Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 9 d

Podľa najnovších výsledkov medzinárodného testovania OECD PISA 2018 dosiahli slovenskí 15-roční žiaci významne lepší výsledok v matematickej gramotnosti v porovnaní s výsledkami z predošlého testovania (2015).

Podľa výsledkov síce v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zaznamenali slovenskí žiaci nárast v priemernom skóre, ale rozdiely v čase nie sú štatisticky významné. Správa OECD konštatuje, že dlhodobý trend na Slovensku je vo všetkých troch oblastiach klesajúci.

Informoval o tom Inštitút vzdelávacej politiky s odvolaním sa na Národnú správu PISA 2018.

„V porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami OECD sme sa v matematickej gramotnosti dostali na úroveň priemeru OECD. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti dosahujú slovenskí žiaci naďalej významne podpriemerné výsledky. Slovenskí žiaci taktiež dosahujú štatisticky významne nižšie výsledky oproti spolužiakom v Česku, Poľsku aj Maďarsku (iba oproti Maďarsku dosahujú slovenskí žiaci významne vyššie skóre v matematickej gramotnosti),“ uvádza IVP.

Zo správy PISA ďalej vyplýva, že podiel žiakov v rizikovej skupine sa oproti obdobiu spred desiatich rokov zvýšil až o 9,2 percentuálnych bodov (v čitateľskej gramotnosti je ich 31 percent). Ide o žiakov, ktorí nemajú základné zručnosti zodpovedajúce svojmu veku. Majú napríklad problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text s neobvyklým obsahom či formou a komplikácie im robia aj určenie hlavnej myšlienky, prepojenie častí textu či argumentácia.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Jaroslav Daniška pred 9 d

V kinách možno vidieť francúzsko-izraelsko-nemecký film Synonymá (réžia Nadav Lapid, ročník 1975), na ostatnom Berlinale získal Zlatého medveďa za najlepší film. Film spája drámu a komédiu, v poslednom období rovnako náročný ako oceňovaný žáner, keď sa podarí, pravdaže.

Ide o príbeh mladého Žida Joava (Tom Mercier, na obr.), ktorý po skončení vojenskej služby utečie z Izraela do Paríža, kde sa snaží začať nový život. Film začína scénou-obrazom, Joav príde o všetky veci, všetko oblečenie, začína teda ako Adam, rozhodne sa viac neprehovoriť po hebrejsky, s Francúzmi hovorí francúzsky, so židovskou rodinou anglicky. Joav si hľadá svoje miesto v spoločnosti, má šťastie na prvý kontakt, mladý dobre si žijúci francúzsky pár. Ten má všetko, čo Joav nie – zázemie, možnosti, istoty. Svoju identitu akoby neriešili, pritom práve s ňou majú občas problém. Joav má len svoju identitu, s ktorou bojuje a chce ju vymeniť. Navštevuje integračné kurzy, kde sa spieva Marseillaisa, aj s jej bojovne proticudzineckými slovami, učia sa francúzske sekulárne a jakobínske hodnoty.

Príbeh sa nakoniec končí ťažko opísateľným konfliktom, Joav vstúpi do konfliktu so svojou francúzskou milenkou a ženou, čím sa vytlačí na okraj spoločnosti, prichádza tým o všetko, čo za posledné týždne získal.

Čo nám chce autor povedať? Zdá sa mi, že ide o ďalšiu kritiku imigračného optimizmu. Žid v hlavnej postave zviedol niektorých kritikov hovoriť o Izraeli, hoci téma izraelskej spoločnosti sa vôbec nerieši, zostala akoby mimo záberu, mimo filmu. Rieši sa ale identita v kultúrne cudzom, aj keď obdivovanom prostredí, rieši sa spolužitie, prenos istých hodnôt s odlišnou skúsenosťou. Navyše, židovský pôvod si možno ľahko zameniť za iný pôvod, čo by však filmu v salóne urobilo medvediu službu, takto nič neriskuje, pozri ocenenie Medveďom.

Synonymá sú trochu náročným filmom, divácky úspech film u nás nečaká. V istom zmysle je takmer nezrozumiteľný ako vážne spoločenské problémy, ktoré prináša imigrácia.

