Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 8 hod

Spisovateľ Daniel Hevier dnes na svojom Facebooku zverejnil svoj osobný príbeh, ktorý stojí za širšiu pozornosť:

„Toto je moja účasť na Národnom pochode za život, toto je moje svedectvo, toto je svedectvo dieťaťa, ktoré sa nemalo narodiť. Bolo to asi koncom mesiaca marca roku 1955. Pred gynekológom stála mladá žena Štefánia a lekár jej potvrdil, že je naozaj tehotná (voľakedy sa hovorilo v požehnanom stave, ale v tejto ordinácii určite nie). Namiesto gratulácie jej však striktne prikázal, že TO si musí nechať zobrať. Mal na to dôvody, moja mama mala ťažké poškodenie obličiek (vtedy sa hovorilo ľadvín).

Neprichádzalo do úvahy, aby rodičku, pardon pacientku, vystavili takému ťažkému riziku, že pri pôrode príde o život alebo že sa narodí poškodený jedinec. Sme uprostred päťdesiatych rokov, len nedávno dozneli popravy ľudí, väznili sa kňazi a rehoľníci, kradla sa pôda roľníkom, zatvárali sa politickí väzni. Aj medicína bola ideologická. Kto by odmietol očkovanie, dopustil by sa sabotáže na socialistickom zdravotníctve. Lekári-gynekológovia nemali možnosť výhrady vo svedomí, buď uskutočňovali potraty, alebo ich prinajlepšom preradili za obvoďákov v zastrčenom regióne, alebo išli k lopate. V takýchto kulisách doby moja mama povedala statočne: NIE. Ja si to dieťa nedám zobrať.

A tak som sa narodil. (Mimochodom, po mne ešte moja sestra a naša mamička sa dožila požehnaných 60 rokov, posledných 15 s dlhotrvajúcou rakovinou.) Aj plod, ktorý dostal meno Daniel, sa narodil bez poškodenia, ak len nerátame zvýšenú hyperemocionalitu vedúcu k umeleckej tvorbe...

Celý život som zasvätil tvorbe pre deti a mládež. Ročne uskutočním množstvo besied, väčšinou v preplnených telocvičniach. Keď som to tak rátal, tento rok som sa mohol stretnúť asi so 6000 deťmi. A teraz sa dozvedáme, že počet potratov u nás klesol na 6024. (Počet usmrtených pri nehodách bol 229, počet zavraždených 67). A detí 6024. Úžasný úspech, však? Namiesto desaťtisícov detí príde o život len niečo vyše 6000. To je 20 plných telocviční na dvadsiatich školách v dvadsiatich mestách, ku ktorým som sa prihováral tento rok. Je to možno plný štadión detí, ktoré vytvorili tú úžasnú atmosféru na Slovane. Je to celé mesto Gelnica. Celá Gelnica detí nežije. Zabili sme ich. Pardon, pripravili sme ich o dar života. Ešte stále tvrdé? Tak dobre: Nedovolili sme im narodiť sa. Nazvime to hocijako, eufemisticky umelé prerušenie tehotenstva, vždy je to to isté: dokonalé a dokonané prerušenie života. Isteže, lekári dnes už majú možnosť nevykonávať túto činnosť. Ale prečítajte si rozhovor s gynekológom Matúšom Chudom a uvidíte, aké vlčie vzťahy medzi nimi panujú.

Keď som písal libreto k Povolaniu pápež, mnohé repliky sme museli z časového dôvodu vynechať. Ale jeden citát Jána Pavla II. ostal: „Za každou vinou ženy treba vidieť muža.“ Za každým týmto zúfalým činom ženy (a nehovorte mi, že zbavenie sa daru života nie je výrazom zúfalstva), treba vidieť našu vinu, vinu spoločnosti, vinu blízkych, ktorí sme jej v tomto rozhodovaní nepomohli prikloniť sa na stranu života.

Dnes odsudzujeme barbarstvo Sparťanov, ktorí usmrcovali nedochôdčatá, pohoršujeme sa nad kanibalizmom. Usmrcovanie našich detí je kanibalizmom tejto „kultúry“. Raz sa budú naši vnuci a pravnuci (ak im dovolíme narodiť sa) hanbiť za civilizáciu, ktorá dovolila, ktorá nezakázala usmrcovať novoprichádzajúce životy, ktorá dobrovoľne odmietala Boží dar života.
Toto je moje svedectvo, môj postoj a názor, moja účasť na Národnom pochode za život.

