Krátke správy redakcie

Fero Múčka pred 416 d

Srdečne gratulujeme nášmu fotografovi Andrejovi Lojanovi. S fotografiou Ukrajinské tango získal finálovú nomináciu v súťaži Slovak Press Photo 2018 v kategórii Každodenný život.

Všetky nominácie nájdete tu.

Andrej Lojan: Ukrajinské tango, Konzervatívny denník Postoj

Adam Takáč pred 416 d

Niekdajší apoštolský nuncius v USA arcibiskup Carlo Maria Viganò zverejnil mesiac po vyhlásení, v ktorom obvinil pápeža a ďalších biskupov, že kryli sexuálne delikty kardinála Teodora McCarricka, ďalší list. Informuje o tom Catholic News Agency.

Tvrdí v ňom, že svoje svedectvo vydal výlučne pre dobro cirkvi. Rozhodol sa tak, podľa vlastných slov, po dlhom premýšľaní a modlitbe a mesiacoch utrpenia. „Ticho duchovných, ktorí mohli zabrániť ďalším obetiam, sa stávalo čoraz viac neobhájiteľným a zničujúcim zločinom pre cirkev,“ píše arcibiskup Viganò v liste.

„Dobre si uvedomujem dôsledky svojho svedectva, pretože čo som odhalil, sa týka samotného nástupcu apoštola Petra. Napriek tomu som sa rozhodol prehovoriť v záujme ochrany cirkvi. Urobil som tak s čistým svedomím pred Bohom, že moje svedectvo bolo pravdivé.“

Viganò potvrdil, že niečo z toho, čo odhalil, je súčasťou pontifikálneho tajomstva, na svoju obhajobu však vraví, že účelom akéhokoľvek tajomstva vrátane pápežského je ochrana cirkvi pred nepriateľmi, a nie krytie zločinov. Samého seba nazýva svedkom šokujúcich skutočností a verí, že veľmi vážnej škode sa dalo zabrániť iba prezradením pravdy.

„Ani pápež, ani žiaden z kardinálov nepoprel skutočnosti, ktoré som zverejnil,“ hovorí Viganò a dodáva známu frázu „kto mlčí, ten svedčí“.

Neochota pápeža odpovedať na obvinenia a hluchosť voči dovolávaniu sa veriacich po vyvodení zodpovednosti nie je podľa Vigana v súlade s Františkovou výzvou po transparentnosti a budovaní mostov. Myslí si, že pápežovo krytie McCarricka nie je ojedinelou chybou. V liste píše, že pápež bránil homosexuálnych duchovných, ktorí sa dopustili zneužívania voči maloletým alebo dospelým.

Nalieha takisto na prefekta Kongregácie pre biskupov Marca Oulleta, ktorý má vraj kľúčové dokumenty usvedčujúce McCaricka a tých, ktorí ho kryli. „Žiadam vás, aby ste svedčili o pravde,“ píše Viganò.

Foto: Carlo Maria Viganò (TASR/AP)

Martin Hanus pred 417 d

Zadržanie ôsmich podozrivých z úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je správou, s ktorou už skepsou nakazená verejnosť ani nerátala. Samozrejme, s ováciami treba ešte vyčkať, nevieme presne, aká je dôkazná situácia a aká krátka či ďaleká cesta je k objednávateľom vraždy. Ale po dlhých mesiacoch je tu závan nenaivnej nádeje, že vraždu sa naozaj podarí vyšetriť – to si zaslúžia v prvom rade rodičia a príbuzní zavraždených, ale je to tiež mimoriadne dôležité pre krajinu, v ktorej je už zažratá – a z nemalej časti aj odôvodnená – nedôvera k inštitúciám štátu.

