Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 427 d

Poľské ženy sú zrejme najpodnikavejšie v Európe, zastávajú najviac manažérskych postov v EÚ po Lotyškách, na riaditeľských postoch v biznise (CEO) je až 41,9 percenta žien, 37 percent firiem bolo založených a je vedených ženami, podľa Fundacje Kobiet každá desiata Poľka má nejakú firmu alebo podniká, čo je trojnásobne vyšší pomer ako napríklad v Nemecku. Ženy však podľa správy na rovnakých pozíciách v biznise stále nezarábajú rovnako ako muži.

Toľko správa, teraz malý komentárik.

Pre tých, ktorí žili nejaký čas v Poľsku, to nie je až také prekvapivé zistenie, poľská spoločnosť má azda najbližšie k matriarchátu z národov, ktoré som bližšie spoznal. Žena sa teší postaveniu a mimoriadnej úcte, spomínam si, ako počas medzivládneho rokovania najskôr obslúžili ženu z delegácie, až potom ministra. Poľské ženy majú silné postavenie v rodine, v partnerských vzťahoch, v kultúre a umení, napokon aj v biznise. Pamätám sa, z čias študijných aj po-študijných, akú dôležitú rolu hrali poľské dámy na univerzite a v akademickom svete, ale aj vo verejnej a politickej diskusii. Bolo ich vidieť a počuť podstatne viac, ako je to u nás alebo v Česku. Úplne samostatnou kapitolou je domáca poľská móda, omnoho sebavedomejšia, ako je zvykom v ostatých východoeurópskych národoch, vidieť to na uliciach aj v butikoch.

Prečo to tak je? Primárny dôvod bude kultúrny, svoju rolu zohrávajú aj dejiny, Poľky museli byť oporou pre svoje okolie v časoch ťažkých vojen (a po nich), napokon aj v nich zohrávali významnejšiu rolu, ako to bolo v okolitých národoch, čo je zase dôsledok pestovaného vlastenectva. Svoje zohral aj komunizmus, ktorý ženy nútil pracovať, a celkom určite aj nižšia miera zoštátnenia. 

Hovoríme o katolíckej krajine, kde má najväčšiu autoritu inštitúcia armády, kde sú zakázané aborty a tamojšia politika, no, povedzme, že premiérky sa tam vyskytujú častejšie než inde v okolí, ale ženy v nej nehrajú takú rolu ako v podnikaní.

Ilustračný obr: poľská herečka Maja Ostaszewska na titulke Newsweeku

Pavol Rábara pred 428 d

Rada Európy bude v stredu na parlamentnom zhromaždení hlasovať o rezolúcii, ktorá požaduje adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia či automatické uznávanie, že „rodičom č. 2“ je partnerka narodeného dieťaťa, a nie jeho biologický otec. 

Upozorňuje na to petičný portál citizengo.org, podľa ktorého chce Rada Európy dať prednosť požiadavkám LGBT skupín pred najlepšími záujmami a právami dieťaťa.

Správu o súkromnom a rodinnom živote: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu pripravil švédsky spravodajca Jonas Gunnarsson. 

Ako uvádza citizengo.org, rezolúcia požaduje napríklad automatické uznávanie, že „rodičom č. 2“ je partnerka narodeného dieťaťa (nie jeho biologický otec), a to za rovnakých podmienok ako sa určuje otcovstvo dieťaťa pri heterosexuálnych pároch, ďalej adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia, umelé oplodnenie pre páry rovnakého pohlavia, právne uznanie párov rovnakého pohlavia a odmietnutie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy. 

„Požiadavky uvedené v rezolúcii sú však považované za kontroverzné nielen u nás, ale aj v západnej Európe,“ píše portál citizengo.org, ktorý spustil proti rezolúcii aj petíciu. 

Obsah správy podľa portálu nezodpovedá ani rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva a požiadavky dokumentu sú tiež v rozpore so slovenskou legislatívou.

O správe sa bude hlasovať v Štrasburgu v stredu, Slovensko má v parlamentom zhromaždení Rady Európy päť hlasov (poslanci NR SR). V  pondelok ráno, keď sa parlamentné zhromaždenie Rady Európy začalo, nebol podľa informácií citizengo.org v Štrasburgu žiadny zástupca zo Slovenska. 

Všetko nasvedčuje tomu, že na hlasovaní ani žiadny slovenský zástupca prítomný nebude. Ako pre Postoj potvrdili z Kancelárie Národnej rady SR, „na aktuálnom parlamentnom zhromaždení Rady Európy sa zúčastňuje len tajomníčka Stálej delegácie NR SR v PZ RE pani Škápíková“.