Podpísaný Daniel Hevier, ktorý mal možnosť narodiť sa.“

Foto: Facebook Daniela Heviera

Ján Duda pred 1 d

V nedeľu (22. 9. 2019) je evanjelium Ježišovým podobenstvom o nepoctivom správcovi (Lk 16,1-13). Majiteľ zistil, že správca podvádza a zle spravuje jeho majetok. Preto sa rozhodol, že správcovi dá padáka. 

(1) Človek by očakával, že správca sa zmení, že oľutuje, že podvádzal, že bude prosiť o odpustenie. Ale nie. On sa nezmenil. Aj budúcnosť si zabezpečuje podvodom. Tak konajú „synovia sveta“. Premena na „synov svetla“ sa nerodí nikdy ľahko. 

(2) „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás prijali do večných príbytkov!“ Cesta „synov sveta“ však nie je beznádejná. Majetok, hoci aj nespravodlivý, možno použiť ako almužnu na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Takto dobro konajúci môžu nadobudnúť miesto v nebeskom kráľovstve. Vďaka tomu, že konajú dobro (Kodell, 110).

(3) Nezriedka si myslíme, že duchovné je viac ako materiálne. A som presvedčený, že je to pravda. Na druhej strane, niektorí si preto myslia, že ak vedia spravovať duchovné veci, vedia spravovať aj materiálne. A naopak. Ježiš varuje, že to tak byť nemusí. Vždy existuje nebezpečenstvo podriadiť duchovné veci tým materiálnym. A nezriedka si človek ani nevšimne, že pravému Bohu už prestal slúžiť a slúži už len mamone. Hľa, ako sa z „duchovného“ môže stať úbožiak.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým. Nech v nás rastie túžba po večnom živote.

 

Ilustračné foto: express.co.uk

Pavol Rábara pred 1 d

Práve sa skončil 63. ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska. V Senici vyhral pri hromadnom špurte úradujúci majster Európy Talian Elia Viviani. Celkovým víťazom sa stal Belgičan Yves Lampaert. 

Slovensko si týmto ročníkom urobilo vo svete cyklistiky dobrú reklamu. Hoci sú naše preteky z pohľadu kategórií na tretej najvyššej úrovni, boli zaujímavé a dramatické. 

Veľkým úspechom bola už len prítomnosť piatich tímov „prvej ligy“, ale tam sa to neskončilo. Lukáš Timko vo vysielaní RTVS na záver dnešnej etapy zhodnotil aj ďalšie pozitíva: napríklad, že počas celých pretekov, ktoré trvali štyri dni, nedošlo k žiadnemu pádu (jeden menší sa stal na konci prvej etapy, ale bol tesne pred cieľom, takže sa nedostal do tímových vysielačiek). Nie je to samozrejmosť a z pohľadu bezpečnosti ide o skvelú vizitku. Pre väčšinu jazdcov zo špičkových tímov je účasť na Okolo Slovenska prípravou na majstrovstvá sveta (ktoré sa začínajú už zajtra a vyvrcholia budúcu nedeľu). Nikto sa nechce zraniť, takže reputácia o hladkom priebehu podujatia dobrému menu pretekov len pomôže. 

Silnou stránkou bola tento rok naozaj zostava. „Mená, ktoré šprintovali v tejto poslednej etape, nám môžu závidieť aj mnohé preteky kategórie World Tour,“ pridal poznámku Lukáš Timko. Narážal na to, že na hlavnej ceste v Senici súperili o víťazstvo Viviani, Démare či Kristoff. 

Samozrejme, treba pochváliť aj Erika Bašku z Bory, ktorý dokázal pri špurte držať „krok“ so svetovou extratriedou. 

Veľkým povzbudením je iste aj množstvo ľudí pri cestách, ktorí vyšli povzbudzovať, hoci vedeli, že okolo nich neprefrčí Peter Sagan. Svedčí to o tom, že povedomie o cyklistike medzi Slovákmi rastie a že po Saganovej ére na cyklistiku nezanevrieme. A pokojne privítame medzi našimi kopcami a dolinami aj iné hviezdy Tour de France. 

