Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 262 d

Jednu vec treba prezidentovi Macronovi uznať: Keď sa po návrate zo summitu G20 vrátil do Paríža, zničené centrum mesta si pozrel v sprievode a pred kamerami, nijako to neprekrýval. Macron má nízku podporu tesne nad 20 percent, o. i. je to reakcia na jeho zámer zvýšiť cenu benzínu novou reguláciou, de facto novou daňou, ktorá by zdražela benzín o 2,9 centa a naftu o 6,5 centa na liter. Zradikalizovanú ulicu chce využiť na rozdelenie tábora oponentov (s jeho politikou nesúhlasí 69-73 percent).

Macronov návrh vyvolal spontánnu reakciu, tri soboty po sebe demonštrovali po Francúzsku tzv. žlté vesty (gilets jaunes), hnutie, ktoré žiada zrušiť Macronove „zelené“ návrhy na zvýšenie daní benzínu a nafty. Najväčšie boli demonštrácie v prvú sobotu, po celom Francúzku protestovalo (podľa polície) 282-tisíc ľudí, ďalší víkend to bolo 166-tisíc, uplynulú sobotu už 136-tisíc, z toho 5 500 v hlavnom meste, presnejšie v jeho úplnom centre. Hoci čísla klesajú, práve toto poburuje. Macron zvolal v nedeľu zasadnutie časti vlády, uvažovalo sa aj o zavedení výnimočného stavu, návrh zatiaľ odložili.

Počas prvého protestu boli zabití dvaja ľudia, stovky boli zranených, protesty sa postupne stále viac vandalizujú a radikalizujú, tie najhoršie boli teraz v sobotu – 263 zranených, 412 polícia v Paríži zatkla. Víťazný oblúk bol postriekaný grafiti (na obr.), desiatky aút podpálené, výklady obchodov ničené. Macron žiada políciu o tvrdý postup, pretože legitímny protest vyzerá inak. Problém je, ako ukazujú médiá v náhodných anketách v uliciach Paríža, že veľká časť oslovených ľudí súhlasí s právom na protest aj po násilnostiach, čo radikalizujúce sa hnutie legitimizuje.

Macron robí ústupky, najskôr prisľúbil balíček 500 miliónov eur na dotácie pre rodiny s nižšími príjmami, teraz hovorí o zmene mechanizmu tak, aby sa ceny benzínu prehodnocovali podľa vývoja na trhu každé tri mesiace. Celkovo tento spor podporuje novú štiepnu líniu v politike na Západe, masy sa stavajú proti kozmopolitnej triede a jej agende (ochrana klímy).

Foto: YouTube

Ján Duda pred 264 d

Evanjelium 1. adventnej nedele (2. 12. 2018) prináša pre ľudí posolstvo, že Pán prichádza (Lk 21,25-28.34-36).

(1) V starovekom Ríme sa slovom „advent“ označoval oficiálny príchod vysokého štátneho úradníka. Napr. niektorí autori označili slovom „adventus“ nástup Konštantína Veľkého na cisársky trón (Filokalius). Pre kresťanov je Ježiš Kristus najvyšším Pánom a vládcom. Preto na príchod Krista začali používať vyjadrenie „adventus Domini“ (slov. príchod Pána) a označovali ním tajomstvo Vtelenia i druhý Kristov príchod v sláve (Nadolski, I., 109).

(2) Duchovný výklad nedeľného evanjelia i adventného obdobia nachádzame aj v „rorátnej sv. omši“. Slávi sa pred východom slnka, ešte za tmy a k úcte P. Márie (Radlinský, 272). Biedny prirodzený i duchovný stav človeka pred príchodom Krista naznačuje tma. Sviece naznačujú svetlo nádeje, skorý príchod Krista!

Ponaučenie: potrebujeme zažiť novú evanjelizáciu, t. j. vsádzanie udalosti našej spásy do našej kultúry, do našich obyčajov.

Požehnaný advent prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: www.classicalmpr.org

Jaroslav Daniška pred 266 d

Dnes som na tomto mieste napísal, že Fico sa zastal Lajčáka, pričom sa súčasne pokúsil obhájiť tvrdú líniu voči Marakéšu. Urobím „všetko preto, aby Miro Lajčák zostal ministrom zahraničných vecí“, hovoril popoludní Fico. Aj podľa ďalších informácií zo Smeru strane záležalo, aby Lajčák zostal ministrom. Záležalo na tom aj premiérovi Pellegrinimu, riešenie, ktoré ponúkal Fico, bolo, aby Slovensko sformulovalo výhrady písomnou cestou a aby vláda prebrala zodpovednosť za realizáciu celej úlohy. Išlo to v ústrety Lajčákovmu posunu v téme, keď začal preberať nemeckú pozíciu (účasť s výhradami). Lajčák však neskôr podal demisiu.

