Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 397 d

David Brooks napísal v New York Times text s huntingtonovskou pointou: „Národná identita je dnes najsilnejšia téma vo svetovej politike. Väčšina zo silných lídrov z celého sveta sa dostala k moci so silným nacionálnym príbehom a vládnuť nacionálnymi spôsobmi. Tak je to v Rusku, Číne, Indii, USA, Izraeli, Turecku, Británii, Brazílii a tak ďalej a tak ďalej.Ťažko si predstaviť ako by sa nejaká strana mohla obrátiť na voličov alebo vládnuť bez silného nacionálneho apelu.“

Prestrih, Gideon Rachman vo Financial Times píše o summite, ktorý bude teraz v nedeľu v Paríži, ktorým chce Emmanuel Macron pripomenúť význam Paríža v roku 1918, potom ako sa Amerika stiahla z globálnej politiky a Paríž hral ústrednú rolu v usporiadaní medzinárodných vzťahov v Európe po vojne. V Paríži sa bude diskutovať o tzv. Parížskom mierovom fóre, ktoré spája mier s globálnou vládou, nečakajte žiadny nový svetový poriadok, ide skôr o verbálne vymedzenie voči Trumpovej doktríne národnej suverenity, ako o nej hovoril napr. na pôde OSN. Macron chce celkom určite vyslať opačný signál, o akom píše David Brooks, aj keď k jeho štýlu patrí, že bosou nohou nedráždi silnejších hráčov v ringu, naopak, rád s nimi summituje.

Ešte jeden prestrih. Na konci roku 1918 vo svojom posolstve novej republike hovoril krátko po zvolení za prezidenta TGM o tom, že výsledkom skončenej vojny je výzva na „reorganizaci východní Evropy a rozřešení východní otázky vůbec“. To si Masaryk predstavoval ako úlohu pre nové demokratické štáty a zastavenie „nemeckého náporu na východ“.

Ako je to dnes?

Východ EÚ zažíva politickú emancipáciu, ale aj istú formu ostrakizácie. Má svoje problémy s právnym štátom či demografiou, ale aj rastúce ekonomické sebavedomie. Západ EÚ rieši otázky, ktoré samotný Západ zaskočili: buď mali byť dávno vyriešené, alebo nemali vzniknúť (odchod štátu z EÚ, zápas o vznik nového katalánskeho štátu, rozpad tradičného politického spektra v rade krajín), zdá sa, že úlohou je to všetko zosúladiť, čo vyzerá byť sizyfovská práca.

Problém je, že Macron ani nástupcovia TGM, ani nikto ďalší o tom veľmi neuvažuje. Ani posledný výstrel malého Francúza s veľkými nápadmi, návrh na skutočnú armádu EÚ, to nie je. Európe chýbajú politici, ktorí by s autoritou ukázali, že poučením z európskych kríz (Grécka kríza, trápenie PIGS, migračná kríza) je, že rozhodujúca moc má zostať na úrovni štátov, „ever closer union“ je mŕtva doktrína, utopisti aj byrokrati by mali pochopiť zmenu paradigmy. Ale potrebná je aj funkčná spolupráca, ktorá potrebuje isté zásady. Problém je, že povstanie más sa strieda s povstaním elít, upokojiť treba jedny aj druhé.

Foto: americký námorník s Parížanmi v novembri 1918, wikimedia

Martin Hanus pred 397 d

„Takto zabil Jean-Claude Juncker európsky sen,“ je titulok investigatívneho textu talianskeho týždenníka l´Espresso, ktorý sa venuje postave šéfa Európskej komisie. l´Espresso pritom nemožno podozrievať z ideologickej predpojatosti: tento ľavicovo-liberálny a proeurópsky týždenník patrí medzi najväčších kritikov Mattea Salviniho, ktorého obviňuje z podnecovania nacionalistických až rasistických vášní. Tentoraz však dáva za pravdu Salvinimu, ktorý odmieta brať Junckerove napomenutia vážne so slovami „stačí pomyslieť na jeho daňový raj v Luxembursku“.

