Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 7 d

Na nedeľu 15. 9. 2019 pripadá na Slovensku slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Ako evanjelium možno čítať Simeonovo proroctvo Márii, že jej dušu prenikne meč (Lk 2,33-35). Ján Pavol II. chápe Simeonove slová ako „druhé Máriino zjavenie“ (Redemptoris Mater,16). Prvým zjavením jej bolo oznámené, že sa stane Matkou. Druhým jej bolo oznámené, že sa stane bolestnou Matkou.

Jej Syn bude „znamením, ktorému budú odporovať“. Ako možno uveriť v Spasiteľa, ktorý svoj pozemský život skončí na kríži potupnou smrťou? Ako potom uveriť Ježišovým slovám spásy? 

Ak anjelovo zjavenie Márii je jednou stránkou „mince“ jej poslania pri Ježišovi, Simeonovo zjavenie odhalilo Márii druhú stranu „mince“ jej poslania: bude Mater dolorosa. Ako aj jej Syn je mužom bolesti. Nielen z ukrižovania, ale z každého odmietnutia, nepochopenia, osamelosti. 

Mater dolorosa svojím postojom pri nasledovaní Ježiša je výzvou i príkladom pre každého človeka.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na obrázku Mater Dolorosa – Bartolomé Esteban Murillo

Lukáš Obšitník pred 9 d

Včera zomrel Peter Králik, publicista a aktivista, bývalý zakladateľ a neskôr tvrdý kritik organizácie Inakosť. Umrel na zástavu srdca.

Králik ako člen slovenského gej-hnutia najprv obhajoval práva svojej komunity, ale po rokoch sa od jej vedenia odvrátil. Inakosť, ktorej v prvých rokoch robil hovorcu a dnes patrí medzi hlavné slovenské organizácie presadzujúce lgbt-agendu, označil ako „marxistický klub“. O referende o rodine, ktoré si dávalo za cieľ zamedziť schváleniu registrovaných partnerstiev a homosexuálnych manželstiev, hovoril, že ho „nijako neohrozuje“, pretože podľa neho „manželstvo nie je ľudské právo“. Na referende sa zúčastnil a hlasoval v ňom trikrát kladne.

V posledných rokoch založil a viedol viaceré tzv. alternatívne médiá ako Medzičas, Slobodný výber či Hlavný denník. Označoval sa za konzervatívneho pravičiara.

Jeden veľký rozhovor s ním ešte z roku 2015 z obdobia tesne po konaní referenda si môžete prečítať v archíve Postoja v dvoch častiach tu a tu. Okrem iného v ňom varoval pred narastajúcou marginalizáciou kresťanov na Slovensku.

R.I.P.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Postoj/Zuzana Očovanová

Eva Čobejová pred 10 d

Kráčam cez podchod v úplnom centre Bratislavy. Vidím stojan a v ňom akési noviny. Som práve smutná, a tak ma ich názov dostane: Polahoda. Ešte aj podtitul ma poteší: Pozitivní noviny do každé rodiny. Beriem si so sebou a teším sa na čítanie. Už v električke netrpezlivo listujem novinami.

A nerozumiem. To čo mám v rukách? Oficiálne ide o medzinárodný projekt „Dobro je tam, kde jsi Ty“. Je to vraj jedinečná, sociálna iniciatíva dobrovoľníkov MSH AllatRa zameraná na zaplnenie informačného priestoru dobrými správami, tvorivými nápadmi a inšpiratívnymi článkami prostredníctvom tlačových produktov a internetových zdrojov. Vytvorenie dizajnu, výber materiálov, väzbu novín, to všetko vraj robia účastníci projektu vo svojom voľnom čase.

Čítam. Je to o všetkom možnom: o spoločnosti, ktorá má poslednú šancu, o škole lásky, o akejsi Hre profesionálov, o klíme, o rodinnom živote a duchovnej ceste. Prvá vec, ktorá ma mierne vyrušuje, je priveľa ruských mien. Periodikum vydáva Zastupiteľstvo MSH AllatRa v ČR, ktoré sídli kdesi vo Valašskom Meziříčí. A potom narazím na meno Anastasia Novych. Niečo mi to pripomína.

