Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1458 d

Existuje ešte vôbec Schengen? V Európe vypukla roztržka, ktorá je predzvesťou horúcej jari. Už pritom zďaleka neplatí, že proti nemeckému konceptu stojí protiutečenecká V4, už to nie je spor „humanistický Západ verzus nesolidárny Východ“. Stačí rekapitulovať posledné udalosti: Slovinsko vyzvalo Rakúsko, aby skončilo s kontrolou hraníc, cez ktoré Rakúšania dovoľujú vstúpiť do krajiny len povolenej dennej „kvóte“ migrantov, podľa Slovincov tieto kontroly značne ubližujú voľnému pohybu ľudí a kapitálu.

 

Gréci včera odvolali veľvyslanca z Rakúska po tom, čo Rakúšania nepozvali na konferenciu západobalkánskych štátov k utečeneckej kríze aj ich. Rakúšania to odôvodnili tým, že Grécko má záujem len na ďalšom transporte migrantov zo svojej krajiny (čo bol, mimochodom, dlho aj rakúsky záujem, ktorý bol zdrojom konflikov s Nemeckom). Konanie konferencie bez účasti Grécka kritizovala aj Európska komisia. Dnes pre zmenu zdroj gréckeho ministerstva zahraničných vecí médiám potvrdil, že Grécko odmietlo aj návštevu rakúskej ministerky vnútra Johanny Mikl-Leitnerovej.  

 

Napätý je aj vzťah medzi Rakúskom a Nemeckom – kým v lete a na jeseň hovorili šéfovia vlád oboch krajín, Werner Faymann a Angela Merkelová, zhruba to isté (lepšie povedané, Faymann opakoval, čo predtým povedala Merkelová), dnes to už neplatí a jazyk viacerých rakúskych vládnych politikov sa skôr podobá tomu, čo hovorí Viktor Orbán. Mikl-Leitnerová už dávnejšie povedala, že treba vybudovať „pevnosť Európa“. Rakúšania spolu s V4 neveria Grékom, ale ani Merkelovej plánu dohody s Tureckom. Summit EÚ s Tureckom bude dva dni po našich voľbách a jeho dôsledky (koniec Schengenu) nás budú trápiť možno viac než výsledky slovenských volieb.

Fero Múčka pred 1459 d

Robiť dramatické rečnícke pauzy sa občas nevyplatí. Presvedčil sa o tom šéf britských labouristov Jeremy Corbyn počas tohtotýždňového vystúpenia v britskom parlamente. Členov snemovne chcel ohúriť tým, aké závažné veci sa dozvedel zo zákulisia medzivládnych vyjednávaní v Bruseli. No stačili tri slová zakričané z pléna a celá závažnosť bola preč.

Jana Vinterová pred 1459 d

V uršulínskom kostole v Košiciach sa každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod. slávia sv. omše za život. Najbližšia sa koná dnes 25. februára 2016. Tentoraz bude hosťom kňaz z prešovskej komunity františkánov, brat Filip, známy aj z Postoja. Špeciálne pozvanie patrí mamičkám v požehnanom stave. Po skončení svätej omše im kňaz udelí osobitné požehnanie pre čas tehotenstva a šťastný pôrod.

Jozef Majchrák pred 1460 d

Našiel sa filmový dokument, ktorý zaznamenáva posledné hodiny kňaza Josefa Toufara umučeného komunistickou ŠtB. Unikátny záznam objavil v českom Národnom filmovom archíve Toufarov životopisec Miloš Doležal. Doteraz bol tento záznam, ktorý dokumentuje brutalitu komunistických vyšetrovateľov, považaovaný za stratený.

Martin Hanus pred 1462 d

Britský premiér David Cameron nemusí júnové referendum o zotrvaní Británie v EÚ politicky prežiť. K tradičným konzervatívnym euroskeptikom, ktorí by odmietli akúkoľvek dohodu s EÚ, akú by Cameron v piatok priniesol z Bruselu, sa cez víkend pridal aj londýnsky starosta Boris Johnson (na obrázku vpravo).

 

Pre Camerona je to ťažká rana z troch dôvodov – po prvé, Johnson je ťažká politická váha, v strane sa o ňom hovorí ako o možnom Cameronovom nástupcovi. Po druhé, Johnson je populárny nielen medzi voličmi Konzervatívnej strany, ale dokáže osloviť aj nekonzervatívny tábor, čo dokazuje fakt, že opakovane vyhral voľby v červenom Londýne. Po tretie, v minulosti bol skôr na strane prívržencov zotrvania Británie v EÚ, hovoril, že nad nevýhodami členstva prevažujú výhody jednotného trhu. Aj sám Cameron donedávna vychádzal z toho, že Johnson bude v referendovej kampani stáť (hoci vlažne) po jeho boku.

