Krátke správy redakcie

Lenka Chlebanová pred 16 hod

Najvyšší kontrolný úrad dnes pochválil dobré využitie eurofondov pri digitalizácii kultúrneho dedičstva. Šesť kultúrnych inštitúcií zdigitalizovalo doposiaľ štyri milióny objektov a časť z nich je voľne prístupná na portáli www.slovakiana.sk. Vďaka digitalizácii architektonických, muzeálnych, výtvarných, grafických či literárnych diel bolo možné sprístupniť kultúrne dedičstvo širokej verejnosti.

Napriek týmto dobrým správam sa obávam, že je priskoro si gratulovať.

V súvislosti s karanténou, ktorej Slovensko v poslednom období čelí, sa ukázalo, že je možné presunúť umeleckú tvorbu aj do online priestoru. Slovenské národné divadlo začalo na svojom youtube kanáli s hashtagom #SNDdoma zverejňovať svoje staršie predstavenia či vysielať rôzne live streamy a prenosy. Na internete sa odrazu roztrhlo vrece s množstvom online sprístupnených knižníc a archívov či virtuálnych prehliadok múzeí a galérií. Človek sa môže z pohodlia domova zúčastniť na rôznych kurzoch, seminároch či diskusiách.

Podobná situácia je aj v školstve. Niektoré odbory na vysokých školách, ktoré k štúdiu nutne nevyžadovali cvičenia alebo prax, ani tak neponúkali možnosť externého či diaľkového štúdia. Dnes sa situácia zmenila. Vyučujúci posielajú študentom materiály a prezentácie na mail, skenujú sa skriptá, knihy a učebnice. V záverečných prácach sa kvôli zatvoreným knižniciam budú omnoho viac citovať internetové zdroje a nikomu to nebude až tak prekážať. Prednášky sa vysielajú online, skúšky sa dajú absolvovať cez videohovor a vyzerá to tak, že štátnice budú tiež prebiehať podobnou formou.

Prečo však toto všetko nebolo možné už skôr?

Myslím v tejto chvíli na všetkých tých študentov, ktorí si zo zdravotných, sociálnych či ekonomických dôvodov denné štúdium na vysokej škole nemohli dovoliť. Myslím na všetkých ťažko chorých pacientov v domácej izolácii, ktorí mohli o návšteve kultúrnych pamiatok či inštitúcií len snívať.

Naozaj sme si museli karanténu najprv vyskúšať na vlastnej koži, aby sme sa dokázali vcítiť do ich situácie a hľadať cesty, ako im čo najviac vyjsť v ústrety? Prax ukázala, že cesta tu bola. Chýbala nám skôr vôľa.

Ak táto pandémia na niečo poukázala, je to práve čaro možného. Verím, že nám táto skúsenosť vydrží aj po tom, ako sa náš život vráti opäť do starých koľají.

Ilustračná foto Flickr.com/Hernán Piňera

Jozef Majchrák pred 20 hod

Aj keď aktuálne sú témou najmä slovné prestrelky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom vo veci koronavírusovej stratégie, prvý vážnejší mocenský stret vo vnútri koalície sa odohral medzi OĽaNO a stranou Sme rodina. A Matovič v ňom ustúpil.

Štátny tajomník na ministerstve dopravy za OĽaNO Ján Marosz po niekoľkých dňoch z tohto postu odstúpil. Oficiálne odišiel na vlastnú žiadosť, ale ako je jasné aj z medializovaných informácií, z funkcie bol de facto vytlačený nominantmi Sme rodina. Ako informoval Dennik N, Marosz mal mať v portfóliu telekomunikácie, poštu, ale aj cestnú a železničnú dopravu. Hneď po nástupe na ministerstvo dal najavo, že túto agendu chce naozaj mať aj pod kontrolou. 

Tu však narazil na ministra Andreja Doležala (Sme rodina) a jeho ľudí, ktorí na tieto oblasti chceli tiež mať reálny vplyv. Marosz tak narazil na starú schému, keď sa minister snaží štátneho tajomníka, najmä ak je z inej strany, odsunúť na ministerstve do pozície, keď má na beh vecí len minimálny vplyv. 

Štátnych tajomníkov, ktorí boli vo svojich rezortoch ministrami „upozadení“, existuje dlhý zoznam. V predchádzajúcej vláde to bol napríklad štátny tajomník z Mosta Róbert Ondrejcsák, ktorý posobil na SNS ovládanom ministerstve obrany. Občas sa síce kriticky ozval, ale v mnohých procesoch na ministersve mal len veľmi málo informácií a už vôbec do nich nedokázal zasiahnuť. 

