V Prahe sa dejú fascinujúce veci, ČSSD sa dnes rozhoduje, aké stanovisko zaujme k Babišovej kauze a svojej ďalšej účasti vo vláde, presnejšie či mu v piatok vysloví nedôveru alebo čo za vyslovenie dôvery získa. Komunisti o niečom podobnom rozhodli včera (Babiš má ich dôveru, podporu chcú zobchodovať). Zaujímavé na tom je, že v priamom prenose môžeme sledovať proces, ako vedenia týchto strán likvidujú svoje vlastné strany.

ČSSD je rozhádaná a rozdelená, jej pražská organizácia (Poche) chce odchod premiéra alebo rezignáciu vlastných ministrov, predseda Hamáček chce vládu bez Babiša, Zimola a všetci, čo hrajú na podporu Zemana, chcú podržať aj Babiša, niektorí chcú za podporu Babiša v piatkovom vyslovení dôvery ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré spadá česká prokuratúra, ktoré by sa však zrejme báli využiť na konflikt s Babišom. 

Zdá sa, že nech už sa rozhodne táto stará strana akokoľvek, doplatí na to – tak vyzerá dôsledok celého radu chýb a dlhodobého nesuverénneho postoja. Jednotliví aktéri menia postoje, tí, čo boli včera za vládu s Babišom, chcú dnes jeho odchod, tí, ktorí viedli kampaň proti Babišovi pred voľbami, mlčia a želajú si, nech je už sobota.

Tak nejako majú vyzerať konce. Nečudoval by som sa, keby výsledkom Babišovho pôsobenia v politike bol o. i. pád ČSSD a KSČM pod 5 percent. 

Ilustračné foto: A. Babiš/FB

Migračný pakt, o ktorom sme podrobnejšie písali minulý týždeň, sa stal medzičasom najhorúcejšou politickou témou na Slovensku, kde Smer prichádza o svojho prezidentského favorita, ale aj v Nemecku, kde sa aj na postoji k tomuto paktu láme, kto bude v decembri po Angele Merkelovej novým lídrom CDU.

38-ročný minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý má zatiaľ v súťaži o Merkelovej nástupcu menšie šance než Annegret Kramp-Karrenbauer a Friedrich Merz, vyhlásil, že schválenie Migračného paktu treba pozdržať, pretože sa o ňom ešte musí diskutovať na volebnom sneme CDU. Spahn je už od roku 2015 kritikom Merkelovej utečeneckej politiky a teraz chce využiť vlnu, ktorá sa zdvihla proti paktu v základni CDU. Niektoré lokálne zväzy CDU, najmä vo východnom Nemecku, žiadajú Merkelovej vládu, aby pakt nepodpisovala. Spahn argumentuje, že CDU túto tému nemôže prenechať pravicovým populistom, ale má sama reagovať na obavy, ktoré sa šíria medzi občanmi.

Spahnov problém je, že sám sa k paktu zatiaľ nijako meritórne nevyjadruje, nehovorí, či je za alebo proti. Očividne taktizuje, aby si medzi delegátmi snemu získal na svoju stranu všetkých odporcov paktu a zároveň si neodstrašil ani časť promerkelovského krídla. No táto jeho chytráckosť je až príliš priehľadná a môže napokon iritovať jedných aj druhých. 

Lenže podobný problém ako Spahn majú aj prívrženci Migračného paktu na čele s Merkelovou, ktorí Nemcov nevedia presvedčiť, načo je vlastne tento pakt dobrý. Podľa ich argumentov to často vyzerá tak, že ho treba prijať len ako symbolickú súčasť kultúrnej vojny s AfD, ktorá o ňom tvrdí bludy (a tá o ňom naozaj tvrdí aj bludy) a že sa aj tak ničoho netreba báť, pretože pakt je právne nezáväzný. Z takejto obrany paktu však zvádza k podozreniu, že vlastne aj jeho prívrženci pripúšťajú, že ten pakt nie je celkom podarené dielo, len sa tým netreba trápiť, lebo aj tak je nezáväzný.    

Nemecký denník Der Tagesspiegel sa chcel preto bližšie pozrieť, ako nemeckí diplomati o tomto pakte vyjednávali počas minulých mesiacov, čo boli ich námietky a ktoré z nich prešli či neprešli. Nedozvedeli sa nič podstatné, ministerstvo zahraničia len oznámilo, že „početné prvky, ktoré sú v nemeckom záujme“, sa nepresadili a niekde sa museli prijať „ústupky“. 

