Obsahom evanjelia 2. nedele v cezročnom období (20. 1. 2019) je príbeh svadby v Káne Galilejskej, kde Ježiš, na prosbu svojej matky Márie, premenil vodu na víno (Jn 2,1-11). 

(1) Manželstvo medzi mužom a ženou je zázrakom. Ba viac, ako pripomína evanjelista sv. Ján, je počiatkom ďalších zázrakov (Jn 2,11). Či nie je ďalším zázrakom v láske splodené a narodené dieťa? V láske a vzájomnej manželskej pomoci prežitý každý deň? Nie, tento príbeh nie je len o premenení vody na víno, ale o Ježišom duchovne premenenej a zušľachtenej ľudskej prirodzenosti (Vanhoye, 912).

(2) Príbeh v Káne sa dá vykladať aj na konkrétnom príklade kresťanských manželov. Napríklad v okruhu pôsobenia apoštola Pavla sa objavujú Akvilus a Priscilla ako manželia. V ich dome sa schádzali kresťania, aby počúvali Božie slovo a slávili Eucharistiu (1Kor 16,19). Svoj dom premenili na „domáci kostol“ (Ravasi, 256). Aj to je spôsob, ako sa manželstvo môže stať znakom miesta, kde prebýva Boh a kde je život službou Bohu.

(3) Nedá sa vynechať eucharisticko-eschatologický výklad. Ježiš premenil vodu na víno a potom víno na svoju krv, na Eucharistiu. Aj manželstvo je zamerané na vyššie, nie iba pozemské zámery a ciele. Preto je manželstvo sviatosťou: je účinným znakom, ktorý posväcuje život manželov a pripravuje ich na život v nebi. Lebo aj keď manželstvo trvá iba do smrti, sv. Ambróz sa modlí takto: „Pane, neoddeľ nás po smrti od tých, ktorých sme na tomto svete milovali.“

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: www.svetevity.sk

Politicky nesmrteľný Silvio Berlusconi, ktorý tento rok oslávi 83. narodeniny, dnes oznámil, že bude kandidovať do eurovolieb na čele kandidátky Forza Italia. Svoje vyhlásenie načasoval dobre, práve dnes si talianske médiá pripomínajú, ako Berlusconi presne pred 25 rokmi vstúpil do politiky a následne prvýkrát vyhral voľby. Berlusconi tvrdí, že tak ako v roku 1994 vyšiel do boja s komunistami, aj teraz chce zmeniť vládu, v ktorej je zastúpené nekompetentné Hnutie piatich hviezd.

Do minulého roka mal Berlusconi zákaz zastávať verejný úrad, keďže v roku 2013 bol odsúdený za daňové trestné činy. Kvôli tomu sa ešte nemohol zúčastniť na parlamentných voľbách v marci, o pár mesiacov bol tento zákaz zrušený, odvtedy je Berlusconi "candidabile".

Silvio Berlusconi, muž večných návratov, tak bude čoskoro sedieť v europarlamente, no jeho Forza Italia aj tak zrejme veľa vody nenamúti, už je iba jeho vyblednutým pomníkom.

Talianske eurovoľby však naozaj môžu otriasť koaličnou vládou Hnutia piatich hviezd a Ligy: Matteo Salvini, líder antiimigračnej Ligy a minister vnútra, totiž mieri k svojmu triumfu, kým päťhviezdičkárom hrozia nemalé straty. Už mesiace strácajú dych, pretože neuveriteľne aktívny Salvini svojimi populárnymi témami aj mediálnou všadeprítomnosťou obsadil celý verejný priestor.

Talianski komentátori špekulujú, že ak v eurovoľbách jasne triumfuje Salvini, pri svojej komunikatívnej zručnosti si nájde dôvod, aby vyvolal konflikt s koaličným partnerom a vynútil si predčasné voľby. Ak by v nich triumfoval tak, ako tomu napovedajú prieskumy, stal by sa novým talianskym premiérom. Na to by potreboval aj spojenectvo s menšími pravicovými stranami vrátane Berlusconiho. 

Berlusconimu sa tak môže splniť sen, že vyženie z vlády Hnutie piatich hviezd a jeho strana sa opäť dostane k podielu na moci. Ale už sotva bude mať na tom zásluhu on, pretože Taliansko roku 2019 leží pri nohách Matteovi Salvinimu. 

Ian Bremmer z Gzeromedia.com to povedal aj ilustroval najjasnejšie: premiérka Theresa Mayová je najväčší lúzer v dejinách modernej britskej politiky. Žiadny premiér neutŕžil väčšiu prehru ako ona (pozri screenshot ilustrácie z článku).