Foto: webová stránka k filmu

Jaroslav Daniška pred 10 d

Čína odvčera zaviedla povinnú registráciu každého vlastníka mobilného telefónu skenom jeho tváre, správu včera priniesli viaceré televízie vrátane RTVS. Od včera už nebude stačiť tamojší občiansky preukaz, každý používateľ bude registrovaný aj skenom svojej tváre, internet tak bude pod ešte väčším dohľadom a kontrolou štátu. 

Ďalšou znepokojivou správou je zámer čínskych technologických gigantov ako ZTE, Dahua, China Telecom a ďalších presadiť sa na globálnom trhu a presadiť svoje technologické štandardy ako medzinárodné štandardy pre rozoznávanie tvárí a využívanie týchto systémov na kontrolu a identifikáciu osôb. Čína, podľa analýzy denníka Financial Times, sa chce so svojimi štandardmi presadiť na Medzinárodnej telekomunikačnej únii OSN, čo by viedlo k tomu, že by tieto štandardy začali automaticky preberať desiatky rozvojových štátov z Afriky, Ázie či Blízkeho východu. Čína je už dnes svetovým technologickým lídrom v tomto segmente a ďalej posilňuje svoje postavenie ako veľmoci vo využívaní umelej inteligencie. FT upozorňuje na neblahé skúsenosti s využívaním sledovacích zariadení čínskej výroby umiestnených v nočných lampách, ktoré sa aktuálne hojne používajú v Hongkongu, ako aj s budovaním masívnych databáz s údajmi cudzích štátnych občanov.

Zhruba pred storočím ovládli európske myslenie úvahy spojené s ohrozením, ktoré pre ľudstvo predstavujú technológie. Zdá sa, že aktuálnosť hrozby narastá. Sympatie so zápasom, ktorý sa už takmer pol roka odohráva na uliciach Hongkongu, preto presahujú rámec Číny.

Ilustračné foto: Hamilton, flickr.com

Ján Duda pred 11 d

Evanjelium prvej adventnej nedele (1. 12. 2019) je Ježišovým varovaním (Mt 24,37-44). Posúďte sami, pred čím nás Ježiš varuje.

(1) Zo skúsenosti vieme, že osudy jednotlivcov a národov riadia prirodzené sily. Platilo to za čias Noema, platí to aj dnes. Za čias Noema si ľudia tiež mysleli, že je všetko normálne, starali sa o svoje bežné potreby a žili si pokojne. Nevyrušoval ich ani Noe so stavbou lode. Lenže príchod Pána je vlastne vyrušením. A Ježišovo varovanie spočíva v tom, že Pán príde a nad každou ľudskou existenciou uplatní svoju definitívnu moc. A každá ľudská existencia spozná svoj skutočný zmysel a hodnotu, akú máme pred Bohom. Nesmieme uveriť tomu, že nezáleží, aký zmysel a hodnotu má náš život pred Bohom.

(2) Často žijeme v presvedčení, že pozemské životné podmienky máme približne rovnaké. To nás privádza k názoru, že aj definitívny osud ľudí bude rovnaký. Tu nás Ježiš opäť varuje. Sú dvaja muži v rovnakých pozemských podmienkach. Jeden bude vzatý, druhý ponechaný! Ježišov príchod prinesie separáciu, oddelenosť. Nesmieme uveriť, že pozemský život v približne rovnakých podmienkach ľuďom prinesie aj rovnaký definitívny osud pred Pánom. Nesmieme uveriť, že nezáleží na tom, ako žijeme, aké morálne hodnoty zastávame. To všetko nám bude spočítané.

(3) Napokon je tu tretie Ježišovo varovanie, že nepoznáme hodinu definitívneho Pánovho príchodu. Áno, sme radi, ak sme pánmi sami nad sebou, ak sa cítime istými sami sebou. Ježiš nás varuje, že v nijakom priestore a nijakom čase nemáme svoj pozemský život nikdy vo svojej moci. Že sme závislí od Ježišovho definitívneho príchodu, od tej neznámej a neistej chvíle.

Povzbudenie: Ježišove varovania nás nemajú priviesť k strachu, ale k intenzívnemu a radostnému pozemskému životu v priateľstve s Ježišom.

Požehnaný a radostný advent prajem všetkým.