Najskôr sa zdalo, že čoraz väčší odstup od vykonania úkladnej vraždy zmenšuje až minimalizuje šancu na vypátranie páchateľov. To je klasická rovnica, ktorá pri vyšetrovaní vrážd vždy platila, ale aj vďaka najnovším technickým možnostiam (husté pokrytie kamerami, infiltrácia do počítačov, odpočúvacie techniky, GPS a tak ďalej) sa spôsob policajnej práce významne mení. Možno pred piatimi či desiatimi rokmi by v takomto prípade vyšetrovatelia nemali šancu na úspech, zvlášť ak mal vrah niekoľkodňový náskok a niektoré úkony boli pri obhliadke miesta činu odfláknuté. Ale dnes sú to práve moderné technológie, ktoré dokážu prísť na stopu aj tomu najpremyslenejšiemu zločinu (ako ukazuje aj kauza Skripal).

Naposledy sa mnohí vysmievali, keď polícia zverejnila identikit údajného svedka, mal to byť dôkaz babráctva policajtov, ktorí buď tápu, alebo ohrozujú nevinného svedka. Teraz je zrejmejšie, že to bola súčasť taktiky, ako odpútať pozornosť verejnosti, ale najmä páchateľov. 

Aj napriek tomu, že ministerkou vnútra sa stala Kaliňákova pravá ruka a aj vedenie polície či NAKA je stále na obraz nehodného exministra, po dnešku je tu ďalší dôvod, aby sme k tomuto vyšetrovaciemu tímu pristupovali aspoň s elementárnou dôverou. 

Na snímke policajný zásah v meste Kolárovo, okres Komárno 27. septembra 2018. FOTO TASR – Polícia SR/ Facebook

Adam Takáč pred 417 d

Pracovná skupina o ľudských právach Rady Európskej únie má v súčasnosti na stole pripravený návrh ľudskoprávnych zásad o nediskriminácii voči tretím krajinám. Momentálne schvaľuje finančné nástroje, podľa ktorých by sa mali v najbližších rokoch poskytnúť desiatky miliárd eur krajinám mimo EÚ, či už v prístupovom procese, alebo v rozvojovom svete.

Informuje o tom Konferencia biskupov Slovenska. Jej predseda Stanislav Zvolenský však upozorňuje, že Európska únia sa v rámci tohto procesu snaží presadzovať ideologické koncepty, na ktorých nie je v jej členských krajinách zhoda.

„Ak hovoríme o prioritách ako efektívne fungovanie verejných vecí, protikorupčné opatrenia, zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva či sociálnej politike, určite je namieste, aby tieto spoločné hodnoty Únia v tretích krajinách podporovala,“ píše v stanovisku Zvolenský.

 „Určite však nie je v poriadku, ak EÚ chce presadzovať určité ideologické koncepty smerom von, keď vo vnútri samotnej EÚ nie sú na mnohé témy rovnaké názory. Namiesto rovnosti mužov a žien sa má presadiť genderová rovnosť, namiesto ideálneho prostredia pre výchovu detí v rodine tvorenej mužom a ženou sa presadzuje svojvoľné vyjadrenie a zmena genderov, sexuálnej orientácie a ľubovoľného životného štýlu. Ako negatívne javy sa prezentuje kultúra, tradície, stereotypy, historické skutočnosti, ktoré sa majú odstraňovať a potierať.“

Predseda KBS v závere stanoviska pripomína, že práve v tejto dobe, keď sa zvyšujú protieurópske nálady, by si predstavitelia únie mali uvedomiť, že zahmlievaním dokumentov, ktoré neprediskutujú s občanmi, sami prispievajú k dezintegrácii. „V záujme zachovania spoločného európskeho projektu by malo byť naším spoločným želaním, aby sa EÚ vrátila k svojmu heslu „zjednotení v rozmanitosti“ a prestala vo svojom vnútri i navonok potichu podsúvať ideológie, ktoré sa jej nedarí presadzovať otvoreným a demokratickým procesom.“

Ilustračné foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 417 d

Poslanec Richard Vašečka dnes predložil návrh zákona, ktorým chce obmedziť potraty na požiadanie. Na tlačovke povedal:

