Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 451 d

Hoci sa chvíľami mohlo zdať, že Taliansko a Maďarsko smerujú v otázke prerozdeľovania migrantov ku konfliktu, po tomto utorku možno hovoriť o novej politickej osi Orbán-Salvini. 

Politici vládnuceho Hnutia piatich hviezd (M5S) dávajú už istý čas najavo, že krajiny ako Maďarsko, ktoré odmietajú prerozdeľovanie migrantov v rámci EÚ, a tým aj o odbremenenie Talianska, by mali prísť o časť eurofondov. Matteo Salvini, líder spoluvládnucej Ligy a minister vnútra, však myšlienke prerozdeľovania nikdy príliš neveril, čo potvrdil aj dnes, keď v Miláne privítal na neformálnom stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána. 

Obaja sa predbiehali v komplimentoch, Orbán prišiel na stretnutie, ktoré sa tešilo mimoriadnej pozornosti novinárov, v okázalo zelenej kravate (tradičná stranícka farba Ligy, ktorú však teraz Salvini nahrádza modrou), a vyhlásil: „Ukázali sme, že migrantov možno zastaviť na zemi, fyzicky aj právne. Matteo ukazuje, že sa to dá aj na mori. Sme s ním, je naším hrdinom, vyzývame ho, aby nepoľavil.“ Orbán ešte veľkoryso zavtipkoval, že keby Salvini kandidoval v Maďarsku, vyhral by voľby.

Nasledoval spoločný verbálny útok na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Orbán ho označil za lídra strany, ktorá chce migrantov, Salvini zas na diaľku Macronovi ironicky odkázal, že namiesto toho, aby dával humanistické lekcie štátom Vyšehradu, nech ide sám príkladom a otvorí hranice vo Ventimiglia (talianske mesto na hraniciach s Francúzskom, ktoré francúzske bezpečnostné zložky veľmi dôkladne kontrolujú).

Aj z tohto stretnutia je zrejmé, ako sa v priebehu posledného roka zmenila politická mapa EÚ. Viktor Orbán, ktorý sa vníma ako antiimigračná alternatíva voči Angele Merkelovej, má už blízkych politických spojencov nielen v štátoch Vyšehradu, v bavorskej štátostrane CSU, ale aj vo Viedni a v Ríme. 

Gabriel Hunčaga pred 451 d

K téme výstupov z cirkví v Nemecku (nedávno sme o nej informovali na tomto mieste) sa vracia najnovšie vydanie mesačníka pre spoločenské a náboženské témy Herder Korrespondenz (n. 9, s. 4-5). Dve najväčšie nemecké denominácie sa v absolútnych číslach (výstupy plus pohreby) za rok 2017 scvrkli o 962 000 duší. Autor zamyslenia Stefan Orth sa pýta, či ide o nepríjemné prekvapenie.

Spolu s poslednými škandálmi, ktoré postihli katolícku cirkev, starnutím populácie a neochotou viesť život v rámci cirkevného spoločenstva to zo štatistického hľadiska až také prekvapenie nie je. Podľa autora článku však ani tieto skutočnosti nezohrávali kľúčovú rolu pri odchodoch z cirkví, lebo sa týkali tej členskej základne, ktorá bola cirkvám mentálne už natoľko vzdialená, že by z cirkevného spoločenstva vystúpila aj bez toho.

Na základe štúdie, ktorú si nechalo vypracovať biskupstvo v Essene, vyplýva, že ani cirkevná daň nie je tým zásadným dôvodom, prečo cirkev každoročne stráca takmer 1 % veriacich. Podľa empirických údajov má platenie cirkevných daní vplyv asi na pätinu výstupov. Pritom finančne si dve najväčšie nemecké cirkvi zatiaľ vôbec nevedú zle. Katolícka cirkev za minulý rok vybrala na cirkevnej dani 6,4 miliardy eur a evanjelici 5,7 miliardy eur.