 

Hodiny na veľkej veži Chrámu sv. Víta v Prahe. Foto: czechatlas.com

Lukáš Krivošík pred 12 d

30. novembra 1939 sa začala útokom sovietskych vojsk na fínske územie takzvaná zimná vojna medzi obidvomi krajinami. Sovietsky zväz a Fínsko v roku 1932 podpísali pakt o neútočení. V roku 1934 bola jeho platnosť dokonca predĺžená na 10 rokov.

No v rokoch 1938 a 1939 Helsinki opakovane odmietali návrhy Moskvy upraviť vzájomnú hranicu tak, aby prebiehala ďalej od Leningradu, ktorý bol z pohľadu Sovietov zraniteľný. 28. novembra 1939 Sovieti obvinili Fínov z delostreleckej paľby na ich pohraničnú obec, hoci si ju v skutočnosti Sovieti ostreľovali sami, aby mali zámienku vypovedať pakt o neútočení a napadnúť Fínsko. O dva dni neskôr začali útok pozdĺž väčšiny fínskych hraníc a leteckým bombardovaním Helsínk.

Hoci Sovietsky zväz dúfal v podobne rýchle víťazstvo, ako dosiahol pri útoku na Poľsko (spolu s nacistickým Nemeckom) o dva mesiace skôr, fínska armáda sa húževnato bránila a v zimných teplotách dosahujúcich až -40 stupňov uštedrila agresorovi ťažké straty. V trojmesačnom konflikte zahynulo asi 26-tisíc Fínov, kým sovietske straty na životoch sa odhadujú na 127- až 168-tisíc mužov.

Sovietskej ofenzíve sa podaril prielom až vo februári 1940 a 13. marca, po podpísaní mierovej zmluvy v Moskve, sa zimná vojna skončila. Fínsko muselo súhlasiť s odstúpením asi desatiny svojho územia (najmä v Karélii), kde vznikala skoro tretina fínskeho predvojnového ekonomického výkonu.

Problémy Červenej armády počas vojny s malým Fínskom presvedčili Hitlera, že Sovietsky zväz bude ľahkou korisťou v prípade nemeckého útoku. Aj keď Briti a Francúzi plánovali poskytnúť Fínom vojenskú pomoc v zimnej vojne, táto nedorazila včas, čo viedlo k zblíženiu Helsínk s Berlínom. Keď o 15 mesiacov neskôr došlo k nemeckému útoku na ZSSR, pripojili sa k nemu aj Fíni, márne dúfajúc, že získajú naspäť stratené územia.

Fínske lyžiarske jednotky počas zimnej vojny 12. januára 1940. FOTO Imperial War Museum/Wikimedia Commons

Ján Krupa pred 13 d

Pápež František vymenoval nového prezidenta Úradu pre finančné informácie (AIF), ktorý má v rámci Vatikánu na starosti zamedzenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Svätý Otec si vybral talianskeho bankového experta Carmela Barbagalla.

Nový šéf AIF doteraz pôsobil ako generálny funkcionár s úlohou vysokého poradcu riaditeľstva bankového a finančného dozoru talianskej centrálnej banky Banca d´Italia. Prináša si so sebou takmer 40-ročné skúsenosti ako inšpektor a vedúci dohľadu nad talianskym bankovým a finančným systémom. Barbagallo má aj skúsenosti z európskeho systému bankového dohľadu (Single Supervisory Mechanism).

63-ročný Carmelo Barbagallo pochádza zo Sicílie, je ženatý a má dve deti. V talianskej centrálnej banke Banca d´Italia pôsobí od roku 1980.

Menovanie nového prezidenta Úradu pre finančné informácie Svätej stolice a Vatikánu avizovalo Tlačové stredisko Svätej stolice pred cestou Svätého Otca do Thajska a Japonska.

Svätá stolica taktiež oficiálne poďakovala doterajšiemu prezidentovi AIF Renému Brülhartovi, ktorému sa skončilo jeho funkčné obdobie. Viac zákulisných informácií prináša nemecký vatikanista Guido Horst.

