Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 335 d

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič dnes ráno oficiálne potvrdil, že sa bude uchádzať o post volebného lídra európskych socialistov do eurovolieb. Ak by sa ním stal, bol by zároveň kandidátom tejto frakcie na funkciu predsedu Európskej komisie.

Šefčoviča podporujú sociálnodemokratické strany z Cypru, Malty, Česka, Litvy, Lotyšska, Rumunska, Poľska, Maďarska a strana Smer. Ako jeho protikandidáti sa spomínajú holandský eurokomisár FransTimmermans a francúzsky člen eurokomisie Pierre Moscovici.

Ak by aj Šefčovič medzi socialistami uspel, šanca, že sa stane šéfom komise je mizivá. Socialisti čelia v EÚ prepadu voličskej podpory a je veľmi nepravdepodobné, že v eurovoľbách dosiahnú taký výsledok, aby mohli nominovať šéfa komisie. 

Foto: TASR/ Pavol Zachar

Ján Duda pred 337 d

Evanjelium 24. nedele v cezročnom období (16. 9. 2018) je Markovou verziou opisu udalostí, ktoré sa udiali pri Cézarei Filipovej (Mk 8,27-35). K výkladu len 3 poznámky.

(1) Ježišovo mesiášske tajomstvo! Ježiš zakazuje Petrovi, aby o ňom niekomu hovoril. Lebo na Ježišovu otázku: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš.“ Potom Ježiš svojim učeníkom prísne zakázal, aby o ňom niekomu hovorili. Autori tieto zákazy nazývajú „mesiášskym tajomstvom“ (G. Ravasi, 110). Prečo to Ježiš robil? Prečo to učeníkom zakazoval? Či nie je aj našou úlohou, aby ľudia spoznali, že je Spasiteľom a Vykupiteľom a Božím Synom? 

Autori sa zhodujú vo výklade, že Ježiš to robil preto, lebo postupne chcel meniť víziu a očakávania, ktoré mali/majú ľudia od svojich „mesiášov“. Ježiš je iný Mesiáš, nie podľa ľudských projektov a snov: nebude politickým lídrom a neurobí na zemi raj.

(2) „Mesiášske ciele“! Pri Cézarei Filipovej začína Ježiš rozprávať o tom, akým Mesiášom bude: bude mnoho trpieť, zavrhnú ho, zabijú, ale vstane z mŕtvych! Týmto Ježiš rúca a vyvracia všetky ľudské projekty spásy a poukazuje na úplne iné hodnoty, ktorými svet často pohŕda alebo ich pokladá za prejav slabosti (Cantalamessa, 252). 

(3) Príklad katechézy. Niektorí autori v tomto úryvku Markovho evanjelia vidia „nádherný príklad Ježišovej katechézy“ (M. Priotto, 57), z ktorej by si mal vziať príklad každý učiteľ kresťanskej viery. Má 3 charakteristické znaky: (1) Ježiš vychádza s iniciatívou a kladie učeníkom otázku; (2) katechéza má formu dialógu; (3) nie je to akademická debata, ale bytostná (= za koho ma pokladáte vy?).

Zrnko duchovnej múdrosti: nasledovať Ježiša znamená prijať jeho projekt spásy (svojej budúcnosti) za svoj.

Požehnaný víkend prajem všetkým.

Ilustračné foto: lds.org

Jaroslav Daniška pred 337 d

Dnes sa v Šaštíne začínajú stretať pútnici, púť vyvrcholí zajtra, organizátori pripravili dvojdňový sprievodný program, viacero svätých omší, vrátane polnočnej, niekoľkých divadelných predstavení, viacerých diskusií. Slávnostnú sv. omšu v sobotu o 10.30 celebruje biskup Lach, v sobotu večer sa uskutoční aj divadelné predstavenie SND Nepolepšiteľný svätec - o Silvestrovi Krčmérym.

Ak môžem pridať aj osobnú pozvánku, zajtra o 16.00 budem moderovať diskusiu s Imrichom Tóthom, rektorom slovenskej katolíckej misie v Paríži. Čitatelia Postoja sa môžu spoľahnúť, že ich otázky neprehliadnem.

Celý program možno nájsť tu.

Imrich Gazda pred 338 d

Novým slovenským veľvyslancom pri Svätej stolici a pri Zvrchovanom vojenskom špitálnom ráde svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty sa stal Marek Lisánsky. Menovaný bol 1. júna, poverovacie listiny odovzdal pápežovi Františkovi 13. septembra.

Kto je nový veľvyslanec? Rodený Košičan a vyštudovaný právnik, ktorý v poslednom období pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Andreja Danka pre oblasť zahraničnej politiky.