Všetko sa tu vysvetľuje jedinou knihou a menom. Kniha AllatRa od Anastasie Novych. Moja pamäť začína štartovať. Už sa mi vybaví akési čudné ruské duchovné hnutie, ktoré bolo aj u nás celkom populárne kedysi pred pätnástimi rokmi. Vtedy dokonca na Spiši vznikla tzv. rodová škola, ako to navrhovala Anastasia, a štátne orgány mali celkom problém zrušiť tento čudný projekt. Lebo zopár rodičov uverilo v Anastasiu a rodovú školu v Hnilčíku urputne bránilo. Keď už bol celý projekt na Slovensku neudržateľný, školu sa podarilo zrušiť. Niektorí veľmi presvedčení rodičia vraj potom svoje deti vypravili do rodovej školy na Sibír. Mala som však pocit, že to je už dávno zabudnutá vec, že hnutie Anastasia na Slovensku pomaličky odumrelo, predsa len to znelo celé priveľmi bizarne. Ale zjavne žije a funguje.

Len pripomeniem podstatu tohto duchovného smeru -- údajne v roku 1994 sa ukrajinský skrachovaný podnikateľ Vladimír Puzakov stretol na brehu rieky Ob s tajomnou mladou ženou Anastáziou, neuveriteľne až nadpozemsky krásnou. Ta ho zaviedla do sibírskej tajgy, kde mu odhalila svoju filozofiu ako vzťah človeka k prírode, vesmíru a Bohu, rovnako mu objasnila ten správny životný štýl, výchovu, výživu, spiritualitu, rodinné a sexuálne vzťahy. 

Anastázia je vraj čosi ako svätica, prorokyňa, je dokonalým človekom podobným Bohu. No a Vladimír viedol s Anastáziou dlhé rozhovory, spísal knihy (už pod menom Megre) a vďaka tomu sa človek dozvie všelijaké múdrosti. Viem si predstaviť, že duchovne vyhladovení Rusi či Ukrajinci, ktorí náhle stratili vieru v Lenina, uverili po páde komunizmu hocičomu. A obzvlášť ich muselo potešiť, že novodobým prorokom je žena, Ruska z tajgy. Samozrejme, my Anastasiu nikdy neuvidíme, ale sú tu jej proroci, ktorí nám jej učenie sprostredkovávajú cez tlač, videá, knihy, internet.

Doma si pozriem ich internetovú stránku v slovenčine a videá. Stránka je dokonale urobená, videá profesionálne so slovenskými titulkami. Rusky hovoriaci ľudia tam hovoria rôzne múdrosti, všetci sú dokonale oblečení, upravení, nastajlovaní. Ženy vyzerajú ako modelky, chlapi majú uhrančivé pohľady. Celé je to moderné, prudko štýlové, no atmosférou trochu pripomínajúce ruské rozprávky. S pomocou kníh Anastasie Novych sa tu rieši zmena klímy, závislosti na počítačových hrách, sex, kríza spotrebiteľskej spoločnosti aj rodiny, všetko možné. Anastasia pozná odpoveď na všetko a Vladimír nám ju sprostredkuje.

Myslela som si, že toto neuveriteľné učenie z ruskej tajgy od nadpozemsky krásnej ruskej ženy je už u nás zabudnutou vecou. Že prišlo a odišlo. No žila som v omyle. Ich celkom aktuálne noviny som našla tento týždeň v najcentrovatejšom centre Bratislavy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

REPROFOTO - zo stránky Allatra

Lukáš Krivošík pred 11 d

Gillian Andersonová sa preslávila ako agentka FBI Dana Scullyová zo seriálu Akty X a teraz si zahrá bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú vo štvrtej sérii televízneho seriálu The Crown.

O obsadení Andersonovej ako „Železnej lady“ v seriáli, ktorý je o živote súčasnej britskej panovníčky Alžbety II., sa šepkalo už dlhšie. Informoval o tom v minulosti aj Postoj. Definitívne potvrdenie sa napokon objavilo pred pár dňami na twitterovom účte seriálu.

Andersonová pre denník The Guardian upresnila, že je fascinovaná Thatcherovej detstvom a číta i pozerá o nej všetko, čo môže nájsť. „Do určitej miery je aspoň podľa mojej skúsenosti pre herca veľmi užitočné sa trocha zamilovať do postavy, ktorú hráte, nech je váš názor na ňu akýkoľvek, zvlášť ak je to historická postava,“ povedala herečka pre britský denník.

