Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 238 d

Evanjelium 4. adventnej nedele (23. 12. 2018) tvorí text Máriinho chválospevu „Magnifikát“ (Velebí moja duša Pána...) (Lk 1,39-48).

(1) Niektorí autori považujú Magnifikát za miniatúrne evanjelium (Cantalamessa, 23). Lebo z Márie, keď otvorila svoje ústa, aby uvoľnila cestu svojim myšlienkam a pocitom, vyšiel prúd živého evanjelia.

(2) Každý človek, ktorý počul evanjelium, prijal a žije ho, prináša na svet Božie Slovo (sv. Ambróz, 26). Takto v istom zmysle každý môže vykonávať Máriinu úlohu vo svojej dobe. A to sú skutočné sviatky Božieho narodenia.

(3) Existuje aj eucharistický výklad chválospevu „Magnifikát“: Eucharistia je tým istým Kristovým telom, ktoré sa zrodilo z Márie. Preto ku Kristovi treba prichádzať tou istou kráľovskou cestou, ktorou k nám prišiel on sám (sv. Bernard, 5). Prijímanie Kristovho tela je tou kráľovskou cestou.

Požehnanú 4. adventnú nedeľu prajem všetkým, ktorí očakávajú príchod Pána.

Ján Duda

 

Obrázok: deebrestin.com

Lukáš Obšitník pred 239 d

Končiaca primátorka Humenného Jana Vaľová (SMER-SD) pripravila svojmu nástupcovi viacero mín. Včera sa mal odohrať zápas 1. hokejovej ligy MHK Humenné – MHK Dubnica nad Váhom. Doterajší šéf klubu Marek Šmida novému primátorovi po voľbách oznámil, že neplánuje pokračovať v činnosti a keďže je klub vo veľkých dlhoch, včerajší hokejový zápas bol v deň konania zrušený.

MHK Humenné je súkromné občianske združenie, ktoré si od mesta prenajíma hokejový štadión a ktorému mesto doteraz pravidelne poskytovalo dotácie, na rok 2018 takto získalo z mestského rozpočtu spolu 407 670 eur. Hoci sa novému primátorovi krátko po nástupe do funkcie najprv podarilo získať nového investora, keď ten získal prístup k účtovníctvu klubu, zistil, že dlhy namiesto deklarovaných 30-tisíc eur sú až viac ako 100-tisícové a vo vedení klubu by mal menšinové hlasovacie právo, od spolupráce po pár dňoch odstúpil.

Keďže doterajšie vedenie mesta ani nezačalo pripravovať rozpočet na budúci rok, mesto bude musieť fungovať v rozpočtovom provizóriu a hokejovému klubu preto nemôže poskytnúť dotáciu. (Nové vedenie ani neplánuje z rozpočtu mesta splácať dlhy súkromného združenia.) Humenský zimný štadión je pre niekoľkomesačné nezaplatené faktúry už odpojený od dodávok niektorých energií a vyzerá to tak, že aj humenský klub bude musieť z 1. hokejovej ligy v prostriedku súťaže odstúpiť. Hnev Humenčanov, ktorí sa pred Vianocami tešili na hokej, je, samozrejme, veľký, hoci, paradoxne, viacerí vinia nového primátora, ktorý nastúpil do úradu 10. decembra. Jana Vaľová sa už na sociálnej sieti pochválila, ako za jej vlády „všetko fungovalo“...

Toľko z východoslovenského mesta, ktorému sa podarilo zosadiť Janu Vaľovú. Dúfajme, že zmeny vedenia v iných slovenských mestách budú menej problémové.

Ilustračné foto: Jana Vaľová v rozhovore s Robertom Kaliňákom na pracovnom sneme strany SMER-SD v Prešove 10. decembra 2016. Zdroj: TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 240 d

Len pred pár týždňami som v televízii videl jeden z dokumentov Pavla Dvořáka (bol o Bojnickom zámku) a dnes vyšla správa o smrti tohto historika a známeho popularizátora dejín Slovenska vo veku 81 rokov.

Dvořák za sebou zanecháva celý rad kníh a televíznych dokumentov. Mám na neho aj jednu osobnú spomienku.

Je to už možno viac ako desaťročie, čo som navštívil verejnú diskusiu s Pavlom Dvořákom v prievidzskej knižnici. Hovorilo sa o všeličom. Niekto otvoril tému umeleckých predmetov zo Slovenska, ktoré sa nachádzajú v maďarských múzeách. A či by sme ich nemali pýtať naspäť. Rozhorela sa vášnivá debata, v ktorej nechýbal rozmer slovensko-maďarského napätia.

