Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 4 d

V návale všetkých informácií aj problémov, ktoré musí naliehavo riešiť Matovičova vláda, to síce zapadlo, ale z hľadiska očisty právneho štátu je to dôležitá správa: ešte včera odstúpili zo súdnej rady piati nominanti doterajšej vlády aj parlamentu, Ján Havlát, Branislav Jablonka, Magdaléna Hromcová, Roman Huszár a Viliam Pohančeník.

Stalo sa tak pod tlakom novej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá im vyjadrila nedôveru.

Podľa doterajšieho znenia zákona mali byť títo piati členmi súdnej rady ešte dva mesiace od doručenia oznámenia o svojom odstúpení. Vláda však v skrátenom legislatívnom konaní predložila zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením Covid-19, kam zakomponovala aj zmenu príslušného paragrafu, aby odstúpivšiemu členovi súdnej rady zanikla funkcia už deň po doručení.

Márii Kolíkovej treba uznať, že problém so súdnou radou vyriešila veľmi rýchlo a elegantne: nová vláda aj parlament môžu nominovať do rady nových piatich členov, okrem nich by mal parlament dovoliť ešte jedného chýbajúceho člena rady (po Michalovi Mišíkovi, ktorý sa koncom roka vzdal členstva).

V súdnej rade tak týmto ťahom zaniká doterajšia väčšina na čele s Lenkou Praženkovou, ktorej líniou bolo držať status quo v justícii – dvanásti členovia rady vrátane pätice, ktorá práve odstúpila, sa ešte koncom marca hotovali presadiť na post predsedu Najvyššieho súdu Ivana Rumanu (viac o celom kontexte v tomto texte). V tejto chvíli nie je jasné, či na najbližšiom zasadaní bude súdna rada uznášaniaschopná a kedy bude môcť rozhodovať v novom zložení. 

No po veľmi dlhých rokoch sa zdá, že v súdnej rade aj na Najvyššom súde svitá konečne na lepšie časy.

Zuzana Čaputová  a ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za Ľudí) počas aktu vymenovania novej vlády SR v Prezidentskom paláci v Bratislave 21. marca 2020.  FOTO TASR – Michal Svítok

Lukáš Krivošík pred 5 d

Vo veku 92 rokov zomrel francúzsky ilustrátor Albert Uderzo, ktorý spolu so scenáristom Reném Goscinnym v roku 1959 stvoril komiksovú postavičku Asterixa. Jeho úmrtie podľa francúzskych médií nesúvisí s aktuálnou pandémiou koronavírusu. Komiksový tvorca zrejme v spánku podľahol infarktu.

Uderzovi rodičia boli prisťahovalci, ktorí do Francúzska prišli z Talianska. Zaujímavosťou je, že tvorca jedného z najznámejších komiksov sveta bol farboslepý. Dokonca mal na svet prísť so šiestimi prstami na oboch rukách, ktoré boli potom chirurgicky odstránené.

Uderzo sa s Goscinnym zoznámil v roku 1951. Po tom ako vymysleli Asterixa, tvorivo na komiksoch o ňom spolupracovali až do Goscinnyho smrti v roku 1977. Uderzo potom prevzal na svoje plecia aj písanie príbehov. A to až do roku 2009, keď autorské práva predal francúzskemu vydavateľstvu Hachette.

Príbehy dôvtipného Asterixa a siláka Obelixa sa odohrávajú okolo roku 50 pred Kristom, keď celú Galiu obsadili Caesarove légie. Teda, nie celú. Malá dedinka v Bretónsku vzdoruje Rimanom za pomoci čarovného nápoja, ktorý jej obyvateľom dodáva nadľudskú silu...

Statočný odpor Asterixovej osady proti Rimanom je niekedy interpretovaný ako metafora francúzskeho povojnového vzdoru proti kultúrnej amerikanizácii. V skutočnosti je však Asterix s prekladmi do stovky jazykov (vrátane slovenčiny) a 370 miliónmi predaných komiksov príkladom globálnej konkurencieschopnosti a príťažlivosti francúzskej kultúry.

Tieto komiksy majú aj didaktickú hodnotu. Používajú sa na vyučovanie francúzštiny, ale napríklad tiež latinčiny, do ktorej bol Asterix rovnako preložený.