„Navrhujeme zrušiť potraty na požiadanie. Novela zákona, ktorú predkladáme, pripúšťa ako kompromis, ktorý zodpovedá súčasnému reálnemu stavu našej spoločnosti, výnimočné situácie, v ktorých by bol potrat dovolený, ak by sa situácia nedala preukázateľne riešiť inak. Zdôrazňujem, že pre nás nejde o žiaden ideál, ale o ťažký kompromis, ktorý by však výrazným spôsobom umenšil zlo a zachránil život tisícom detí.“

Výnimky, ktoré zákon pripúšťa, sú štyri:

„Prvým je prípad, keď ide o zákroky a liečbu potrebnú k záchrane života matky. Druhým prípadom je vážne a trvalé poškodenie zdravia ženy. Ďalej sa umožňuje potrat v prípade tehotenstva vzniknutého na základe nahláseného trestného činu, napríklad znásilnenia. A nakoniec ide o ťažké a preukázateľné poškodenie zdravia dieťaťa.“

Zákon vylepšuje aj ochranu matiek pred nátlakom a požaduje väčšiu mieru istoty pri posudzovaní zdravotného stavu matky a dieťaťa.

Foto: M. Baumann/TASR

Lukáš Obšitník pred 417 d

Otvorenosť k prijímaniu migrantov by mala byť prezieravá a premyslená, povedal novinárom pápež František v utorok 25. septembra počas spiatočného letu z apoštolskej návštevy pobaltských krajín. 

František na tlačovej konferencii pochválil pobaltské krajiny, že v otázke migrácie v nich nie sú prítomné populistické ohniská. Vyzdvihol, že podobne ako Litva aj „Estónci a Lotyši sú otvorené národy, ktoré chcú integrovať migrantov, hoci nijako masívne, pretože to nie je možné. Vlády sa obozretne usilujú o integráciu, ako sme o tom hovorili s dvoma z troch hláv štátov. S týmito témami prišli oni, nie ja.“

Pápež tiež ocenil, že slová „otvorenosť“ a „prijatie“ sa v prejavoch prezidentov pobaltských krajín vyskytujú pomerne často, ale pripustil aj to, že tento proces má mať svoje hranice. „Znamená to túžbu po univerzalite v miere, v ktorej je možná vzhľadom na priestor, pracovné príležitosti a možnosti integrácie a, čo je dôležité, tiež v miere, ktorá by neohrozila vlastnú identitu. To sú tri veci, ktoré som vzhľadom na migrácie pochopil a ktoré ma veľmi oslovili: prezieravá a premyslená otvorenosť.“

Foto: Pápež František v rozhovore s estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou počas návštevy Pobaltia. Snímka z 25. septembra 2018 (zdroj: TASR/AP).

Martin Hanus pred 418 d

Z volebnej soboty 26. septembra 1998 mi ostali pred očami dva obrazy. Kráčal som petržalskými ulicami do veľkej červenej budovy, kde som v 80. rokoch strávil celú základnú školu. Spolu so mnou tam mierili prúdy voličov, sprisaheneckými pohľadmi a úsmevmi sme si dávali najavo, že ideme poraziť Mečiara a bude nás oveľa viac než tých druhých. Tento pocit triumfu demokracie som odvtedy necítil a už možno ani nepocítim, vtedy bol bytostný, miešala sa v ňom nádej aj strach. 

Oba pocity sa vystupňovali večer, keď sa uzatvorili volebné miestnosti. Prvé prognózy boli skvelé, SDK sa malo stať jasným víťazom (ak si dobre spomínam, SDK malo najskôr 30 a HZDS iba 22 percent), až s príchodom noci bolo evidentné, že to napokon skončí horšie, SDK tesne prehralo, demokratická opozícia však aj tak získala ústavnú väčšinu.

Patril som medzi masu prvovoličov, narodených v druhej polovici 70. rokov, boli nás státisíce, ktoré prispeli k neuveriteľnej 84-percentnej volebnej účasti, tie voľby boli pre nás hrou o všetko, buď budeme súčasťou Západu, alebo sa staneme Bieloruskom strednej Európy. Ešte aj vo volebnú noc a pár nasledujúcich dní sme si neboli istí, či Mečiar uzná volebnú prehru.