Na fotografii je Carmello Barbagallo. Zdroj: vaticannews.va/sk

Martin Hanus pred 14 d

Agentúra Focus zisťovala, aké sú voličské nálady medzi mileniálmi, konkrétne vo vekovej skupine medzi 18 a 29 rokov. Prieskum, ktorý agentúra uskutočnila pre Radu mládeže na reprezentatívnej vzorke vyše 700, potvrdil, že Kotlebova ĽSNS čerpá svoju silu najmä z tejto vekovej skupiny.

ĽSNS by medzi mladými do 29 rokov pomerne jasne vyhrala so zhruba 19 percentami, na druhom mieste by skončila Kiskova strana Za ľudí s takmer 13 percentami, nasleduje liberálny tandem PS/Spolu so zhruba 12 percentami. To, že progresívci nebodujú viac, je asi najväčším prekvapením prieskumu. Nemenej zaujímavé je, že medzi mladými sa teší rovnakej obľube ako PS/Spolu aj Kollárovo hnutie Sme rodina (tiež asi 12 percent).

Lepšie než v štandardných prieskumoch sa v tejto vekovej skupine darí aj OĽaNO (10 percent), až na šiestom mieste je Smer (9 percent), čo je však očakávane slabý výsledok. Sulíkova SaS, ktorá bola kedysi medzi dvadsiatnikmi aj tridsiatnikmi nadmieru úspešná, je už pre mladých tak trochu politickým dinosaurom (volilo by ju 7 percent). Rovnako neprekvapí, že KDH a SNS by voliči do 29 rokov neposlali do parlamentu, obe strany majú zhruba tri percentá.

Z prieskumu vyplynulo, že ĽSNS síce naďalej oslovuje skôr mladých voličov s nižším vzdelaním, jej baštu však už netvoria mladí muži zo stredného Slovenska. Úspechy žne naprieč krajinou, medzi mladými mužmi aj ženami, pričom ani rozdiel v príjmoch nehrá zásadnú rolu. Rada mládeže pripomína aj dáta z iného čerstvého prieskumu Focusu, z ktorého vyplynulo, že ĽSNS už zďaleka nevolia takmer výlučne mladí ľudia, ako to platilo vo voľbách roku 2016, no stále je to voličsky veľmi mladá strana, až polovica voličov ĽSNS má menej ako 36 rokov.

Z najnovšieho merania Focusu tiež vyplynulo, že mladí voliči ĽSNS necítia prínosy zmeny režimu po roku 1989, sú skôr náchylní orientovať sa na východ, demokraciu nepovažujú za najlepší systém. Mladí voliči Za ľudí a PS/Spolu to vidia skôr zrkadlovo obrátene. K percentám strany Za ľudí a PS/Spolu prispel fakt, že ich významne častejšie uvádzali prvovoliči a mladí z Bratislavského kraja.

Foto Profimedia, Marian Kotleba na mítingu v Detve.

Slávka Kubíková pred 14 d

„A deti budú kedy?“ je netaktná otázka. Mladých ľudí sa ju pýta kdekto – rodičia, babky, tetky, susedy a dokonca aj prieskumné agentúry. Odpovede sú občas prekvapivé. Keď sa na túžbu mať deti mileniálov pýtala americká agentúra Deep Focus, dozvedela sa, že takmer tretina z nich žiadne neplánuje.

Ako dôvod svojho rozhodnutia mladí ľudia v prieskume najčastejšie uvádzali, že nechcú prísť o svoju flexibilitu a nechce sa im brať na seba tak veľkú zodpovednosť.

Odkladanie materstva na stále vyšší vek je známy trend. Avšak toto je niečo iné. Ide o uvedomelé rozhodnutie nezakladať si rodinu. Nie neskôr, ale nikdy. A netýka sa to len Ameriky.

Keď si človek pustí pár slovenských youtuberok (tu alebo tu) a prečíta komentáre pod nimi, pochopí, že nejde o rozmar. Tie ženy sú naozaj odhodlané.

Jaroslav Daniška pred 15 d

Čo ak nie účel svätí prostriedky?... tak znie stará známa vtipná reakcia na machiavellizmus. Parlament schválil 50-dňové moratórium na prieskumy, prezidentka zákon vetovala, parlament včera veto prelomil, za zákon v rovnakom znení hlasovalo 80 poslancov, prezidentka Čaputová vyhlásila, že sa obráti na Ústavný súd.

Dve poznámky.

