Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 285 d

Evanjelium 32. nedele v cezročnom období (11. 11. 2018) je o vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dve drobné mince (Mk 12,38-44).

(1) Vdova je vo Svätom písme synonymom chudoby a sociálnej neistoty (G. Ravasi, 268). Stratila svojho manžela, ktorý ju chránil a dával istotu, preto sa jej osudu ujal Boh. Ak by jej niekto ublížil, tomu Boh sľubuje, že jeho žena sa stane vdovou a jeho deti sirotami (porov. Ex 22,21-22).

(2) Pomoc vdovám a sirotám sa považovala za prejav skutočnej nábožnosti, vysvetľuje apoštol Jakub (Jak 1,27). A apoštol sv. Pavol dáva vdovám dôležité postavenie pri charitatívnej činnosti v prvokresťanských náboženských komunitách (1Tim 5,3-16). Pomáhať núdznym je nielen ľudskou, ale najmä náboženskou službou. 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: devocionalesicplv.blogspot.com

Lukáš Krivošík pred 285 d

Osem rokov trvalo, kým sa pakistanská kresťanka Asia Bibi dostala z väzenia. Teraz sa diskutuje o možnom azyle pre ňu v niektorej západnej krajine. Nech už táto statočná žena skončí kdekoľvek, zrejme to nebude Spojené kráľovstvo, aj keď jej manžel vyzval britskú premiérku, aby im pomohla.

Ako informovala britská mutácia internetového webu Huffington Post, podľa aktivistov, ktorí s britskou vládou o osude Asie Bibi jednajú, má Londýn obavu, že jej prichýlenie v Spojenom kráľovstve by viedlo k nepokojom medzi „niektorými zložkami spoločnosti“. Podobne by sa mohli britské ambasády po celom svete stať terčom islamistických teroristov.

V Spojenom kráľovstve žije pakistanská menšina, ktorá má viac ako milión príslušníkov. Väčšinou sú moslimského vierovyznania. V samotnom Pakistane viedlo oslobodenie Asie Bibi k masovým protestom a nepokojom zo strany islamistov.

Asia Bibi. FOTO – TASR/AP

Adam Takáč pred 287 d

Profesor filozofie Nicholas Meriwether z univerzity v americkom Ohiu čelí obvineniu. Svojho študenta, ktorý sa označuje za ženu, odmieta oslovovať ženskými zámenami a osloveniami.

Univerzita ho písomne napomenula s tým, že svojím správaním vytvára nepriateľské prostredie, a ak ho nezmení, hrozia mu ďalšie sankcie. Na facebooku o tom informuje Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku.

Profesor študentovi ponúkol, že ho bude oslovovať iba krstným menom alebo iba priezviskom. Ten však kompromis odmietol a naďalej trvá na tom, že ho má Meriwether označovať ženskými zámenami.

„Nejde len o zámeno, ide tu o schvaľovanie ideológie. Univerzita uprednostňuje určité presvedčenie a chce prinútiť doktora Meriwethera, aby ustúpil a podporoval ho. To nie je ani zákonné, ani v súlade s ústavou, ako ním nie je ani postup univerzity, ktorá celú vec dostala až do tohto bodu. Žiadame súd, aby nariadil univerzite rešpektovať slobodu profesora,“ uviedol právnik Tyson Langhofer z organizácie Alliance Defending Freedom na ochranu náboženskej slobody, ktorá podala žalobu na ochranu práv Meriwethera.

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 287 d

Prezident Trump využil povolebný deň na dve veci, po prvé, aby donútil rezignovať ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa, muža, ktorý mal vlastný názor, ale patril k lojálnym Trumpovým podporovateľom, nie kvôli osobe prezidenta, ale kvôli témam, ktoré si Trump osvojil. Osobitne tvrdému prístupu k imigrácii a ochrane hranice s Mexikom. Preto tento krok vyvoláva pohoršenie na konzervatívnej pravici. Trump bol k nemu podozrievavý kvôli jeho stanovisku v téme vyšetrovania ruskej intervencie a údajných liniek na Rusko, čo zase viac zaujíma liberálne médiá. Zhrnutie dôvodov si možno prečítať v texte, ktorý píše James Antlle III.