Stefan Orth sa domnieva, že hlavným impulzom k tomu, aby sa jednotlivec rozhodol pre taký radikálny krok, akým je úplné rozviazanie vzťahu s domovskou cirkvou, je fakt, že čím ďalej tým väčšiemu počtu obyvateľstva pripadá viera, duchovné náboženské potreby a z toho vyplývajúca hodnotová orientácia v každodennom živote vo všeobecnosti nezrozumiteľná. Essenská štúdia to potvrdila aj v tom, že cirkev hojne opúšťali najmä tí, ktorí mali očakávania v uvoľnení celibátu, svätenia žien a morálneho učenia cirkvi v sexuálnych otázkach.

Výsledok kombinácie viacerých faktorov je, že ešte v roku 2015 tvorili príslušníci katolíckej a evanjelických cirkví 57 % populácie s počtom 46,5 milióna veriacich (23,9 katolíci a 22,6 evanjelici). Na konci minulého roku to už bolo len 44, 8 milióna veriacich (23,3 katolíci a 21,5 evanjelici), čo predstavuje pokles na 54,1 % populácie.

Pokiaľ sa niečo zásadné nezmení, tak pri súčasnom trende klesne v najbližších 4-5 rokoch počet kresťanov z dvoch najväčších cirkví Nemecka pod psychologickú hranicu 50 percent. V realite to bude znamenať, že každý druhý spolkový občan bude buď neveriaci, príslušník iného náboženstva, alebo sa bude hlásiť k malým kresťanským spoločenstvám. Takýto stav bude mať, pochopiteľne, vážne dôsledky nielen pre politický, sociálny a kultúrny ráz krajiny, ale aj pre kvalitu náboženskej slobody a postavenia medzičasom už menšinových kresťanov.

Ilustračné foto: jesus.de

Pavol Rábara pred 451 d

Hoci máme za sebou talianske Giro aj Tour de France, cyklistická sezóna sa zďaleka nekončí. Slovenský fanúšik sústredený predovšetkým na Petra Sagana by mal mať tieto dni zapísané v kalendári červenou farbou. 

O to viac, že trojnásobný svetový šampión na októbrových Majstrovstvách sveta v Innsbrucku titul podľa všetkého neobháji (trať je vyslovene vrchárska). Etapy v Španielsku sú tak pre Sagana príležitosťou nielen dať sa dohromady po bolestivom páde zo záveru Tour, ale pokúsiť sa ešte o nejaké to etapové víťazstvo na veľkých pretekoch aktuálnej sezóny.  

Španielska Vuelta nie je pritom žiadny šprintérsky raj – väčšina etáp je kopcovitých a horských. Napriek tomu sa Sagan bude snažiť o víťazstvo v rovinatejších etapách, tých je však výrazne menej ako na Tour. Podľa vlastných slov nie je Peter Sagan stále vo svojej forme, čo dokazoval aj šprint v závere tretej etapy, keď skončil tretí. 

Vuelta je však aj bez ohľadu na stav slovenskej megahviezdy „pekná podívaná“. Okrem krásnej scenérie (prvé dni sa jazdilo v okolí Malagy, v nedeľu sme mohli napríklad vidieť malebnú tiesňavu Caminito del rey vo vnútrozemí Andalúzie) ponúka aj dramatické preteky. Nedeľný súboj v posledných metroch medzi Michalom Kwiatkowskim (Sky) a domácim Alejandrom Valverdem (Movistar) stál za to. 

Caminito del rey: Foto: Flickr.com/Ronnie Macdonald

Adam Takáč pred 453 d

V sobotu večer predniesol pápež František veľký príhovor na zaplnenom štadióne na Festivale rodín v Dubline v rámci Svetového stretnutia rodín v Írsku. Prinášame z neho niekoľko myšlienok (celý príhovor si môžete prečítať TU):

„Vy, drahé rodiny, tvoríte prevažnú väčšinu Božieho ľudu. Ako by asi Cirkev vyzerala bez vás? Cirkev sôch, Cirkev osamelých ľudí.“

