Dnes možno po necelom polroku v krátkosti zhrnúť, čo spravila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ako aj následná vládna kríza s popularitou jednotlivých politikov. Agentúra AKO dnes zverejnila septembrový prieskum o dôveryhodnosti jednotlivých lídrov, rovnaký prieskum robila aj v apríli tohto roku, krátko nato, ako sa stal Peter Pellegrini novým premiérom.

Po takmer polroku je zjavné, že expremiér Robert Fico sa z pádu dôveryhodnosti nespamätal, v apríli mu dôverovalo 24 percent a nedôverovalo 72 percent, teraz mu dôveruje 27 percent a nedôveruje 70 percent. To je stále hlboko pod úrovňou jeho popularity v roku 2017, keď mal Fico v podobnom meraní dôveru okolo 38 percent.

Andrejovi Kiskovi klesla dôveryhodnosť o päť percentuálnych bodov zo 67 na 62 percent, naďalej je s prehľadom najdôveryhodnejším politickým lídrom (čo však súvisí so samotnou aurou prezidentskej funkcie). 

Najlepší trend zaznamenali za posledné mesiace Peter Pellegrini a Béla Bugár. Kým dôveryhodnosť opozičných lídrov sa za uplynulé mesiace podstatne nezmenila, Bugár prežil svoje aprílové dno (keď bol dôveryhodný len pre 37 percent, nedôveryhodný pre 58 percent), odvtedy si významne polepšil (teraz je dôveryhodný pre 45 percent, nedôveryhodný pre 51 percent). V tomto ukazovateli sa darí aj Pellegrinimu, ktorý je po Kiskovi druhým najdôveryhodnejším politikom, od apríla poskočil zo 41 na 48 percent, nedôveruje mu 45 percent.

Peter Pellegrini má tak o zhruba 20 percentuálnych bodov vyššiu dôveryhodnosť než Robert Fico, najmä zďaleka nebudí averziu ako expremiér. Aj v Smere si preto dobre uvedomujú, že ak sa strane po jarnom páde stabilizovali preferencie, je to tak jedine vďaka usmievavému Pellegrinimu. 

FOTO TASR – Martin Baumann

Smer má v najbližšom čase zverejniť meno prezidentského kandidáta a novinári stále tápu, s akým prekvapením príde predseda strany Robert Fico. Prekvapením by bol totiž akýkoľvek iný kandidát než minister zahraničia Miroslav Lajčák, ale prekvapením by bola vlastne aj kandidatúra samotného Lajčáka. Ten sa tomu totiž tak dlho bráni, až začal Smer vypúšťať balóniky o tom, že kandidátom by mohol byť aj minister financií Peter Kažimír (ktorý sa vidí na čele NBS).

Ale zdá sa, že Lajčákova nominácia je stále v hre. Môj dobrý známy mi akurát hovoril, že sa stal náhodným účastníkom telefonického prieskumu, ktorý jedna agentúra robila očividne pre centrálu Smeru: veľká časť rozsiahleho prieskumu bola venovaná práve Miroslavovi Lajčákovi ako prezidentskému kandidátovi. Otázky sa týkali toho, či by daný respondent bral Lajčáka ako kandidáta nezávislého od Smeru, alebo ho vníma ako spätého so Smerom, či mu vadí, že študoval na univerzite v Moskve za bývalého režimu, či si ho stále spája s kauzou Evka na ministerstve zahraničných vecí, či by ho volil v druhom kole proti Mistríkovi, Remišovej, Harabinovi a tak ďalej.  

Možno sú to aj prieskumy tohto typu, podľa ktorých sa Lajčák napokon rozhodne, či sa odhodlať do najrizikovejšej kampane, v akej sa kedy ocitol.