Druhá vec, ktorú Trump urobil deň po, bol útok na redaktora CNN, ktorý mu chcel položiť otázku na oficiálnej tlačovke, novinár bol nástojčivý, Trump ho vyzval, aby si sadol, odmietol mu odpovedať, neskôr mu odobrali novinársku registráciu platnú pre Biely dom. Je to trochu degaullovské, trochu ficovské, Trump s liberálnymi novinármi bojuje účelovo, aby ich stranícky zafarbil, na druhej strane, americkí novinári sa tak často aj sami správajú, myslím, že situácia je horšia ako u nás. Vďaka tomu majú médiá hlavného prúdu ďalšiu tému, ktorou ilustrujú, že Trump je nervózny a voľby prehral, čo, samozrejme, nie je celkom pravda.

K včerajšiemu textu o výsledkoch treba ešte dopovedať niekoľko čísel. Senátne voľby v Montane napokon tesne vyhral John Tester (demokrat), Nevadu Jacky Rosenová (demokratka), Arizonu Marta McSallyová (republikánka), Florida sa prepočítava, keďže výsledok bol tesnejší ako pol percentuálneho bodu, plus sa čaká na dopočítanie hlasov z cudziny (vojaci a podobne), ale náskok republikána Scotta je vyše 30-tisíc hlasov, takže Floridu zrejme získajú republikáni.

Lukáš Obšitník pred 288 d

Vo štvrtok sa v Bratislave zídu prominentní hostia – Pavel Litvinov, Joanna Helander a Zoltán Bíró. Všetci sa v roku 1968 zúčastnili na protestoch proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo boli vo svojich štátoch tvrdo stíhaní.

Sovietsky disident Pavel Litvinov bol účastníkom protestu na Červenom námestí v Moskve, umelecká fotografka Joanna Helander ​v Krakove a Zoltán Bíró v Budapešti. Litvinova spolu s ďalšími siedmimi protestujúcimi na moskovskom námestí po pár minútach napadli príslušníci KGB a zavreli. Litvinov bol za protest odsúdený na päť rokov vyhnanstva na Sibíri, kde pracoval v baniach ako elektrikár. Neskôr emigroval do USA a venoval sa akademickej činnosti.

Ich diskusia sa začína o 17.00 hod. v Novej Cvernovke (Račianska 78, Bratislava), bude súčasťou vernisáže výstavy Za vašu a našu slobodu. Moderátorom diskusie bude Martin Hanus. Podujatie sa koná v rámci Festivalu slobody, ktorý tento týždeň v Bratislave organizuje Ústav pamäti národa. Viac o udalosti a profily jednotlivých hostí nájdete na internetovej stránke festivalu. Vstup na podujatie je voľný.

Foto: zľava Pavel Litvinov, Joanna Helander a Zoltán Bíró (zdroj: festivalslobody.sk)

Jaroslav Daniška pred 288 d

Včera som mal spolu s Veronikou Hliničanovou možnosť moderovať neobvyklú diskusiu: so štyrmi hlavnými favoritmi na primátora Bratislavy o sociálnych témach. Hovorilo sa o témach periférie, niekedy tej z okraja mesta, niekedy tej z centra mesta: o ľuďoch bez domova, tých, ktorí im chcú pomáhať, o hazarde a herniach, aj detských herniach, minulosti aj budúcnosti hazardu, o drogách či striptízbaroch. Diskusiu zorganizovalo Spoločenstvo L. Hanusa spolu s Nocľahárňou sv. Vincenta de Paul.

Mal som pocit mimoriadnej vecnosti a užitočnosti, neviem, či sa v inom hlavnom meste podarilo niečo podobné. Boli sme na okraji mesta, na chodbe bolo cítiť pach nocľahárne, otázky kládli experti venujúci sa téme aj bezdomovci, názory kandidátov komentovali ľudia, pre ktorých je starosť o sociálne odkázaných povolaním. Problémy a sumy, o ktorých sa hovorilo, boli prekvapivo drobné, konkrétne.