Spätne to pôsobí ako paranoja, ale v bratislavských diskusných kluboch sa celé mesiace pred voľbami riešilo, čo sa bude robiť, ak sa HZDS odmietne podvoliť, sfalšuje voľby (preto robila opozícia paralelné sčítanie hlasov) alebo nasadí ozbrojené zložky. Táto bratislavská paranoja nebola celkom iracionálna, Mečiar už ukázal, kam vedie jeho pomstychtivé šialenstvo, bol tu únos, vražda, zmarené referendum, prečo by nezmaril kvôli vlastnej moci aj voľby.

Obavy sa ukázali ako prehnané, Mečiar nám na rozlúčku aj zakýval. Jeho niektoré deriváty však prežili, Štefan Harabin ešte dokázal na dlhé roky ovládnuť súdnictvo, niektorí z mečiarovských privatizérov sa stali základom oligarchie Smeru, najúsmevnejším derivátom je operetný spevák Dušan Jarjabek, ktorému sa ako jedinému z niekdajších poslancov HZDS podarilo preveslovať do Smeru.

September 1998 bol v istom ohľade ešte viac než November 1989. Československý komunizmus by padol kvôli geopolitike aj bez más na námestiach, Mečiara sme však vyhnali sami. Vlastne to bolo také druhé slovenské národné povstanie.     

Vladimír Mečiar 30. septembra 1998 počas svojho pamätného posledného verejného vystúpenia v STV po prehratých parlamentných voľbách. Foto: Vladimír Benko – TASR

Martin Hanus pred 420 d

Vládne strany CDU/CSU a SPD nemali ešte nikdy takú nízku podporu voličov ako v týchto dňoch. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry INSA by CDU/CSU volilo iba 27 percent voličov, SPD dokonca len 16 percent. Naopak, protestná AfD ďalej posilňuje, podľa tohto prieskumu by predbehla SPD so ziskom 18 percent, na úkor vládnej koalície výrazne rastie aj strana Zelených so 14,5 percentami (podľa iných prieskumov sú sily AfD a Zelených zhruba vyrovnané).

Na prvý pohľad to nedáva logiku, Nemecko takmer bezbolestne prekonalo finančnú krízu, ekonomika šliape, jej exportná sila je vzorom pre celý svet, rastú aj reálne mzdy, veľká časť Nemcov žije v blahobyte ako nikdy predtým. Nezamestnanosť – táto olovená guľa na znovuzjednotenom Nemecku – padá už takmer dekádu smerom nadol, vláda masívne investuje do infraštruktúry bez toho, aby vyrábala dlhy. Skrátka, na Merkelovej éru sa raz bude pozerať ako na zlaté ekonomické roky.

Samozrejme, z tohto vývoja neprofitujú zďaleka všetci, aj v Nemecku sú sociálne problémy – napríklad ceny nájmov sa v niektorých veľkomestách ako Mníchov utrhli z reťaze. Takisto ľudí, ktorí pracujú v nestabilných pracovných vzťahoch (takzvané minidžoby, najímanie cez pracovné agentúry, zmluvy na dobu určitú a pod.) je značne viac než v 90. rokoch, no zároveň mnohí z nich by boli vtedy nezamestnaní.

Štvrtá Merkelovej vláda si však pol roka od vzniku neužíva mastné roky, ale je v zajatí utečeneckého roka 2015 a Merkelovej rozhodnutia nechať otvorené hranice. Na začiatku leta sa vláda takmer rozpadla pre spor kancelárky s ministrom vnútra Horstom Seehoferom, ktorý chcel pribrzdiť migráciu azylantov. Posledné dni sa opäť otriasala v základoch kvôli sporu o odvolanie Hansa-Georga Maaßena, šéfa Spolkového úradu pre ochranu ústavy. Začalo sa to zabitím Daniela H., ktorého vo východonemeckom Chemnitzi počas mestských slávností dobodali Alaa S. a Farhad Ramazan A. Obaja prišli v poslednej utečeneckej vlne, minimálne jeden z nich zneužíval benevolentnosť úradov. Vraždu však prekryli následné demonštrácie v Chemnitzi, ktorých súčasťou boli aj skupiny holohlavcov napojených na neonacistické prostredie. 