Zároveň v dobe, keď sa už nepestuje klasické vzdelanie, sú Asterixove príbehy často prvým úvodom do sveta antiky pre mladých ľudí. Spomínam si, že keď tieto komiksy v prvej polovici 90. rokov dorazili na Slovensko, viacerých z nás v triede to viedlo k tomu, aby sme následne siahli po Zamarovského knihe Dejiny písané Rímom, hoci sme boli ešte na základnej škole. Chceli sme proste vedieť viac o Caesarovi, Kleopatre a ako to bolo naozaj s dobytím Galie Rimanmi.

A tak česť Uderzovej pamiatke a vďaka, že tento plameň udržiaval aj po smrti svojho umeleckého kolegu Goscinnyho.

Francúzsky ilustrátor Albert Uderzo (vľavo), ktorý spolu so scenáristom Reném Goscinnym vytvoril komiksovú postavu galského hrdinu Asterixa (vpravo) pózujú v Paríži. FOTO TASR/AP

Jozef Majchrák pred 5 d

Krátka situačná správa z Ukrajiny. Náš východný sused má k dnešnému dňu 84 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom, traja ľudia ochoreniu podľahli. Podľa ukrajinských epidemiológov je krajina len na začiatku epidémie a vrchol by, podľa ich odhadov, mal prísť o dva týždne. Vtedy by sa počet potvrdených ochorení mal pohybovať od 500 do 1000 denne. 

Na Ukrajine zatiaľ platia podobné protepidemiologické opatrenia ako na Slovensku. Zatvorené sú školy, nákupné centrá, reštaurácie, bary, divadlá a kiná. Ukrajina tiež zatvorila hranice a výrazne obmedzená je aj verejná doprava. Medzinárodná letecká, železničná a autobusová doprava bola zrušená.

V Kyjeve sa od zajtra zatvárajú aj všetky ihriská a parky. 

Zakázané sú aj všetky verejné podujatia, na ktorých sa zúčastňuje viac ako dvesto ľudí. Vláda tiež zakázala vývoz akéhokoľvek protiepidemiologického tovaru z krajiny. 

Veľkou témou, podobne ako na Slovensku, je aj nedostatok ochraných pomôcok a pripravenosť zdravotníckych kapacít. Mediálnu pozornosnosť preto vzbudila iniciatíva niekoľkých ukrajinských oligarchov, ktorí využili svoje obchodné kontakty v Čine, kde nakúpili a do Kyjeva dopravili 21 ton protiepidemiologického tovaru. Ide najmä o testy a ochranné odevy. 

Na fotografii je autobusové depo mestskej hromadnej dopravy v Kyjeve v nedeľu 22. marca. Foto: TASR/AP

Eva Čobejová pred 5 d

Deti teraz nechodia do školy. Máme pocit, že sa deje niečo mimoriadne. Ale v pamäti niektorých rodín už podobná skúsenosť je. V zápiskoch svojho otca som našla jeho spomienky na koniec druhej svetovej vojny. Mal vtedy deväť rokov a spolu s rodinou žil v Stropkove.

Z tohto mesta sa na jeseň 1944 stala vojnová zóna, školu zavreli a civilné obyvateľstvo muselo ísť povinne preč z mesta. Otcova rodina odchádzala na evakuáciu medzi poslednými, až 7. novembra 1944. Rodina putovala do obce Víťaz, kde bola až do 26. januára 1945. Deti do školy vtedy nechodili. Rodina sa vrátila do Stropkova medzi prvými. Otec v spomienkach píše: „Začiatkom apríla sa po meste rozšírilo, že sa ide znova otvoriť Ľudová (základná) škola. Nový obecný úrad vyzval rodičov, aby prišli pomáhať pri obnovení školy. Išli sme teda aj s otcom. Triedy boli prázdne, v niektorých bola slama a neporiadok po vojakoch. Lavice boli vyhodené na školskom dvore. Kým teda ženy čistili triedy, my sme medzi lavicami vyberali také, ktoré neboli dolámané a dali sa použiť. Chlapi ich nanosili dnu a miestnosti školy sa začali opäť podobať na triedy. Až na to, že všetky obloky boli rozbité a v niektorých chýbali aj rámy. Ale nám to nevadilo, lebo bola jar a vonku pekne teplo...