FOTO TASR - Michal Svítok
 

Po tom, čo včera europoslanci dvojtretinovou väčšinou schválili správu europoslankyne Sargentiniovej a spustili tak právny proces proti Maďarsku v EÚ, sa to najdôležitejšie bude diať na pôde Európskej ľudovej strany (EPP). Je totiž zjavné, že vláda Viktora Orbána nebude čeliť sankciám, na ktorých prijatie je potrebný jednomyseľný súhlas ostatných vlád. Orbána podrží minimálne Poľsko, ktoré čelí rovnakej kritike z EÚ ako Orbán. 

V skutočnosti sa včerajškom začal ostrý politický zápas, ktorý vyvrcholí budúcu jar v eurovoľbách. Orbánovi síce včerajšia prehra nemusí nijako škodiť doma, naopak, na rolu protiimigračného martýra, ktorý chráni Európu pred prílevom migrantom a ideológiou Georga Sorosa, dostal pred domácim publikom ďalšie pádne dôvody. Lenže v rámci EÚ utrpel nepríjemnú prehru, keďže sa od neho vo finále odvrátili aj niektorí dôležití spojenci. Samozrejme, Orbán tušil, že veľká časť EPP ho nepodrží, už predtým hovoril, že frakcia ľudovcov stratila svoj charakter a "skáče tak, ako pískajú liberáli a socialisti". Zároveň zdôrazňoval, že z EPP nechce odísť, ale bojovať za zmenu jej charakteru v duchu európskych otcov zakladateľov. 

No za Sargentiniovej správu hlasovalo vyše 100 ľudoveckých europoslancov (59 proti, 28 sa zdržalo), medzi nimi aj tí, ktorí by mali stáť skôr pri Orbánovi či ostať zdržanliví: s požehnaním rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza podporili správu europoslanci ÖVP, čím Orbánom budovaná antimerkelovská os Budapešť-Viedeň-Rím dostala vážnu trhlinu.

Poslanci bavorskej CSU síce Orbána podržali, no za správu proti Maďarsku hlasoval najvýznamnejší europoslanec CSU a šéf ľudovcov Manfred Weber. Tento fakt ma aj vcelku pobavil, keďže Webera som ešte v marci na akcii so straníckymi mládežníkmi počul o Orbánovi hovoriť, že "takíto politici si nezaslúžia kritiku, ale ocenenie!“ a že vďaka maďarskému premiérovi vieme, že Európa nemôže vidieť svoju budúcnosť v multikulti. Weberovi tak mohutne tlieskala nielen mládež CSU, ale aj prítomní delegáti Fideszu. Teraz Weber hlasoval za protiorbánovskú správu v europarlamente, keďže sa chce stať spitzenkandidátom do eurovolieb a kandidátom na predsedu Európskej komisie. Weber zrejme dúfal, že správa nebude mať dvojtretinovú podporu, takže sa Orbán naňho nebude až tak hnevať, zároveň vedel, že ak by hlasoval inak, ohrozilo by mu to kariéru v Bruseli. 

Včerajšie hlasovanie v duchu najviac privítali paradoxne dvaja muži, ktorí vedú proti sebe otvorenú vojnu, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Macron chce totiž presvedčiť Angelu Merkelovú, aby spolu s ním vybudovala novú proeurópsku, progresívnu silu, ktorej súčasťou by bola veľká časť EPP, samozrejme bez Orbána. Macron si želá, aby takto kandidovali do eurovolieb a spolu deklasovali vzmáhajúcich sa nacionalistov.

Naopak, Salvini chce Orbána vtiahnuť do spoločného projektu národných síl, ktoré by sa pospájali naprieč Európou a vyzvali na súboj macronovsko-merkelovskú víziu EÚ. Salvini sa včera ani nezdržal a hneď ponúkol Orbánovi, nech odíde z EPP a príde do jeho klubu.

Macron dosiaľ nevedel presvedčiť Merkelovú a Salvini Orbána, z nového napätia v EPP sa tak najviac tešia Francúz a Talian.