Vedúci delegácie Ľuboš Blaha sa na zasadnutí nakoniec nezúčastní, keďže sa podľa Kancelárie NR SR nestihol včas vrátiť z predošlej zahraničnej pracovnej cesty v Kirgizsku.

Foto: Flickr.com/James Ashburn

Martin Hanus pred 429 d

Rakúske aj nemecké denníky si pripomínajú desiate výročie smrti Jörga Haidera, ktorý pred desiatimi rokmi ako 58-ročný tragicky havaroval neďaleko Klagenfurtu. 

Bol to Haider, ktorý začiatkom 90. rokov, keď do Rakúska prúdili zástupy utečencov z balkánskych vojen, postupne prebudoval predtým malú, liberálnu FPÖ na národné identitárne hnutie. Varoval pred „Überfremdung“ (infiltráciou cudzincami), rástol od volieb k voľbám, ovládol predtým ľavicové Korutánsko. Jeho hviezdnou chvíľou bol rok 1999, keď získal 27 percent a napriek protestom a sankciám z EÚ vytvoril vládu s ľudovcami. Potom však prevážili jeho deštruktívne sklony, rozbil vládu, napokon opustil aj  FPÖ, založil novú stranu, posunul sa viac do stredu – a možno by ešte vďaka svojej inteligencii a talentu populistu opäť raz zažiaril, keby nebolo tej smrteľnej autonehody.

Od jeho smrti sa veľa zmenilo, ak bol Haider v 90. rokoch vnímaný ako extrém a Rakúsko ako čierna ovca zintegrovanej EÚ, dnes je haiderovský populizmus novým mainstreamom. Haider svojím politickým obsahom aj formou, keď proticudzineckou agendou oslovil tradičnú robotnícku vrstvu, ktorá volila predtým socialistov, len predbehol dobu o dve desaťročia.

Súčasná FPÖ, ktorá minulý rok zopakovala Haiderov triumf z roku 1999, len kopíruje jadro jeho programu (vo vláde sa však pod vedením Stracheho správa značne disciplinovanejšie než za Haidera). Duchovnými dedičmi Haidera sú aj Matteo Salvini či Marine Le Penová, no ich nacionalistický populizmus vychádza najmä z vlastných národných tradícií.

Die Süddeutsche Zeitung ide ešte ďalej, píše, že Donald Trump so sloganom „America first“ v americkej verzii oživil Haiderovo „Österreich zuerst“. Nemecký denník to s touto paralelou trochu preháňa, Trump zrejme nič netuší o Rakúšanovi Haiderovi (ak vôbec pozná nejakého Rakúšana, tak je to Arnold Schwarzenegger), slogan „America first“ zrejme ako prvý použil Woodrow Wilson a onedlho po ňom americkí izolacionisti. 

Moderný nacionalistický populizmus, aký v Európe 90. rokov zakladal Jörg Haider, sa odvtedy v niečom zmenil: v ekonomike je značne ľavicovejší než pred 20 rokmi, z dôvodu demografického vývoja a migračných vĺn je oveľa viac protimoslimský a oveľa menej antisemitský (Haider sa dopustil antisemitských výrokov, za ktoré sa dnes z FPÖ vylučuje). 

Ale základné krédo tomuto politickému prúdu zostalo. Stefan Petzner, Haiderov dôverník a volebný manažér, ho minulý rok pre Die Süddeutsche Zeitung ilustroval nasledujúcim príkladom: „Raz sa Haidera jeden volič opýtal, prečo robí proti cudzincom takú agresívnu volebnú kampaň. Haider mu odpovedal celkom otvorene: ´Musím to hovoriť, lebo to chcú ľudia počuť´.“ 

 

Na snímke ľudovec Wolfgang Schüssel /vľavo/ odchádza s predsedom Slobodných Jörgom Haiderom vo februári 2000, ich nová koaličná vláda ukončila 30 rokov vlády s účasťou sociálnych demokratov.

Jaroslav Daniška pred 429 d

Volá sa Jamal Khashoggi, je (bol) saudský novinárom žijúcim v cudzine, naposledy vo Virginii v USA, písal stĺpčeky pre Washington Post, predtým bol šéfredaktorom Al Arab News Channel. Khashoggi bol verejne známym kritikom korunného princa Mohammada bin Salmana.