Rozdiel medzi Ondrejcsákom a Maroszom je v tom, že nominant OĽaNO nebol ochotný tento stav akceptovať, odišiel a bude pôsobiť ako poradca premiéra. 

Igor Matovič sa rozhodol tento spor nejatriť a výsledkom je, že celý rezort tak dostal pod úplnú politickú kontrolu strany Sme rodina. 

Foto: TASR/Jakub Kotian

Lukáš Krivošík pred 1 d

Rodina Marshovcov z anglického Kentu si našla vtipný spôsob, ako si skrátiť čas v domácej izolácii. Otec, mama a ich štyri deti nahrali vo svojej obývačke vlastnú verziu piesne One Day More (Ešte jeden deň) z muzikálu Bedári. Akurát k známej hudbe pripojili vlastný parodizujúci text o problémoch rodiny, ktorá je zavretá doma kvôli epidémii koronavírusu.

Pani Marshová sa sťažuje na ťažkosti s on-line donáškou potravín, deťom chýbajú starí rodičia, ktorí však nevedia robiť so Skypom, jeden z chlapcov by si už mal nechať ostrihať vlasy a pánovi Marshovi lezie na nervy domáce vyučovanie...   

V Spojenom kráľovstve sa z videa stal okamžite virálny hit. Pritom Marshovci pôvodne rátali, že si ho pozrie len pár ich známych na facebooku.

Paródiu Marshovcov si na YouTube môžete pozrieť TU.

Originál piesne One Day More z muzikálového filmu Bedári (2012), nakrúteného na motívy legendárneho románu Victora Huga si môžete pozrieť TU.

Rodina Marshovcov. Screenshot/YouTube

Martin Hanus pred 1 d

Nemecký týždenník Der Spiegel priniesol zaujímavý rozhovor s Gerdom Antesom, renomovaným expertom na medicínske štatistiky, ktorý koronavírus prirovnáva k nasledovnému obrazu: „Čakáme na cunami, lenže ani približne nevieme, aká vysoká bude jeho vlna.“

Jedno je však podľa neho isté, zdravotnícka kapacita v niektorých regiónoch je katastroficky preťažená, čo súčasný vírus jasne odlišuje od sezónnej chrípkovej epidémie. Ale v skutočnosti nevieme ani to, o koľko je koronavírus smrtonosnejší než chrípka, ani o koľko rýchlejšie sa šíri, nevieme, koľko ľudí sa týmto vírusom dodnes nakazilo, ani koľko infikovaných pribúda na dennej báze.

Niektoré odhady hovoria o tom, že nakazených je v realite päťnásobne viac, než je zaevidovaných prípadov, iné odhady vravia, že ich je desaťnásobne či dokonca dvadsaťnásobne viac, čo sú obrovské rozdiely. Ako ďalej vysvetľuje Gerd Antes, nevieme vlastne ani to, koľko ľudí v dôsledku tejto infekcie naozaj zomiera. Keďže ide väčšinou o starších ľudí (priemerný vek obetí v Nemecku či Taliansku je zhruba 80 rokov), kľúčová otázka znie: „Vezmime si osobu, ktorá je ťažko chorá na srdce. Ak sa nakazí koronavírusom a zomrie, čo bolo rozhodujúcim faktorom, srdcová choroba alebo vírus? Zomierajú ľudia na vírus alebo s vírusom? To momentálne nevieme oddeliť.“

Podľa Antesa je teda možné, že veľa časť starých ľudí, ktorí teraz zomierajú s koronavírusom, by možno vzhľadom na svoj zdravotný stav zomrelo o niečo neskôr. Aj preto považuje dnešné štatistiky, ktoré každodenne hlásia počty zomrelých na Covid-19 za „dokonale nespoľahlivé“.

Antes preto tvrdí, že smrtiaci efekt koronavírusu budeme môcť posúdiť zhruba o osem mesiacov z každoročných štatistík úmrtnosti, ktoré nám na základe porovnania so štatistikami z minulých rokov lepšie napovedia, koľko ľudí zomrelo v tomto roku dodatočne na koronavírus (tu len treba pre úplnosť dodať, že z týchto štatistík sa nedozvieme, koľko ľudí by ešte zomrelo, keby sa neprijali drastické preventívne opatrenia).