Pavel Dvořák ju však rýchlo schladil tým, že upozornil na jednu dôležitú súvislosť. Slovensko malo podľa neho v tom čase radšej investovať do svojej kultúrnej infraštruktúry, aby bolo možné historické predmety, ktoré tu už dávno máme, vystavovať v dôstojných a moderných podmienkach, ktoré by prilákali aj návštevníkov.

To sa mu zdalo dôležitejšie, než viesť diplomatickú vojnu s Maďarskom, ktoré si mimochodom dôležitosť historickej pamäti i potreby financovať ju vždy uvedomovalo. Spomenul aj niekoľko vtedy aktuálnych problémov v tejto oblasti, kde boli cenné historické hodnoty na Slovensku prezentované ledabolo a nedôstojne.  

Dvořák tým zmenil perspektívu všetkých zúčastnených. A schladil vášne. Je to len taká maličkosť, no ukazuje, ako môžu odborníci z nejakej oblasti zmeniť podmienky verejnej debaty, keď sa do nej rozhodnú vstúpiť.

Na snímke historik Pavel Dvořák počas rozhovoru pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky. Budmerice 15. novembra 2015. FOTO TASR – Michal Svítok

Lukáš Obšitník pred 240 d

USA zradili Kurdov, napísala na svojom facebookovom účte česká reportérka Markéta Kutilová. „Všichni totiž vědí, co se stane, pokud Američané odejdou – za hranicemi už číhá Erdogan a jeho armáda a najatí žoldáci chtějí anektovat celé kurdské území v Sýrii a Kurdy ‚eliminovat‘, jak Erdogan prohlašuje. Pokud se tak stane, může to znamenat strašlivý masakr.“

V reakcii na Trumpovo oznámenie o stiahnutí amerických vojenských jednotiek zo Sýrie už Kurdi oznámili, že prepustia 3 200 bojovníkov ISIS, ktorých držia vo svojich väzniciach. Podľa Kutilovej ide o dôkaz úplného kurdského zúfalstva.

Kutilová pripomína, že hoci sa USA pasujú za víťazov nad teroristickým Islamským štátom, tými skutočnými víťazmi, ktorí túto vojnu s obrovskými stratami na životoch vybojovali priamo v teréne, boli práve Kurdi. 

„Francie a Velká Británie u Kurdů zůstávají, ale jejich role je dost zanedbatelná v porovnání s USA. Kurdům teď nezbude, než se s prosíkem obrátit k Asadovi, Rusku a Íránu. Není-li, ovšem, pozdě. Íránský prezident Rouhání už je v Turecku a domlouvá se s Erdoganem. Kurdové dnes mají pod kontrolou 1/3 Sýrie a 75 % syrské ropy a plynu. Takže se hraje o strašně moc.“

Kutilová s druhou reportérkou Lenkou Klicperovou boli v posledných rokoch 7-krát na kurdských územiach a o ich zápase spracovali niekoľko reportáží a napísali viacero kníh. „Kde je NATO a nějaké jejich stanovisko? Budou mlčet, jako když Turecko zmasakrovalo kurdský Afrín v Sýrii?" pýta sa Kutilová.

Foto: Masy Kurdov utiekli zo svojich obydlí v severosýrskom meste Afrín po tom, čo turecká armáda začala ofenzívu do tejto oblasti. Snímka zo 7. marca 2018. Zdroj: TASR/AP

Martin Hanus pred 241 d

V Taliansku je tradične silný fenomén takzvaných mammoni, teda mamičkiných synáčikov, ktorým sa ešte ani pár rokov pred štyridsiatkou nechce príliš z rodičovského hniezda, alebo nevidia pre seba inú možnosť.

V hoteli mama ostávajú z rozličných príčin: niektorí majú nestabilnú alebo žiadnu prácu, respektíve majú nízky príjem a nemôžu si dovoliť vlastné bývanie, takýmto mužom v mladšom strednom veku sa tam hovorí aj „bamboccioni“. Alebo sú takí, nazvime ich vypočítavci, ktorí majú cellkom slušný plat, no ekonomicky sa im vyplatí zostať doma u rodičov a odkladať si eurá. Môže byť za tým aj čistá pohodlnosť, pasivita rodičov aj absencia spoločenského tlaku, keďže sa to v Taliansku berie ako bežný jav.