Druhého októbra navštívil konzulát Saudskej Arábie v Istanbule, potreboval úradný dokument, aby sa mohol oženiť, z konzulátu však - ako tvrdí turecká polícia - už živý nevyšiel. Saudi tvrdia, že jej priestor už opustil, Khashoggiho rodina však o ňom nemá žiadne správy a prezident Erdogan cez víkend tvrdil, že je stále na pôde konzulátu.

Podľa posledných správ z Turecka mal byť Khashoggi "brutálne mučený, zabitý a rozsekaný na časti," všetko malo byť nahraté na video. Tvrdí to vysoký úradník tureckej polície.

Príbeh saudského novinára opísal pre Washington Post aj David Ignatius, zaujímavý je aj portrét od Robin Wrightovej pre New Yorker. Americkí novinári vyzývajú prezidenta Trumpa, aby sa vložil do prípadu a žiadal od Saudskej Arábie, svojho úhlavného spojenca v arabskom svete, odpovede a dôkazy. 

Nie je to tak dávno, čo saudský princ bin Salman vyvolával veľké očakávania na Západep, písalo sa o povolení šoférovať pre ženy, spomínate? Zdá sa, že už je po nich, nielen kvôli tomuto prípadu.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 429 d

Rod Dreher pred chvíľou zverejnil tweet, ktorý si zaslúži malú publicitu. Urobil screenshot (pozri obr.) názorovej strany New York Times a napísal: „Sedem textov venovaných Kavanaughovi, všetky negatívne voči nemu. Viem, že sú to ľavicové noviny, ale necítia editori profesionálnu zodpovednosť ukázať čitateľom, čo si myslí druhá časť krajiny?“ Toľko Dreher. 

Moje osobné sklamanie má meno Ross Douthat, konzervatívny katolík a stĺpčekár pre Timesy, ktorý hneď v prvom texte po útoku na Kavanaugha napísal, že by mal odstúpiť. Dlho predtým, než sa k obvineniu vyjadril Kavanaugh. Postupne svoj postoj posúval, pre istotu po jeho zvolení radšej zmenil tému. V poslednom tweete k téme už karhal demokratov, že uplatňujú starú osvedčenú techniku uplynulej dekády: keď je problém, posunú sa ešte viac doľava. Ešteže ho nahradil jeho kolega a komentátor Bret Stephens, ktorý obrane Kavanaugha venoval dva texty.

Chvíľu sa zdalo, že demokrati otočia list, ale všetko je inak, Kavanaugh zaplnil názorovú stranu Washington Post aj NY Times, z protestov pred dverami Najvyššieho súdu zostáva rozum stáť, najhoršie je však niečo iné: Nevidel som meno jedniného významnejšieho liberálneho intelektuála, ktorý by sa zastal Kavanaugha a vyhodnotil ten mediálno-politický proces inak ako zvyšok stranícko-ideologického tábora.

Bol to 10. list Federalistov, kde Madison písal o „straníctve“ ako jednom z najväčších ohrození americkej republiky, príkladov už bolo mnoho, Kavanaugh je posledným a v istom zmysle najmenej vyberaným zo všetkých. V nátlaku proti jeho zvoleniu použili demokrati všetko, bez ohľadov na zásady spravodlivého súdneho procesu, prezumpcie neviny či rešpektu k ochrane súkromia sudcu Kavanaugha .

Ale súčasne je to aj obrovské politické víťazstvo pre republikánov a po 45 rokoch od Roe vs. Wade príležitosť na to, aby sa Najvyšší súd vrátil k role, ktorú má v deľbe moci plniť, nie právo vytvárať, ale spory vykladať. Ak malo to „bičovanie“ Kavanaugha nejaký zmysel, kiežby ním bolo to, že tak ťažko vybojovaný zápas by mal k niečomu viesť. Kavanaugh na Najvyššom súde – to je doteraz najväčší úspech prezidenta Trumpa v úrade.

Foto: @roddreher/twitter

Pavol Rábara pred 429 d

Spoločenstvo Ladislava Hanusa spustilo tieto dni už 30. semester svojho formačno-akademického programu. Študenti tohto jubilejného semestra dostali ako teambuildingovú úlohu pripraviť netradičnú výstavu fotografií s názvom Kríž medzi nami.

Ide o snímky, ktoré zachytávajú reakcie ľudí na drevený kríž, ktorý nosila ulicami Bratislavy skupina mladých ľudí. 