„Povolanie k láske a k svätosti nie je niečo, čo by bolo vyhradené iba pre pár vyvolených. Je potichu prítomné v srdciach všetkých tých rodín, ktoré prejavujú lásku, odpustenie, milosrdenstvo, len čo vidia, že ju niekto potrebuje, a robia to v tichosti, bez vytrubovania.“

„Malé a jednoduché prejavy odpustenia, obnovované každý deň, sú základom, na ktorom sa buduje pevný rodinný život kresťanov. Nútia nás k tomu, aby sme prekonávali svoju pýchu, odmeranosť a rozpaky zmieriť sa. Toľkokrát sa vzájomne pohneváme a chceme sa zmieriť, ale nevieme ako. Máme rozpaky, keď sa ideme zmieriť, ale chceme to urobiť. Nie je to obtiažne. Je to ľahké. Venuj jedno pohladenie, a takto prichádza pokoj!“

„Ak sa doma pohádaš, uisti sa, že, skôr ako pôjdeš spať, si poprosil o prepáčenie a že si povedal, že ťa to mrzí. Prv než sa deň skončí, zmierte sa. A viete, prečo je potrebné zmieriť sa, prv než sa uzavrie deň? Pretože ak sa nezmieriš, tá „studená vojna“ na druhý deň je veľmi nebezpečná. Dajte si pozor na „studenú vojnu“ v rodine!“

„Neexistuje dokonalá rodina; ale bez zvyku odpúšťať si rodina rastie nezdravo a postupne sa rúca.“

„Deti sa naučia odpúšťať, keď vidia, že si ich rodičia navzájom odpúšťajú. Ak to pochopíme, môžeme doceniť veľkosť Ježišovho učenia o vernosti v manželstve.“

„Keď je rodina za stolom a namiesto toho, aby sa rozprávali, každý má mobil a je pripojený niekam mimo, je „na orbite“, toto je nebezpečné. Prečo? Pretože ťa to oddeľuje od konkrétnosti rodiny a privádza ťa to k „šumivému“ životu bez konzistencie.“

„V každej spoločnosti rodiny vytvárajú mier, lebo vyučujú láske, prijatiu a odpusteniu, tým najlepším liekom na nenávisť, predsudky a pomstu, ktoré sú jedom pre životy jednotlivcov i komunít.“

„Je veľmi dôležité, aby sa deti už odmalička naučili dobre sa prežehnať – je to prvé Krédo, ktorému sa naučia – Verím v Otca i Syna a Ducha Svätého. V tento večer, ešte pred tým, ako pôjdete spať, vy rodičia položte si otázku: učím svoje deti dobre sa prežehnať?“

„Spoločnosť – a teraz dobre počúvajte – taká spoločnosť, ktorá si neváži starých rodičov, je spoločnosťou bez budúcnosti.“

„Naši starí rodičia nás učia, aký význam má manželská a rodičovská láska. Je veľkou chybou nepýtať sa starých rodičov na ich zážitky či myslieť si, že rozprávanie sa s nimi je stratou času.“

„Vy rodiny ste nádejou Cirkvi a sveta!“

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 453 d

Včera vo veku 81 rokov zomrel po ťažkej chorobe americký politik a vojnový hrdina John McCain. Bývalý americký senátor poznal a v minulosti navštívil aj Slovensko, neúspešne kandidoval na prezidenta (prehral s Barackom Obamom) a patril ku skupine konzervatívnych politikov, ktorí podporovali americké vojny a v domácej agende zastávali skôr liberálne pozície. S jeho odchodom pomaly končí aj jedna etapa amerického konzervativizmu.

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 454 d

Evanjelium 21. nedele v cezročnom období (26. 8. 2018) je znova o Eucharistii (Jn 6,60-69). Tentoraz sa niektorí tak pohoršili, že Ježiša opustili a viac za ním neprišli. Vraj, „je to tvrdá reč. Kto to môže počúvať?“ Lebo Ježiš sa im predstavil ako „telo a krv“, ktoré majú jesť a piť, aby mali večný život.