Na snímke (TASR – Lukáš Grinaj) víťazi jednotlivých kategórií. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 2 d

Dnes večer sa v Bratislave začína sprievodné podujatie k Národnému pochodu za život BHD Life. Večer o 20.00 na Malej scéne sa bude konať politická diskusia, ktorú organizuje Postoj, vystúpia viacerí poslanci a poslankyne, ktoré predkladajú zákony o ochrane života a budú odpovedať na otázky, ako sa chcú posunúť zo súčasného bodu k lepšej ochrane. Príde Eva Smolíková, Milan Krajniak, Richard Vašečka, Marek Krajčí či Eva Greyová. Ak im chcete niečo povedať priamo, oplatí sa prísť. Moderovať bude náš redaktor, ktorý k téme Národného pochodu za posledný týždeň priniesol najdôležitejšie texty – Pavol Rábara.

Predtým o 18. hodine bude jedna z možno najdôležitejších prednášok na túto tému – opis toho, čo sa stalo v Poľsku, hovoriť bude Tymoteusz Zych (na obr.). Je to neuveriteľné, že susedíme s krajinou, ktorá je nám spoločensky a nábožensky blízka, kde boli zakázané potraty už pred 26 rokmi a o Poľsku počúvame z liberálnej tlače samé mýty a nepravdy. Pritom poľský príklad svedčí o presnom opaku, ako zmena zákona vychováva spoločnosť k úcte k životu aj k väčšej zodpovednosti. Vystúpenie Dr. Zycha by malo zaujať aj preto, že nás budúci týždeň čaká parlamentná debata o obmedzení potratov, kde sa bude diskutovať aj o zákonoch, ktoré pripomínajú ten poľský.

Na BHD Life toho bude cez víkend viac, celý program nájdete tu

Martin Hanus pred 3 d

Budem pôsobiť trochu rodinkársky, ale pokiaľ mi pamäť siaha, ešte žiaden slovenský gynekológ, ktorý odmieta vykonávať potraty, nepomenoval tak otvorene, akej atmosfére títo lekári čelia vo svojich kolektívoch.

Môj švagor Matúš Chuda hovorí, ako si ho kolegovia v ružinovskej nemocnici chceli otestovať, keď ho zaradili do služby na potrat, ale aj o istej hrubosti v tomto prostredí: „Pred rokmi sme mali prípad pôrodu chlapčeka bez rúk a nôh, ktorý „ušiel“ ultrazvukovému vyšetreniu. Boli to starší rodičia, pre ktorých to bola posledná šanca mať dieťa, a narodilo sa im takto postihnuté dieťa. A viacerí kolegovia vtedy strašným spôsobom odsúdili prenatálnu starostlivosť obvodného gynekológa so slovami, ako sa „toto“ mohlo narodiť. Po rokoch som v obchodnom centre videl zvláštne utekať chlapčeka na špičkových protézach na rukách i na nohách. Hneď mi napadlo, či nejde o toho chlapčeka z našej nemocnice. Mne to nedalo, prihovoril som sa otcovi a opýtal som sa ho, či sa jeho syn nenarodil náhodou v Ružinove v tom a v tom roku. Bol to on a jeho otec mi vyrozprával dojímavý príbeh o tom, že by svojho syna nevymenil za nič na svete. Je najšikovnejší v triede, vybavili mu protézy z Rakúska preplatené poisťovňou a ich chlapec je poklad. Ja som vtedy povedal, že všetci tí kolegovia, ktorí mi tam rozprávali tie historky, by mali dnes stretnúť tohto chlapca a najmä jeho rodičov, ktorí sa tešili zo svojho jediného syna.“

Matúš Chuda ďalej hovorí, že v nemocnici v Ružinove, sa začali robiť opäť potraty na požiadanie, hoci predtým si aspoň tu držali líniu, že potraty na pôdu univerzitnej nemocnice nepatria, keďže nesúvisia s medicínou. Opisuje tiež, ako sa zhoršuje atmosféra voči lekárom, ktorí ich nechcú robiť, a ich hlavnou ochranou je tak len výhrada vo svedomí.  