Popol na moju hlavu, písal som, že je to skôr nepravdepodobné.

Pavol Rábara pred 266 d

Na správy o blížiacich sa pochodoch v maskách diablov reagoval aj cirkevný právnik Ján Duda. „Úprimne spolucítim s veriacimi Piešťan, Bratislavy i Košíc za pochody Diablov,“ napísal na svojom facebooku. 

Podľa Dudu plánované udalosti pripomínajú kresťanom, že žijeme v krajine, kde sa vzmáha „diabolská kultúra“.

„Táto nešťastná ,kultúra‘ nás vyrušuje, uráža naše svedomie, našu kresťanskú kultúrnosť. A považujeme to aj za veľmi nespravodlivé, ak nás urážajú len preto, že sme kresťania. A vidíme, že nikto sa nás kresťanov nezastane. Áno, nikto sa nás nehodlá zastať. Ostali sme sami ako Kristus pred Pilátom alebo na kríži,“ uviedol. 

Kňaz a právnik Duda ďalej pokračuje v teologickom zamyslení, keď píše, že pre kresťanov je to tiež triedenie duchov: čo je slabé a plytké, odpadne. „Ostane to zdravé, Kristovo. Ale je to pre nás aj škandálom, prečo Pán nezasiahne a nezastane sa svojich už tu na zemi? Prečo nechá takto sa rozpínať diabolskú ,kultúru‘, ktorá zvedie aj množstvo dobromyseľných ľudí?“  

Na záver si Duda želá, nech sa náš výkrik proti stane výkrikom modlitby k Najvyššiemu. „Napriek tomu všetkému milujeme aj našu pozemskú vlasť, naše Slovensko. Diabolská ,kultúra‘ hlboko zraňuje aj lásku k našej vlasti, ktorej prajeme len to dobré a šťastné. Nie je nám ľahostajné, čo sa na Slovensku deje,“ dodal. 

Martin Hanus pred 266 d

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz opäť preukázal, prečo je momentálne suverénom rakúskej politiky a súčasne jej najtalentovanejším rétorom. Pred pár dňami v parlamente vysvetlil pozíciu svojej vlády, prečo sa nepripojí ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. Najskôr mal problém začať s prejavom, keďže ľavicoví a liberálni poslanci ho prerušovali pokrikmi, potom im však udeľoval lekcie.

Najskôr sa ohradil voči kritike, že Rakúsko sa izoluje v zahraničnej politike a končí s tradíciou multilateralizmu. Povedal, že je to naopak, lebo multilateralizmus neznamená, že na konci majú všetci jeden názor, ale že všetci spolu diskutujú o rôznych názoroch, snažia sa nájsť kompromis a keď ho niekedy nenájdu, je právo každého suverénneho štátu súhlasiť s väčšinovým postojom alebo nesúhlasiť. Pripomenul, že ešte ako minister zahraničia tlačil na to, aby sa na multilaterálnej úrovni dohodlo atómové odzbrojovanie a hoci si získaval čoraz viac krajín na svoju stranu, atómové mocnosti ho nepodporili. „Bolo by správne, keby som sa teraz tváril, že nechcú multilaterálnu spoluprácu? Samozrejme, že nie, jednoducho mali v tejto vecnej otázke – čo nebolo ani prekvapivé – iný názor.“

Rakúsky kancelár kritizoval takzvanú „Aufregungskultur“ (kultúru neustáleho rozhorčovania), keď sa niektorí prívrženci paktu tvária, že nedohodou „zanikne svet“ alebo že Rakúsko sa pripraví o imidž, „akoby malo byť nemysliteľné nesedieť so všetkými v jednom člne“. Okrem toho pripomenul, že rovnaký postoj ako Rakúsko zaujali aj Izrael, Austrália a susedné štáty.

„Samozrejme, tento pakt nie je právne záväzný, ale 80-krát sa tu vyskytuje slovo záväzok. Myslím, že je celkom legitímne preberať záväzky na seba len vtedy, ak to myslíme vážne. (...) Garantujem vám, že mnohé štáty, ktoré teraz bez akéhokoľvek hlásku súhlasia a zaväzujú sa k plneniu dokumentu, mnohé z týchto bodov nechcú ani nebudú presadzovať. Dám vám preto návrh: Stretnime sa tu o tri roky a urobme si snímku, koľko zo signatárskych štátov obsah tohto dokumentu naozaj presadilo.“ Liberálni poslanci zo strany Neos, ktorí dovtedy najhlasnejšie protestovali, zrazu stíchli, politická prevaha Kurza bola už príliš zjavná.