Hans-Georg Maaßen verejne kritizoval médiá aj politikov, že odviedli pozornosť od samotného skutku, pretože upriamili celú pozornosť na údajne početné štvavé útoky neonacistov proti migrantom v uliciach Chemnitzu. Maaßen to prehnal, keď jedno symbolické video, na ktorom bol zaznamenaný takýto útok, označil za neautentické (hoci bolo očividne autentické). Potom však prišiel pohon na Maaßena. SPD žiadala jeho odvolanie, lebo je vraj skrytým fanúšikom AfD, minister vnútra Seehofer sa Maaßena ako jeho priamy nadriadený zastal. Celý spor eskaloval, až sa hovorilo o konci vlády, ak Seehofer neustúpi. Preto sa dohodol prvý kompromis, Seehofer Maaßena odvolal, no zároveň ho povýšil za svojho štátneho tajomníka. Keďže SPD z toho vyšla ako mediálne porazená, opäť sa vzbúrila, takže tento víkend došlo k druhému kompromisu, podľa ktorého Maaßen zostane Seehoferovým poradcom s rovnakým platom ako doteraz.

Vládna koalícia si tak po vražde v Chemnitzi viac než dva týždne vyplnila vojnou o jedného úradníka, z ktorej vyšli všetci, CDU/CSU aj SPD, ako porazení. A najmä – ako odtrhnutí od reality.

Na snímke minister financií z SPD Olaf Scholz, kancelárka a šéfka CDU Angela Merkelová a šéf CSU Horst Seehofer, foto TASR/AP

Imrich Gazda pred 420 d

Banskobystrický biskupský úrad v pondelok poskytol médiám vyjadrenie k suspenzii kňaza Michala Lajchu.

„Dňa 10. 9. 2018 nedovoleným spôsobom opustil pracovné miesto vo farnosti Kľak a veriacim neslúžil denné sväté omše. Menovaný Michal Lajcha dňa 21. 9. 2018 bez udania dostatočného dôvodu neprišiel na stretnutie s diecéznym biskupom,“ uvádza sa v zdôvodnení suspenzie.

Foto – TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 420 d

Ivan Mikloš napísal pozoruhodný článok o rozruchu okolo tenistky Sereny Williamsovej. Po jej konflikte s rozhodcom vznikla karikatúra, ktorú niektorí označili za „rasistickú“ a „sexistickú“. Predvídateľná búrka okázalého verejného pohoršenia bola tentoraz taká intenzívna, že sa autor obrázka začínal báť o seba i svoju rodinu.

V článku s názvom O Serene, slobode a politickej korektnosti pre denník SME dnes Mikloš píše, že celé to dianie sledoval s úžasom. Liberálnu demokraciu podľa neho neohrozuje len xenofóbny populizmus a protekcionistický izolacionizmus.

„Omnoho menej často sa hovorí o rizikách, ktoré pre slobodu a demokraciu znamená takzvaná progresívna, liberálna ľavica presadzujúca politickú korektnosť a multikulturalizmus,“ píše bývalý minister financií.

Vo svojom článku Mikloš cituje britského filozofa Johna Stuarta Milla či niekdajšieho amerického sudcu Najvyššieho súdu Olivera Wendella Holmesa a ich výroky na obhajobu slobody prejavu aj pre „myšlienky, ktoré nenávidíme“.

Nejde o prvú príležitosť, keď Ivan Mikloš kritizuje ľavicovo-liberálnu politickú korektnosť ako jeden z katalyzátorov populistickej vlny v západnom svete. V roku 2016 v tomto duchu napísal komentár pre HN-ky s názvom Bojovník Fico. Naň reagoval komentátor SME Peter Schutz článkom Ivan, neblázni.

Mikloš potom podrobnejšie svoj pohľad vysvetlil v článku Peter, zobuď sa, v ktorom komentátora obvinil, že následky politickej korektnosti zľahčuje.

Americká tenistka Serena Williamsová. FOTO TASR/AP