Asi najznámejšou herečkou, ktorá si doposiaľ zahrala bývalú britskú premiérku, bola Meryl Streepová vo filme Železná lady z roku 2011. Za svoju rolu dostala vtedy Oscara.

Dramatický potenciál seriálového stretu Alžbety II. s Margaret Thatcherovou je veľký, keďže je známe, že vzťahy medzi týmito dvomi ženami v skutočnom živote neboli ideálne.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Kráľovná Alžbeta II. sa rozpráva s hercami  Rowanom Atkinsonom a Gillian Andersonovou na recepcii pri príležitosti 200. výročia narodenia anglického románopisca Charlesa Dickensa 14. februára 2012 v Buckinghamskom paláci v Londýne. TASR/AP

Martin Hanus pred 11 d

Teodor Kuhn, mladý slovenský režisér, ktorý minulý rok zaujal celovečerným filmom Ostrým nožom (inšpirovaným vraždou Daniela Tupého), opísal včera na svojom facebooku, ako vnímal z tesnej blízkosti Mariana Kočnera, jeho správanie a spôsob obhajoby. Jeho status stojí za šírenie v plnom znení:

„Sedím asi 4 metre od Kočnera a pozerám sa, ako klame. Ešte som nevidel nikoho takto klamať. Vždy znova zabúdam, že zlo nikdy nevyzerá tak, ako si ho predstavujeme – škaredé, vulgárne, očividné. Je oveľa... ľudskejšie.

Kočner vyzerá úplne normálne a jeho mentálny svet spoza fasády vykukne, iba keď sa pozabudne: ,Keby zmenky boli falošné, tak by som ich nevymáhal pod svojím menom a svojou firmou.‘ citujú ho v novinách. Mne sa ale zdá zaujímavejšie, čo dodá potom, akoby pre seba: ,Našiel by som si nejakého afričana, ktorého meno nikto nepozná, a vymáhal to cez neho.‘

Kočner je sebavedomý a inteligentný, viac ako som predpokladal. Ak z mediálneho obrazu čakáte spoteného výčapného s bruchom mastným od langošu, budete prekvapení. Vyzerá ako sebavedomý chytrý chlapík, ktorý je vo väzbe neprávom. Prekvapuje ma, ako dôveryhodne pôsobí.

Zrazu si uvedomím, že dostať sa tam, kde bol Kočner – na vrchol – nie je také jednoduché. Neocitol sa tam náhodou, ani ho tam nikto nenominoval za zásluhy. Aby sa vypracoval, potreboval tie isté vlastnosti, ktoré potrebuje bežný, nekontroverzný podnikateľ. A k tomu kopec ďalších – manipulátorstvo, bezohľadnosť, prefíkanosť. Riziko pre neho nepredstavoval bankrot či dlžoby. Bolo to väzenie či smrť v rukách konkurencie. Túto jeho schopnosť riskovať a prežiť musíme brať do úvahy a považovať ju za veľmi nebezpečnú.

Kočner je totiž v tomto ohľade elitou národa. Veľmi často zabúdame, že okrem dobrých hrdinov a vzorov máme aj antihrdinov. A na vrchole sa stretnú vždy len tí najlepší.

Dôkazom Kočnerovej intelektuálnej prevahy je vypočúvanie vedené prokurátorom. Otázky, ktoré v ňom majú vzbudiť neistotu alebo objaviť rozpory v jeho rozprávaní, ho ani neškrabnú. Kočner a jeho obhajcovia si totiž domácu úlohu spravili poctivo. Ich naratív o zmenkách má vnútornú logiku, nepopiera nič, čo je overiteľné z dokumentov a zmlúv.
A všetko to neoveriteľné ohýba v ich prospech. Odvoláva sa na viacero zdrojov, ktoré by mohli potvrdiť Kočnerovu verziu, akurát – nanešťastie, sú všetky po smrti.

Po skončení vypočúvania prokurátorom sa Kočner na znak triumfu pýta sudcu, či si môže vyzliecť sako: ,Ale nie preto, že by som sa zapotil z tých otázok, len že je v miestnosti veľa ľudí.‘ A je to pravda, jeho bledomodrá košeľa je úplne suchá.
Vtedy začína výsluch Daniel Lipšic.

