviem posúdiť, do akej miery mám metodiku tejto konzultačnej spoločnosti brať vážne. Na druhej strane, tie dáta sa v mnohom prekrývajú s prieskumom Focusu, dve čísla ma však prekvapili: hoci sa v tomto prieskume už nerátalo s kandidatúrou Andreja Danka, Maroš Šefčovič získal len 12,5 percenta, rovnako ako Štefan Harabin.

Prekvapujúce je však najmä jedno kumulatívne číslo: Harabin, Kotleba, Daňo a Švec dosahujú spolu okolo 28 percent, súčasne mnohí voliči Kotlebu a Daňa vnímajú Harabina ako svoju druhú voľbu. Z toho by vyplývalo, že Harabin má ešte za istých okolností značný potenciál rastu.

Lenže tu sa vrátim späť k metodike, o ktorej by nám autori prieskumu mali prezradiť viac: ak sa prieskum cez kuriérov robil na základe zákazníkov, ktorí si objednávajú tovar na internete, je potom vcelku logické, že môžu byť o niečo nadhodnotené hlasy pre tých kandidátov, ktorí sú silní vo svete internetu, Youtube a sociálnych sietí.

Preto by som bol ešte zdržanlivý a čakal na ďalšie prieskumy, ktoré sa robia tradičnejšou metodikou. 

Martin Hanus pred 262 d

V polovici januára sa v Nemecku rozhorela veľká debata, či doma predsa len nezavedú obmedzenie rýchlosti na diaľnici na 130 km/h. Navrhla to jedna expertná komisia s odôvodnením, že Nemci by týmto opatrením dodržali svoje klimatické ciele na znižovanie emisií. 

Takéto opatrenie podporili aj niektorí komentátori, okrem životného prostredia argumentovali i bezpečnosťou, keďže častou príčinou smrteľných nehôd na nemeckých cestách je nezvládnutá jazda pri veľkej rýchlosti. Podaktorí uštipačne dodávali, že vo svete sú už len dve krajiny, Severná Kórea a Afganistan, kde sa tiež jazdí bez rýchlostných obmedzení. Sociológovia sa zamýšľali nad tým, prečo Nemci, inak vyznávači regulovaného poriadku, sú akurát na cestách oveľa slobodomilovnejší než Američania (vraj je za tým špecificky nemecká láska k autu). K tejto téme sa urobili aj prieskumy, z ktorých vyplynulo, že zhruba polovica Nemcov je za „Tempolimit 130“, polovica proti. 

Keďže politikom sa spochybňovanie tejto zažitej cestnej slobody nijako zvlášť nevyplácalo, vášnivú debatu dnes ukončil Merkelovej hovorca Steffen Seibert. Podľa neho vláda neplánuje všeobecné obmedzenie rýchlosti na diaľniciach, minister dopravy Andreas Scheuer ešte predtým vyhlásil, že takéto nápady sú iba ďalším pokusom vodiť ľudí za ručičku, a šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauer to celé odmietla, aby nevznikol dojem, že politici chcú vodičov „trápiť a trestať“.

Nemci tak i naďalej zostanú libertariánskym dopravným rajom.

Na archívnej snímke autá jazdia po diaľnici A5 pri Frankfurte. Foto TASR/AP

Adam Takáč pred 262 d

„Nazvali ste ma veteránom?“ reagoval s úsmevom ešte minulý týždeň v jednom z rozhovorov neskorší víťaz Australian Open Novak Djokovič. Moderátor mu totiž vymenoval viacero mladých hráčov, ktorí sa na turnaji dostali minimálne do 3. kola alebo ešte ďalej. 

Najvýraznejšie sa presadili 20-ročný Grék Stefanos Tsitsipas, ktorý v osemfinále nečakane zdolal Rogera Federera, a 24-ročný francúz Lucas Pouille. Obaja nakoniec postúpili medzi najlepšiu štvoricu prvého grandslamu sezóny. Práve po víťazstve mladíka Tsitsipasa nad o 17 rokov starším Rogerom Federerom sa začali silno ozývať hlasy o výmene generácií vo svetovom tenise.

