Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 281 d

Mnohí kresťania si do pôstneho obdobia dávajú záväzok, že budú pravidelnejšie čítať Sväté písmo. Tým, ktorí chcú lepšie porozumieť biblickým textom, môže byť nápomocným aj nový 10-dielny rozhlasový cyklus Nad slovom.

Od februára ho v prvú sobotu v mesiaci od 17. do 18. hodiny vysiela Rádio Devín. Relácia, ktorú moderuje biblista Bohdan Hroboň, je ladená ekumenicky a nadväzuje na sériu knižných komentárov, ktoré na Slovensku v posledných rokoch vydáva tím biblistov pod vedením spomenutého Bohdana Hroboňa. Autori si za svoj počin vyslúžili už aj Cenu Dominika Tatarku.

Februárová relácia Nad slovom bola venovaná knihe Exodus, marcová, ktorá bola odvysielaná práve túto sobotu, sa zamerala na starozákonných malých prorokov.

Foto – TASR/Pavol Zachar

Lukáš Krivošík pred 281 d

Majú slávu a zarábajú desiatky miliónov dolárov, no aj tak sú mnohí basketbalisti, ktorí hrajú v americkej NBA, nešťastní. Vyhlásil to komisár NBA Adam Silver a za veľkou mlákou o tom vznikla zaujímavá polemika.

Zapojil sa do nej aj David French z konzervatívneho magazínu National Review. Jeho článok k téme si môžete prečítať TU.

French ako jeden z dôvodov frustrácie hráčov vyzdvihol aj sústavný prúd kritiky, ktorým sú menovite vystavovaní od basketbalových fanúšikov na sociálnych sieťach.

Ak ste boli profesionálny športovec v minulosti, spätná väzba od divákov bola intenzívna, no zároveň krátka a obmedzená. Pokiaľ ste urobili chybu, pískali na vás z tribúny, nanajvýš ste si prečítali o sebe kritický článok v športových rubrikách novín. Svoj názor vám povedal tréner, spoluhráči a bezprostredné okolie.  

No Facebook a najmä Twitter urobili spätnú väzbu oveľa osobnejšou a súčasne obsiahlejšou. Po každom zápase tam tisíce ľudí zanechá množstvo kritických a často uštipačných komentárov na adresu jednotlivých hráčov. A oni si ich potom čítajú. To má v sebe potenciál pomaličky nahlodať sebavedomie aj najväčšieho profesionála. Navyše, šport je popri politike oblasť ľudskej činnosti, pri ktorej má každý človek pocit, že sa do nej rozumie.

Práve s ohľadom na politiku boli vlastnosti sociálnych sietí kriticky analyzované už dávnejšie. Nejde len o šírenie hoaxov. Najmä Twitter sa stal nástrojom sústavného stádovitého morálneho rozhorčovania a signalizácie vlastnej morálnej nadradenosti. Dianie na národnej úrovni podriadil akoby spoločenským tlakom malej uzavretej vidieckej komunity.

Diskusia o frustrácii basketbalistov z NBA naznačuje, že negatívne vlastnosti sociálnych sietí zasahujú nielen politiku, ale aj ďalšie oblasti ľudského života.  

Aspoň LeBron James, basketbalista Los Angeles Lakers, má dôvod na radosť. Nedávno prekonal v počte nastrieľaných bodov legendárneho Michaela Jordana. Záber je zo zápasu Los Angeles Lakers – New Orleans Pelicans v Los Angeles 27. februára 2019. Ilustračné FOTO TASR/AP 

Lukáš Krivošík pred 282 d

Dnes je Medzinárodný deň žien. Jednou z tém, ktoré sa pri tejto príležitosti zvyknú otvárať je rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami. Existuje tento fenomén naozaj? A aký je veľký?

Zaujímavý pohľad do debaty ponúka filozofka a spolupracovníčka American Enterprise Institute, Christina Hoff Sommersová v krátkom, 5-minútovom youtubovom videu pre projekt Prager University.