Na Kočnerovi vidno, že dostal súpera, ktorý mu stačí. Podobne nadaní ľudia, akurát každý na inej strane zákona. Keď ho Lipšic prvýkrát dostane do úzkych, Kočnerovi obhajcovia ihneď vznášajú námietku proti otázke. Ani úplne nevedia v akej veci, skôr aby Kočnerovi získali pár sekúnd na vymyslenie obrany. A stratégia sa podarí.

Keď sa vypočúvanie znovu rozbehne, začínam chápať pravidlá hry. Lipšic sa Kočnera snaží čiastočne unaviť, čiastočne rozčúliť, ale aspoň raz nachytať. Sledujem naživo súboj dvoch kapacít a s úžasom si spomínam, že jeden z nich si objednal vraždu toho druhého. Rozmýšľam, aký musí byť pocit vypočúvať svojho potenciálneho vraha. Či by sa mi netriasli kolená len stáť v jednej miestnosti. A vtedy ho Lipšic dostane druhýkrát.

Je to celkom očividné. Zmenky vraj pre Kočnera pripravoval zosnulý Ernest Valko. Lipšic vyťahuje Kočnerovu výpoveď z roku 2011, kde stojí, že Kočner Valkove právnické služby nikdy nevyužíval. To je celé a stačí to.
Kočner zmení stratégiu a od tohto momentu na viaceré otázky odpovedať nechce. Nezlomí sa, nerozplače ani sa neprizná, ale všetci vidíme, že jeho výpoveď dostala prvú malú trhlinku.

Vypočúvanie ďalšími advokátmi a obhajobou už prebieha pokojne. Je oveľa nudnejšie, ako by ste si predstavovali v nejakom filme. Poteší ma však ešte jedna vec. Kočner spomína ďalšieho znalca, ktorý by mohol potvrdiť jeho verziu a dovolí si pri tom aj žart: ,Dúfam, že daný znalec je ešte medzi živými, lebo potom by to pre mňa vyzeralo už naozaj zle.‘

,Pre vás to už ale vyzerá zle, pán Kočner.‘ odvetí mu Daniel Lipšic.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza v Bratislave 9. septembra 2019. FOTO TASR – Michal Svítok 

Jaroslav Daniška pred 11 d

Dejú sa to veci, starodávne sny bratislavských rozumbradov plnia figúry, ktoré ani nemá kto pochváliť. Touto fotkou sa napríklad na svojom facebooku pochválil Andrej Danko, ktorý maďarskému premiérovi Orbánovi daroval aj valašku, selfíčko ako dôkaz. Holt, Viktor Orbán dnes reprezentuje niečo iné, k čomu sa aj slovenský národniar rád prihlási. Len ten hrozný nacionalizmus tuším neporazila myšlienka EÚ, ale skôr V4, ak sa nemýlim.

Alebo taký športový moderátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý si dovolil vtip, že Maďarsko sme dobyli aj bez tankov, čakal som, či niekto niečo.. ale kdeže, stará Slotova opilecká táranina už nevyvoláva žiadnu emóciu, ani ako vtip.  Uznáte sami, keď sa dá vtipkovať o tankoch, tak dobré to ešte nebolo. 

Najmä ak sú k tomu z Budapešti aj tri body po výhre a peknom futbale. Potešil víťazný gól mladučkého Boženíka, aj humor a nadhľad brankára Dúbravku na adresu maďarských chuligánov na tribúnach, dokonca zanikla aj zbytočná poznámka Šatku o nenávisti Maďarov voči Slovákom a pár incidentov. Zvládame spoločnú hokejovú ligu, zvládame medzištátne zápasy vo futbale a nacionalisti z obidvoch strán sú potichu. Zdá sa, že prípravy na 100. výročie Trianonu nemôžu byť lepšie.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: A. Danko/FB

Adam Takáč pred 12 d

V Londýne sa začal súdny proces, ktorý rozhodne o tom, či päťročné dievčatko ležiace v kóme so zriedkavou chorobou mozgu odpoja lekári od prístrojov napriek nesúhlasu rodičov. 

Tafida Raqeeb je v stave kómy už niekoľko mesiacov po tom, čo dostala krvácanie do mozgu a po respiračnej a srdcovej zástave upadla do bezvedomia. Lekári v londýnskej nemocnici ju odvtedy udržiavajú pri živote za pomoci prístrojov, no tvrdia, že sa z choroby nedostane, a preto by ju bolo v jej najlepšom záujme odpojiť.