Mayová výrazne prehrala utorkové hlasovanie o vládnom návrhu brexitu, súčasne tesne prežila hlasovanie o dôvere v stredu večer, inými slovami vládnuci konzervatívci nechcú ani jej brexit, ani predčasné voľby. Ale keďže prednedávnom jej nedokázali vysloviť nedôveru, na čele strany a vlády zostáva politik, ktorý celú krízu reprezentuje: Theresa Mayová.

Ale nie je dôvod na paniku, ktorú ponúkajú mainstreamové médiá, pozrite si vývoj kurzu libry voči euru, je pomerne stabilný. (Graf NBS tu, len si nastavte libru.)

Foto: screenshot/Bremmerov FB

Veronika Remišová nebude definitívne kandidovať za prezidentku, oznámila to dnes na tlačovom brífingu. Malé očakávanie vyvolal facebookový status Igora Matoviča z včerajšieho večera, kde napísal, že by ju „s radosťou volil za prezidentku“, prekvapenie sa napokon nekonalo.

Remišová sa vyjadrila aj na adresu kandidatúry Františka Mikloška, najprv ocenila jeho príbeh a potom povedala, že to, či to bude rozumné, že Mikloško kandiduje, sa ukáže po prvom kole. V ostatných odpovediach na prezidentské voľby sa nijako neodlíšila od Igora Matoviča.

Remišová tým premeškala príležitosť aktívnejšie vstúpiť do ovplyvňovania politiky aj prihlásenia sa ku konzervatívnejšiemu táboru. Keďže vie, že minimálne Mikloško, Mistrík a Krajniak z kampane neodstúpia a keďže sa voči Šefčovičovi vymedzila ostrejšie ako Matovič, ktorý ho považuje za dobrého kandidáta zo zlej strany, je to premeškaná príležitosť. Stačilo, aby si položila jednoduchú otázku: Kto je prirodzenejší a politicky nepríjemnejší oponent voči Šefčovičovi v druhom kole.

Je smutné vidieť, ako ľudia, ktorí veria v spájanie opozičných síl, nevedia prispieť k spájaniu konzervatívnych prúdov. Mikloško, ako ukázal prieskum Focusu, má v podstate rovnaký voličský potenciál ako Harabin, pozerať sa na jedného ako na silného a na druhého ako slabého nedáva logiku. Za Harabinom sa celkom prirodzene post-mečiarovské prúdy spájajú, k Mikloškovi sa kresťania v politike správajú macočsky. Nerozumné to je už teraz, nie až po výsledkoch prvého kola.

Foto: Marko Erd/TASR

Začiatkom januára, keď východní kresťania slávia vianočné sviatky, sa v médiách objavila nenápadná správa.

V blízkosti koptského kostola na predmestí Káhiry vybuchla bomba a zabila egyptského policajta, ktorý ju zneškodňoval.

Keďže koptskí kresťania v Egypte sú počas vianočných či veľkonočných sviatkov každoročne cieľom teroristických útokov zo strany islamistov, bežný čitateľ tejto správe nevenoval väčšiu pozornosť. Ak, tak len s povzdychom, že aj v tomto prípade sa to síce skončilo tragicky, ale našťastie bez väčšieho krviprelievania.

Vatikánsky rozhlas ale pred niekoľkými dňami poukázal na to, že aj tento prípad sa mohol skončiť veľkou tragédiou – nebyť obetavosti imáma Saada Askara, ktorého mešita sa nachádza v susedstve kostola.

Keď si imám všimol muža, ktorý pred kostolom nechal podozrivý balík, ihneď zavolal políciu. Zároveň vyzval veriacich, ktorí sa práve zhromažďovali na bohoslužbu, aby urýchlene opustili priestor. Zachránil tým život množstvu ľudí.

Podozrivý balík totiž ukrýval tri výbušniny. Dve sa policajnému pyrotechnikovi Mustafovi Ebeidovi podarilo zlikvidovať, ale tretia vybuchla. Policajt zomrel, niekoľko ľudí bolo zranených, no nebyť imáma, mŕtvych mohlo byť omnoho viac.

Na fotografii TASR/AP je zachytený policajný kordón na mieste výbuchu pred káhirským kostolom.

Vladimír Palko sa rozhodol odísť z hnutia, ktoré nesie názov Slovenský dohovor za rodinu a ktoré organizuje kampaň proti Istanbulskému dohovoru a gender témam, na čele stojí kňaz Kuffa.