Mal som pocit, že problémy boli ohmatané, pomenované. Padlo viacero konkrétnych prísľubov, ako chcú lobovať za znenie zákona o hazarde, ktorý ide do druhého čítania, ako sa zvýšia dotácie na podobné zariadenia aj mzdy ľudí, ktorí tam pracujú, a mnoho ďalších vecí, bolo by dobre, aby ich naplnenie ľudia z tretieho sektora odsledovali. Mal som aj dobrý dojem z kandidátov, boli sústredení na tému, počúvali publikum, odpovedali. A zapisovali si.

Najsilnejší moment diskusie bol, keď sa postavil starší príjemne vystupujúci muž a predstavil sa ako bezdomovec. A porozprával o svojich dennodenných problémoch, napr. o tom, že im chýba skrinka, kde by si cez deň mohli odložiť veci, keďže z nocľahárne musia ráno odísť a veci si zobrať. Alebo problém inej ženy, ktorá upozornila, že bezdomovcom chýba domov dôchodcov, že staroba a choroba je hrozba.

Myslím, že diskusia ukázala, že medzi kandidátmi sú v týchto témach dôležité rozdiely, inde majú prekvapivo totožný program (hazard). Ak sú pre vás sociálne témy dôležité, oplatí sa diskusiu si pozrieť, jej záznam nájdete tu.

Na záver ešte jedna poznámka. Bratislava má šťastie, že v oblasti sociálnej pomoci odkázaným sa tak často venujú veriaci ľudia, mal som počas diskusie dojem, že ich prístup je v porovnaní s niektorými aktivistami dosť iný, neideologický. Nie je to samozrejmosť, treba si to vážiť.

Foto: Juraj Chorvatovič/BHD, SLH

Gabriel Hunčaga pred 288 d

Džihádisti zo Somálska, ktorí sa usilujú o založenie Veľkosomálskej moslimskej ríše, ešte koncom októbra vo východoetiópskej provincii Harar opätovne atakovali kresťanské ciele. Tentoraz si za obeť vybrali dvojitý (spoločný mužský aj ženský) kláštor Debre Wogag Asebot.

Ako informovala vo Viedni sídliaca nadácia pre východné cirkvi Pro Oriente, už niekoľko týždňov je kláštor terčom ostreľovania. Popritom sú mníšky aj mnísi z reproduktorov vyzývaní, aby miesto opustili. Opát a opátka sa obrátili o pomoc na centrálnu vládu v Adis Abebe, ako aj na miestne autority v hlavnom meste provincie v Jogjige.

Kláštor má pre etiópskych kresťanov veľký symbolický a historický význam. Založil ho už v 12. storočí koptský svätec Abba Samuel. V 16. storočí padol prvýkrát za obeť násilnej islamizácii krajiny, na ktorej čele stál vojvodca Ahmed Granj. Na prelome 19. a 20. storočia ho obnovil mních Memher Gebre Medhin. V týchto dňoch čelí druhému pokusu islamistov o zničenie a spolu s ostatnými kresťanmi na východe Etiópie sa sotva dokáže ubrániť čoraz viac silnejúcim násilnostiam zo strany moslimských extrémistov.

Okrem toho sa v piatok 2. novembra stala v Hornom Egypte terčom atentátu islamistov, ktorí sa hlásia k IS, skupina koptských pútnikov v provincii Minya, kde sa až 40 % obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Najmenej sedem z nich zahynulo a 19 utrpelo zranenia. Koptský pápež Tawadros II. pri tejto smutnej príležitosti adresoval veriacim videoposolstvo, v ktorom povzbudil kresťanov k jednote. Kresťanom kondoloval aj egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí a v telefonickom rozhovore s Tawadrosom II. sa vyjadril, že je z udalosti „hlboko zarmútený“.

Foto: Koptskí kresťania z Etiópie a Eritrey, zdroj: flickr.com

Martin Hanus pred 289 d

Z Migračného paktu OSN, ktorý by mal byť podpísaný v decembri v Marakéši, sa napokon stáva veľká európska téma. Na Slovensku sa proti nemu zatiaľ postavili SNS a Sme rodina – k nevôli ministra Lajčáka a premiéra Pellegriniho, ktorí ho hája slovami, že je politicky nezáväzný a národné štáty do ničoho nenúti.