Video o údajnom rodovom rozdiele v odmeňovaní si môžete pozrieť TU. Ak nerozumiete po anglicky, je vybavené aj českými titulkami. Zapnete si ich tak, že si kliknete na „Settings“, teda Nastavenia (to koliesko na spodku videa vpravo), potom kliknete na „Subtitles“ (Titulky) a z výberu jazykov zakliknete „Czech“ (teda češtinu).

Ako bonus k MDŽ odporúčam všetkým ženám a dievčatám ešte dve výborné 5-minútové videá z projektu Prager U, ku ktorým však neexistujú české ani slovenské titulky.

V prvom s názvom Zbraňové práva sú ženské práva americká konzervatívna komentátorka Katie Pavlichová vysvetľuje, aké dôležité bolo právo držať strelnú zbraň pre skutočnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami.

V druhom s názvom Čierna, mileniálka, žena a... konzervatívna opisuje Antonia Okaforová svoju cestu od afroamerickej progresívnej feministickej aktivistky k svojmu neskoršiemu pro-life konzervatívnemu presvedčeniu.

O Dennisovi Pragerovi a jeho projekte Prager University sme písali na tomto mieste.

Ilustračné FOTO TASR - František Iván

Jaroslav Daniška pred 283 d

Stalinova smrť bola naposledy témou nepodarenej a trochu prvoplánovej britskej satiry, ruská sekcia Rádia Slobodná Európa teraz predstavila inú vec – doteraz neznáme filmové zábery zo Stalinovho pohrebu urobené z veľvyslanectva USA, filmoval major Manhoff.

Zábery sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú dobové fotky zo Sovietskeho zväzu, ktoré Manhoff robil a nájdete ich pripojené dole pod textom, ukazujú najmä bežný život.

Ak si ich chcete pozrieť, tu je odkaz na článok rádia Slobodná Európa.

Stalin, to však nie je len minulosť, tento masový vrah je stále živý odkaz. Na tomto videu si môžete pozrieť, ako sa mu ešte dnes klaňajú jeho obdivovatelia, ako iným stále stojí za provokáciu a ako sa pritom správajú bezpečnostné zložky štátu.

Jaroslav Daniška pred 283 d

V Česku rastie podpora účasti na štrajku stredoškolákov budúci piatok 15. marca, témou je ochrana klímy, správu priniesol Český rozhlas. Ak si odkaz otvoríte, môžete si vypočuť aj ohromujúce zdôvodnenie tejto iniciatívy skrytej za sloganom Fridays for Future, čize Piatky za budúcnosť.

Viac ako o idealizmus ide o prejav anarchie, ako vieme. Púšťať sa do polemiky nemá preto veľmi zmysel, keďže školy bez disciplíny prestávajú plniť svoje základné poslanie, celá vec by sa mala riešiť na tejto úrovni.

Nuž, doba sa mení, keď sme sa pred rokmi chceli uliať zo školy my, chodili sme na IQ testy (boli to dva dni voľna, jeden na test, druhý na vyhodnotenie) alebo sme sa, ako mi šepká vedľa sediaci kolega, hlásili na rôzne olympiády a vedomostné súťaže, alebo jednoducho skúšali pozornosť lekárov. Teraz to mládež skúša so štrajkom, individuálny prístup nahradil ten kolektívny, zábava musí byť. Neostáva, než dúfať, že táto móda narazí na triednych učiteľov a riaditeľov, ktorí ak nemajú klausovskú skepsu voči téme, poznajú aspoň sklony svojich žiakov.

Foto: Fridays for Future ČR/FB profil

Jozef Majchrák pred 284 d

Úspech šprintéra Jána Volka na halových majstrovstvách Európy obnažil jednu pomerne veľkú absurdnosť. Podľa platných pravidiel mu hrozí, že by mohol vypadnúť z takzvaného Top Tímu, ktorý získava štátnu podporu. Dôvodom je, že halové výsledky sa v atletike u šprintérov nerátajú a Volko by nesplnil potrebné podmienky.