Gerd Antes neberie príliš vážne ani údaje o počte infikovaných, ktoré vyplývajú z celoplošných testov. On sám v Nemecku pozoruje, ako sa „úplne nekonzistentne, sčasti chaoticky rozhoduje, kto test podstúpi a kto nie, (...) v jednotlivých regiónoch sa to robí podľa ľubovôle“ (nemecké testovanie sa pritom považuje za vzor pre Európu – pozn. mh). Preto podľa Antesa vôbec netušíme, koľko ľudí je naozaj nositeľom vírusu. Najlepšie by podľa neho bolo, keby krajiny ako Nemecko boli schopné každý týždeň vykonať masívne testovanie na reprezentatívnej vzorke obyvateľov. Takto by sa oveľa presnejšie ukázalo, aká časť populácie je nakazená, ako sa vyvíjajú trendy a podobne.

Keďže nemáme ani približne presné dáta, nevieme, či nebezpečenstvo koronavírusu v skutočnosti nepreceňujeme alebo nepodceňujeme, hovorí Antes. On sám si skôr myslí, že je situácia o niečo lepšia než sa dnes javí, upozorňuje však, že je len veľmi tenká hranica medzi alarmizmom a bagatelizáciou problému. Antes je napriek všetkým neistotám presvedčený, že vládam v danej chvíli neostávalo nič iné než siahnuť po drastických reštrikčných opatreniach. Ako hovorí, získali sme čas, ktorý treba využiť na to, aby sme sa o víruse rýchlo dozvedeli oveľa viac než dnes vieme.

Na snímke pracovník v ochrannom obleku odoberá vzorky posádke vozidla na drive-thru test na nový koronavírus 18. marca 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar

Eva Čobejová pred 2 d

Kolega Krivošík dnes napísal profil nového ministra zdravotníctva. Mňa však zaujala aj zvláštna podoba mena pána ministra. Teda najmä to dlhé í na konci prieviska. Prečo Krajčí? Prečo nie Krajči či Krajčír? Je to nejaká zvláštnosť? V knižke Milana Majtána Naše priezviská som sa dozvedela, že sa netreba veľmi čudovať. Ide o priezvisko, ktoré vzniklo z pomenovania zamestnania či povolania, teda predkovia pána ministra boli zrejme krajčíri.

V knihe sa píše: Slovo „krajčír“ je v slovenčine azda novšie, staršie podoby boli krajč(o), krajčí. Takisto sa tu píše, že priezvisko Krajči má na Slovensku 847 rodín. (Spomeňme si, že vo vláde sme za čias Mečiara mali smutne slávneho ministra vnútra Gustáva Krajčiho.) No a priezvisko Krajčí má vraj na Slovensku 482 rodín. Takže až taká výnimočnosť to zase nie je.

A ako skloňovať toto priezvisko? V pravidlách sa hovorí, že priezviská zakončené vo výslovnosti na niektorú zo samohlások i, í, y, ý, e, é sa skloňujú podľa vzoru kuli. Takže Krajčího, Krajčímu, Krajčího, Krajčím, Krajčímu... A toto meno sa teraz bude skloňovať určite často. Koniec jazykového okienka.

FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 3 d

Možno ste ten príbeh zachytili tiež, mnohí ho zdieľali na sociálnych sieťach: Je o ateistickom lekárovi z talianskeho Lombardska. Tvárou v tvár všadeprítomnej smrti v dôsledku epidémie koronavírusu mal kapitulovať vo svojom ateizme. Obrátil sa vraj k Bohu aj pod vplyvom protestantského pastora (podľa inej verzie katolíckeho farára), ktorý bol medzi jeho pacientmi a až do svojich posledných chvíľ duchovne povzbudzoval ďalších chorých...

Je to pekný príbeh. Avšak Joel Forster, šéfredaktor evanjelikálneho spravodajského portálu Evangelical Focus, pred pár dňami upozornil, že jeho autenticita je pochybná.

Nesedí fotka lekára, ktorá je spolu s príbehom často zdieľaná. Nesedia mená, ktoré sú v príbehu uvedené (zdá sa, že pôvodným zdrojom nie je taliansky lekár, ale rumunský politik). A v konečnom dôsledku, o spoľahlivosti príbehu pochybujú aj predstavitelia talianskych evanjelikálnych kresťanov, ktorí by mali byť k zdroju najbližšie.

Samozrejme, nejaký podobný príbeh sa mohol odohrať. To pripúšťa aj Forster. Epidémia koronavírusu je hraničnou skúsenosťou nielen pre pacientov v kritickom stave, ale tiež pre medicínsky personál. Nie je vylúčené, že takáto skúsenosť otrasie svetonázorom človeka a následné obrátenie môže ísť obidvomi smermi (teda k získaniu, ale tiež k strate viery).