Denník toto tajnostkárstvo kritizuje a ďalej uvádza, že o pakte sa dokopy rokovalo v šiestich kolách, z ktorých vzišlo kompromisné znenie. Tie kompromisy však boli čudesné: kým prvé znenie navrhovalo vetu, podľa ktorej signatárske štáty uznávajú, že migrácia v dnešnom globalizovanom svete „môže byť“ zdrojom blahobytu, inovácie a udržateľného rozvoja, v konečnom znení sa kategoricky tvrdí, že migrácia „je“ zdrojom blahobytu atď. V akej slonovinovej veži sa dolaďovali takéto „kompromisy“?

V tejto diskusii o nevyváženom, no najmä zbytočnom Marakéšskom pakte ide, samozrejme, najmä o symboly. No kým kritici paktu o jeho dosahu neraz uletene fabulujú, jeho prívrženci nevedia uviesť žiaden poriadny pozitívny dôvod, prečo ho vlastne potrebujeme. Zatiaľ čo v niektorých európskych krajinách kypia vášne, akoby išlo o podobu zajtrajšej Európy.

Foto: Protiimigrantskí demonštranti vo východonemeckom Chemnitzi protestujú proti kancelárke aj takýmito vlajkami. TASR/AP.

Minister zahraničných vecí si vybral stranu a drží sa jej, reč je o migračnom pakte a jeho odmietnutí kandidatúry za prezidenta, dokonca možnej demisii na post ministra, tu sú Lajčákove slová:

„Ak by bola vôľa poslancov, že Slovensko sa chce izolovať, byť súčasťou problémov a nechať riešenia na iných, tak to nemôžem presadzovať. (...) Tu si všetci riešia preferencie. Všetci riešia našu malú domácu zápecnícku politiku.“

Podotázka novinára: Týka sa to všetci aj Roberta Fica? Lajčák: „Keď som povedal všetci, tak všetci.“

Jeho komentár k prieskumom verejnej mienky a podsúvaniu jeho prezidentskej kandidatúry možno považovať za uzavretie jeho hypotetickej kandidatúry:  „(...) hrajú svoje hry. A mňa tieto hry veľmi iritujú. Stavajú ma do polohy nesvojprávneho človeka“. Respektíve: „Veľmi si vážim podporu, (...) ale vnímam to ako ocenenie mojej práce na poli diplomacie. Tomu sa chcem venovať aj naďalej,“ povedal minister.

Lajčák sa v názore na pakt mýli, podobný prístup, aký predvádza, je v Európe po roku 2015 neudržateľný, mimochodom, v regióne by nás viac izoloval Lajčákov ako Ficov a Sulíkov prístup. Ale mýlia sa aj smeráci, Miroslav Lajčák by nebol dobrý prezident.

Foto: Slovakia MFA/flickr.com

Robert Fico dnes zverejnil video, kde vyhlásil pozíciu strany Smer ku globálnemu migračnému paktu OSN o migrácii: stanovisko je negatívne, pakt podľa Fica „nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR. (...) Pakt je síce právne nezáväzný, ale je to politicky silný dokument. Slovensko sa musí k nemu negatívne vymedziť. Správne preto bude, ak na najbližšej schôdzi v NR SR, ešte pred rokovaním v Maroku, prijmeme v tomto duchu jasný mandát, ktorým bude viazaný ktokoľvek, kto sa zúčastní akýchkoľvek rokovaní o pakte.“

Toto video má v sebe dva odkazy. Po prvé, proti paktu OSN je od dnes väčšina vo vláde aj v parlamente, kde sa Smer pridal ku Kollárovej, Sulíkovej a Dankovej strane.

Po druhé, minister zahraničných vecí Lajčák, ktorý ako predseda valného zhromaždenia OSN tvorbu tohto dokumentu sledoval a dodnes ho podporuje, konečne získal zrozumiteľný dôvod, prečo nemôže kandidovať za prezidenta. Až doteraz to boli ťažko artikulovateľné obavy, za ktorými bolo cítiť jeho strach, že bez ohľadu na momentálne prieskumy aj tak prehrá. Teraz je to politická téma.

Niežeby to bolo neočakávateľné, ale aj tak ide o dve dobré správy.

Ilustračné foto: Martin Baumann/TASR

V Bratislave sa dnes koná študentská konferencia 10. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia, kde študenti predstavujú príbehy nespravodlivo prenasledovaných osôb z čias komunizmu. V predvečer 29. výročia Nežnej revolúcie tak ide o unikátne podujatie pripomínajúce si hodnoty slobody, šľachetnosti a obetavosti.