Kancelár neskĺzol k žiadnej antimigračnej hystérii, keď mnohí iní kritici paktu strašia vecami, ktoré pakt vôbec neobsahuje, uznal, že je v ňom aj veľa pozitívneho, no vyčítal mu terminologickú nepoctivosť. „Zmiešava rôzne typy migrácie, migráciu za prácou s hľadaním lepšieho života“, celý pakt je preto zmätočný a nerieši podstatu. Ďalej pripomenul, že už raz zažil, keď na začiatku bol v menšine a napokon sa ukázalo, že mal pravdu. „Všetky pozície, ktoré sme zastávali pri utečeneckej vlne v roku 2015, sa dnes presadili na európskej úrovni, hoci vtedy som bol za to vyobcovaný zo slušnej spoločnosti. Verte mi, že v otázke migrácie budeme úspešní len v prípade, ak budeme rozlišovať medzi hľadaním práce a hľadaním ochrany. Všetko ostatné síce dobre znie, ale ide nesprávnym smerom.“

Kurz svoju exhibíciu zakončil štuchancom proti liberálom z Neos: „Strašne sa tu poburujete nad postojom rakúskej vlády, no nehovoríte o tom, že aj členovia vašej európskej frakcie, napríklad český premiér Babiš, majú celkom iný názor. Ak je rozhodnutie rakúskej vlády také niečo hrozné, pýtam sa, ako môžete byť v jednej frakcii s pánom premiérom Babišom a jeho stranou. (...) Nemerajte preto, prosím, jedným metrom a rešpektujte stanovisko každej jednej krajiny. Nepotrebujeme ani na jednej, ani na druhej strane robiť paniku, nelúčime sa s multilateralizmom len preto, že Neos majú iný názor než my.“

10-minútový prejav Sebastiana Kurza aj vzrušené reakcie poslancov si môžete pozrieť na tomto videu, zaujímavý zážitok to bude aj pre tých, ktorí nerozumejú po nemecky. 

Sebastian Kurz, FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 267 d

Prezident Andrej Kiska dnes spravil symbolické gesto, ktoré treba oceniť: stretol sa s Hedvigou Malinovou, ktorej prípad nenápadne uzavrela maďarská prokuratúra – po tom, čo vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec v marci 2016 nenápadne súhlasil s tým, aby sa kauza presunula na trestné konanie do Maďarska. 

Kiska vyhlásil, že prípad Malinovej-Žákovej „bol smutnou ukážkou zlyhávania štátu v jeho základnej úlohe zabezpečiť spravodlivosť“, keďže slovenské orgány to nevedeli vyšetriť celých 12 rokov.

Tento príbeh som zo svojej perspektívy ako novinár, ktorý sa mu venoval, poznal spis aj svedkov, opísal pred dva a pol rokom a už vlastne ani nemám čo dodať. Skončil sa presne tak, ako sa predpokladalo, teda že vyšumí do stratena a nikdy sa nevyšetrí, čo sa vlastne v ten augustový deň roku 2006 stalo. A to aj napriek tomu, že niekdajší policajný prezident Ján Packa verejne pripustil, že Hedviga si nemusela útok vymyslieť, len si jeho priebeh zle zapamätala či napriek tomu, že sa prihlásil svedok, ktorý povedal, že pozná jedného z útočníkov. 

Keďže sa na samom začiatku do verdiktu o vine naplno vložili Robert Fico a Robert Kaliňák, prokuratúra a polícia si už nevedeli ani nechceli plniť svoju rolu a Marian Kočner sa v mene generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s advokátom Romanom Kvasnicom pokúšal vyjednať akúsi dohodu (že Hedviga povie, že si to vymyslela, a oni ju oslobodia). 

Píše sa rok 2018 a je fajn, že aspoň symbolické záverečné slovo povedal slovenský prezident, na viac sme v tomto prípade jednoducho nemali.  

Na snímke zľava psychiater Jozef Hašto, Hedviga  Žáková-Malinová, autorka knihy Marie Vrabcová a advokát Roman Kvasnica predstavujú knihu Hedviga v Bratislave 8. decembra 2010. FOTO TASR – Vladimír Benko

Pavol Rábara pred 268 d

V Postoji dostávame od vás, čitateľov, spätnú väzbu rôznym spôsobom. Väčšinou cez maily alebo aj pri osobných stretnutiach. Tieto dni nás obzvlášť potešila zásielka od čitateľa určená redakcii – bola ňou litrová plastová fľaša s domácky navareným pivom. 

Keďže v Postoji pracujeme intenzívnym tempom, otvorenie zásielky sme zbytočne neodkladali.

Čitateľ, ktorý nám pivo daroval, je študentom na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, takže nás nečakala žiadna amatérčina. Pochutnali sme si na výbornom vrchne kvasenom pive štýlu American IPA 14,5°, s riadnou arómou vďaka trom exotickým chmeľom. 