Počas svojej kariéry 41-ročný právnik pracoval aj na ministerstve obrany ako politický riaditeľ (2014 – 2015), ako generálny konzul SR v Krakove (2009 – 2014) či ako generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR (2007 – 2009).

Vo funkcii veľvyslanca SR pri Svätej stolici vystriedal Petra Sopka, ktorý na tomto poste pôsobil od roku 2013.

Foto – Vatican Media

Lukáš Krivošík pred 338 d

„V Maďarsku spoločenský konzervativizmus a autoritárstvo nie sú to isté.“ Táto veta asi najlepšie vystihuje, v čom bol problém Sargentiniovej správy, kritickej voči Orbánovej vláde v Maďarsku. A prečo je pochopiteľné, že toľko slovenských europoslancov buď hlasovalo proti správe, alebo sa zdržali.

Zároveň ide o názov článku slovenského ekonóma a publicistu Dalibora Roháča, ktorý vyšiel predvčerom na webe amerického magazínu Foreign Policy.

Roháč si všíma, že správa, vypracovaná europoslankyňou za holandskú ľavicovo-zelenú stranu, zmiešava dvojakú kritiku voči Maďarsku. Na jednej strane legitímne obavy z narúšania ústavného systému bŕzd a protiváh či z korupcie vláde blízkych predstaviteľov. A na druhej strane správa kritizuje politicky sporné spoločenské témy ako imigračná politika, nízke starobné dôchodky či údajnú nedostatočnú ochranu sexuálnych menšín.

Podľa Roháča sa o tom druhom okruhu tém dá diskutovať, ale nepatria do správy, ktorá sa zaoberá stavom demokratickej ústavnosti a právneho štátu v Maďarsku. „Zmiešavanie týchto dvoch záležitostí, spoločenského konzervativizmu a autoritárstva, môže zabrániť Európskej únii, aby hovorila o najvážnejších problémoch Maďarska,“ píše sa v článku slovenského ekonóma.

Roháč tvrdí, že efektívny odpor voči autoritárstvu si vyžaduje prímerie v kontroverzných témach ako migrácia či kultúrno-etické témy. Únia by sa mala držať princípu subsidiarity, aby v konzervatívnych spoločnostiach stredovýchodnej Európy nepôsobila ako ľavicový ideologický projekt, ktorý im chce zhora nanútiť hodnoty, aké by doma nikdy nezískali väčšinovú podporu. A tiež, aby nehnala konzervatívnych Stredoeurópanov do náručia politikov ako Orbán alebo Putin...

Roháčova poznámka, že by EÚ nemala zmiešavať autoritárske tendencie maďarskej vlády a spoločenský dopyt maďarských občanov po konzervatívnej politike, je trefná. Oplatí sa dodať, že rovnako si slovenskí konzervatívci musia dať pozor, aby ich konzervatívne prvky Orbánovej politiky neurobili slepými voči prešľapom jeho vlády voči všeobecným princípom demokratickej ústavnosti.    

Maďarský premiér Viktor Orbán. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 339 d

Dnes možno po necelom polroku v krátkosti zhrnúť, čo spravila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ako aj následná vládna kríza s popularitou jednotlivých politikov. Agentúra AKO dnes zverejnila septembrový prieskum o dôveryhodnosti jednotlivých lídrov, rovnaký prieskum robila aj v apríli tohto roku, krátko nato, ako sa stal Peter Pellegrini novým premiérom.

Po takmer polroku je zjavné, že expremiér Robert Fico sa z pádu dôveryhodnosti nespamätal, v apríli mu dôverovalo 24 percent a nedôverovalo 72 percent, teraz mu dôveruje 27 percent a nedôveruje 70 percent. To je stále hlboko pod úrovňou jeho popularity v roku 2017, keď mal Fico v podobnom meraní dôveru okolo 38 percent.

Andrejovi Kiskovi klesla dôveryhodnosť o päť percentuálnych bodov zo 67 na 62 percent, naďalej je s prehľadom najdôveryhodnejším politickým lídrom (čo však súvisí so samotnou aurou prezidentskej funkcie). 

Najlepší trend zaznamenali za posledné mesiace Peter Pellegrini a Béla Bugár. Kým dôveryhodnosť opozičných lídrov sa za uplynulé mesiace podstatne nezmenila, Bugár prežil svoje aprílové dno (keď bol dôveryhodný len pre 37 percent, nedôveryhodný pre 58 percent), odvtedy si významne polepšil (teraz je dôveryhodný pre 45 percent, nedôveryhodný pre 51 percent). V tomto ukazovateli sa darí aj Pellegrinimu, ktorý je po Kiskovi druhým najdôveryhodnejším politikom, od apríla poskočil zo 41 na 48 percent, nedôveruje mu 45 percent.