Na záver vysvetľuje, prečo víta nedeľňajší Pochod za život: „(...) Vo svojom pracovnom prostredí si pripadám často ako úplný exot a zrazu sa tu vynorí masa ľudí, ktorá ide do ulíc s rovnakým názorom, aký mám aj ja, s veľkou podporou, že v tom nie som sám.“

Celý rozhovor si môžete prečítať na portáli www.nm.sk.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Martin Hanus pred 4 d

V Taliansku nie je ani na chvíľu nuda. V auguste padla vláda Salviniho Ligy a Hnutia 5 hviezd (M5S), začiatkom septembra vytvorili novú vládu dovtedy zarytí nepriatelia, M5S a ľavicová Demokratická strana (PD), uplynulo len pár dní a z koaličnej PD odchádza expremiér Matteo Renzi aj so skupinou prívržencov. A komentátori dnes ešte menej než včera veria, že Conteho vláda vydrží aspoň rok.

Líder PD Nicola Zingaretti sa tak ocitol v absurdistane, ktorého sa najviac obával: Zingaretti si totiž po rozpade starej vlády želal rýchle predčasné voľby, a to aj za cenu, že by ich suverénne vyhral Salvini. Veril totiž, že PD bude silnou opozíciou a že sa mu podarí rozhádanú stranu stmeliť. Lenže bol to Matteo Renzi, ktorý v auguste zavelil, že PD musí aj za cenu veľkých kompromisov zabrániť predčasným voľbám, po ktorých by si Salvini uzurpoval všetku moc a ovládol krajinu. Mnohí Renziho upodozrievali, že napriek vznešeným slovám mu ani tak nejde o Taliansko, ale najmä o zámer vytvoriť vlastnú stranu, v čom by mu predčasné voľby zabránili.

Renzi však svojím rétorickým zápalom strhol na svoju stranu väčšinu PD, Zingaretti sa neochotne prispôsobil a na radosť Bruselu, Berlína a Paríža vstúpil do koaličnej vlády s chaotickým spolkom, akým je M5S.

No a ešte ani nestihlo prvýkrát napršať a Zingaretti sa prizerá, ako Renzi spolu s nasledovníkmi opúšťa stranu a ešte milosrdne odkazuje, že spoločnú vládu M5S a Zingarettiho bude podporovať. Conteho vláda sotva vznikla a už závisí od rozmarov Renziho, ktorý sníva, ako sa opäť stane Macronom talianskej politiky.

Renzi sa hneď v rozhovore pre La Repubblica pozicionoval do role hlavného vyzývateľa Salviniho („nevyhlasujem vojnu Zingarettimu, ale Salvinimu“, „najbližšie mesiace strávim tým, že budem bojovať proti salvinizmu na námestiach, v školách, vo fabrikách“). Oboch Matteov, Renziho aj Salviniho, všeličo spája, sú nadmerní egocentrici, ktorí veria vo svoju misiu záchrancov upadajúceho Talianska, ale zatiaľ to nijako nevyzerá, že by mohol Salviniho vážne ohroziť práve Renzi.

Ten hovorí, že ideologicky nie je vpravo ani vľavo či v strede, ale „za budúcnosť“, lenže po rokoch premiérovania už pre mnohých Talianov patrí skôr do minulosti. Salvini síce v auguste vybabral najmä sám so sebou, keď sa v tranze z predčasných volieb vyhnal z vlády, ale má naďalej veľkú mocenskú perspektívu: jeho Liga zastáva koherentnú ideológiu, zmes ekonomického populizmu a nacionalizmu, ktorá oslovuje emócie aj pudy väčšiny Talianov. Už teraz obieha so svojou propagandistickou mašinériou celú krajinu, napokon, aj ako minister vnútra trávil každý deň tak, ako keby bol v nepretržitej predvolebnej kampani.

Matteo Renzi tak odchodom z koaličnej PD a vyhlásením vojny salvinizmu najviac potešil samotného Salviniho. Teda toho Mattea, ktorý sa každé ráno budí s pocitom, že deň zúčtovania s rímskym aj bruselským establišmentom sa blíži.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.    