Podľa l´Espressa je však neznesiteľným paradoxom, že je to práve Juncker, ktorý každý deň zápasí s populistami či nacionalistami, ktorých vyzýva na dodržiavanie európskych pravidiel. Týždenník najskôr pripomína, ako začiatkom novembra 2014 – Juncker bol vtedy len pár dní šéfom Komisie – medzinárodné združenie investigatívnych novinárov vrátane investigatívcov l´Espressa sa dostalo k 28 tisícom dokumentov. Odhalili tak, že 340 nadnárodných korporácií, ako Amazon, Abbott, Deutsche Bank, Pepsi Cola, platilo vďaka luxemburským daňovým schémam menej než jedno percento daní. Celý tento systém sa rozvinul za vlády dlhoročného premiéra Junckera.

Mediálne odhalenie viedlo k ďalšiemu pátraniu, trestným oznámeniam, no Juncker ostal šéfom Komisie. Ako píše týždenník, stal sa tak symbolom čoraz hlbšej krízy Európy, v ktorej sa nabaľujú banky či koncerny, kým „Európa sa potápa“.

 l´Espresso bilancuje, ako Junckera celý čas chránila v Európskom parlamente koalícia ľudovcov a socialistov. Tí síce napokon umožnili vznik parlamentnej vyšetrovacej komisie, ale tá bola len pascou, ako zamiesť všetko pod koberec. Komisia mala 45 členov, jej vyšetrovanie trvalo šesť mesiacov, cieľom bolo odkryť, akým spôsobom európske štáty daňovo zvýhodňovali multinacionálne firmy.

Lenže aktivita komisie bola debaklom, keďže štáty nespolupracovali, a tie dokumenty, ktoré parlamentná komisia získala, mohli jej členovia čítať len vo vyhradenej miestnosti bez toho, aby si mohli spraviť akékoľvek poznámky. Navyše, Junckerova Európska komisia oznámila, že časť zhromaždených dokumentov sa náhodou stratila pri presúvaní. Týždenníku l´Espresso však niektorí europoslanci z vyšetrovacej komisie povedali, že kým novinári odhalili len extrémne príklady, „ani si neviete predstaviť, kam až zašiel luxemburský systém“. Práca komisie išla napokon do stratena, prijala sa rezolúcia so všeobecnými frázami. 

A tak sa šéf Európskej komisie Juncker mohol ďalej brániť slovami: „Aj dnes by som robil to isté: chceli sme diverzifikovať našu ekonomiku.“

Na snímke predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas výročného prejavu o stave Únie v Európskom parlamente v Štrasburgu 12. septembra 2018. FOTO TASR/AP 

Ján Duda pred 400 d

Evanjelium 31. nedele v cezročnom období (4. 11. 2018) tvrdí, že „prvým (najvyšším) prikázaním je milovať Pána Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého“ (Mk 12,28-34). Je možné lásku prikázať?

(1) Niektorí tvrdia, že nie. Podľa nich láska musí byť slobodná, musí mať srdce, citovú iskru, nie iba rozkaz rozumu a vôle (Cantalamessa, 284). Srdcu sa vraj nedá rozkázať. Nie je prikázaná láska utrpením? 

(2) Iní autori zdôrazňujú, že „musí platiť oboje: sloboda i prikázanie, že zachovávanie prikázaní nás privádza k slobode a životu, čo je opakom neslobody a útlaku“ (Pesch, 13).

(3) Zdá sa, že riešenie nám dáva ukrižovaná Ježišova láska: obetoval sa za nás. Ukázal nám príklad, dal nám motiváciu, že skutočná láska je síce obetou, ale nie je čírym a nezmyselným utrpením (F. Mauriac, Bozk malomocnému, 1947).

Zrnko duchovnej múdrosti: dá sa milovať bez obety? Nie je láska bez obety nezmyslom? 