Finalisti turnaja Rafael Nadal a Novak Djokovič (ktorí v semifinále zdolali Tsitsipasa, resp. Pouillea) však naplnenie týchto predpovedí odďaľujú. Je pravda, že medzi tenisovú elitu sa postupne predierajú viacerí talentovaní hráči, z ktorých sa v nej môžu niektorí čoskoro usadiť natrvalo, no prelomiť dominanciu fenoménov ako Djokovič, Nadal či Federer bude ešte nejaký čas trvať. Ani o jednom z troch menovaných sa totiž nedá povedať, že by s pribúdajúcim vekom strácal na svojej výkonnosti či hernej kvalite. 

Naopak, najmä Djokovič s Nadalom ukazujú, že majú stále chuť prekonávať svoje limity a zdokonaľovať svoju hru. Kým udržia jej úroveň tak vysoko, ako to predviedli za posledné dva týždne v Austrálii, mladí tenisoví borci to budú mať nesmierne ťažké, aby ich z vrcholu v blízkom období zosadili.

Foto: Srbský tenista Novak Djokovič a Španiel Rafael Nadalpred finálovým zápasom mužskej dvojhry na grandslamovom turnaji Australian Open. (TASR/AP)

Ján Duda pred 263 d

Obsahom evanjelia 3. nedele cezročného obdobia (28. 1. 2019) je udalosť z nazaretskej synagógy, kde Ježiš prečítal úryvok proroka Izaiáša „Duch Pána je nado mnou...“ a dal k tomu svoj výklad: „Dnes sa splnilo toto Písmo“ (Lk 1,1-4; 4,14-21).

(1) Ježiš cituje úryvok zo 61. kapitoly proroka Izaiáša. Izaiáš žil v 8. storočí pred Kristom, ale autori tvrdia (napr. Ravasi, 17), že ide o text, ktorý vznikol v období návratu Židov z babylonského zajatia (cca. 520 pred Kristom). Text je o Pánovom služobníkovi, ktorý ohlasuje návrat ľudu z otroctva.

O tom istom je aj text prvého nedeľného čítania (Neh 8. kapitola). Za miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza Ezdráša ľud prežíva radosť z návratu a obnovuje svoju vďačnosť a záväzok voči Bohu a Božiemu slovu.

(2) Ak Ježiš hovorí, že Izaiášovo posolstvo sa splnilo „dnes“, má na mysli historický čas, keď koná dielo vykúpenia človeka a koná to konkrétna historická osoba Krista!

Ale toto „dnes“ Kristus stále realizuje prostredníctvom Cirkvi (nedeľné druhé čítanie – 1 Kor 12,12,30: Cirkev je Kristovo telo, kde všetci plnia Kristovu misiu). V tomto zmysle Kristovo „dnes“ trvá aj v súčasnosti, je to niečo nadčasové. Benedikt XVI. často pri svojich výkladoch napr. Pánovho krstu či poslednej večere akoby „čas“ nebral do úvahy (JN, I., 27) a tieto udalosti považuje za anticipáciu Kríža a Zmŕtvychvstania.

Súhrn: nie sme mimo udalosti Ježišovho vykupiteľského diela, ale sme jeho predmetom i súčasťou.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: www.motivator.sk

Pavol Rábara pred 265 d

Ďalší primátori a starostovia sa postavili proti schváleniu zákona o hazarde z dielne rezortu financií, ktorý vetoval prezident Andrej Kiska. Pridali sa tak k primátorom krajských miest, ktorí už začiatkom januára vyzvali poslancov parlamentu, aby za zákon opätovne nezahlasovali. 

Poslanci budú o prelomení prezidentovho veta rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne v utorok. Občianski aktivisti z Iniciatívy Zastavme hazard informujú, že na ich stránke podpísalo Výzvu proti zákonu za 24 hodín viac ako dvadsať starostov obcí a desiatky mestských a obecných poslancov z celého Slovenska.

Aktivisti, primátori a starostovia vyčítajú novej legislatíve predovšetkým privatizáciu online hazardu, zlegalizovanie reklamy na online hazard dostupnej aj mládeži a tiež zákonnú podmienku petície potrebnej na zákaz hazardu. 