Matteo Renzi ešte ako taliansky premiér sa usmieva počas tlačovej konferencie pre zahraničných novinárov v Ríme 22. februára 2016. FOTO TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 4 d

V súvislosti s 30. výročím Novembra '89 sa na budúci týždeň 24. septembra v Bratislave uskutoční konferencia „Komunizmus a ľudské práva“. Vystúpia na nej viacerí hostia zo Slovenskej a Českej republiky a významný hosť z Nemecka Roland Jahn, ktorý je spolkovým splnomocnencom pre dokumenty tajnej služby bývalej NDR (Stasi) a vedie inštitúciu známu pod skratkou BStU, ktorá je obdobou slovenského ÚPN.

Medzi slovenskými hosťami vystúpi napr. pravidelný prispievateľ denníka Postoj Jozef Hajko, ktorý bude hovoriť na tému „Nereformovateľnosť komunistického režimu“.

Viac o konferencii sa dočítate tu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: flickr.com (Bundesrat)

Jaroslav Daniška pred 5 d

Na stránkach New York Times a vďaka postom na MSN a Microsoftu dnes po celom svete zaznel svieži názor na Irán a americkú zahraničnú politiku. Autorom je Andrew Bacevich (na obr.), ktorý vedie Quincy Institute, čo vznikol vďaka dvom prudko odlišným sponzorom, miliardárom Kochovi a Sorosovi, písal o tom pred časom kolega Lukáš Krivošík (jeho text tu). 

Bacevicha som mal možnosť osobne stretnúť, zažiť jeho presvedčivo vystavané argumenty, kombinujúce skúsenosť vojaka a vysokoškolského pedagóga. K pointe: Bacevich patrí k okruhu, ktorý našiel domov v prostredí American Conservative, zahraničnopoliticky mu je blízky Pat Buchanan, čiže prostredie, ktoré aj časť pravice rado vidí za čiarou. Ono tam však nepatrí, ukázalo väčšiu integritu, rozhľad a  erudíciu, ako napríklad (dnes už v podstate mŕtve, ešte aj ten Bolton prišiel o džob) neokonzervatívne hnutie. Zvolenie Trumpa dalo na okamih príležitosť tomuto prostriediu viac zaznieť, záblesk sa objavil aj v ľavicovoliberálnom programe GPS Fareeda Zakariu, ale už dávnejšie sa to začalo strácať. Pritom na to nie je dôvod, ako ukazuje aj dnešný text Bacevicha, o Jemene rozmýšľa inak ako ľavica, o Iráne inak ako pravica, celú túto poznámku ale píšem kvôli niečomu inému – nebyť Sorosa a Kocha, širšie publikum by o tom nevedelo, ukazuje to nielen na zodpovednosť médií, ale aj bohatých inzerentov a mecénov, ktorí dokážu meniť podobu diskusie už len tým, že niečo podporia.

Bacevichov text o tom, prečo by Amerika nemala démonizovať Irán, prečo by nepriateľ Saudov nemal byť aj nepriateľom Ameriky a prečo je po zásahu do Blízkeho východu vždy chaosu viac ako predtým, si možno prečítať napríklad tu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: wikimedia

Imrich Gazda pred 6 d

Časť obyvateľov košickej mestskej časti Juh sa postavila proti úmyslu Arcidiecéznej charity Košice postaviť na Jarmočnej ulici charitný dom pre ľudí bez domova. V metropole východu ich žije približne 800.

Arcidiecézna charita síce spravuje Charitný dom sv. Alžbety na Bosákovej ulici, ale ten už podľa riaditeľa košickej charity Cyrila Korpesia nespĺňa kritériá stanovené aktuálnou legislatívou, a preto hrozí jeho zatvorenie.

Napriek tomu, že nový charitný dom pre 70 ľudí by od sídliska delila štvorprúdová cesta a železničné priecestie, vedenie mestskej časti, ako aj časť obyvateľov nesúhlasí s jeho výstavbou, informovalo Rádio Regina.

„Máme strach o svoj majetok, kvalitu života a bezpečnosť. Nechceme už počúvať neustály krik a hádky okolo svojich bytov a rodinných domov, vyberanie kontajnerov a znečisťovania verejných priestranstiev,“ píše sa v otvorenom liste obyvateľov, ktorí sa obávajú zníženia kvality životného prostredia a narušenia pohody svojho bývania. Proti výstavbe spísali aj petíciu.