Študenti základných a stredných škôl v uplynulých mesiacoch kontaktovali takýchto „nenápadných hrdinov“, ich príbuzných, viedli archívny výskum a na základe toho vypracovali ich príbeh – v textovej a audiovizuálnej podobe. Tento rok sa do projektu zapojilo 51 študentov, ktorí vypracovali príbehy 22 osôb.

Organizátori pripravili aj priamy prenos z podujatia, ktorý môžete sledovať na tejto webovej stránke (tu bude po skončení uložený aj videozáznam). Viac informácií o podujatí a projekte nájdete na november89.eu.

Foto: november89.eu

Dnes vyšli dva prieskumy verejnej mienky, ktoré sa pri niektorých stranách až príliš rozchádzajú. Podľa agentúry Focus Smer poklesol oproti septembru o tri percentá na 20,9 percenta, z čoho by jasne vyplývalo, že efekt Pellegrini vyprcháva, no podľa Medianu, naopak, stúpa na 26 percent, z čoho by zas vyplývalo, že efekt Pellegrini pôsobí čoraz silnejšie.

Významnejší rozdiel je aj v prípade Progresívneho Slovenska, Focus mu nameral 5,3, kým Median len 2,1 percenta. Focus robil svoj klasický prieskum, náladu občanov meral od 7. do 14. novembra, kým prieskum Medianu je zvláštny tým, že meral dáta počas celého októbra (konkrétne od 2. októbra do 3. novembra).

To je zrejme aj dôvod, prečo sú medzi oboma prieskumami niektoré pozoruhodné rozdiely. Dnešné preferencie podľa všetkého viac vystihuje Focus, ktorého anketári navštevovali voličov aj počas komunálnych volieb a po nich. Z dát vyplýva, že vplyv komunálok a takzvanej hipsterskej vlny na čele s Matúšom Vallom pomohol dvom mimoparlamentným stranám, PS aj Spolu. Obe poskočili na zhruba päť percent, kým SaS s 12 percentami stratila percento a pol. Richard Sulík sa zatiaľ môže utešovať, že môže ísť o jednorazový výkyv v bezprostrednej atmosfére po komunálkach. Lenže pre SaS je tento prieskum aj varovným signálom, že líder opozície môže strácať aj bez ohľadu na to, či Andrej Kiska napokon založí svoju stranu. 

Celkom spokojný môže byť aj Alojz Hlina, po nedobrých septembrových číslach nameral Focus KDH 7,7 percenta, čo je tohtoročný najlepší výsledok pre kresťanských demokratov. 

PS: A aby sa to ešte viac skomplikovalo, po napísaní tejto krátkej správy zverejnila svoj prieskum aj agentúra AKO, ktorá merala preferencie po komunálkach. Aj táto agentúra potvrdzuje päť percent pre PS aj istý nárast Spolu, no SaS má v tomto prieskume až 16,1 (tu treba podotknúť, že SaS má v prieskumoch AKO dlhodobo lepšie preferencie než podľa Focusu), lepšie je na tom aj Smer s 23,9 percentami a najväčším skokanom je Sme rodina, ktorá vzrástla z 8 na 10,4 percenta.   

Stará aj nová SNS sa dnes stretli v slzavom údolí. Najvyšší súd (senát Juraja Klimenta) poslal do väzenia ministrov starej SNS, tej Slotovej, exminister Marian Janušek dostal 11 rokov, jeho nástupca Igor Štefanov 9 rokov, pričom súd konštatoval, že to bol práve "Štefanov, kto celý systém za pomoci ďalších osôb vymyslel a neskôr s politickým krytím aj zrealizoval".

A zároveň sa definitívne odhalilo, že rigorózna práca lídra novej SNS Andreja Danka je podvodný kompilát, odslova doslova odpísaný z piatich kníh. Na Slovensku sa tak v najbližších dňoch otestuje, či je to s našou demokratickou kultúrou lepšie než biedne. Jedným z posledných prípadov plagiátorstva v zahraničí bola kauza nemeckej ministerky školstva Annetty Schavanovej, najbližšej Merkelovej spojenkyne. Jeden anonymný bloger preukázal, že vo svojej dizertačnej práce mala na 74 z 325 strán prevzaté vety bez uvedenia zdroja.