Na snímke predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber, TASR/AP  

Po tom, ako z parlamentu vypadol Peter Pollák (OĽaNO), budú mať Rómovia v najvyššom zákonodarnom zbore opäť svoje zastúpenie. Po odchode Edity Pfundtner na ministerstvo spravodlivosti sa novým poslancom za Most stal Štefan Vavrek. 

Učiteľ Vavrek pochádza z Gemera a pracoval aj na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity. V parlamente chce pôsobiť aj ako predĺžená ruka tohto úradu.  

Foto: TASR/ Martin Baumann

Britské ministerstvo vnútra dostáva výzvy, aby odmietlo vydať vízum americkému evanjelizátorovi Franklinovi Grahamovi. Syn svetoznámeho kazateľa Billyho Grahama, ktorý zomrel vo februári, by mal 21. septembra vystúpiť v anglickom meste Blackpool na evanjelizačnom podujatí Festival nádeje.

Dôvodom pre výzvy na odmietnutie vstupu majú byť nenávistné vyjadrenia Franklina Grahama na adresu „moslimov a ďalších menšín“. Britský denník Guardian, ktorý správu priniesol, spomenul, že pred niekoľkými rokmi Graham islam označil za „zlo“. No v skutočnosti toho pri zmienenej príležitosti povedal viac.

Franklin Graham vyhlásil, že má veľkú lásku pre moslimov ako ľudí, no má problém s náboženstvom: „Najmä s právom šaríja a čo robí ženám.“ A hoci bol proti otvoreniu islamského centra na mieste zhodených dvojičiek, zdôraznil, že moslimovia majú plné právo si v USA otvárať mešity alebo kultúrne centrá.

Franklin Graham patrí k podporovateľom Donalda Trumpa, v ktorého zvolení videl Božiu ruku. Aj medzi konzervatívnymi americkými evanjelikálmi sa diskutuje, či by si kresťanskí lídri nemali od politiky udržiavať väčší odstup. Franklin tiež vyslovoval pochybnosti o vierovyznaní Baracka Obamu, čo neskôr verejne oľutoval. A bol ostrým kritikom zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

K výzve zabrániť vstupu Franklina Grahama do Spojeného kráľovstva sa pridal aj labouristický poslanec Gordon Marsden. „Grahamova návšteva v Blackpoole môže spôsobiť značné pohoršenie“, povedal pre Guardian.

Viaceré cirkevné organizácie sa taktiež dištancovali od Grahama a festivalu, na ktorom má vystúpiť. Niektoré kostoly v Blackpoole oznámili, že v čase jeho konania uskutočnia zvláštne bohoslužby pre LGBT veriacich a centrom mesta prevezú štvormetrovú figurínu Ježiša s dúhovou šerpou.

Franklin Graham, ktorého otec patril k osobným priateľom britskej panovníčky Alžbety II., už v januári vyhlásil, že sa v Spojenom kráľovstve nechystá hovoriť o islame či LGBT: „Neprichádzam kázať nenávisť, som tu, aby som kázal o spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý môže zmeniť náš život, ak svoju vieru a dôveru vložíme do neho.“

Franklin Graham. FOTO – Facebooková stránka Franklina Grahama.

Agentúra AKO zverejnila prvý prezidentský prieskum, z ktorého niečo usudzovať je ešte ťažšie, než keď sme minulý týždeň špekulovali, aká silná môže byť budúca Kiskova strana, ak je jej súčasný volebný potenciál okolo 25 percent.

Prvý v tomto septembrovom prieskume skončil Robert Mistrík (podporovaný SaS a Spolu) s 12,1 percentami, na jeho úrovni je Peter Pellegrini, takmer 11 percent má Eduard Chmelár, nasledujú Andrej Danko, Štefan Harabin, Béla Bugár a František Mikloško a Zuzana Čaputová s 6,9 percentami – teda medzi prvým Mistríkom a ôsmou Čaputovou je rozdiel zhruba piatich percent. Ak k tomu prirátame štatistickú odchýlku, tie rozdiely môžu byť teoreticky ešte menšie (ale aj väčšie), takto natesnaný peletón sme tu v histórii prezidentských prieskumov asi ešte nemali. 