Pomaly začali prichádzať aj učitelia... Lenže každý z nich musel prejsť previerkou, či nebol gardista alebo sa veľmi neangažoval za starý ľudácky režim. Po vojne ako prvú obnovili našu štvrtú triedu. Učiteľom sa nám stal Jozef Vajs. Rodičom vysvetlil, že musíme začať čím skôr, aby sme nestratili v školskej dochádzke jeden rok. Týždeň po Veľkej noci sme mali prvé vyučovanie. V štvrtej triede sa nás zišlo asi desať žiakov. Postupne prichádzali ďalší. Takmer každý deň sa prihlásil niekto nový... Ale aké to bolo vyučovanie! Nemali sme učebnice, zošity, ba ani ceruzky. Čoskoro sa dačo našlo na školskej povale a aj rodičia dačo pozháňali. Väčšinou sme však iba sedeli a počúvali učiteľa... Ale bolo to ťažké, lebo neboli obloky, tak sme videli a počuli všetko, čo sa deje na hlavnej ulici. Najmä keď po nej prešlo auto, všetky hlavy sa obrátili jedným smerom... Čoskoro sa obnovilo vyučovanie i v ďalších triedach. Iba prvá sa neotvorila. Na konci roka nebolo vysvedčení, dostali sme iba papier s textom: Schopný postúpiť do vyššieho ročníka. Preto mi podnes medzi vysvedčeniami chýba to zo štvrtej triedy...“

Historická fotografia mesta je z facebookovej stránky História mesta Stropkov.

Martin Hanus pred 6 d

Nielen laická verejnosť, ale aj virológovia si lámu hlavu nad tým, prečo sú medzi jednotlivými krajinami až priepastné rozdiely medzi počtami nakazených koronavírusom a mŕtvych. Kým v Nemecku na dnes evidovaných 29-tisíc nakazených pripadá 118 obetí, Taliansko podľa najaktuálnejších údajov eviduje takmer 64-tisíc nakazených a z toho 6 077 mŕtvych. Zomiera tam teda asi 9 percent nakazených (v Lombardsku dokonca vyše 12 percent), to je viac než v čínskej provincii Wuhan (5,8) a oveľa viac než vo zvyšku Číny (0,7 percenta).

Dve talianske virologičky Maria Rita Gismondo a Ilaria Capua prišli s hypotézou, že koronavírus na severe Talianska mohol zmutovať, preto sa správa agresívnejšie a poškodzuje aj iné orgány, než sa dosiaľ predpokladalo. Virologičky tvrdia, že v Lombardsku sa deje niečo mimoriadne zvláštne, preto vyzývajú svetovú komunitu vedcov, aby sa to usilovali preskúmať.  

Ide však len o hypotézu, pre ktorú zatiaľ nie je dôkaz.

V skutočnosti je možné, že koronavírus sa správa v Lombardsku podobne ako trebárs v Nemecku. Lenže kým v Nemecku sa testami darí zachytiť vysoké percento nakazených, v Lombardsku je nakazených oveľa viac, než preukazujú súčasné dáta.

Ako píše denník Corriere della Sera, Taliani najskôr robili testy aj na ľuďoch, ktorí boli z nakazenia koronavírusom len podozriví, no nemali žiadne symptómy. Neskôr sa však stíhali testy uskutočňovať len na osobách, u ktorých sa prejavili vážne príznaky. To sa prenieslo aj do štatistík smrtnosti, ktorá tak začala rásť.

Problém pritom nie je v tom, že by Taliani málo testovali, naopak, do 21. marca vykonali vyše 230-tisíc testov, jedine Južná Kórea ich bola schopná urobiť viac. Ten skutočný problém je zrejme v mimoriadne vysokom počte nakazených, ktorých talianske štatistiky nedokážu pokryť a ktorí nemajú žiadne alebo len mierne príznaky. Uvažuje sa, že skutočný počet nakazených až desaťnásobne prevyšuje dáta z každodenných aktualizácií.

Ak by bolo momentálne nakazených vyše 600-tisíc Talianov, vyše 6-tisíc mŕtvych z dnešnej štatistiky je v takom prípade číslo, ktoré je už oveľa bližšie pomeru nakazených a zomrelých z Nemecka alebo Južnej Kórey.