Podľa našich informácií si dal náš čitateľ poriadne záležať na výbere surovín a veru – odrazilo sa to na výslednom produkte. Viacerí členovia redakcie sa zhodli, že keby im takéto pivo načapovali v centre mesta, budú sa nazdávať, že pochádza z produkcie niektorého zo známych remeselných pivovarov.

Touto cestou nášmu čitateľovi ďakujeme a želáme veľa výrobných úspechov. 

Kamil Draganovský pred 269 d

Španieli si napokon presadili podmienku, že budúca obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou sa bude týkať územia Gibraltáru len v prípade výslovného súhlasu zo strany Madridu. To celé však má zaujímavý rozmer aj z pohľadu Slovenska.

Dnešné vydanie The Times upozorňuje, že španielska snaha touto cestou urovnať 300-ročnú krivdu a získať aspoň zdieľanú suverenitu nad územím Gibraltáru vyvolala znepokojenie medzi európskymi diplomatmi. Britská suverenita nad južným cípom iberského polostrova bola ustanovená Utrechtskou dohodou z roku 1713, ktorá ukončila vojnu o španielske dedičstvo. Tá zasiahla veľkú časť vtedajšej Európy.

The Times citujú nemenovaného diplomata EÚ, ktorý sa vyslovil takto: „Európa je postavená na mixe starých medzinárodných dohôd, ktoré podmieňujú dnešné hranice kontinentu.“ Na dosvedčenie dôležitosti týchto dohôd dodal: „Veď si len prestavte, že by sme na kúsky roztrhali Trianonskú dohodu len z dôvodu, že Maďarsko má záujem o kus Rumunska či Rakúsko požaduje navrátenie územia Srbska.“

Tento príklad by nemal ujsť ani slovenskej pozornosti. Veď pokiaľ pri neuznaní Kosova stáli Španielsko a Slovensko na jednej strane, tento najnovší španielsky krok môže v budúcnosti spochybniť dohody, na ktorých zachovaní nám proste musí záležať.

Jozef Majchrák pred 269 d

Ukrajinský prezident Petro Porošenko chce predložiť do parlamentu návrh na vyhlásenie stanného práva. Dôvodom je incident medzi ukrajinskými a ruskými ľoďami v oblasti Kerčského prielivu medzi Čiernym a Azovským morom. Prielivom prechádza hranica medzi Ukrajinou a Ruskom. 

Ukrajinské námorníctvo v nedeľu oznámilo, že ruské špeciálne jednotky zabavili tri jeho lode, pričom došlo k zraneniu niekoľkých ukrajinských námorníkov. Ukrajisnká strana tvrdí, že o prechode plavidiel Rusko vopred informovala, Rusi tvrdia, že plavidlá vyzvali, aby zastavili, čo neurobili. 

Lodná doprava v prielive je poznačená zlými rusko-ukrajinskými vzťahmi a de facto je pod ruskou kontrolou. Aj keď plavebný režim je upravený zmluvou z roku 2003, ktorá ukrajinským lodiam zabezpečuje voľný prístup do Azovského mora, po vypuknutí rusko - ukrajinského konfliktu ich ruské námorníctvo často podrobuje kontrole. V roku 2018 bolo podľa ukrajinských zdrojov takto kontrolovaných viac ako sto ukrajinských plavidiel. Problémom je aj to, že rusko - ukrajinská hranica v oblasti prielivu nie je dodnes upravená žiadnou bilaterálnou zmluvou. 

Incidentom sa dnes bude zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN. 

Foto: TASR/ AP

Ján Duda pred 271 d

Evanjelium nedele Krista Kráľa (25. 11. 2018) je rozhovorom Ježiša a Piláta a Ježiš sa priznáva, že je kráľom (Jn 18,33-37).

(1) Je to stretnutie dvoch kráľovstiev. Pozemské kráľovstvo, ktoré reprezentuje Pilát, a duchovné, ktoré reprezentuje Ježiš. Ježišovo kráľovstvo „nie je z tohto sveta“, je „večné, vesmírne kráľovstvo, kráľovstvo pravdy a života, svätosti, milosti, spravodlivosti, lásky a pokoja“ (pieseň vďaky, 365).

(2) Pilát súdi a odsúdi Ježiša. Ale Ježiš bez obáv prijíma odsúdenie. Nebojí sa, že smrťou niečo stratí... Takto sa správa skutočný víťaz.

Zrnko duchovnej múdrosti: dôverovať Kristovi znamená neobávať sa!

Požehnanú nedeľu Krista Kráľa prajem všetkým.

Ján Duda

 

Obrázok: Kristus Kráľ, detail ikonostasu v Topoľovke