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: http://katecheza.marianky.sk

Adam Takáč pred 400 d

Pakistanská kresťanka Asia Bibi stále nie je na slobode. Hoci Najvyšší súd v stredu rozhodol o jej prepustení a zvrátil tak rozsudok, podľa ktorého bola odsúdená na trest smrti za urážku Mohameda, matka piatich detí je ešte vo väzení.

Podľa najnovších správ požiadal islamský náboženský sudca voči rozhodnutiu odvolanie. Najvyšší súd ho akceptoval, informuje Vatican News.

Odvolanie prišlo po niekoľkodňových protestoch radikálnych islamistov, ktorí naďalej požadujú Asiinu smrť a chcú zabrániť jej odchodu z krajiny. 

Zakladateľ Združenia pakistanských kresťanov v Taliansku pre Vatican News povedal, že odvolanie voči rozhodnutiu súdu ešte neznamená, že by mala byť Asia opäť zadržaná.

V sobotu popoludní BBC informovala, že právnik kresťanky Saif Mulook utiekol z Pakistanu, pretože sa obával o svoj život. Podľa vlastných slov však chce naďalej bojovať za jej oslobodenie.

Ako informuje agentúra AP, Asiina rodina očakávala prepustenie už vo štvrtok. Jej manžel sa už v polovici októbra vrátil z Británie a čakal, kedy budú môcť spoločne odletieť z Pakistanu. 

Gabriel Hunčaga pred 401 d

Oddnes až do 8. novembra sa budú mnohí katolícki veriaci na cintorínoch modliť za svojich blízkych zosnulých, čo je spojené s možnosťou získať odpustky pre duše v očistci. Viedeň, konkrétne jej Ústredný cintorín (Zentralfriedhof), ponúka príležitosť spojiť túto duchovnú aktivitu s nevšedným zážitkom v tichom a podmanivom prostredí. S rozlohou takmer 2,5 km2 je to po Ohlsdorf Friedhof v Hamburgu druhý najväčší funkčný cintorín v Európe. Od roku 1874, keď bol otvorený, sa stal miestom posledného odpočinku viac ako 2 miliónov ľudí. Dnes sa tam nachádza asi 330 000 hrobov.

Cintorín sa nachádza v mestskom obvode Simmering. Delí sa do sekcií podľa vierovyznaní a konfesionálnej príslušnosti. Obzvlášť mimoriadna atmosféra sa dá zažiť v starej židovskej časti. Tisíce hrobov, o ktoré sa po druhej svetovej vojne už nemal kto postarať, splývajú s prírodou a v každom ročnom období poskytujú fascinujúce scenérie. Nie je nič nezvyčajné, ak tu počas prechádzky natrafíte na sovy, veveričky, zajace či dokonca srnky.

Architektonickou dominantou cintorína je dodnes asi najväčšia cintorínska „kaplnka“ na svete, arkádami obklopený kostol sv. Karola Boromejského, postavený v ukážkovom Jugendstile. Miestni ho poznajú ako Luegerkirche, podľa viedenského starostu Karla Luegera, počas ktorého úradu sa svätyňa v roku 1908 začala stavať. Okrem neho sú na cintoríne ešte evanjelický kostol a kostolík ruskej pravoslávnej cirkvi.

Popri množstve pozoruhodných náhrobkov a hrobov známych osobností, patrí medzi najväčšie zaujímavosti areálu ojedinelé múzeum pochovávania (Bestattungsmuseum). Nachádza sa asi 100 metrov od hlavného vchodu oproti bráne č. 2 a poskytuje výbornú prezentáciu histórie viedenskej pohrebnej etikety. Tým, že je pomerne malé a jeho prehliadka nezaberie veľa času, odporúčam zvoliť poradie najskôr múzeum a potom samotný cintorín.   