Corriere della Sera uvádza aj ďalšie dôvody, prečo je koronavírus v Taliansku taký smrtonosný: jednak preto, že sa šíril v nemocniciach, kde zasiahol pacientov, ktorí mali ďalšie zdravotné problémy, ale aj z dôvodu, že až 20 percent Talianov vo veku 30 až 49 rokov žije doma s rodičmi, čo urýchlilo medzigeneračný prenos vírusu.  

Na snímke rakvy s obeťami koronavírusu, ktoré čakajú na kremáciu na dlážke v krematóriu v talianskej Piacenze na severe krajiny 23. marca 2020. FOTO TASR/AP

Lenka Chlebanová pred 7 d

Denník Global Times pred časom napísal o fenoméne zvýšeného záujmu o rozvod vo viacerých čínskych regiónoch. Hneď ako bol zrušený zákaz vychádzania, ľudia namierili svoje kroky na úrady so žiadosťou o rozvod manželstva. Príčinou má byť masívna záplava informácií o novom koronavíruse, ktorou boli v karanténe zavalení. Psychologický dosah takýchto negatívnych správ mal na mnohé páry ničivé účinky.

Úradníci v meste Si-an hovoria, že žiadosti podávajú najčastejšie novomanželia. Situácia okolo nového koronavírusu ich prinútila tráviť viac času spolu, a tak museli častejšie čeliť konfliktným a napätým situáciám. Mnohí diskutéri na internete vyjadrili názor, že išlo zrejme o zväzky, kde boli dlhodobejšie problémy, ktoré táto situácia iba vyostrila a vyhrotila.

Aj u nás začali v poslednom období kolovať vtipy o tom, či po ústupe pandémie nového koronavírusu stúpne rozvodovosť alebo, naopak, môžeme koncom roka očakávať výrazný baby boom. Čínsky model je pre nás v tomto zdvihnutým prstom. Ak by sme mali počúvať odborníkov citovaných v Global Times, tým najlepším, čo môžeme pre svoje manželstvo a rodinu urobiť, je vypnúť správy a venovať sa viac jeden druhému.

Ilustračná foto: Istvan/Flickr.com

Ján Duda pred 8 d

V nedeľu (22. 3. 2020) čítame ako liturgický text úryvok z Evanjelia sv. Jána (Jn 9,1-41). Je o tom, že Ježiš uzdravil slepého od narodenia. K tomu dve poznámky.

(1) Kto zhrešil, on alebo jeho rodičia? Apoštoli dali takúto otázku Ježišovi. Naznačujú tým, že slepota človeka bola Božím trestom za jeho hriech alebo za hriechy jeho rodičov. Ježiš odmietol, že by slepota bola Božím trestom, a dodal, že sa na ňom majú prejaviť Božie skutky. Nešťastie človeka nie je Božím trestom! Významné posolstvo do našich dní. Nijaké nešťastie nie je Božím trestom, ani to naše súčasné nešťastie nie je Božím trestom. Ale je tu preto, aby sa na ňom prejavili Božie skutky. Aj tie Božie skutky, ktoré vykonáme my ľudia. Lebo ak ich konáme s pomocou Božou, v nejakej súčinnosti s Bohom, sú to naozaj Božie skutky. Každé ráno si povedzme: s Božou pomocou začíname tento deň i všetko, na čom začneme robiť počas dňa. Naozaj, s Božou pomocou!

(2) Kto je Ježiš, ktorý uzdravil slepého od narodenia? Uzdravenie slepého vyvolalo veľké hádky okolo Ježiša. Ak je to tak, že ho Ježiš uzdravil, máme problém: treba to uznať so všetkými  dôsledkami. Uzdravený slepec to prijal týmto gestom: poklonil sa Ježišovi. 

Lenže my sa klaniame iba Bohu! Iných máme len v úcte. Áno, uzdravený prijal a dal Ježišovi poklonu. Klaňaním sa ho uznal za Boha. Pre uzdraveného slepca je Ježiš Bohom, lebo nikto iný nemôže niekomu urobiť, aby videl, ak bol slepý od narodenia.