Medzičasom jeho podpis už odmietlo viacero krajín ako USA, Maďarsko, Poľsko či Rakúsko. Kancelár Sebastian Kurz vyhlásil, že jeho krajina sa naďalej hlási k multilateralizmu, problém je však v obsahu paktu: „Nemôžem sedem rokov tvrdiť, aby sa rozlišovalo medzi tým, keď niekto žiada ochranu, a tým, keď niekto žiada lepší život, a potom súhlasiť s paktom, ktorý takéto rozlíšenie neobsahuje.“ Kurz sa tiež obáva, že aj napriek právnej nezáväznosti paktu by sa mohlo v budúcnosti stať, že by sa na jeho obsah odvolávali súdy a spochybnili tak súčasný politický konsenzus v jednotlivých štátoch.

Táto debata sa preniesla aj do Nemecka, kde viacerí vrcholní politici Merkelovej CDU rovnako požadujú, aby Nemecko odmietlo pakt s OSN, pretože v ňom chýba rozlíšenie medzi pracovnými migrantmi a utečencami (akoby všetci boli len migranti). Medzi kritikov paktu sa zaradil aj Jens Spahn, minister zdravotníctva, ktorý by v decembri rád vystriedal Merkelovú na čele CDU. 

Samotná diskusia okolo paktu ukazuje, ako sa po roku 2015 zmenila atmosféra: pred týmto rokom by podobný dokument OSN nevyvolal žiadnu pozornosť, dnes je z neho vysoko konfliktná téma. A v prípade Rakúska či Nemecka je zaujímavé, že ju medzi prvými otvárajú politici establišmentu (ÖVP a CDU) ešte predtým, než si ju stihli osvojiť protimigrantské strany ako FPÖ či AfD. 

Predseda Európskej rady Donald Tusk (vľavo) sa rozpráva s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom (uprostred) a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom (vpravo) počas rokovania za okrúhlym stolom na summite EÚ v Bruseli 17. októbra 2018, AP Photo/Alastair Grant.

Jaroslav Daniška pred 289 d

David Brooks napísal v New York Times text s huntingtonovskou pointou: „Národná identita je dnes najsilnejšia téma vo svetovej politike. Väčšina zo silných lídrov z celého sveta sa dostala k moci so silným nacionálnym príbehom a vládnuť nacionálnymi spôsobmi. Tak je to v Rusku, Číne, Indii, USA, Izraeli, Turecku, Británii, Brazílii a tak ďalej a tak ďalej.Ťažko si predstaviť ako by sa nejaká strana mohla obrátiť na voličov alebo vládnuť bez silného nacionálneho apelu.“

Prestrih, Gideon Rachman vo Financial Times píše o summite, ktorý bude teraz v nedeľu v Paríži, ktorým chce Emmanuel Macron pripomenúť význam Paríža v roku 1918, potom ako sa Amerika stiahla z globálnej politiky a Paríž hral ústrednú rolu v usporiadaní medzinárodných vzťahov v Európe po vojne. V Paríži sa bude diskutovať o tzv. Parížskom mierovom fóre, ktoré spája mier s globálnou vládou, nečakajte žiadny nový svetový poriadok, ide skôr o verbálne vymedzenie voči Trumpovej doktríne národnej suverenity, ako o nej hovoril napr. na pôde OSN. Macron chce celkom určite vyslať opačný signál, o akom píše David Brooks, aj keď k jeho štýlu patrí, že bosou nohou nedráždi silnejších hráčov v ringu, naopak, rád s nimi summituje.

Ešte jeden prestrih. Na konci roku 1918 vo svojom posolstve novej republike hovoril krátko po zvolení za prezidenta TGM o tom, že výsledkom skončenej vojny je výzva na „reorganizaci východní Evropy a rozřešení východní otázky vůbec“. To si Masaryk predstavoval ako úlohu pre nové demokratické štáty a zastavenie „nemeckého náporu na východ“.

Ako je to dnes?

Východ EÚ zažíva politickú emancipáciu, ale aj istú formu ostrakizácie. Má svoje problémy s právnym štátom či demografiou, ale aj rastúce ekonomické sebavedomie. Západ EÚ rieši otázky, ktoré samotný Západ zaskočili: buď mali byť dávno vyriešené, alebo nemali vzniknúť (odchod štátu z EÚ, zápas o vznik nového katalánskeho štátu, rozpad tradičného politického spektra v rade krajín), zdá sa, že úlohou je to všetko zosúladiť, čo vyzerá byť sizyfovská práca.