Je fajn, že o tom vypukla verejná debata a kritériá sa zrejme zmenia, len niekedy by naozaj potešilo viac, keby podobné nezmysly niekto súdny objavil a opravil ešte predtým, ako vyplávajú na svetlo. 

Foto: TASR Martin Baumann

 

Postoj pred 284 d

Keďže mladí ľudia sú dnes už viac na Instagrame ako na Facebooku, vystúpili sme zo svojej komfortnej konzervatívnej zóny a založili sme si konto aj na tejto sociálnej sieti.

Budeme vás tam pravidelne informovať o pripravovaných novinkách, dostanete avíza o rozhovoroch, ktoré chystáme, a ponúkneme pohľad do zákulisia tvorby redakcie denníka Postoj. Keď chcete mať prístup do redakčnej kuchyne a vidieť proces tvorby jednotlivých materiálov, tak nás neváhajte sledovať na Instagrame

Ján Duda pred 284 d

Dnes (6. 3. 2019) je Popolcová streda a pre kresťanov katolíkov je to začiatok pôstneho obdobia. V evanjeliu zaznie program pôstneho obdobia: modlitba, pôst a almužna. Modlitba má upriamiť našu pozornosť na Pána Boha, pôstom dávame do poriadku seba samého, svoje osobné nedostatky a nezriadenosti a almužnou myslíme na svojich bratov a sestry, na iných, ktorým pomáhame. Po kázni, v ktorej má zaznieť duchovné povzbudenie, kňaz nás označí popolom a povie zmysel tohto úkonu: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš! Chceme sa skutočne pokoriť pred Pánom, aby nás prijal na milosť. A toto je aj skutočnou príčinou pôstneho programu: modlitby, pôstu a almužny.

Požehnaný pôstny čas, drahí priatelia!

Ján Duda


Foto: moneo.sk

Lukáš Krivošík pred 285 d

Šéf národniarov chce znížiť daň pre firmy na 15 percent, znížiť DPH na potraviny a printové médiá na 10 percent a zrušiť koncesionárske poplatky pre seniorov. Znamená to, že sa SNS konečne začína správať ako pravicová strana? Alebo chce len napraviť pre ňu nepríjemné dosahy debaty o zvyšovaní cien potravín v dôsledku odvodu pre reťazce, ktorý minulý rok presadil Andrej Danko?

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík sa už ku všetkým trom opatreniam prihlásil predvčerom. Jeho strana ich podporí v parlamente, ak sa doň dostanú, aj keď predák liberálov sa začudoval nad výberovosťou daných opatrení. – Prečo rušiť koncesionárske poplatky len seniorom? A prečo dane znižovať len firmám, a nie aj fyzickým osobám?

No dnes prišlo schladenie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má strážiť, aby verejné príjmy a výdavky boli pokiaľ možno v rovnováhe. Jej predseda Ivan Šramko sa k návrhom SNS vyjadril na facebooku.

Šramko upozornil, že vláda chcela mať rozpočet v roku 2020 v miernom prebytku 103 miliónov eur (to je symbolická 0,1 percenta HDP), no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v ňom v decembri identifikovala riziká za takmer 700 miliónov eur. Inak povedané, rozpočet by mohol byť napriek zámerom vlády v takmer 600-miliónovom schodku, čo je 0,6 percenta HDP. A to bez započítania daňových návrhov SNS!

Nižšia daň z príjmu právnických osôb a nižšia daň z pridanej hodnoty by podľa odhadov Rady spôsobili výpadok asi 1,35-miliardy eur. Deficit rozpočtu by tak v roku 2020 predstavoval skoro 2 percentá HDP a dlh ako taký by sa zvýšil zo 47,2 na 48,5 percenta HDP (čo je v sankčnom pásme dlhovej brzdy).