(1) Eucharistia ako predmet ľudských posmeškov! Už v 2. storočí sa kresťanom vysmieval filozof Celsus, že ak v toto kresťania veria, potom sú kanibali (Ravasi, 235) alebo Ježišove reči sú len rozprávkou (Špirko, I., 68). Našej viere v Eucharistiu sa vysmievajú aj dnes, lebo ak nemajú vieru v nadprirodzené Božie veci... (Wróbel, 232). Nech nás to však nevyrušuje. Apoštol Pavol napísal, že „Boh si nenechá zo seba robiť posmech“ (Gal 6,7). A Pavol sám na sebe skúsil pravdivosť týchto slov, keď pred Damaskom ho Pán nechal padnúť z koňa.

(2) Eucharistia ako osudové rozhodnutie človeka! Je to výklad vo svetle prvého nedeľného čítania (Jozue 24). Ako Jozue postavil ľud pred osudové rozhodnutie: slúžiť Pánovi alebo cudzím bohom, rovnako Ježiš postavil učeníkov pred osudové rozhodnutie: ostať s ním alebo odísť (Cantalamessa, 235). Človek je/bude postavený pred osudové rozhodnutie bez ohľadu na to, či to chce alebo nie. Toto rozhodnutie smrť urobí definitívnym.

(3) Eucharistia ako vyznanie viery! Môžeme chápať v dnešnej dobe účasť na sv. omši a sv. prijímaní ako úkon vyznania viery zvlášť špecifický práve pre súčasnosť? Niektorí odpovedajú, že určite áno (Croce, 293). Z objektívneho hľadiska ísť na sv. omšu je dnes určite skutkom vyznania viery. 

Zrnko duchovnej múdrosti: modlime sa, aby írski veriaci pri pápežovej návšteve pochopili slová apoštola Petra: Pane, ku komu by sme šli? Spoznali sme, že ty si Boží Svätý! Aby to pochopili všetci veriaci na svete.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým. 

Ján Duda

 

Foto: biblickykrestan.sk

Adam Takáč pred 454 d

Iniciatíva Za slušné Slovensko pozýva v nedeľu podvečer na Námestie SNP v Bratislave. 

„Uplynulo pol roka od brutálnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí boli zavraždení vo vlastnom dome, boli popravení, lebo chceli vedieť pravdu. Príďte zapáliť sviečku alebo položiť kvet na Námestie SNP na tichú pietnu spomienku na týchto výnimočných ľudí,“ píše iniciatíva na facebooku. 

„Spomienka bude tichá, nebudú rečníci ani žiaden ďalší program.“

Foto: Facebook/Za slušné Slovensko

Lukáš Krivošík pred 454 d

Tá demonštrácia trvala len pár minút, no hŕstke jej účastníkov zmenila životy na dlhé roky. Na obed 25. augusta 1968 na moskovskom Červenom námestí osem sovietskych občanov protestovalo proti invázii svojej krajiny do Československa. Po pár minútach boli zatknutí a čakali ich tresty odňatia slobody vo väzení či v psychiatrickej liečebni.

Ich mená sú: Larisa Bogorazová, Natália Gorbanevská, Pavel Litvinov, Konštantín Babický, Vadim Delone, Taťjana Bajevová, Vladimír Dremľuga a Viktor Fajnberg.  

Básnik Vadim Delone, ktorý mal v čase demonštrácie 20 rokov a bol odsúdený na dva roky a desať mesiacov v pracovnom tábore na Sibíri, povedal pred súdom, že tých päť minút slobody na námestí stálo za tie roky väzenia, ktoré demonštrantov čakali. 

Na príkladný prejav občianskej statočnosti a solidarity týchto jednotlivcov Slovensko nesmie zabudnúť. Odohral sa presne pred päťdesiatimi rokmi.

Viktor Fajnberg, jeden z účastníkov demonštrácie na Červenom námestí v roku 1968, preberá Medailu prezidenta SR z rúk Andreja Kisku v roku 2014. FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 455 d

Americko-britská herečka Gillian Andersonová, ktorú preslávila rola agentky FBI Dany Scullyovej v seriáli Akty X, by mohla stvárniť bývalú britskú premiérku a konzervatívnu politickú ikonu Margaret Thatcherovú. A to v štvrtej sérii hraného televízneho seriálu The Crown.