„Povinnosť predloženia petície pre zákaz hazardu s 30 percentami obyvateľov obce na prijatie regulácie hazardu znamená v mnohých prípadoch vylúčenie demokracie,“ uviedli podpísaní zástupcovia miest a obcí. 

Tlak na poslancov parlamentu teda silnie. Aktivisti navyše chystajú na utorok obed aj zhromaždenie pred budovu parlamentu. Dobrou správou však je, že podľa našich informácií na ministerstve financií uvažujú nad zmenami v spomínanom zákone. 

Foto: TASR – Martin Baumann

Adam Takáč pred 267 d

Pápež František sa rozcestoval alebo, ak chcete, rozlietal. Na palube lietadla smerujúceho do Panamy na Svetové dni mládeže novinárom potvrdil, že tento rok plánuje navštíviť Japonsko.

Išlo by tak o celkovo siedmu krajinu (a šiestu apoštolskú cestu), do ktorej chce hlava Katolíckej cirkvi v roku 2019 zavítať. Prekonal by tak svoj „cestovateľský rekord“ spred troch rokov, keď prišiel na návštevu do šiestich krajín. Celkovo počas svojho doterajšieho pontifikátu absolvoval 25 apoštolských ciest mimo Talianska.

Cesta do Panamy je pre Františka tohtoročnou premiérou. Okrem nej má v pláne začiatkom februára ísť ako prvý pápež do Spojených arabských emirátov, koncom marca do Maroka, v máji ho čakajú veriaci v Bulharsku a Macedónsku (navštívi ich v rámci jednej apoštolskej cesty). Nedávno mu do kalendára pribudol výjazd do Rumunska na prelome mája a júna. No a v novembri pôjde do spomínaného Japonska.

Špekuluje sa takisto, že ešte tento rok by mohol pridať aj ostrov Madagaskar. 

Dá sa povedať, že pri takomto tempe sa aj pápežovi Františkovi môže čoskoro ujsť prívlastok cestovateľ, podobne ako v prípade Jána Pavla II. Ten stihol za 26 rokov pontifikátu absolvovať viac ako stovku ciest mimo Talianska.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 267 d

Český kňaz Tomáš Halík bol v novembri minulého roku formálne napomenutý svojím biskupom – kardinálom Dukom. Napomenutie bolo oficiálne publikované v Acta Curiae Archiepiscolapalis Pragensis 15. januára tohto roku.

Výčitka znie: „Kardinál Dominik Duka OP uložil dne 12. 11. 2018 pod čj. S/2018/481 napomenutí Mons. prof. PhDr. Tomáši Halíkovi, Th.D., Dr. h. c., a to za jednání podle kán. 1339 § 1 CIC. Napomenutí se ukládá tomu, kdo je ve velmi blízké příležitosti k spáchání skutku proti církevní kázni. Arcibiskup pražský uložil napomenutí za mediální vystupování, ve kterých Mons. Halík napadal stanoviska k různým aspektům veřejného života vydaná arcibiskupem pražským, popř. Českou biskupskou konferencí,“ tento úryvok dnes zverejnili Lidové noviny, kam Halík dlhodobo prispieva.

Halík v texte na stránke novín reaguje, že za svoje postoje sa dočkal uznania a podpory, proti kroku acibiskupa Duku sa však nevzoprie, nepodá protest a nebude žiadať jeho zrušenie. V komentári naznačil aj dva pokusy o zmierenie, prvý bol odkazom na konflikt s komunistami kvôli reštitúcii cirkevného majetku a nepotrebnosti sporov vnútri Cirkvi, v druhom povedal, že tak ako on nie je žiadny „vítač“ imigrantov, kardinál Duka nie je Okamura. Či to však bude znamenať aj jemnejší tón a viac rešpektu od Halíka v budúcnosti, je otázka. Pripomeňme nielen jeho kritiku kázne prof. Piťhu, ku ktorej sa vracia aj v texte v LN, kde mu mala dať polícia de facto za pravdu, ale aj jeho nevkusné komentáre z minulosti, v ktorých hovoril o „telnatom prelátovi“ a podobne.

Je dobre, že kardinál Duka kňaza Halíka napomenul, rovnako ako je dobre, že spor viedol formálne na úrovni a nesiahol k žiadnemu revanšu či osobným poznámkam.

Foto: flickr.com