Výpovedná hodnota prieskumu je výraznejšie znížená tým, že v ňom vystupujú aj politici, ktorí takmer určite nebudú kandidovať na prezidenta (Peter Pellegrini, ktorý sem bol nasadený za Smer), aj takí, ktorí zatiaľ nič také neohlásili, hoci sa ich kandidatúra nedá vylúčiť (Andrej Danko, Igor Matovič).

Tento septembrový prieskum má tak ešte menšiu výpovednú hodnotu než rovnako načasovaný prezidentský prieskum z minulých volieb. V septembri 2013 vyzerali preferencie vtedy známych či predpokladaných kandidátov podľa agentúry Focus takto: Robert Fico mal vtedy 38 percent (v prvom kole v marci 2014 získal 28 percent), Andrej Kiska mal v septembri 2013 20 percent (v prvom kole 24 percent), tretí bol Pavol Hrušovský so 17,3 percentami (o polroka neskôr sa prepadol na volebných 3,3 percenta), nasledoval Radoslav Procházka s 11,7 percentami (vo voľbách prekvapil s 21,2 percentami), Ján Čarnogurský mal v septembri 2013 ešte vcelku povzbudivých 8,8 percenta, ale napokon získal len 0,6 percenta.   

Takže o najnovšom prieskume AKO sa dá povedať aspoň toľko, že pred pár mesiacmi verejne neznámemu Mistríkovi pomerne vychádza bilbordová kampaň, keďže aj vďaka takýmto prieskumom si ho budú médiá viac všímať a brať ako vážneho kandidáta. Ale inak sa dá povedať, že do marca je možné naozaj všetko. 

Robert Mistrík, foto TASR – Dušan Hein

Britská premiérka Theresa Mayová má vo svojej vlastnej strane tvrdú opozíciu, jej návrh na podmienky Brexitu odmieta až 80 tory-poslancov dolnej snemovne (z 315). Zo správy, ktorú priniesol Reuters, vyplýva, že Mayovej dohoda by neprešla a toryovci by sa „katastrofálne rozdelili“. 

Bývalý minister zahraničných vecí, zástanca tvrdého brexitu a Mayovej stranícky oponent Boris Johnson nazval Mayovej návrh „suicide-vest“, tzn. opakom záchrannej vesty, ktorou si privodí politický koniec. Jeho slová vyvolali novú vlnu občianskej vojny medzi pravičiarmi. Osud Mayovej vlády môže mať viac podôb, aj v závislosti od postupu, aký zvolí vedenie Labour party. Na to, aby konzervatívna vláda vládla, potrebuje podporu 320 poslancov. Rozklad britskej politickej scény stále pokračuje.

Foto: TASR/AP

V evanjeliu 23. nedele v cezročnom období (9. 9. 2018) čítame, že Ježiš „otvoril“ hluchonemému človeku sluch i ústa a on začal počuť i hovoriť (Mk 7,31-37).

(1) „Sú to fyzické zázraky, ktoré však pripomínajú zázraky duchovné“ (Vanhoye, 330). Ježiš nechal prehovoriť umlčaných a počuť zahlušených. A takto Ježiš koná aj dnes: umlčaní začínajú hovoriť a zahlušení zrazu začínajú počuť.

(2) Ježišov zázrak spočíva aj v tom, že dal zahlušeným a umlčaným odvahu počuť a prehovoriť o pravde. Bolo to pre nich veľmi oslobodzujúce a prinieslo im to radosť a úľavu (M. Priotto, 33). Hriech človeka zotročuje, pravda vyslobodzuje. 