Taliani sú v tomto ukazovateli európskymi rekordérmi. Tamojšie médiá citujú z najnovšej štúdie Eurostatu, z ktorej vyplýva, že podiel „mammoni“ v posledných rokoch rastie, vo vekovej skupine medzi 25 a 34 rokov žije 58 percent talianskych mužov doma u rodičov, kým u žien je to značne menej, 41 percent. Talianom konkurujú aj Španieli, 49 percent 25- až 34-ročných mužov žije doma.

Ako zvýrazňuje La Repubblica, celkom iné pomery sú v škandinávskych krajinách (len šesť percent Švédov v tomto veku je doma u rodičov), ale aj vo Francúzsku (13,5 percent), vo Veľkej Británii (15 percent), v Nemecku (17,3 percent).

My Slováci sa však nemáme mamičkovským Talianom čo posmievať. V tohtoročnej štatistike sme sa síce nedostali do titulkov novín, minulý rok sme však vo vekovej kategórii 18 až 34 rokov dopadli tak, že talianské médiá s úľavou konštatovali, že najväčší „mammoni“ sú Slováci. Tu treba dodať, že mnohí títo slovenskí mammoni síce majú trvalé bydlisko zapísané u rodičov, ale v skutočnosti bývajú inde. 

Adam Takáč pred 241 d

Azda najslávnejšia vianočná pieseň Tichá noc má 24. decembra presne dvesto rokov. Po prvý raz zaznela pri štedrovečernej omši roku 1818 v rakúskej dedinke Oberndorf. V tie Vianoce sa v miestnom kostole pokazil organ, do ktorého vraj vliezla myš a spôsobila poruchu.

Tamojší kňaz Joseph Mohr sa narýchlo rozhodol, že napíše skladbu, ktorú by mohli zaspievať pri polnočnej omši. Mohr poprosil učiteľa Franza Xavera Grubera, ktorý v tom čase zastupoval v Oberndorfe organistu, aby zložil melódiu pre dva sólové hlasy so sprievodom gitary. Tichú noc zaspievali pri omši spoločne a okamžite ňou uchvátili všetkých, ktorí ju počuli.

Skladba sa začala šíriť po celom Rakúsku a dnes je preložená do viac ako troch stoviek jazykov a zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V dedinke Oberndorf tiež stojí kaplnka Stille-Nacht-Kapelle (Kaplnka Tichej noci), ktorá je obľúbenou turistickou atrakciou najmä počas vianočných sviatkov.

Foto – Kaplnka Tichej noci v rakúskom Oberndorfe. (Flickr.com/lowrunner1)

Jozef Majchrák pred 242 d

Vo veku 70 rokov zomrel Lajos Grendel, najvýznamnejší po maďarsky pišúci spisovateľ na Slovensku. Na krátky čas bol aj politicky aktívny, v roku 1990 bol kooptovaný do SNR za Maďarskú nezávislú iniciatívu. Bol zakladateľom vydavateľstva Kalligram a šéfredaktorom rovnomenného časopisu, ktorý vychádzal v maďarčine. Rešpektovala ho aj kultúrna elita v Budapešti. 

Jeho najznámejšími dielami sú tri romány, ktoré vyšli pod názvom Newhontská trilógia, román Život dlhý takmer štyri týždne či publicistická zbierka Moja vlasť, Absurdistan. Grendelove diela najčastejšie do slovenčiny prekladal Karol Wlachovský. 

Jeho syn Gábor Grendel je poslancom parlamentu. 

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 244 d

Sú redakcie, kam chodia anonymy, sú aj také, kde si čitateľ privstane o štvrtej ráno, aby ľudí, ktorých pozná iba z článkov, potešil čerstvými maslovými croissantmi. Juraj, ďakujeme vám! Croissanty sú skvelé, cítime sa blažene ako hobbiti po druhých raňajkách.

Aby sme sa trochu podelili, nižšie prikladáme recept, ako nám ho poslal Juraj. Je to 32 bodov, precízne opísaných, zvýraznenia urobil autor – pekár z Petržalky.