Čo sa dá k vyjadreniu RRZ dodať?

SNS ani iné politické strany netreba odrádzať od znižovaní daní kedykoľvek a kdekoľvek. Ani keď zaváňajú predvolebnou účelovosťou. No ich návrhy nižších daní by mali byť sprevádzané jasným posolstvom, kde chcú škrtať vo verejných výdavkoch. Aby v rozpočte nevznikal deficit, ktorý by sa v podobe dlhu stal záťažou pre ďalšie generácie.

A to aj napriek tomu, že nižšie dane môžu v strednodobom horizonte viesť k vyšším daňovým príjmom vlády v dôsledku napríklad väčšej ochoty priznávať príjmy pri nižšej sadzbe (známy efekt Lafferovej krivky).

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. FOTO TASR – Dano Veselský​

Lukáš Obšitník pred 286 d

Zuzana Čaputová si na facebooku platí kampaň v podobe citátov svojich kritikov na výraznom červenom pozadí a tie potom v statuse okomentuje vlastnými slovami. Naposledy tak urobila s výrokom podpredsedu Smeru-SD Richarda Rašiho z 3. marca: „K pani protikandidátke. Je veľká neznáma a jej reakcie sú nepredvídateľné.“

Ona sama to okomentovala slovami: „Útoky pokračujú, ale mňa to len utvrdzuje v odhodlaní vydržať v súboji s nespravodlivosťou a aroganciou moci. Mojou odpoveďou na dnešné vyjadrenia pána Rašiho, ale aj na ďaľšie útoky bude naďalej pravda, slušnosť, úprimnosť a jasné postoje. Ich snaha útočiť na mňa je dôkazom, že Slovensko práve teraz potrebuje prezidentku, ktorá nebude vstupovať do konfliktov, ale prinesie novú kultúru v politike. Nebudem rozdeľovať a budem prezidentkou nás všetkých.“

Jej komentár je typickým príkladom správania generácie tzv. „snowflakes“, teda „snehových vločiek“, ako sa v USA označujú precitlivení ľudia, ktorí normálnu kritiku seba alebo svojich názorov nevedia zniesť a niekedy sa voči nej domáhajú obrany aj súdnou cestou. Často pritom ide iba o normálne kritické vyjadrenia, ktoré by v demokratickej diskusii mali byť zásadne tolerované.

Pri všetkej úcte k Zuzane Čaputovej (a pri všetkom odpore k Smeru, ktorý mám), ale Raši týmito slovami jednoducho iba pomenoval pravdu. Čaputovej patrí úcta za angažovanie sa v kauze pezinskej skládky, ale ako vrcholová politička je jednoducho naozaj nepopísaným papierom. Ak sledujete politiku a vezmete si napr. Milana Krajniaka, Bélu Bugára či Františka Mikloška (a bez ohľadu na to, čo si o nich myslíte), vďaka ich minulej činnosti viete veľmi dobre, aký názor na problémy na Slovensku a vo svete majú a ako by vo vážnych situáciách reagovali. Ak by pani Čaputová mala ísť ako slovenská prezidentka rokovať na summit Európskej únie alebo NATO k nejakému vážnemu problému, nikto skutočne nevie, aké stanoviská by tam chcela presadzovať. Nikto nevie, čo konkrétne si ona sama o svete myslí.

Neskúsenosť a malá poznateľnosť sú jej reálne nedostatky, s ktorými by sa mala seriózne popasovať. Ale ak jednoduchú (a pravdivú) kritiku hneď považuje za „útok“ a za príklad „nespravodlivosti a arogancie moci“, potom to vôbec nesvedčí o vyššej demokratickej kultúre, ktorú by chcela reprezentovať. Práve naopak.

Foto: facebook.com/zcaputova