Schavanovej dizertačka bola z roku 1980, ona sama sa najskôr hájila, že napriek istým chybám zodpovedala štandardom doby, no univerzita došla k záveru, že jej práca bola sčasti plagiátom, keďže na mnohých miestach vydávala cudzie myšlienky za vlastné. Preto jej prácu označila za neplatnú a odňala jej doktorský titul. Schavanová vzápätí podala demisiu a stiahla sa z politiky. Schavanová pritom svoju dizertačku z veľkej časti naozaj napísala, zrejme jej venovala celé týždne až mesiace - len v nej príliš veľa viet opísala bez toho, aby uviedla pôvodný zdroj.

Andrej Danko však nie je Annetta Schavanová, on podľa porovnania Denníka N nenapísal ani jednu vlastnú vetu a opísal všetko bez uvedenia zdroja. A je dosť možné, že svoju prácu ani poriadne nevidel, ale dostal ju už vyhotovenú ako dielko, ktoré kolovalo z ročníka do ročníka. Keby to Danko v čase vypuknutia kauzy aspoň priznal, ospravedlnil by sa a vzdal sa používania titulu JUDr., dalo sa byť v slovenskom kontexte k nemu aspoň trochu veľkorysý - napokon, v brandži sú desiatky, možno stovky právnikov, ktorí doštudovali rovnako. Lenže on podvádzal ďalej, ukryl svoju prácu pred verejnosťou, seba skrýval pred novinármi, potom naznačoval sprisahania proti svojej osobe a na konci vŕšenia všetkých trápností má ešte t drzosť, že dnes vydiera koalíciu, aby mu vyjadrila podporu a suverénne vyhlasuje, že jeho práca je v poriadku a spĺňa vtedy platné pravidlá. 

Najväčším problémom Danka tak už nie je jeho titul, ktorý mu nepatrí, ale to, že stratil akúkoľvek vážnosť. Andrej Danko musí preto z čela NR SR odísť.

FOTO TASR - Dano Veselský

Na pražskom Václavskom námestí protestuje niekoľko stoviek ľudí proti Babišovi a jeho vláde, možno predpokladať, že blížiaci sa 17. november demonštrácie ešte viac posilní. Podľa prieskumu agentúry Median si 56 percent voličov želá koniec Babiša alebo celej jeho vlády, Babiš má podľa agentúry strácať aj svojich voličov.

Babiš má nový problém v koalícii: ČSSD čelí tlaku zdola, aby spôsoby Andreja Babiša, ktoré ukazuje kauza únosu a skrývania jeho syna na Kryme, resp. vo Švajčiarsku, neakceptovala. Babiša okamžite podržal prezident Zeman, sám Babiš preventívne na kritiku ČSSD reagoval hodenou rukavicou pre Okamurovu SPD, ktorá je pripravená Babiša podporiť za realizovanie časti svojho programu (hoci deň predtým žiadal Okamura s celou opozíciou jeho rezignáciu alebo odvolanie). Problém však je, že prítomnosť Okamuru v koalícii s Babišom prekáža KSČM a bez hlasov komunistov nemá Babiš väčšinu. Kľúč má tak v rukách slabá a vnútorne rozdelená ČSSD.

Alebo prezident Zeman, ktorý je vždy pripravený vymenovať vládu sebe naklonených odborníkov, napríklad s Babišom na čele.

Tohtoročné oslavy 17. novembra budú v Prahe tristné.

Foto: FB A. Babiša

Koľko poznáte súčasných umelcov, ktorí tvoria vážnu sakrálnu hudbu? Jedno z mien, ktoré prehliadnuť nemožno, je Lukáš Borzík. Napísal už viacero pozoruhodných diel so solídnou odozvou, a kráča ďalej. Dnes bude mať v Slovenskom rozhlase premiéru jeho symfónia pre soprán, husle a orchester s názvom Svetlo slova, ide o dielo inšpirované krížovou cestou. K téme pristupoval už dlhšie, niekoľko rokov. 

Ak budete mať večer o 19. hodine čas, zájdite do rozhlasu. Predstaví sa symfonický orchester Slovenského rozhlasu, sopranistka Eva Šušková, huslisti Milan Paľa a Juraj Tomka, Jordana Palovičová na klavíri.

Ak chcete vidieť, ako Borzík rozmýšľa, prečítajte si, ako uvažuje napríklad o Silvestrovi Krčmérym, alebo poklonu, ktorú mu zložil Daniel Pastirčák.