V každom prípade, kresťania nie sú odkázaní na takéto reťazovo sa šíriace príbehy nejasného pôvodu a autenticity. Prebiehajúca epidémia ukázala mnoho overených príbehov kresťanov rôznych denominácií (a to tak duchovných, ako aj laikov), ktorí rôznymi spôsobmi obetavo pomáhajú. O niektorých informoval aj Postoj TU.

Lekári ošetrujú pacienta s ochorením Covid-19, ktorý je hospitalizovaný v nemocnici San Matteo v talianskom meste Pavia 26. marca 2020. Ilustračné FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 3 d

Portál DoKostola.sk spravil užitočnú vec. Začal zhromažďovať „pod jednu strechu“ odkazy na internetové vysielanie svätých omší. Od prvej o 5:45 až po františkánov o pol ôsmej večer. 

Do vyhľadávania treba zadať „Internetová obec“ a dátum, kedy chcete sväté omše na internete vyhľadať. 

Autori portálu stále dopĺňajú linky na ďalšie omše, preto ak viete o ďalších bohoslužbách, ideálne pravidelných, ktoré v zozname zatiaľ chýbajú, môžete sa na nich obrátiť. 

Inšpiráciou pri tvorbe tejto podstránky bol aj český portál mseonline.cz

Rozpis online svätých omší, svätých liturgií a ďalšieho duchovného programu možno nájsť aj na stránke, ktorú vytvorila TK KBS. Rovnako, ak máte svoj tip, môžete ich kontaktovať. 

Ilustračné foto: TASR – Martin Palkovič

Jozef Majchrák pred 4 d

Ukrajinský parlament dnes odvolal z funkcií ministra zdravotníctva Iľju Jemca a ministra financií Ihora Umanského. Obidvaja ministri sa do funkcií dostali len 4. marca, keď došlo k rekonštrukcii vlády.

Ukrajinský premiér Denis Šmygaľ pre noviny Ukrajinská Pravda odvolanie zdôvodnil tým, že obidvaja ministri sú síce odborníci, schopní uskutočniť dlhodobé reformy, ale krajina teraz potrebuje krízových manažérov, ktorí vedia prijímať okamžité opatrenia.

Problémom však je, že parlamentu sa dnes nepodarilo zvoliť nástupcov odvolaných ministrov. Serhij Marčenko (finacie) a Maxim Stepanov (zdravotníctvo) nedostali od poslancov dostatočnú podporu. Ukrajina tak ostala v čase boja s epidémiou bez dvoch kľúčových ministrov. Momentálne nie je jasné, ako dlho môže tento stav trvať. Ak dlhší čas, tak to z pohľadu boja proti koronavírusu môže predstavovať riziko.

Na Ukrajine momentálne evidujú 480 potvrdených prípadov ochorenia a 11 ľudí nákaze podľahlo.

Na fotografii premiér Denis Šmyhaľ (vľavo) a predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Foto: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 4 d

Škótsky herec James McAvoy daroval 275-tisíc libier (asi 310-tisíc eur) britskému zdravotníctvu na nákup ochranných pomôcok pre lekárov a aby podľa vlastných slov ukázal vďačnosť a podporu pre lekárov, zdravotné sestričky i ďalší podporný personál, nachádzajúci sa na frontovej línii boja s koronavírusom.

„Je to úplná vojnová zóna a my od nich očakávame, aby bojovali ten boj bez výzbroje a brnenia,“ povedal herec, známy z filmov ako Pokánie, Posledný škótsky kráľ či ako mladý profesor Xavier z X-Menov.

Spojené kráľovstvo eviduje zatiaľ 20-tisíc nakazených koronavírusom. Podľahlo mu vyše 1200 ľudí. K tomu treba pridať, že štvrtina britských lekárov je podľa denníka The Guardian vyradená zo služby: buď sú chorí, v karanténe, alebo sa doma musia starať o chorého člena rodiny.  

Gesto Jamesa McAvoya, o ktorom informoval denník Daily Mail, môže motivovať ďalších ľudí, aby svojou troškou pomohli prispieť k zmierneniu záťaže, ktorej je britský zdravotnícky systém momentálne vystavený.

Škótsky herec James McAvoy. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 4 d

Európski lídri zažili minulý týždeň korona-summit, ktorý bol historický nielen svojou formou, keď boli pripojení cez videokonferenciu, ale aj hustou konfliktnou atmosférou. Počas víkendu o tom informovali talianske aj španielske médiá, s ktorými zjavne komunikovalo najbližšie okolie premiérov Conteho aj Sáncheza – tí potrebovali pred svojimi občanmi demonštrovať, ako sa v čase korona-krízy bijú za ich záujmy a ako statočne búšili do Angely Merkelovej, ktorá háji len úzkoprsé nemecké hľadisko.