(3) Nie je bežné, aby hluchí počuli a nemí rozprávali. Ak Ježiš otvára ústa nemým a uši hluchým, prežívame azda vážne duchovné zápasy, nejaký druh apokalyptických čias, keď je potrebný aj Ježišov nadprirodzený zásah. Pripomína nám to prorok Izaiáš v nedeľnom prvom čítaní: „Boh príde a spasí vás. Otvorí oči slepým, uši hluchým, chromý vyskočí ako jeleň“ (Iz 35,4-7). Ježiš nám pripomína, že začína znova čistiť kalné vody odvážnou a oslobodzujúcou pravdou, keď otvára uši tým, ktorí ich mali zahlušené a nepočujúce, keď otvára ústa nemým, aby sa odvážne hlásili k pravde a k evanjeliu.

Zrnko duchovnej múdrosti: nie som hluchý a nemý? Lebo Ježiš hluchým dáva sluch a nemým reč. Hoci si mnohí mysleli, že hluchí ostanú navždy hluchými a nemí že nikdy neprehovoria.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Obrázok: thanews.blogspot.com

Správa, že Smer uvažuje nad Petrom Kažimírom ako svojím prezidentským kandidátom je na prvý pohľad pomerne veľká bizarnosť. Ako prvé o tom informovali Topky.sk, neskôr to na základe svojho dobre informovaného zdroja potvrdili aj Aktuality.sk (články si môžete prečítať tu a tu). Portály si to však nevycucali z prsta, takéto informácie z prostredia Smeru skutočne presakujú.

Na prvý pohľad to však nie je iba bizarné, ale nedáva to ani veľký zmysel: Peter Kažimír sa dlhodobo pripravoval na to, že vystrieda guvernéra NBS Jozefa Makúcha, ktorý predčasne odstúpi, čo bolo napokon súčasťou ich vzájomnej dohody. Kažimír mal tak kandidovať teraz na jeseň, chcel to, mal to prisľúbené a v Smere sa to brala ako hotová vec. Kažimír už napokon dlhšie pôsobil ako človek, ktorý si nechce páliť prsty v politických bojoch upadajúceho Smeru a držal si istý dištanc od Fica aj Kaliňáka, ktorý sa v posledných mesiacoch zväčšoval. Fica hnevalo, že niektorí jeho podpredsedovia sú krotkí, nejdú do bojov s opozíciou a médiami a skôr im robí dobre, keď sa o nich v médiách a think-tankoch hovorí ako o kompetentných smerákoch s ľudskou tvárou.

Exit kariérne zameraného Kažimíra na dobre platený džob guvernéra, odkiaľ sa dá neskôr postúpiť na ešte lepšie platený džob niekde vo Frankfurte, dával preto zmysel. Ale prečo by mal Kažimír nastúpiť ako prezidentský kandidát Ficovho Smeru, čo je pri predstave mimoriadne zablatenej volebnej kampane široko-ďaleko najnevďačnejší post v krajine, je v tejto chvíli celkom nejasné. Možno sú tieto presakujúce informácie len príznakom zúfalstva v Smere, ktorý chce budiť dojem, že má z koho vyberať, alebo sú súčasťou akejsi taktiky, ako vyťahovaním nových mien (Kubiš, Kažimír) rozhýbať vyvoleného Lajčáka k rýchlemu rozhodnutiu. A možno chystá tandem Fico/Pellegrini prekvapenie, pri ktorom všetci na chvíľu zatajíme dych.     

Na snímke minister financií Peter Kažimír, foto TASR - Martin Baumann 

„Mamma mia, z tohto vám nabehne husia koža,“ napísal v pondelok večer na svojom facebooku dojatý Matteo Salvini a pripojil video. Taliansky minister vnútra a líder Ligy kráča stredotalianskym mestom Viterbo, jeho cestu lemujú nadšené davy a skandujú heslá ako „Matteo, neustúp!“, „Pochytaj ich všetkých“ (myslí sa nelegálnych imigrantov), „Si jediná nádej“. Na celej scéne je pozoruhodné, že takto nevíta kráčajúceho politika Salviniho dav miestnych priaznivcov Ligy na akomsi pouličnom mítingu, ale obyvatelia mesta, ktorí v pondelok slávili svoj veľký sviatok patrónky mesta svätej Rózy. Na tento sviatok chodia do mesta aj iní politici, lenže iba Salvini si užil to, čo talianske médiá nazvali „bagno di folla“, len on sa doslova vykúpal v priazni davu.