Uplynulú sobotu fotografie vystavili vo svojom komunitnom priestore SLHaus v Bratislave. Netradičnosť výstavy spočívala aj v tom, že bola spolu s fotografiami pripravená za menej ako 24 hodín. 

Spoločenstvo Ladislava Hanusa je katolícke akademické spoločenstvo, ktorého víziou je byť inšpirujúcim spoločenstvom vzdelaných a angažovaných kresťanov, ktorí budú obohacovať kultúru a verejný život na Slovensku. Jednou z najväčších akcií SLH je festival kresťanskej kultúry Bratislavské Hanusove dni. 

Jozef Majchrák pred 429 d

Víkendové senátne voľby (mení sa tretina senátorských kresiel) v Česku potvrdili, že najrýchlejšou cestou, ako sa z neznámeho človeka stane politická celebrita, je kandidatúra v prezidentských voľbách. Neúspešný prezidentský kandidát Jiří Drahoš suverénne už v prvom kole senátnych volieb zvíťazil vo volebnom obvode v Prahe 4. Podobný výsledok sa podaril už len Jiřímu Čunkovi z KDÚ-ČSL vo Vsetíne. 

Dobré výsledky dosiahli aj ďalší prezidentskí kandidáti Pavel Fischer v Prahe 12 a Marek Hilšer v Prahe 2. Obidvaja sú vo svojich obvodoch favoritmi druhého kola volieb. Najviac kandidátov postupujúcich do druhého kola má hnutie ANO a ODS. 

Babišovo ANO uspelo aj v komunálnych voľbách, ktoré sa konali súbežne s voľbami do senátu. ANO spomedzi strán zvíťazilo vo všetkých veľkých mestách s výnimkou Prahy, kde bodovali Piráti a ODS. V komunálnych a senátnych voľbách, naopak, prepadli KSČM a ČSSD. 

Foto: TASR/Marko Erd

Adam Takáč pred 429 d

Po sobotňajšom vyhlásení Vatikánu, podľa ktorého nariadil pápež preskúmanie sexuálnych škandálov okolo kardinála Teodora McCarricka vo vatikánskych archívoch, prichádza ostrá reakcia na  bývalého nuncia v USA arcibiskupa Carla Maria Vigana. Ten koncom augusta totiž obvinil pápeža a ďalších biskupov, že kryli McCarrickove sexuálne delikty.

Prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet teraz v otvorenom liste Viganovi píše, že jeho obvinenia sú zákerným a neoprávneným útokom na pápeža. „Vaša súčasná pozícia je nepochopiteľná a nehanebná,“ tvrdí kardinál Ouellet v liste, „nielen kvôli zmätku, ktorý zasieva u veriacich, ale preto, že Vaše obvinenia vážne poškodzujú povesť nástupcov apoštolov.“

Ouellet vysvetľuje, že je neuveriteľné z akéhokoľvek hľadiska obviňovať Františka, že škandály bývalého kardinála kryl a stal sa tak spolupáchateľom, ako si Vigano myslí.

Viganó nedávno vyzval Ouelleta, aby prezradil, či existuje doklad o uvalení kanonického trestu na McCarricka emeritným pápežom Benediktom XVI. a o jeho zrušení pápežom Františkom.

„Od 30. júna 2010, odkedy som prefektom Kongregácie pre biskupov, som prípad McCarricka nepredložil na žiadnej audiencii u pápeža Benedikta XVI. ani u pápeža Františka s výnimkou týchto dní po jeho odstúpení z kardinálskeho kolégia,“ reaguje podľa Vatican News Ouellet. „Bývalý kardinál, ktorý išiel do dôchodku v máji 2006, bol dôrazne vyzvaný, aby necestoval a nevystupoval na verejnosti a neprovokoval tak k ďalším rečiam o svojej osobe. Je falošné prezentovať to ako ´sankciu´ uvalenú Benediktom XVI. a anulovanú pápežom Františkom.“

Ouellet ďalej konštatuje, že po opätovnom prieskume archívu zistil, že neobsahuje dokumenty, ktoré by sa týkali tejto záležitosti a boli podpísané jedným alebo druhým pápežom, ani záznam o audiencii u jeho predchodcu kardinála Giovanni-Battista Re. Ten zaväzoval McCarricka k mlčaniu a životu v súkromí.

„Dôvod spočíva v tom, že vtedy – na rozdiel od dneška – ešte neexistovali dostatočné dôkazy o jeho údajnej vine,“ vysvetľuje Ouellet.