Najskôr kontext: Conte, Sánchez aj Francúz Macron sa usilovali Merkelovú presvedčiť, že nastal čas na európsky Marshallov plán, ktorý by bol založený na vydávaní spoločných európskych dlhopisov (koronabondov) a masívnych investíciách, ako aj na spoločnom poistení v nezamestnanosti. Merkelovú spolu s Rakúšanmi, Holanďanmi a Fínmi tento prístup vo štvrtok nijako neobmäkčil, naopak, odmietli ho s tým, že liekom na krízu sú zdroje z trvalého eurovalu (ESM).

Ide vlastne o spor, ktorý sa tu viedol aj pred desiatimi rokmi počas finančnej krízy, ktorú napokon rozsekol Mario Draghi, Talian na čele Európskej centrálnej banky, ktorý svojou slávnou vetou „nech to stojí čokoľvek“ ohlásil novú monetárnu politiku na záchranu eurozóny.

Conte aj Sánchez však teraz odmietli návrat k eurovalu ako vyťahovanie starého nástroja, ktorý by opäť stigmatizoval južanské krajiny, tentoraz predsa nejde o hasenie verejných dlhov, ale o pandémiu, ktorá zasahuje všetkých.

Španielsky denník El País zreprodukoval konflikt medzi Pedrom Sánchezom a Merkelovou takto: Sánchez sa v priebehu debaty ohradil, že použitie ESM „je jasne nedostatočné, nemôžem prísť k svojim  občanom s niečím takýmto“. „Pedro, mýliš sa. Hovoríš, že ten paragraf (o ESM) neznamená nič, ale ľudia na tom pracujú, nechajme ich to dokončiť.“ „Angela, ja ťa počujem, ale je to jasne nedostatočné. (...) Nerozumieš núdzovej situácii, ktorou teraz prechádzame?“ „Pedro, ako môžeš povedať, že nerozumiem?“ „Potrebujem, aby si rozumela naliehavosti tohto momentu.“ „Pedro, my sami sme na hraniciach možností, už sme prijali veľa záväzkov.“

Do scény vstúpil aj Emmanuel Macron, ktorý údajne povedal: „Pedro má pravdu. Som na jeho strane, pretože našu zodpovednosť nemožno presunúť na euroskupinu. Je to politická téma, nemôžeme ju pustiť do rúk ministrov financií.“

Videokonferencia trvala šesť hodín, podľa Corriere della Sera sa stalo raz, keď sa inak zdržanlivá kancelárka neovládla – bolo to vraj po tom, čo dal taliansky premiér Giuseppe Conte najavo, že nepodpíše závery summitu, ak sa tam objaví zmienka o trvalom eurovale ako o odpovedi na ekonomickú recesiu v dôsledku koronavírusu. Merkelová mu mala povedať: „Je to nástroj, ktorý máme, nerozumiem, prečo ho chceš podkopať.“  

Ako píše taliansky denník, Conte pokračoval s tvrdosťou, na akú jeho európski kolegovia nie sú celkom zvyknutí: „Na dnešnú realitu sa pozeráte očami spred desiatich rokov. ESM bol nadizajnovaný v eurokríze na krajiny, ktoré sa dopustili chýb.“ Podporil ho aj Macron, ktorý povedal, že kým ESM bol reakciou na „asymetrické šoky týkajúce sa jednotlivých krajín, táto pandémia je symetrickým šokom, týka sa nás všetkých“. Macron, Conte a Sánchez ako predstavitelia štátov EÚ, ktoré v tejto chvíli najviac trpia, sa tak odmietli podriadiť mechanizmu, ktorý by ich potom nútil dodržiavať isté pravidlá.

Corriere della Sera ešte s neskrývanou antimerkelovskou iróniou podotýka, že summit prebiehal až surreálne – Merkelová sa rozhodla zostať neviditeľná, na obrazovkách videli ostatní lídri len jej staršiu fotku v modrom saku. Na začiatku hovorila iba po nemecky, európski lídri tak počuli len hlas tlmočníka. Ako uzatvára taliansky denník: „Najmocnejšia žena Európy sa zmenila na akéhosi avatara, ktorý hovorí o tom, ako treba ,ochrániť reťazce tvorby hodnôt v medzinárodnom obchode‘, akoby toto bola téma summitu.“

Španielsky premiér Pedro Sánchez a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa rozprávajú pred stretnutím v španielskom Sancular de Barrameda 11. augusta 2018. FOTO TASR/AP