Zentralfriedhof je 2. novembra otvorený od 7:00 do 18:00 a od 3. novembra od 8:00 do 17:00. Vstup je voľný a všetky dôležité informácie získa návštevník na Infopointe hneď pri hlavnom vchode. Z Hauptbahnhofu sa k nemu dá dostať električkou č. 6 alebo z centra mesta od zastávky Oper-Karlsplatz električkou č. 71. Navštíviť tento cintorín počas týždňa modlitieb za zosnulých je silný duchovný zážitok, podčiarknutý ovzduším pominuteľnosti a ohraničenosti ľudského života. Popri tom poskytuje pestré možnosti, ako sa oboznámiť s odlišnými pohrebnými tradíciami.

Foto: Sigrid Thanner

Jaroslav Daniška pred 402 d

Na knižnom trhu sa objavila nenápadná, ale zaujímavá kniha o samizdate. V podstate ide o prvý diel viaczväzkového diela predstavujúceho najdôležitejšie tituly slovenského samizdatu, prvý diel je venovaný Hlasu Slovenska, ktorý vychádzal v rokoch 1988-1989, prvé číslo vyšlo v marci 1988, krátko pred Sviečkovou demonštráciou. Dôležitou postavou Hlasu Slovenska bol neskorší federálny generálny prokurátor Martin Lauko, dodnes pracuje na slovenskej prokuratúre, ktorý predtým opustil náboženskejší titul Náboženstvo a súčasnosť a začal s Hlasom a ktorý sa tiež zaslúžil o vydanie knihy (je aj jej spoluautorom). 

Hlas bol samizdat, ktorý považoval za svoje národné témy, pritom sa hlásil k čs. orientácii (s pomlčkou), ale zároveň hľadal hranicu, kde je a kde už nie je oprávnená kritika prezidenta Tisu, preto je aj po 30 rokoch zaujímavé sledovať, ako sa to autorom viac či menej darilo. Do časopisu prispievali napr. Ján Čarnogurský či František Mikloško, ktorí však vydávali vlastné samizdaty, Hana Ponická, tajný biskup Korec a Laukovci preberali aj staršie texty, napríklad v čísle venovanom pamiatke M. R. Štefánika text od F. X. Šaldu.

Úvod k prvému dielu tvorí štúdia Roberta Letza, ktorá ponúka prehľad samizdatovej tvorby na Slovensku od roku 1948. Je dobre, že samizdat má po svojej webovej stránke, ktorú zriadil a prevádzkuje Ján Šimulčík, aj knižnú edíciu. Trochu škoda je, že k tvorbe sa už nepristupuje viac kriticky, napríklad porovnaním rôznych samizdatov u nás či porovnaní úrovne samizdatu slovenského s ruským či poľským. Tak či onak, kniha za prečítanie stojí a nie je určená len pre pamätníkov.

Ján Krupa pred 403 d

Asi by bolo prehnané očakávať od liberála, že si osvojí postoj konzervatívca Martina Leidenfrosta, ktorý vo svojom najnovšom príspevku o Rusku o sebe doslova povedal, že z politického hľadiska je voči Rusku naladený dosť neutrálne.

No aj od liberála, akým je Ondrej Prostredník, však očakávam, že bude písať zodpovedne o cirkevnej situácii na Ukrajine. To, čo práve predviedol vo svojom najnovšom článku, ma nutne stavia pred otázku, či písať až po poctivom preštudovaní faktov sme povinní len v akademickom prostredí, v ktorom to Ondrej Prostredník dotiahol až na docenta. Môj článok, ktorý sa usiloval vysvetľovať cirkevnú situáciu na Ukrajine omnoho poctivejšie, nájdete tu.

Ešte by som k nemu doplnil niekoľko poznámok:

Ak Moskva prerušila eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolom, neznamená to ešte, že „Moskva izoluje pravoslávnych Rusov od zvyšku sveta“, ako znie názov Prostredníkovho článku. Ktorá z ostatných dvanástich autokefálnych pravoslávnych cirkví sa už oficiálne pripojila k rozhodnutiu Konštantínopolu?