Problém je, že Macron ani nástupcovia TGM, ani nikto ďalší o tom veľmi neuvažuje. Ani posledný výstrel malého Francúza s veľkými nápadmi, návrh na skutočnú armádu EÚ, to nie je. Európe chýbajú politici, ktorí by s autoritou ukázali, že poučením z európskych kríz (Grécka kríza, trápenie PIGS, migračná kríza) je, že rozhodujúca moc má zostať na úrovni štátov, „ever closer union“ je mŕtva doktrína, utopisti aj byrokrati by mali pochopiť zmenu paradigmy. Ale potrebná je aj funkčná spolupráca, ktorá potrebuje isté zásady. Problém je, že povstanie más sa strieda s povstaním elít, upokojiť treba jedny aj druhé.

Foto: americký námorník s Parížanmi v novembri 1918, wikimedia

Martin Hanus pred 289 d

„Takto zabil Jean-Claude Juncker európsky sen,“ je titulok investigatívneho textu talianskeho týždenníka l´Espresso, ktorý sa venuje postave šéfa Európskej komisie. l´Espresso pritom nemožno podozrievať z ideologickej predpojatosti: tento ľavicovo-liberálny a proeurópsky týždenník patrí medzi najväčších kritikov Mattea Salviniho, ktorého obviňuje z podnecovania nacionalistických až rasistických vášní. Tentoraz však dáva za pravdu Salvinimu, ktorý odmieta brať Junckerove napomenutia vážne so slovami „stačí pomyslieť na jeho daňový raj v Luxembursku“.

Podľa l´Espressa je však neznesiteľným paradoxom, že je to práve Juncker, ktorý každý deň zápasí s populistami či nacionalistami, ktorých vyzýva na dodržiavanie európskych pravidiel. Týždenník najskôr pripomína, ako začiatkom novembra 2014 – Juncker bol vtedy len pár dní šéfom Komisie – medzinárodné združenie investigatívnych novinárov vrátane investigatívcov l´Espressa sa dostalo k 28 tisícom dokumentov. Odhalili tak, že 340 nadnárodných korporácií, ako Amazon, Abbott, Deutsche Bank, Pepsi Cola, platilo vďaka luxemburským daňovým schémam menej než jedno percento daní. Celý tento systém sa rozvinul za vlády dlhoročného premiéra Junckera.

Mediálne odhalenie viedlo k ďalšiemu pátraniu, trestným oznámeniam, no Juncker ostal šéfom Komisie. Ako píše týždenník, stal sa tak symbolom čoraz hlbšej krízy Európy, v ktorej sa nabaľujú banky či koncerny, kým „Európa sa potápa“.

 l´Espresso bilancuje, ako Junckera celý čas chránila v Európskom parlamente koalícia ľudovcov a socialistov. Tí síce napokon umožnili vznik parlamentnej vyšetrovacej komisie, ale tá bola len pascou, ako zamiesť všetko pod koberec. Komisia mala 45 členov, jej vyšetrovanie trvalo šesť mesiacov, cieľom bolo odkryť, akým spôsobom európske štáty daňovo zvýhodňovali multinacionálne firmy.

Lenže aktivita komisie bola debaklom, keďže štáty nespolupracovali, a tie dokumenty, ktoré parlamentná komisia získala, mohli jej členovia čítať len vo vyhradenej miestnosti bez toho, aby si mohli spraviť akékoľvek poznámky. Navyše, Junckerova Európska komisia oznámila, že časť zhromaždených dokumentov sa náhodou stratila pri presúvaní. Týždenníku l´Espresso však niektorí europoslanci z vyšetrovacej komisie povedali, že kým novinári odhalili len extrémne príklady, „ani si neviete predstaviť, kam až zašiel luxemburský systém“. Práca komisie išla napokon do stratena, prijala sa rezolúcia so všeobecnými frázami. 

A tak sa šéf Európskej komisie Juncker mohol ďalej brániť slovami: „Aj dnes by som robil to isté: chceli sme diverzifikovať našu ekonomiku.“

Na snímke predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas výročného prejavu o stave Únie v Európskom parlamente v Štrasburgu 12. septembra 2018. FOTO TASR/AP