Palko vo svojom vyhlásení napísal: „O mne je známe, koho v prezidentských voľbách podporujem a ktorých konkrétnych kandidátov kritizujem. Rozličnosť názorov na tieto otázky medzi aktivistami SDZR môže mať tendenciu prenikať na verejnosť a postupne pôsobiť proti zmyslu našej spolupráce. Toto riziko som sa rozhodol riešiť ukončením svojej účasti na podujatiach SDZR.“

Pre hnutie je to strata, dochádza k nej po sporoch medzi hlavnou tvárou hnutia Mariánom Kuffom a ďalšími členmi, okrem Vladimíra Palka sa voči Kuffovi v poslednom období kriticky vymedzil Anton Chromík či Jozef Mikloško mladší. Kuffa tiež čelil pomerne tvrdej kritike zo strany biskupov.

Predmetom sporu s Vladimírom Palkom je osoba sudcu a prezidentského kandidáta Štefana Harabina, ktorý má tiež anti-gender postoje, usiluje sa o časť hlasov medzi kresťanmi, ale ktorého minulosť je v ostrom rozpore s hodnotami a záujmami kresťanov a konzervatívcov od 80. rokov po dnešok. Palko na to na pôde tohto hnutia systematicky celé mesiace upozorňoval.

So sporom môže do budúcnosti súvisieť aj vývoj rodiacej sa novej kresťanskej strany, ktorá nekriticky preberá Kuffove postoje za svoje. Palko svojím činom Kuffovo hnutie varoval, že flirtovaním s Harabinom môžu stratiť podstatne viac ako získať. Politicky totiž použije Harabin ich, a nie naopak.

Foto: Andrej Lojan

Igor Matovič dal rozhovor Denníku N, ktorý by mali najhlbšie analyzovať jeho vlastní poslanci a poslankyne. Podstatné sú dve témy, prezidentské a europarlamentné voľby.

Do Europarlamentu navrhuje ako stranícku jednotku Petra Polláka, pretože „chce malým deťom v osadách ukázať, že – zjednodušene – keď sa budú snažiť, môžu to dotiahnuť ďaleko“. Je to odkaz najmä Branislavovi Škripekovi, súčasnému europoslancovi, ktorý podľa neho potrebuje „zásadnú konkurenciu“ (škoda, že nepadla otázka prečo) a ktorý môže byť poslancom len ako druhý v poradí. Inými slovami, Matovič vopred odkazuje Škripekovým voličom, že ich krúžky sa nebudú počítať, čo je neúcta voči Škripekovi aj voličom celej kandidátky, vyháňa teda Škripeka z kandidátky. Uvidíme, ako to dopadne.

Ešte prízemnejší odkaz odznel na adresu Františka Mikloška: „Pre mňa osobne sa z Františka Mikloška stáva neprijateľný kandidát, ktorému je ukradnuté Slovensko a ide mu čisto o vlastný úspech a vlastné ego.“

Dôvod? Mikloškove slová, že pred prvým kolom nemieni odstupovať.

O Mikloškovo ego, samozrejme, vôbec nejde, ten rozhovor má vážnejší odkaz.

Matovič má vo svojom klube štyroch poslancov, ktorí sa hlásia ku konzervatívnej kresťanskej politike. Najpopulárnejšia z nich je Veronika Remišová, preto tá personifikácia. Igor Matovič jej ten odkaz dal už viackrát, teraz úplne zrozumiteľne: Čo je viac, patriť k politickej tradícii kresťanského konzervativizmu a vyznávať jej hodnoty? Alebo priazeň predsedu?

Ak je to to prvé, verejnosť čaká na váš komentár k Mikloškovi a Škripekovi. A následné angažovanie.

Foto: Martin Baumann/TASR

Nemecká protestná strana AfD prechádza zaujímavým a zároveň protirečivým vývojom. Na jednej strane vystúpil zo strany André Poggenburg, bývalý šéf AfD vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku, ktorý ohlásil založenie novej, radikálnej partaje. Poggenburga už vedenie AfD v minulosti napomínalo, že masívne poškodzuje stranu a posúva ju „do tesnej blízkosti pravicového radikalizmu“.

S Poggenburgom odídu aj ďalší východonemeckí radikáli a v AfD, ktorá sa chystá na svoje rekordné zisky v tohtoročných krajinských voľbách v Brandenbursku, Turínsku a Sasku, mnohí dúfajú, že po tomto očistení sa strane podarí uzatvoriť regionálne koalície s CDU.