Prostredník nepochopil ani to, čo vlastne Konštantínopol zatiaľ vykonal a na základe čoho takto postupuje. Uniká mu aj to, že aj Moskva má dobré argumenty, ktoré sú primárne historickej a cirkevnoprávnej povahy. Celú záležitosť bude musieť rozlúsknuť spoločnými silami štrnásť autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Osobne som za vznik autokefálnej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Ale viem sa vžiť aj do situácie Moskovského patriarchátu, ktorý už pred štvrťstoročím priznal ukrajinskému pravosláviu autonómne postavenie. A treba vziať do úvahy aj neblahý následok Sovietskeho zväzu a jeho politiky v podobe veľkého množstva pravoslávnych veriacich na Ukrajine, ktorí cítia a myslia po rusky. Moskovský patriarchát sa obáva ukrajinských nacionalistov.

Foto: Evanjelický teológ Ondrej Prostredník (Zdroj: SME – Ján Krošlák)

 

Pavol Rábara pred 403 d

Svätí pôjdu dnes večer do ulíc Bratislavy. Spoločenstvo Ladislava Hanusa organizuje prvý ročník podujatia s názvom Sprievod všetkých svätých mestom

Akcia sa uskutoční v predvečer sviatku Všetkých svätých, teda dnes medzi 16:00 a 18:00. 

„Pôjde o radostný sprievod detí a ich rodičov preoblečených za svätých a svätice so sviečkami a lampášmi ulicami mesta,“ informoval František Bartek z SLH. Podujatie sa začne o 16:00 svätou omšou vo františkánskom kostole. Po ukončení bohoslužby sa bude z Hlavného námestia pokračovať po Michalskej a Obchodnej ulici až na Ondrejský cintorín, kde sa sprievod ukončí spoločnou modlitbou.

„Takýmto spôsobom chceme ukázať radosť z kresťanskej viery vo vzkriesenie a večný život a radostným, nenásilným spôsobom vniesť tieto kresťanské hodnoty do verejného priestoru,“ uviedol Bartek. 

Lukáš Obšitník pred 403 d

Najvyšší sud v Pakistane prepustil kresťanku Asiu Bibi na slobodu a zvrátil rozsudok z roku 2010, podľa ktorého bola odsúdená na trest smrti za kritické vyjadrenia o Mohamedovi. 

Asia Bibi v roku 2009 pracovala na poli. Skupina moslimských žien jej vytkla, že sa napila z rovnakej studne, z ktorej pili aj ony, a povedali jej, že ju znečistila. Počas nasledujúcej výmeny názorov im Asia Bibi povedala: "Zatiaľ čo Ježiš Kristus trpel na kríži a zomrel za ľudí, Mohamed nič také významné nespravil." Skupinu moslimiek to rozčúlilo a obvinili ju z rúhania, za ktoré bola nasledujúci rok v súlade s pakistanskými zákonmi odsúdená na trest smrti. Na obranu Asie Bibi sa odvtedy spustila veľká medzinárodná kampaň, na jej prepustenie okrem iných vyzvali aj pápeži Benedikt XVI. a František. Jej rodina sa v Pakistane musí skrývať.

Fundamentalistickí imámovia po celý čas jej väznenia volali po jej poprave a zvolávali s týmto cieľom verejné zhromaždenia. Asia bude preto zrejme aj po svojom prepustení musieť vycestovať z krajiny.

Pavol Rábara pred 404 d

Spojiť výročie Československa s testom troch prezidentských limuzín – takýto nápad dostali motoristickí novinári z internetovej relácie Garáž.cz. Ich youtubová šou patrí v českom a slovenskom priestore medzi špičku, čo dokázali aj posledným vydaním. 

V 40-minútovom videu porovnali tri vozidlá, na ktorých sa reálne vozili traja českí ponovembroví prezidenti: BMW 735i LA z čias Václava Havla, ďalej Audi A8 4.2 V8 L Václava Klausa a napokon Škodu Superb druhej generácie, ktorú používal Miloš Zeman. 

V netradičnom automobilovom teste nechýbajú majáky, slalom, šprint aj jazda Prahou. Spomínanými limuzínami sa nechal voziť známy český imitátor Petr Jablonský, takže bolo postarané aj o množstvo humoru a politických vtipov.