„Je tu prirodzený strach, obava. A toto treba prekonať, lebo každé mesto, a zvlášť krajské mesto, tých ľudí bude mať vo svojej kompetencii a musí pre tých ľudí niečo postaviť,“ reagoval pre Reginu riaditeľ charity Korpesio.

Mestskí poslanci ešte na júlovom zasadnutí prenájom pozemkov na štyridsať rokov neschválili. Rozhodol jeden hlas.

Primátor Košíc Jaroslav Polaček chce ale o téme diskutovať aj naďalej. Opätovne sa plánuje stretnúť s iniciátormi petície, predstaviteľmi charity aj s poslancami a následne nechať o prenájme ešte raz hlasovať.

Tento bod programu je zaradený už na štvrtkové zasadnutie zastupiteľstva.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Vianočné stretnutie pre ľudí bez domova v Charitnom dome sv. Alžbety v Košiciach. Foto – TASR/František Iván

Eva Čobejová pred 6 d

Alexandr Vondra sa po siedmich rokoch vrátil do politiky. Nepríjemne to zaskočilo redakciu Respektu. Napríklad aj zástupcu šéfredaktora Marka Švehlu, ktorý nebol rád, keď sa Vondra dostal do europarlamentu a zasadol tam do výboru pre životné prostredie. No a teraz s ním Švehla urobil rozhovor. Je to dosť bizarné čítanie.

Treba však vedieť, že kedysi v novembri 1989 vznikal Respekt v pražskom byte Alexandra Vondru. Ako píše on sám na FB, „v deväťdesiatych rokoch bol Respekt liberálnym médiom v pôvodnom, najlepšom slova zmysle. Bol tak i môj. Potom sa posunul doľava a veľmi zozelenal. Priznávam, že môj svet je už dosť dlho dosť inde“. Ten rozhovor je však práve preto zaujímavý.

Je tam veľa o bicyklistoch či zelenej politike, ale aj o rodičovi 1 a rodičovi 2, aj o tom, prečo Vondra teraz bráni konzervatívne hodnoty. Švehla Vondrovi vyčíta aj to, že svoju vieru neberie len ako privátne presvedčenie, ale že dokonca aj v politike hovorí o „posvätných hodnotách“. Vtipné je, že na túto výčitku odpovedá Vondra otázkou a v konečnom dôsledku dá správnu odpoveď samotný Švehla.

Obaja nehrajú celkom rovnocennú hru. Švehla totiž berie celý rozhovor smrteľne vážne, akoby jeho misiou malo byť demaskovať Vondru, ktorý nerozumie dnešnému svetu a celkom sa tým skonzervatívnením pokazil. Ten rozhovor je však napokon skôr zábavný. Vondra si síce váži Švehlu ako autora skvelej knihy o Magorovi Jirousovi, no týmto rozhovorom sa skôr baví. Vie, že nemá zmysel presviedčať čitateľov Respektu. Je to iný vesmír.

Na FB ešte Vondra píše: „Je to tak trochu stret dvoch svetov. Svet Respektu je smrteľne vážny, vždy na strane pokroku. Humor ani nadsadenie sa doň príliš nezmestia. Môj svet je fakt dosť iný. Vadí mi, keď sa v mene pokroku začína meniť ľudská prirodzenosť a obmedzuje ľudská sloboda. Samozrejme to však neznamená, že žijem iba diskusiami o cyklistike, mäse a LGBT.“

Alexandr Vondra sa stáva výraznou tvárou ODS. Pred pár rokmi sa dal pokrstiť (aj o tom hovorí v spomínanom rozhovore) a chodieva napríklad v Prahe aj na pochod za život. Ale zároveň nie je radikálne iný, ako bol v osemdesiatych rokoch, keď bol mladým disidentom. Aj vtedy mu mnohí nerozumeli a klopkali si na čelo, prečo si mladý šikovný muž kazí život prácou v disente. A táto poloha človeka, ktorý nejde s davom, je mu zjavne najbližšia.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na historickej fotke z 1. októbra 2001 je Alexandr Vondra s prezidentom Schusterom. FOTO – Štefan Puškáš/TASR