 

Britskí komentátori nepochybujú, že Johnson sa rozhodol pridať do tábora odporcov Únie nie z presvedčenia, ale pre osobné ambície, pretože zacítil šancu na zosadenie Camerona. Johnsonovo „No to the EU“ tak môže prispieť k porážke britských zástancov Únie. Británia sa v EÚ vždy cítila tak trochu ako mimozemšťan, jej odchod z Únie by však práve v tomto čase európskych kríz (euro, utečenci, Schengen) mohol mať závažné následky, možno ešte vážnejšie pre EÚ než pre samotnú Britániu.     

Martin Hanus pred 1464 d

Umberto Eco zanechal svetu veľké literárne aj intelektuálne dedičstvo, o čom bližšie píše Fero Múčka. Doplním ešte jeden rozmer, ktorý bezprostredne pociťovali najmä jeho krajania. Eco sa vo svojom Taliansku angažoval aj ako novinár, ktorý pravidelne vstupoval do verejnej debaty, posledných 30 rokov písaval každé dva týždne stĺpčeky pre taliansky týždenník l´Espresso. No keďže sa Eco rád vysmieval z kolegov intelektuálov, ako sú pre publicitu ochotní pre médiá chrliť odpovede k akýmkoľvek banálnym témam (napríklad keď sa ich novinári pýtajú, čo hovoria na posledné zemetrasenie), Eco sa usiloval venovať nebanálnym témam.  

 

V posledných rokoch tak pred talianskym publikom analyzoval či ironizoval konšpiračné teórie, kritizoval vplyv internetu na spoločenské vedomie a hľadal spôsoby, ako zachrániť serióznu žurnalistiku. Išiel tiež proti prúdu, keď propagoval význam memorizovania v rámci vzdelávania, no vstupoval aj do domácej politickej arény. Bol vehementným kritikom Silvia Berlusconiho, spolu s Claudiom Magrisom založil proti dlhoročnému talianskemu premiérovi akúsi odbojnú intelektuálnu skupinu (nazvali ju Libertà e Guistizia, Sloboda a Spravodlivosť). Pre Umberta Eca bol Berlusconi géniom komunikácie a veľmi nadaným klamárom – „Prečo verí Taliansko Berlusconimu? Prečo verilo Nemecko Hitlerovi? Každý národ má momenty, keď stratí rozum.“

 

„Drahý Umberto, spravil si nás sirotami,“ týmito slovami dnes oplakáva Eca domovské l´Espresso, ktoré priznáva, že pre jeho intelektuálny rozhľad sa ho neobávali len mocní, ale aj okruh známych, priateľov, ako aj novinári v redakcii. „V skutočnosti bol však človekom miernosti (...) a mal zriedkavú schopnosť zmierovať i zdanlivo nezmieriteľné protikladné postoje.“ Taliansky týždenník s pohnutím uzatvára: „V ére fragmentácie poznania a nekonečného reprodukovania prameňov bol Umberto Eco jedným z posledných skutočných intelektuálov, bol človekom, ktorý sa usiloval obopnúť totalitu poznania. Osireli sme.“

Lukáš Obšitník pred 1465 d

Ján Čarnogurský bude vo voľbách krúžkovať kandidátov KDH. Na svojom facebooku odporučil voliť Evu Grey, Annu Dudovú, Renátu Ocilkovú, Marka Michalčíka, Branislava Borovského a Petra Bobulu.

Zakladateľ KDH a jeho dlhoročný predseda sa po odchode z politiky v roku 2002 stal kritikom hnutia, v roku 2013 z neho vystúpil. Na facebooku napísal: „Dospel som k názoru, že sa nedá odporučiť stranu, ktorú by mali ľudia voliť na základe jej programu, ktorý aj tak nikto nečíta, jej medzinárodného začlenenia, ktoré skôr škodí, alebo jej volebnej kampane, ktorá tiež skôr škodí. Jediné kritérium, podľa ktorého možno odporučiť stranu, či ju voliť alebo nie, sú ľudia. Ľudia na jej kandidátke.“

Jaroslav Daniška pred 1465 d

Tento týždeň sme na stránke Postoja odštartovali dve nové rubriky. Tou prvou bude pravidelný text o dejinách a histórii, oslovili sme už niekoľkých ľudí, ktorí zaujímavo a dobre píšu, a hľadáme ďalších. Ak by ste sa radi zapojili, študujete alebo ste vyštudovali históriu, prípadne jej rozumiete a, samozrejme, máte skúsenosť s písaním, ozvite sa nám, najlepšie s prvým hotovým textom, aby sme celý proces urýchlili. Plánujeme tiež spoluprácu s vybranými vydavateľstvami a odbornými časopismi, aby bola kvalita čo najvyššia. Autorom prvého textu novej rubriky je našim čitateľom už dobre známy Jozef Hajko.