Súkromná klinika v Taliansku však ponúka pomoc, a preto rodičia žiadajú súd, aby im dovolil dcéru presunúť do Talianska, kde sú doktori ochotní poskytnúť liečbu. 

„Sme presvedčení, že Tafida by mala dostať šancu žiť a možnosť liečiť sa v nemocnici v Janove, ktorá súhlasí s naším názorom,“ tvrdia rodičia malej Tafidy. „Talianski lekári sú ochotní liečiť ju, ale londýnska nemocnica sa nás snaží zastaviť a odmieta naše právo konať v záujme našej milovanej dcéry.“

Rodičia vravia, že u dievčatka nenastala mozgová smrť a dokáže reagovať, cíti bolesť, pohybuje očami aj ústami.

Jej situácia pripomína dva známe prípady iných britských detí – Charlieho Garda a Alfieho Evansa –, ktorých rodičia takisto žiadali lekárov o presun do zahraničia, kde by mohli podstúpiť experimentálnu liečbu. Tí to však zamietli a obaja chlapci nakoniec zomreli. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Tafida Raqeeb (printscreen/Youtube)

Martin Hanus pred 13 d

Vnútrostranícky súboj v SaS mal cez víkend dve podoby: Richard Sulík si dal najskôr v sobotu väčšinou svojich členov potvrdiť svoju pozíciu lídra, táto demonštrácia jednoty však vyšla následne navnivoč, keď čelní predstavitelia liberálov okolo Ľubomíra Galka a Jany Kiššovej odmietli uznať výsledok kongresu a ohlásili vznik platformy Demokraticé jadro SaS. 

V nedeľu sa hlavní aktéri tvárili, akoby sobota ani nebola, pretože kľúčové je poraziť súčasnú vládu: v tomto duchu vystupoval v RTVS Richard Sulík, ktorý na adresu platformistov nepovedal nič kritické, dokonca v póze veľkorysého víťaza v TA3 vyhlásil, že „demokratická platforma je super“. Ľubomír Galko v TV Markíza by pred členmi SaS vyzeral veľmi zle, keby pokračoval v rétorike zo soboty, aj on teda hovoril o jednotnej SaSke.

Lenže prišiel pondelok, poslanec Jozef Rajtár pokračuje na blogu Trendu útokom na autoritu Sulíka – SaS podľa neho „nemôže byť stranou jedného muža, strana východného a balkánskeho typu“, vraj „sa končí éra veľkých ,machov‘“, ďalej opakuje, že dobrou premiérkou by bola Jana Kiššová a že „nepotrebujeme na zasadaní vlády tlupu ,opičákov‘ dokazujúcich, kto je väčší!“ Rajtár ďalej píše, že zdravé strany potrebujú názorové platformy, problémom je, že táto platforma nemá vlastne iný obsah než „antiSulík“.

Politika má svoje zákonitosti. Keď svojho času zakladal Ivan Šimko v rámci SDKÚ platformu Slobodné fórum, bolo jasné, že ak nezíska väčšinu, bude musieť z Dzurindovej strany odísť. Rovnako keď skupina okolo Miškova a Krajcera založila v SaS Liberálnu dohodu, bolo od začiatku zjavné, že platforma sa časom pretransformuje do iného skupenstva mimo organizmu SaS.

Otázne je, čo sa teraz stane do volieb, lepšie povedané do uzatvárania kandidátky. Richard Sulík má na svojej strane pomerne jasnú väčšinu členov, lenže Galkovo krídlo má väčšinu v Republikovej rade (7 ku 6). Na tomto pomere síl v rade sobotňajší kongres nič nezmenil, čím Sulík nevyriešil svoj kľúčový stranícky problém. Volebná kandidátka SaS, o tú ide teraz totiž najviac, vzniká tak, že Sulík ako predseda prichádza s návrhom jej zloženia, a ten mu musí Republiková rada odobriť. Sulík teda nemôže platformistov potrestať tým, že by im dal nižšie miesta alebo by niektorých postavil mimo kandidátky, pretože inak by mu Galko a spol. kandidátku neschválili. Je možné, že Sulík kalkuluje s tým, že niekoho z platformistických členov Republikovej rady dostane v najbližších týždňoch na svoju stranu a nebude odkázaný na priveľké kompromisy pri skladaní popredných miest kandidátky. 