Po prvé, oplatí sa trochu držať pri zemi a netreba hneď z účelovej koalície, kde sa spojili poslanci za Smer, SNS a ĽSNS, robiť základ budúcej vládnej koalície. Všetky tri strany totiž spája obava z nárastu Harabinovej strany, pre SNS to môže byť za istých okolností likvidačné, myslím ale, že najviac to vysvetľuje motiváciu kotlebovcov hlasovať za Ficovu agendu. Tento zákon totiž najviac poškodzuje práve Harabina, onedlho nebude možné zverejňovať prieskumy verejnej mienky.

Pritvrdzovanie opozičného naratívu, že Fico sa určite spojí s Kotlebom, je nežiaduce z viacerých dôvodov. Napr. preto, že za istých okolností môže byť po voľbách nevyhnutné, aby vznikla (dočasná) široká koalícia. Ak by k tomu došlo, voliči liberálnej opozície zase oprášia slovník zrady a môže ich to zbytočne radikalizovať. Netreba zabúdať, že Smer Kotlebu stále vylučuje, takáto koalícia by bola problém pre reputáciu krajiny, čomu Fico rozumie. Napokon, Kotlebu nepozýva na svoje akcie ani ruská ambasáda, oplatí sa teda hamovať.

Po druhé, s prieskumami verejnej mienky máme na Slovensku naozaj problém, v zásade ide o hlavný nástroj manipulácie verejnej mienky, zvlášť pred voľbami. Očakával by som preto, aby sa diskusia využila na účinnú reguláciu tohto javu, azda na to vznikne priestor pri rozhodovaní o ústavnosti tohto zákona. Niekoľko javov je zrelých na zmenu hneď, napr. zverejňovanie výsledkov preskumov v médiách, ktoré zadávajú politické strany alebo ich sympatizanti/organizácie. Liberalizácia tomuto segmentu zjavne neprospieva.

Osobne si myslím, že najférovejším opatrením by bolo, aby sa zaviedla regulácia na súkromné agentúry a súčasne obnovili prieskumy organizované štátnym Štatistickým úradom, kde by metodiku a celý priebeh mohla kontrolovať komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán na čele s opozičným predstaviteľom.

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 17 d

Vo včerajšej relácii Na telo na Markíze sa odohral duel, akých nebude veľa. Politikom sa totiž nechce veľmi chodiť jeden na jedného s Mariánom Kotlebom. Richard Sulík je výnimka, jeho správanie ku Kotlebovi patrí k tomu najlepšiemu, čo u nás možno vidieť, nenazýval ho fašistom, nedémonizoval ho a snažil sa o vecnú polemiku, podaril sa mu dokonca vtip (to, keď sa Kotleba Sulíka spýtal, či je ekonóm, on súhlasne mlčal, až napokon dodal, že nie, že je kozmonaut), aj tak to ale nemusí stačiť. Sulíkovi sa nepodaril žiadny tvrdý polemický úder, Kotlebu neznemožnil ani nedostal do rohu, nepodarilo sa nič, čím by zaujal liberálnych voličov, v tom bol úspešnejší moderátor Kovačič.

Ktovie koľko podobných príležitostí ešte Richard Sulík môže mať, stačí jeden-dva prieskumy, kde keď sa opäť ocitne čo len tesne pod 5 percentami, môže počítať s nadprácou liberálnych médií, ktoré začnú voličov varovať pred zahodeným hlasom. Sulík bojuje o politické prežitie, nevyšiel mu Mika ani Mistrík, ale najmä mu nejde to, v čom bol najlepší on sám – v minulosti sme boli od neho naučení na iné témy aj iný prístup. Slogan o daniach je mimo doby rovnako, ako keby niekto hovoril o reformách, tlak na Sulíka sa bude len zvyšovať. V zásade má len dve možnosti: Buď zviesť konfrontáciu s Kiskom a zabojovať o liberálne hlasy (o to sa zatiaľ nikto nepokúsil), alebo uzavrieť koalíciu s Matovičom a prežiť bez boja. Matovič kedysi začal práve na Sulíkovej kandidátke, malo by to teda istú symboliku. 

Pozerať sa na Sulíka bez emócie je stále viac a viac ťažšie.

Foto: P. Neubauer/TASR