Lenže tá istá AfD sa pred pár dňami uzniesla, že ak sa Európska únia do roku 2024 nezmení podľa jej predstáv, tak bude presadzovať „Dexit“, teda vystúpenie z EÚ. A keďže je zjavné, že EÚ sa nechystá pretransformovať podľa požiadaviek AfD (zrušenie europarlamentu, premena Únie na voľný obchodný zväzok a pod.), AfD sa stáva stranou nemeckého brexitu a sama sa vytláča do kúta. Nemci patria podľa prieskumov medzi najproeurópskejšie národy (len päť percent si myslí, že členstvo v EÚ je pre Nemecko zlou vecou), majú na to historické aj pragmatické dôvody.

Hoci vo Francúzsku je odpor voči Bruselu oveľa živší aj masívnejší, Marine Le Pen, francúzska spojenkyňa AfD, z taktických dôvodov „frexit“ odložila do zásuvky, aby cielila aj na umiernenejších voličov. AfD tak práve venovala CDU ten najlepší darček – mnohí nespokojní voliči CDU, ktorí zvažovali, či hlasom pred AfD vytrestať Merkelovú, si to kvôli „Dexitu“ ešte trikrát rozmyslia.     

Na snímke prívrženci AfD počas zhromaždenia v severonemeckom meste Rostock v sobotu 22. septembra 2018 protestujú proti islamizácii. Foto TASR/DPA

Tvorcovia nového celovečerného filmu Roe vs. Wade včera zverejnili jeho prvú ukážku. Témou filmu je proces na Najvyššom súde USA z roku 1973, na základe ktorého sa v Spojených štátoch zlegalizovali potraty. Ukážka sa premietne aj v tento piatok 18. januára na tohtoročnom prolife pochode March for Life vo Washingtone, DC.

Nezvyklé je, že nový film sa na túto tému pozrie z prolife strany a odhalí, akých kontroverzií (a podvodov) sa dopúšťali odporcovia dovtedy platných pro-life zákonov. Za všetky možno spomenúť príbeh samotnej Jane Roe (Normy McCorvey), ktorá bola tvárou pro-choice hnutia, no bola oklamaná, nakoniec na potrat ani nešla a neskôr sa stala angažovanou proliferkou. Jej príbeh si môžete prečítať napr. tu.

Film by sa mal do kín dostať niekedy v priebehu tohtoročnej jari. Pravdepodobne nebude vyrobený na úplne profesionálnej úrovni, pretože aj jeho financovanie prebieha skôr formou verejného crowdfundingu ako veľkých stabilných sponzorov. Film sa navyše niekoľko mesiacov nakrúcal v poloutajenom režime pod názvom 1973. Režisér filmu Nick Loeb sa vyjadril, že niektorí spolupracovníci a štúdiá účasť na filme odriekli, keď sa dozvedeli, aké má mať film posolstvo. (Zrejme až po pozretí filmu uvidíme, nakoľko to bolo pre kvalitu scenára a nakoľko pre jeho prolife názor.)

Väčšina hercov vo filme je neznámych, no úlohu stvárniť predsedu Najvyššieho súdu Warrena E. Burgera prijal Jon Voight, konzervatívna hollywoodska hviezda. Nech film dopadne akokoľvek, je zaujímavé, že filmových zobrazení prolife pohľadu na tento kľúčový kontroverzný proces je tak málo.

Minulý týždeň som napísal krátky článok o McDonalde, jednom filme a pár spomienkach z mladosti, keď som sa neskôr pozrel na reakcie, nesmierne ma potešil/a diskutér/ka EcMi, ktorý/á pod text skopíroval/a link, kde si reštauráciu z Virginie, kde som kedysi brigádoval, môžem pozrieť. Tie stromy tam predtým neboli, ale potešilo ma to ohromne.

Pred Vianocami som si vymenil pár milých mailov so Starcom z Harangova, neskôr prehodil pár viet s Alfim, ktorého čítame radi viacerí, samozrejme, pojmom je Mária Č., Felina, je vás viac...

Poviem vám, je to veľká vec, veľa z vás, ktorí píšete pod naše články, s nami tvorí komunitu, mnohí sa čudujú (a jeden americký priaznivec a priateľ aj trochu hnevá), že píšete pod pseudonymami, ale obsah rozhoduje. Nie je veľa takých médií, kde si sieť viete ohmatať.

Ďakujem EcMi aj vám ďalším!