Máme tu aj iných, ktorí sa považovali za elitu národa a ktorí to odmietli, keď odmietli argument uzdraveného slovami: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás chceš poučovať?“ Tým zároveň priznali, že slepý sa narodil v hriechu, priznali, že veria, že jeho slepotu považujú za Boží trest za hriechy! Ak neprijmeme uzdravenie slepého do dôsledkov, môžeme, hoci máme telesný zrak, stratiť duchovný zrak, orientáciu, kráčanie a smerovanie k rozumným životným cieľom. Aké dôležité môže byť naše gesto týchto dní: prísť a pokloniť sa Ježišovi v Eucharistii. Či pokloniť sa Ježišovi večer doma, vo svojej izbe, pri svojej posteli...

Prajem všetkým požehnanú štvrtú pôstnu nedeľu.

 

Foto: Blažej Štrba – Slepec pri Jerichu (www.blazejstrba.eu)

Jozef Majchrák pred 8 d

Známy izraelský historik Yuval Noah Harari, autor bestsellerov Sapiens – stručné dejiny ľudstva a Homo Deus, publikoval v The Financial Times esej o tom, ako sa náš svet zmení v dôsledku pandémie koronavírusu. 

V texte The World after Coronavirus Harari píše, že naša civilizácia aktuálne čelí dvom voľbám. Prvou je výber medzi cestou totalitného dohľadu a občianskou angažovanosťou. Druhou je križovatka medzi nacionalistickou izolovanosťou a globálnou solidaritou. Pričom najväčším úskalím tohto rozhodovania je to, že sa musí uskutočniť veľmi rýchlo. 

Harari svoju esej uzatvára tým, že pokiaľ sa rozhodneme pre solidaritu, bude to víťazstvo nielen v boji proti koronavírusu, ale aj proti ďalším epidémiám a krízam, ktoré nás ešte v 21. storočí môžu čakať. Nejednotnosť podľa neho aktuálnu krízu ešte viac predĺži a v budúcnosti by mohla viesť k ešte väčším katastrofám.

Zhrnutie Harariho eseje v češtine publikoval týždenník Respekt. Prečítať si ho môžete tu

Na fotografii Yuval Noah Harari. Zdroj: Facebook

Martin Hanus pred 8 d

Od volieb prešli presne tri týždne, ich jasný víťaz je od dnešného poludnia premiérom. O Igorovi Matovičovi sme pred voľbami aj po nich napísali viacero textov, v ktorých sme o jeho budúcej misii písali s istou skepsou. Matovič nás v tejto skepse viackrát utvrdzoval. Hoci deň po voľbách hovoril, že vznikajúca koalícia sa bude najskôr rozprávať o programe až potom o persónach, až do prepuknutia koronavírusovej krízy sa hovorilo najmä o flekoch.

Až pridlho trvalo, kým sa skladanie vlády prenieslo tam, kam patrí, teda do politického zákulisia. Prvý povolebný týždeň si Matovič a spol. užívali tlačovky, donekonečna odpovedali na otázky novinárov, Sulík s Kollárom sa tak hneď pred kamerami zaplietli do nepatričného sporu. Aj Matovič, ktorý hneď po voľbách vyhlásil, že komunikácia bude odteraz absolútne transparentná a novinárom sa bude odpovedať („úprimne a pravdivo“) na každú otázku aj podotázku, postupne pochopil, že to je cesta k deštrukcii vlastných ambícií. 

Ako dezignovaný premiér mal síce plné právo kritizovať odchádzajúcu vládu za to, že zanedbala prípravu na hrozbu koronavírusu, ale na jednej tlačovke – na ktorej pôsobil krehko až hystericky – to s kritikou prepálil aj v očiach niektorých priaznivcov. Aj to si zrejme spätne uvedomil, neskôr sa už usiloval komunikovať štátnicky, aby sa vyrovnal vo finiši excelujúcemu Pellegrinimu.

Aj včera počas ustanovujúcej schôdze sme už mali vidieť niekoho iného ako bývalého opozičného tribúna Igora Matoviča. Ale ten si opäť neodpustil posmievačný status voči Andrejovi Dankovi, ktorý sa v danú chvíľu ani v týchto časoch vôbec nehodil.