Špekuluje o tom bulvárny britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroj z prostredia seriálu.

Seriál The Crown, vyrábaný pre mediálnu službu Netflix, mapuje život súčasnej britskej panovníčky Alžbety II. Okrem členov kráľovskej rodiny v ňom vystupujú aj historické osobnosti, s ktorými kráľovná prišla do styku, ako Winston Churchill, manželia Kennedyovci či kazateľ Billy Graham. Na konci štvrtej série, ktorá by sa mala odohrávať v 70. rokoch, príde na scénu ako líderka opozície aj Margaret Thatcherová.

Gillian Andersonová je vo vzťahu s tvorcom seriálu The Crown Petrom Morganom. Hoci to nie je zdvorilé zdôrazňovať, okrem vonkajšej podobnosti má herečka pre rolu Železnej lady aj správny vek. Thatcherová mala 49 rokov, keď sa v roku 1975 stala líderkou Konzervatívnej strany. Andersonová má 50 rokov, hoci na prvý pohľad nevyzerá omnoho staršie, ako keď s Davidom Duchovnym na konci 90. rokov riešili mysteriózne prípady v seriáli Akty X.

V súčasnosti sa natáča tretia séria seriálu The Crown. Gillian Andersonová zatiaľ svoju prípadnú účasť vo štvrtej sérii nekomentovala. V každom prípade, dramatický potenciál vzťahu medzi Alžbetou II. a Margaret Thatcherovou je veľký. Vie sa totiž, že tieto dve dámy vzájomnými sympatiami neprekypovali.

Herečka Gillian Andersonová. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 455 d

S príchodom septembra sa v Nemecku naplno rozbieha diskusia o obsadzovaní kľúčových postov v európskych inštitúciách, ku ktorému dôjde budúci rok. Pre Nemcov malo ešte pred časom vysokú prioritu, aby sa novým prezidentom Európskej centrálnej banky (po Talianovi Matteovi Draghim) stal prezident Bundesbanky Jens Weidmann.

Ten vo svojej krajine požíva vysoké verejné renomé, ktoré si vyslúžil nielen pre svoju erudíciu, ale ako prísny strážca nízkej inflácie, čo je pre Nemcov mantra – Weidmann často hlasoval proti väčšine v ECB, kritizoval príliš uvoľnenú menovú politiku. Tým sa dostával do stretu najmä s centrálnymi bankármi z juhu Európy. Weidmanna oceňuje kancelárka Angela Merkelová (bol jej dlhoročným poradcom), dlhoročný minister financií Wolfgang Schäuble, ale aj bavorská CSU.

Lenže do všetkého teraz prichádza politika: CSU veľmi túži, aby jej kandidát Manfred Weber bol na čele kandidátky európskych ľudovcov v eurovoľbách. Navyše, Weber je jedným z mála predstaviteľov CSU, s ktorým si rozumie aj Merkelová. Keďže ľudovci budú mať budúci rok na jar opäť veľké šance tieto voľby vyhrať, ich takzvaný spitzenkandidát by sa tak mohol stať šéfom Európskej komisie (ako naposledy Jean-Claude Juncker). No ak by bol týmto spitzenkandidátom Weber, Nemci by si už nemohli nárokovať aj na vedenie ECB. Denník Süddeutsche Zeitung preto v aktuálnom vydaní píše, že nielen CSU, ale zrejme aj Merkelová v tejto dileme uprednostňuje Nemca na čele Komisie.  

Weber chce o svoju nomináciu bojovať, do konca septembra CDU aj CSU rozhodnú, či ho budú naozaj presadzovať na čelo kandidátky európskych ľudovcov. V každom prípade, vzostup Webera by privítal aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si v Európe s málokým rozumie tak dobre ako s CSU.  

Na snímke šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann, foto TASR/AP