Peter Pellegrini má tak o zhruba 20 percentuálnych bodov vyššiu dôveryhodnosť než Robert Fico, najmä zďaleka nebudí averziu ako expremiér. Aj v Smere si preto dobre uvedomujú, že ak sa strane po jarnom páde stabilizovali preferencie, je to tak jedine vďaka usmievavému Pellegrinimu. 

FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 339 d

Smer má v najbližšom čase zverejniť meno prezidentského kandidáta a novinári stále tápu, s akým prekvapením príde predseda strany Robert Fico. Prekvapením by bol totiž akýkoľvek iný kandidát než minister zahraničia Miroslav Lajčák, ale prekvapením by bola vlastne aj kandidatúra samotného Lajčáka. Ten sa tomu totiž tak dlho bráni, až začal Smer vypúšťať balóniky o tom, že kandidátom by mohol byť aj minister financií Peter Kažimír (ktorý sa vidí na čele NBS).

Ale zdá sa, že Lajčákova nominácia je stále v hre. Môj dobrý známy mi akurát hovoril, že sa stal náhodným účastníkom telefonického prieskumu, ktorý jedna agentúra robila očividne pre centrálu Smeru: veľká časť rozsiahleho prieskumu bola venovaná práve Miroslavovi Lajčákovi ako prezidentskému kandidátovi. Otázky sa týkali toho, či by daný respondent bral Lajčáka ako kandidáta nezávislého od Smeru, alebo ho vníma ako spätého so Smerom, či mu vadí, že študoval na univerzite v Moskve za bývalého režimu, či si ho stále spája s kauzou Evka na ministerstve zahraničných vecí, či by ho volil v druhom kole proti Mistríkovi, Remišovej, Harabinovi a tak ďalej.  

Možno sú to aj prieskumy tohto typu, podľa ktorých sa Lajčák napokon rozhodne, či sa odhodlať do najrizikovejšej kampane, v akej sa kedy ocitol.

FOTO TASR - Michal Svítok
 

Martin Hanus pred 339 d

Po tom, čo včera europoslanci dvojtretinovou väčšinou schválili správu europoslankyne Sargentiniovej a spustili tak právny proces proti Maďarsku v EÚ, sa to najdôležitejšie bude diať na pôde Európskej ľudovej strany (EPP). Je totiž zjavné, že vláda Viktora Orbána nebude čeliť sankciám, na ktorých prijatie je potrebný jednomyseľný súhlas ostatných vlád. Orbána podrží minimálne Poľsko, ktoré čelí rovnakej kritike z EÚ ako Orbán. 

V skutočnosti sa včerajškom začal ostrý politický zápas, ktorý vyvrcholí budúcu jar v eurovoľbách. Orbánovi síce včerajšia prehra nemusí nijako škodiť doma, naopak, na rolu protiimigračného martýra, ktorý chráni Európu pred prílevom migrantom a ideológiou Georga Sorosa, dostal pred domácim publikom ďalšie pádne dôvody. Lenže v rámci EÚ utrpel nepríjemnú prehru, keďže sa od neho vo finále odvrátili aj niektorí dôležití spojenci. Samozrejme, Orbán tušil, že veľká časť EPP ho nepodrží, už predtým hovoril, že frakcia ľudovcov stratila svoj charakter a "skáče tak, ako pískajú liberáli a socialisti". Zároveň zdôrazňoval, že z EPP nechce odísť, ale bojovať za zmenu jej charakteru v duchu európskych otcov zakladateľov. 

No za Sargentiniovej správu hlasovalo vyše 100 ľudoveckých europoslancov (59 proti, 28 sa zdržalo), medzi nimi aj tí, ktorí by mali stáť skôr pri Orbánovi či ostať zdržanliví: s požehnaním rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza podporili správu europoslanci ÖVP, čím Orbánom budovaná antimerkelovská os Budapešť-Viedeň-Rím dostala vážnu trhlinu.

Poslanci bavorskej CSU síce Orbána podržali, no za správu proti Maďarsku hlasoval najvýznamnejší europoslanec CSU a šéf ľudovcov Manfred Weber. Tento fakt ma aj vcelku pobavil, keďže Webera som ešte v marci na akcii so straníckymi mládežníkmi počul o Orbánovi hovoriť, že "takíto politici si nezaslúžia kritiku, ale ocenenie!“ a že vďaka maďarskému premiérovi vieme, že Európa nemôže vidieť svoju budúcnosť v multikulti. Weberovi tak mohutne tlieskala nielen mládež CSU, ale aj prítomní delegáti Fideszu. Teraz Weber hlasoval za protiorbánovskú správu v europarlamente, keďže sa chce stať spitzenkandidátom do eurovolieb a kandidátom na predsedu Európskej komisie. Weber zrejme dúfal, že správa nebude mať dvojtretinovú podporu, takže sa Orbán naňho nebude až tak hnevať, zároveň vedel, že ak by hlasoval inak, ohrozilo by mu to kariéru v Bruseli. 