Igor Matovič však v posledných troch týždňoch ukázal ešte jednu tvár – bol zdatným mocenským vyjednávačom, vyrokoval si kľúčové pozície, ukázal aj istú chladnokrvnosť, keď si za strategického spojenca zvolil Borisa Kollára, nie politicky slabšieho Richarda Sulíka, s ktorým ho spájali roky blízkej spolupráce. Na druhej strane Sulíka napriek ostrému konfliktu neponížil, SaS získala v novej vláde slušnú pozíciu a môže sa v nej profilovať cez svoje srdcové témy. A ak si strana Za ľudí nevyjednala nič lepšie, nie je to vina Matoviča, ale Andreja Kisku, ktorý sa stiahol do popradského exilu.

Premiér Matovič nastupuje do verejnej služby v mimoriadne ťažkých časoch, nič podobné nezažil žiaden slovenský premiér pred ním. Jeho úspech je v životnom záujme krajiny aj každého z nás.  

Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas prvého zasadnutia novovymenovanej vlády SR v Bratislave 21. marca 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Lukáš Kekelák pred 8 d

Kým mnohí politici si v týchto dňoch lámu hlavu nad tým, dokedy si štát môže z hľadiska ekonomiky dovoliť prísne dodržiavanie reštriktívnych opatrení, v Európe sa stále nájdu krajiny, ktoré takmer žiadne „zákazy“ z dôvodu zastavenia  proti šíreniu nákazy nezaviedli.

Reč nie je už o západe Európy, ale o jej severe. Len málokto by dnes povedal, že v čase svetovej pandémie koronavírusu je práve Švédsko tým štátom, ktorý ťahá za opačný koniec.

Kým Dánsko, Nórsko, Fínsko, ale i Island sa po prvotnom váhaní predsa len rozhodli zavrieť školy, väčšinu obchodov i hranice a svojim občanom naordinovali karanténu, Švédsko akoby žilo v inom svete.  

Materské i základné školy, všetky obchody, ale aj bary a kaviarne sú stále otvorené ako obvykle. Dokonca čulý ruch a zábava vládne aj na lyžiarskych zjazdovkách, hoci to boli práve rakúske strediská v Tirolsku, ktoré sú podľa škandinávskych úradov zdrojom nákazy v severskom regióne. Napriek tomu sú švédske hranice pre občanov EÚ stále otvorené a zakázané sú len podujatia s viac ako 500 účastníkmi.

Švédska vláda aj hlavný epidemiológ Anders Tegnell sú pod paľbou kritiky odbornej i širšej verejnosti za svoj laxný prístup k boju proti koronavírusu.

V súčasnosti je vo Švédsku 1 639 pozitívnych prípadov a ochoreniu COVID-19 podľahlo už 16 ľudí, čo je najviac zo všetkých severských krajín. Napriek tomu uzatváranie hraníc podľa Tegnella nie je relevantné, „pretože infekcia sa už rozšírila do každej krajiny Európy a brzdenie cestovania by tak nemalo účinok“, uviedol pre dánsky rozhlas.

Švédi sa rozhodli nezavrieť školy na základe množstva negatívnych účinkov vyplývajúcich z vlastnej vypracovanej analýzy. „Stratili by sme pracovnú silu v zdravotníctve v rozsahu, ktorý je pre Švédsko úplne neprijateľný.“ A to aj napriek tomu, že si hlavný epidemiológ uvedomuje zvyšovanie rizika šírenia vírusu na školách i následný možný prenos na seniorov.

Ako uvádza nemecký Die Welt, vírus sa už teraz šíri pomerne rýchlo, a to najmä v hlavnom meste. Podľa Johana Styruda zo Štokholmskej lekárskej asociácie sa sídlo švédskej koruny pripravuje na „obrovskú pandémiu“ korony, pričom v celej krajine je iba 523 lôžok intenzívnej starostlivosti.

Aká je teda rada švédskeho štátneho epidemiológa? Vyhnite sa regiónu hlavného mesta!

Zaužívaný obraz severnej Európy, v našich končinách v mnohých aspektov dávanej za príklad disciplíny, zodpovednosti, odbornosti, ale i toho, ako má fungovať spravovanie vecí verejných, tak najmä vďaka správaniu Švédska počas éry korony značne pokrivkáva.

Stan pri vstupe do nemocnice v Štokholme vo Švédsku určený na triedenie pacientov s možnou nákazou koronavírusom. FOTO TASR/AP