V liste pokračuje tvrdením, že je sám prekvapený z toho, ako je možné, že McCarrick bol niekoľkokrát povýšený, dokonca až k úradu kardinála. „Je však nevyhnutné chápať, že rozhodnutia pápeža sa zakladajú na informáciách, ktoré sú k dispozícii v danej chvíli a sú predmetom úsudku, ktorý nie je neomylný.“

Podľa Ouelleta vyvodzovať z toho, že osoby poverené predbežným výberovým procesom sú skorumpované – i keď niektoré indície by mali byť ďalej prešetrené –, je nespravodlivé.

„Spomínaný prelát sa dokázal veľmi dobre hájiť pred pochybnosťami, ktoré boli vznesené proti nemu. Na druhej strane skutočnosť, že sa vo Vatikáne môžu vyskytovať osoby, ktoré praktizujú a podporujú správanie odporujúce evanjeliu v oblasti sexuality, neoprávňuje k tomu, aby bol niekto označený za komplica, dokonca aj samotný Svätý Otec.“

Foto: Prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet (TASR/AP)

Adam Takáč pred 430 d

Po viac ako ôsmich rokoch by sa v pondelok malo rozhodnúť o osude pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Matku piatich detí v roku 2010 uväznili a pôvodne odsúdili na trest smrti pre údajnú urážku proroka Mohameda. 

V pondelok by mali v pakistanskom Islamabáde otvoriť v jej prípade odvolacie konanie. 

V roku 2009 sa Asia Bibi počas práce na poli napila vody z verejnej studne a nádobu s vodou ponúkla aj svojej moslimskej spolupracovníčke na jej požiadanie. Ženy ju však napadli pre jej kresťanskú vieru a obvinili ju, že vodu kvôli svojej viere znečistila. Ona im odpovedala otázkou: „Verím vo svoje náboženstvo a v Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži za hriechy ľudstva. Čo urobil na záchranu ľudstva váš prorok Mohamed?“ Otázka miestnych moslimov rozzúrila.

Nasledovali útoky voči nej a jej rodine, bola zatknutá a v roku 2010 odsúdená na smrť za „vyslovenie hanlivej poznámky voči prorokovi Mohamedovi“, čo je v pakistanskom práve klasifikované ako rúhanie s možným trestom smrti. 

Po medzinárodnom tlaku napokon k poprave nedošlo, ale definitívne uzavretie jej prípadu pakistanské súdy neustále odkladali. 

Na podporu pakistanskej kresťanky sa v ostatných rokoch viackrát vyslovili aj pápeži Benedikt XVI. a František, ktorý sa stretol s jej rodinou. Niektorí europoslanci ju vlani nominovali na Sacharovu cenu za slobodu myslenia.

O prípade hovoril pre Postoj aj slovenský europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek, ktorý sa oň zaujímal priamo v Pakistane.

Lukáš Obšitník pred 431 d

Americký Senát dnes zvolil Bretta Kavanaugha za sudcu Najvyššieho súdu USA. Senátori hlasovali v pomere 50 „za“ k 48 „proti“. 

Za republikánsku stranu hlasovala ako jediná „proti“ senátorka Lisa Murkowski z Aljašky, naopak, „za“ hlasoval demokratický senátor Joe Manchin zo Západnej Virgínie.

Hlasovanie opakovane narušovali pokriky protestujúcich. Predsedajúci Mike Pence musel vyzývať na obnovenie poriadku a narušiteľov bolo treba odviesť zo sály pre verejnosť.

Kavanaugh vo funkcii nahradí sudcu Anthonyho Kennedyho, ktorý v júli tohto roku odišiel vo veku 82 rokov do dôchodku. Kavanaugh patrí medzi význačných textualistov (resp. originalistov), teda tých, ktorí interpretujú americkú ústavu tak, ako bola napísaná, bez vkladania takých významov a práv do jej ustanovení, aké do nej jej autori nevložili. Je absolventom Yale University a Yale Law School, posledných 12 rokov pôsobil ako sudca Odvolacieho súdu USA obvodu District of Columbia. Po jeho zvolení majú na Najvyššom súde sudcovia-„originalisti“ väčšinu 5 : 4.

Viac o voľbe sudcu Najvyššieho súdu USA nájdete tu.

Foto: Snímka z hlasovania o voľbe B. Kavanaugha za sudcu Najvyššieho súdu, ktorému predsedal viceprezident Mike Pence. Zdroj: TASR/AP