Včerajšie hlasovanie v duchu najviac privítali paradoxne dvaja muži, ktorí vedú proti sebe otvorenú vojnu, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Macron chce totiž presvedčiť Angelu Merkelovú, aby spolu s ním vybudovala novú proeurópsku, progresívnu silu, ktorej súčasťou by bola veľká časť EPP, samozrejme bez Orbána. Macron si želá, aby takto kandidovali do eurovolieb a spolu deklasovali vzmáhajúcich sa nacionalistov.

Naopak, Salvini chce Orbána vtiahnuť do spoločného projektu národných síl, ktoré by sa pospájali naprieč Európou a vyzvali na súboj macronovsko-merkelovskú víziu EÚ. Salvini sa včera ani nezdržal a hneď ponúkol Orbánovi, nech odíde z EPP a príde do jeho klubu.

Macron dosiaľ nevedel presvedčiť Merkelovú a Salvini Orbána, z nového napätia v EPP sa tak najviac tešia Francúz a Talian.

Na snímke predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber, TASR/AP  

Jozef Majchrák pred 341 d

Po tom, ako z parlamentu vypadol Peter Pollák (OĽaNO), budú mať Rómovia v najvyššom zákonodarnom zbore opäť svoje zastúpenie. Po odchode Edity Pfundtner na ministerstvo spravodlivosti sa novým poslancom za Most stal Štefan Vavrek. 

Učiteľ Vavrek pochádza z Gemera a pracoval aj na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity. V parlamente chce pôsobiť aj ako predĺžená ruka tohto úradu.  

Foto: TASR/ Martin Baumann

 

Lukáš Krivošík pred 341 d

Britské ministerstvo vnútra dostáva výzvy, aby odmietlo vydať vízum americkému evanjelizátorovi Franklinovi Grahamovi. Syn svetoznámeho kazateľa Billyho Grahama, ktorý zomrel vo februári, by mal 21. septembra vystúpiť v anglickom meste Blackpool na evanjelizačnom podujatí Festival nádeje.

Dôvodom pre výzvy na odmietnutie vstupu majú byť nenávistné vyjadrenia Franklina Grahama na adresu „moslimov a ďalších menšín“. Britský denník Guardian, ktorý správu priniesol, spomenul, že pred niekoľkými rokmi Graham islam označil za „zlo“. No v skutočnosti toho pri zmienenej príležitosti povedal viac.

Franklin Graham vyhlásil, že má veľkú lásku pre moslimov ako ľudí, no má problém s náboženstvom: „Najmä s právom šaríja a čo robí ženám.“ A hoci bol proti otvoreniu islamského centra na mieste zhodených dvojičiek, zdôraznil, že moslimovia majú plné právo si v USA otvárať mešity alebo kultúrne centrá.

Franklin Graham patrí k podporovateľom Donalda Trumpa, v ktorého zvolení videl Božiu ruku. Aj medzi konzervatívnymi americkými evanjelikálmi sa diskutuje, či by si kresťanskí lídri nemali od politiky udržiavať väčší odstup. Franklin tiež vyslovoval pochybnosti o vierovyznaní Baracka Obamu, čo neskôr verejne oľutoval. A bol ostrým kritikom zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

K výzve zabrániť vstupu Franklina Grahama do Spojeného kráľovstva sa pridal aj labouristický poslanec Gordon Marsden. „Grahamova návšteva v Blackpoole môže spôsobiť značné pohoršenie“, povedal pre Guardian.

Viaceré cirkevné organizácie sa taktiež dištancovali od Grahama a festivalu, na ktorom má vystúpiť. Niektoré kostoly v Blackpoole oznámili, že v čase jeho konania uskutočnia zvláštne bohoslužby pre LGBT veriacich a centrom mesta prevezú štvormetrovú figurínu Ježiša s dúhovou šerpou.

Franklin Graham, ktorého otec patril k osobným priateľom britskej panovníčky Alžbety II., už v januári vyhlásil, že sa v Spojenom kráľovstve nechystá hovoriť o islame či LGBT: „Neprichádzam kázať nenávisť, som tu, aby som kázal o spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý môže zmeniť náš život, ak svoju vieru a dôveru vložíme do neho.“

Franklin Graham. FOTO – Facebooková stránka Franklina Grahama.