„Prv než prejdem k samotnému receptu, chcem sa podeliť s pár radami, ktoré sú podľa mňa kľúčom k úspechu:

  1. Byť trpezlivý – dodržať lehoty, počas ktorých musí byť cesto v chladničke.
  2. Chlad – cesto sa skladá z vrstiev kysnutého cesta a masla. Aby tieto vrstvy ostali oddelené, tak treba cesto vaľkať, keď je studené. Keby sa zohrialo, tak sa nám spoja vrstvy a už by sa pekne nelístkovalo
  3. Múka – treba múku s čo najvyšším obsahom lepku, aby cesto dobre nakyslo. Dočítal som sa, že vo francúzsku sa väčšinou používa múka T45, čo je naša T450. Ale pod týmto označením som v obchode nič nevidel. Zistil som, že múka hladká extra 00 je zhruba ekvivalent T520, čo je celkom blízko k tomu, čo používajú vo FR. Podarili sa mi aj s touto múkou, ale zdá sa mi, že keď som použil múku „Babička – Na kysnuté cesto“, tak croissanty boli trochu vláčnejšie. Tie, čo som priniesol, tak tie boli z múky „Babička – Na kysnuté cesto“.
  4. Miesenie – veľmi dôležitý bod. Múka nestačí. Počas miesenia za v ceste vytvára tzv. lepková mriežka, ktorá zachytí bublinky plynu, ktoré vznikajú pri kvasení a cesto krásne vykysne. Dobre nevymiesené cesto slabo nakysne a croissanty nie sú také jemné. Takže treba poctivo miesiť 8 – 10 minút. Ale fakt poctivo. Je to makačka, ale stojí to za to.

Toto boli podľa mňa také 4 dôležité body, ktoré vedú k úspechu. A teraz recept.

Cesto

  1. 500 g hladkej múky (T450 alebo Babička – Na kysnuté cesto) vložíme do nádoby a pridáme
  2. 12 g soli,
  3. 60 g kryštálového cukru.
  4. Nahrubo premiešame. Ide o to, aby sa soľ rozptýlila po celom ceste, lebo keby bola na jednom mieste a zhodou okolností by sme na to miesto potom pridali droždie, tak sa môže stať, že soľ spáli droždie a cesto nevykysne pekne. Takže po tomto kroku nahrubo premiešať.
  5. 90 g mlieka,
  6. 140 g studenej vody – studenej preto, aby cesto nezačalo hneď kysnúť.
  7. 25 g droždia,
  8. 100 g masla.
  9. Zmes zamiešať a
  10. 8 – 10 minút poriadne, poriadne, poriadne miesiť. Dobre vymiesené cesto sa prestane lepiť na ruky alebo na pracovnú dosku. Ostane kompaktné.
  11. Takto vymiesené cesto si môžeme vytvarovať do kvádra (ako na videu) alebo ho dáme len tak do nádoby a zakryjeme potravinárskou fóliou a dáme do chladničky na 8 hodín. Ak nie je toľko času, tak aspoň na 4 hodiny. Ale 8 je ideálne. Spomeňte si na prvý bod, ktorý hovorí o trpezlivosti. Neskracovať tento čas!
  12. Z 250 g masla si počas čakania pripravíme maslový plát. Ten plát by mal mať rozmer asi 25 cm x 25 cm (pozri na videu). Ja to robím tak, že zoberiem dve vrstvy papiera na pečenie, dám ich na seba a kraje si zahnem tak, aby mi vznikol štvorec 25 x 25 cm. Medzi papiere dám maslo a rozvaľkám ho do toho plátu. Ten plát potom vložím do chladničky, aby pekne stvrdol a bol pripravený na prekladanie cesta.

Prekladanie

  1. Vytiahneme cesto z chladničky a rozvaľkáme ho smerom od seba na obdĺžnik 27 x 54 cm. Na jednu polku tohto rozvaľkaného obdĺžnika položíme maslový plát (bez papiera na pečenie) a prikryjeme ho druhou polkou cesta.
  2. Otočíme o 90 stupňov.
  3. Rozvaľkáme cesto smerom od seba (nie do strán) na asi meter dlhý pás.
  4. Urobím dvojitý preklad (tour double) – pozri video.
  5. Zabalíme cesto do potravinárskej fólie a vložíme na 1 hodinu do chladničky.
  6. Vyberieme cesto a otočíme si ho o 90 stupňov oproti minulému smeru vaľkania.
  7. Znovu rozvaľkáme cesto smerom od seba na asi 1 m dlhý pás.
  8. Urobíme jednoduchý preklad (tour simple) – pozri video.
  9. A zase zabalíme cesto do potravinárskej fólie a vložíme na 1 hodinu do chladničky.