Dnes v Európe nenájdeme politika, ktorý by budil doma také nadšenie, akému sa v týchto mesiacoch teší nový minister vnútra v Taliansku. Keď sa stal Salvini pred piatimi rokmi lídrom Ligy severu, bolo to len regionálna, severotalianska strana so štyrmi percentami, v posledných prieskumoch má okolo 32 percent. Salviniovský ošiaľ vládne aj na sociálnych sieťach, podľa najnovšej analýzy je na twitteri až takmer 77 percent zmienok o ňom pozitívnych, na facebooku má už 3 milióny followerov, desiatky tisíce „lajkov“ pod každým statusom. Jeho meno je najpoužívanejším slovom v Taliansku, noviny sú každý deň plné Salviniho, v mnohých redakčných textoch sa venujú tomu, čo povedal alebo napísal na twitteri a facebooku, analyzujú, ako chodí oblečený, cez prázdniny bolo napríklad veľkou témou, prečo sa nový minister vnútra nechá často fotiť s odhaleným trupom (a či tým náhodou nekopíruje istého Benita Mussoliniho...). Vari ani Donald Trump v USA nemá takú mediálnu všadeprítomnosť ako Salvini v Taliansku. 

Samozrejme, Salvini si získal srdcia Talianov svojím mimoriadnym talentom populistu, tvrdým antimigračným kurzom (viac som o tom písal na začiatku leta), súčasne aj akcieschopnosťou (aj liberálne denníky uznávajú, že svojimi radikálnymi opatreniami výrazne obmedzil prúdenie afrických migrantov do Talianska). Ani jeho prvé kauzy mu neškodia, ale, naopak, pomáhajú – prokuratúra ho začala koncom augusta vyšetrovať za to, že v rozpore s talianskymi zákonmi aj medzinárodným právom zablokovala utečencov na lodi Diciotti kotviacej v sicílskej Catanii (preferencie Ligy následne vzrástli).

Salvinimu hrá do karát aj ďalší škandál: je možné, že súdy rozhodnú o zabavení veľkej časti majetku aj budúcich príjmov Ligy kvôli masívnym podvodom bývalého pokladníka strany. Samotnému Salvinimu to osobne neubližuje, keďže vtedy nebol vo vedení strany, naopak, môže hovoriť, že justícia šikanuje akurát jeho Ligu. A keby aj súd rozhodol o zabavení majetku Ligy, všetkým je už jasné, že Salvini založí stranu nanovo s novým menom. Zbavil by sa tak emocionálneho bremena, lebo aj napriek obrovskej popularite Salviniho majú najmä južní Taliani zakódovanú antipatiu k značke Ligy, ktorá bola ešte donedávna spätá so severotalianskym secesionizmom a nadutosťou.

Salvinimu toto leto vychádza jednoducho všetko, aj finančný škandál vlastnej strany. Každá párty sa síce raz skončí, čo platí zvlášť v Taliansku, kde len pred pár rokmi vyletel nahor k hviezdam expremiér Matteo Renzi, ktorý dnes pôsobí ako stroskotanec rímskej republiky. Ale fenomén Salvini, ktorý postupuje premyslene a cieľavedome – a je zjavne aj stabilnejšou osobnosťou než taký Donald Trump – nemusí byť iba epizódou jedného leta.  

Na snímke: ministra vnútra a lídra Ligy Mattea Salviniho víta nadšený dav vo Viterbe.