 

Druhú novú rubriku prinesieme už teraz v nedeľu: Oslovili sme niekoľko kňazov z rôznych cirkví, aby nám pravidelne písali články, ktoré však nebudú primárne o Bohu, náboženstve či cirkvi. Mali by byť o všetkom ostatnom, podľa gusta a záujmu každého kňaza či biskupa. Oslovení páni súhlasili, takže už od najbližšej nedele sa budete môcť zoznámiť s názormi zaujímavých slovenských kňazov a biskupov na spoločenské, politické, kultúrne a iné témy. Kňazi totiž, ako mnohí z nás vedia, dobre rozumejú svetu mimo cirkvi a majú často pestré záujmy, široký rozhľad a jedinečnú skúsenosť. Začíname už teraz v nedeľu, autorom prvého textu bude brat Filip.

Martin Hanus pred 1466 d

Opäť sa pretrhlo vrece s prieskumami verejnej mienky, včera aj dnes prišli s dátami Median SK, MVK aj Focus. Sú to posledné prieskumy, keďže dva týždne pred voľbami je podľa nového zákona ich zverejňovanie zakázané. 

 

Medzi týmito prieskumami sú aj odlišnosti, celkový obraz však maľujú rovnako: Smer čelí už od januára poklesu preferencií a pomerne reálnej hrozbe, že vo voľbách nezíska parlamentnú väčšinu ani spolu s rastúcou SNS. Pre stranu Roberta Fica je však dobrou správou, že minimálne dve stredo-pravé strany (OĽaNO a SaS) sú v pásme ohrozenia, a možno ešte lepšou správou, že do parlamentu sa môže dostať aj strana Borisa Kollára.

 

Ak sa prieskumy v niečom zásadne líšia, tak sú to momentálne preferencie Siete. Opäť sa opakuje, že Median SK vidí Sieť (8,7 percenta) v tábore stredo-pravých trpaslíkov, kým podľa Focusu je jasným lídrom pelotónu (so 14 percentami). Median SK síce uvádza, že potenciál Siete je kdesi medzi 16 až 17 percentami, keďže voliči viacerých strán majú Procházkovu stranu v talóne ako svoju druhú voľbu, no aj tak sú rozdiely medzi Focusom a Medianom SK pozoruhodné (tým väčšmi, že sa respondentov pýtali v rovnakom čase).

 

Ale ako vysvetliť tieto rozdiely v prípade serióznych agentúr ako Focus a Median SK? Ľudia z brandže hovoria, že za väčšie než štatistické odchýlky môže byť zodpovedná práve rôzna forma prieskumov. Kým Median SK sa pýta respondentov na ich politické preferencie telefonicky, anketári Focusu sa pýtajú priamo v teréne.   

 

Jana Vinterová pred 1466 d

Začiatkom februára vydala OSN nové poštové známky s cieľom propagovať lesby, gayov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT) a ich požiadavky po celom svete. Jedna zo šiestich vydaných známok pod názvom „gay family“ zobrazuje dvoch mužov s malým dievčatkom, na ďalších sú napríklad bozkávajúce sa páry rovnakého pohlavia alebo motýľ symbolizujúci transsexuála.

 

Jednostranné rozhodnutie OSN propagovať agendu LGBT je v rozpore so zákonmi, kultúrou a presvedčením väčšiny členských štátov OSN. Petíciu proti nemu možno podpísať tu. Cieľom je vyzbierať 100 000 podpisov.

 

OSN v rámci svojej iniciatívy „Slobodní a Rovní“ presadzuje pre LGBT skupiny „právo“, aby osoby rovnakého pohlavia mohli uzavrieť manželstvo a mať deti. Žiadne takéto právo však nevyplýva ani z medzinárodného práva, ani z rezolúcií OSN. Úradníci v sekcii ľudských práv OSN si uzurpujú právomoc rozhodovať aj bez súhlasu väčšiny členských krajín a dokonca aj napriek ich odporu, čo však ide proti samotným cieľom a princípom OSN.