Tvarovanie croissantov.

  1. Vyberieme cesto z chladničky a otočíme ho o 90 stupňov oproti minulému smeru vaľkania.
  2. Rozvaľkáme cesto na potrebnú dĺžku (hrúbka by mala byť asi 5 mm) – pozri video.
  3. Vytvarujeme croissanty,
  4. prvýkrát ich potrieme vajíčkom
  5. a necháme 2 hodiny kysnúť na príjemne teplom mieste – croissanty by sa mali pekne nafúknuť. Vraj až dvojnásobne. Mne to nikdy až tak veľmi nevykyslo.
  6. Po dvoch hodinách ich druhýkrát potrieme vajíčkom.

Pečenie

Croissanty pečieme v rúre asi 8-10 minút na 200-210 stupňov, potom ešte 180 stupňov, dokopy asi 20 minút. Teda celkový čas pečenia je 20 min.

Voilà: Croissanty sú na svete.“

Toľko Juraj, ja len dodám, že ten michelinovský pocit spôsobí, že na tie dopekačky z obchodov sa už ani nepozriete.

Foto: Balbo

Pavol Rábara pred 244 d

Piešťany majú za sebou druhý ročník pochodu čertov. Podľa informácií tlačových agentúr sa do sobotného sprievodu v centre mesta zapojilo výrazne viac masiek ako vlani, tentoraz až 150 krampusov, prevažne z Rakúska. 

K tejto akcii dve malé poznámky.

Celé podujatie sa v médiách už od minulého roku prezentuje ako zábava pre veľkých aj malých, pričom ide len o import starej rakúskej ľudovej tradície. Žiadne duchovné či ideologické veci tam nemáme hľadať. 

Piešťanskí kresťania však na pochode krampusov odfotili banner účastníkov, na ktorom je napísané: „Nech peklo vládne tomuto mestu! Spolu to dokážeme. SATAN“ 

Momentálne ťažko povedať, či išlo o provokáciu alebo infiltrovanie podivnej skupinky ľudí, „nevinný“ imidž akcie to však jednoznačne poškodzuje.   

Druhá zaujímavosť sa týka postoja samosprávy. Ako pripomína portál pnky.sk, pochod krampusov schválilo mesto ešte pod vedením exprimátora Miloša Tamajku, ktorý organizátorom podpísal povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 

Z novembrových komunálnych volieb vzišiel nový primátor Peter Jančovič, ktorý do úradu nastúpil len pár dní pred pochodom krampusov. Mesto sa ale zmohlo len na to, že na svojej webovej stránke zverejnilo oznam, v ktorom vyzýva rodičov, aby zvážili účasť svojich detí na podujatí. Oznam na stránke mesta už nenájdete. 

Môžeme si o pochode diabolských masiek myslieť čokoľvek, ale jednej veci sa dá len ťažko rozumieť: Najprv mesto povolí verejné podujatie a následne pred ním vystríha rodičov s deťmi. O schizofrenickom prístupe k verejnému priestoru sme písali aj vlani a zdá sa, že pokrok nenastal. Len čertov prišlo viac. 

Pochod čertov Krampus v Piešťanoch 15. decembra 2018. FOTO TASR – Martin Palkovič

Ján Duda pred 244 d

3. adventná nedeľa (16. 12. 2018) je pozvaním k radosti, lebo Pán je blízko. Nazýva sa nedeľou „gaudete“ (= radujte sa). Pozvanie k radosti zaznieva v prvom nedeľnom čítaní (Sofoniáš), v druhom nedeľnom čítaní (sv. Pavol Filipanom) a v evanjeliu sa radosť prejavuje skutkami (Lk 3,10-18). Niekde si kňaz oblečie ružové omšové rúcho, niekde majú na adventnom venci jednu sviecu ružovej farby.

A čo, ak nám do radosti nie je? Azda sa máme k radosti nútiť? Naše očakávanie Pána pramení vo viere a nádeji. A to je viac o postoji než pocite. Podobne ako modlitba. Kto má pravdivý postoj k Bohu, vie, že modlitba nie je iba spontánnym vyjadrením nášho vnútorného pocitu, ale je službou, ktorú máme vykonávať verne a poslušne (R. Quardini, 10). 

Požehnanú 3. adventnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Ilustračné foto: teraz.sk