Ale ak sa tieto vnútorné mocenské pomery v SaSke nezmenia, Sulíkovi neostane nič iné, ako prenechať galkovcom lepšie pozície, než by mu bolo milé. Hneď po voľbách by ho tak čakal opäť rozdelený poslanecký klub zhruba pol na pol. Sulík teda v sobotu vyhral, ale rozkladné procesy nijako nezažehnal.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke predseda SaS Richard Sulík na tlačovej konferencii počas mimoriadneho kongresu strany Sloboda a Solidarita (SaS) vo Zvolene 7. septembra 2019. FOTO TASR – Ján Krošlák

Adam Takáč pred 13 d

Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, finále tenisového grandslamového turnaja US Open prinieslo poriadnu drámu. Nakoniec ju ovládol 33-ročný Rafael Nadal, ktorý zdolal o desať rokov mladšieho Daniila Medvedeva v piatich setoch.

Španiel získal už svoju devätnástu grandslamovú trofej, čím už zaostáva za Rogerom Federerom iba o jeden titul z najväčších tenisových turnajov. Súboj o rekord v počte grandslamov tak pravdepodobne bude v nasledujúcej sezóne ostro sledovanou záležitosťou.

Preteky v zbieraní veľkých trofejí umožňuje trojici Federer, Nadal, Djokovič aj mladá generácia tenistov, ktorá stále nedokáže prelomiť ich dominanciu a výraznejšie skomplikovať striedanie týchto troch velikánov pri získavaní grandslamových víťazstiev.

Kvalitný výkon 23-ročného ruského hráča Medvedeva, ktorému sa veľmi dobre darilo nielen na US Open, ale aj predošlých veľkých turnajoch (titul v Cincinnati, prehry vo finále vo Washingtone a Montreale), by mohol sľubovať, že práve on bude hlavným predstaviteľom novej tenisovej generácie, ktorá nahradí dlho dominujúcich hráčov. 

Už najbližšia sezóna môže ukázať, či je Medvedev len ďalšia mladá nádej, ktorá na chvíľu zažiarila, alebo bude skutočný pravidelný konkurent tých najlepších.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ruský tenista Daniil Medvedev a Španiel Rafael Nadal po finále US Open. Foto – TASR/AP

Ján Duda pred 14 d

Evanjelium 23. nedele v cezročnom období (8. 9. 2019) obsahuje okrem iných aj toto zásadné posolstvo: ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom (Lk 14,25-33). Ale zrieknuť sa všetkého môže mať rozmanitú interpretáciu.

(1) Ak zoberieme ako východisko našej interpretácie nedeľné prvé čítanie (Múdr 9,14-18), „zrieknuť sa všetkého“ znamená zriekať sa toho, čo „zaťažuje dušu a čo utláča myseľ (pozemskými) starosťami“. Alebo to znamená „páčiť sa Bohu“. Nechceme sa páčiť nejakému presvedčeniu, ideálu, ale Bohu. To je úplne niečo iné, je to hlboko osobné.

(2) Ak za východisko interpretácie zoberieme slová Žalmistu, pripomenie nám to záver pozemského života: Pane, nauč nás rátať naše dni... Potom „opustiť všetko“ znamená postupne akceptovať svoje odchádzanie. Skutočne opustíme všetko.

(3) Ak za východisko interpretácie zoberieme nedeľné druhé čítanie (List apoštola Pavla kresťanovi Filemonovi 9,12-17), ukáže sa nezvyčajný výklad. Apoštol posiela otrokárovi Filemonovi otroka Onezima, ktorého stratil, lebo mu ušiel. A žiada ho, aby ho prijal ako svojho brata v Kristovi. Je to osobitný druh zrieknutia sa „otroka“, aby našiel brata. V tomto zmysle „opustiť“ znamená nielen opustiť, ale aj „prijať“ toho istého človeka. Apoštol kresťanským presvedčením a skutkami mení spoločenský systém. Aj to je interpretácia Kristových slov „opustiť všetko a môcť byť jeho učeníkom“. Ak kresťanstvo nemení spoločenský systém, treba sa pozrieť na to, ako svoje kresťanstvo žijeme.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: www.vernuenftig-leben.de