Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 279 d

Obchodná vojna medzi Čínou a USA pokračuje, americký prezident Trump včera oznámil uvalenie 10-percentného cla na čínske tovary v objeme 200 miliárd dolárov, sankcie začnú platiť v pondelok 24. septembra, zároveň pohrozil, že ak Čína bude tento krok opätovať, zváži zvýšenie cla na 25 percent do konca roka.

Čína dnes oznámila, že bude reagovať zavedením cla vo výške 5 a 10 percent na americké importy v objeme 60 miliárd dolárov. Hovorca čínskej vlády zároveň vyhlásil, že rozhovory s USA sa musia uskutočniť na báze „parity, rovnosti a dobrej vôle“, pričom dodal, že Američania nepreukázali ani úprimnosť, ani dobrú vieru. Čínske opatrenie je slabšie, ako Čína pôvodne plánovala, a kým hrozila ako odvetu za americké clá, Peking pôvodne uvažoval o cle vo výške 25 percent.

Financial Times vysvetľuje, prečo sú sumy rôzne – Čína totiž importuje z USA podstatne menej tovarov (130 mld dolárov) ako Amerika z Číny (viac ako 500 mld dolárov), v každom prípade ide o najhoršiu obchodnú konfrontáciu za 40 rokov, prekáža aj EÚ.

Logike čínsko-americkej obchodnej vojny sa venuje komentátor Gideon Rachman, Američanom prekáža, že Čína v obchode podvádza a kriví podmienky vo svoj prospech, obidve strany vedú vojnu s presvedčením, že ju dokážu vyhrať, Američania sa spoliehajú na horší stav čínskej ekonomiky, Číňania na americkú slabosť, pod čím myslia demokratické výkyvy a nálady, na ktoré môže Trump doplatiť. Spoliehajú sa na to, že autoritársky režim dokáže fungovať efektívnejšie. Rachman dodáva, že obchodná vojna má všetky predpoklady preveriť aj iné zbrane, zatiaľ nevyskúšané, napr. neochotu nakupovať americký dlh aj za cenu znehodnotenia už nakúpených cenných papierov. Rizikom pre USA sa môže ukázať aj rastúci deficit, ktorý podľa komentátora FT rastie kvôli Trumpovej daňovej reforme.

Gabriel Hunčaga pred 280 d

Prehlbujúca sa kríza kresťanstva v Nemecku zasahuje aj sakrálne stavby, ktorých počet v prípade katolíckej a evanjelických cirkví klesol od roku 1995 o 1 248.

Katolícka cirkev sa iba od roku 2000 profanizovaním vzdala 538 kostolov a kaplniek. Z toho 142 bolo predaných, 160 strhnutých a 35 bolo poskytnutých iným kresťanským konfesiám a spoločenstvám. Zvyšné zrušené kostoly slúžia na iné účely ako napríklad spoločenské sály vo farnostiach, domovy sociálnych služieb, archívy, reštaurácie a podobne. Novopostavených kostolov za ten istý čas pribudlo v celom Nemecku len 49. 

Najviac profanizovaných svätostánkov bolo v diecéze Magdeburg (80). Nasledujú diecézy Hildesheim (63), Münster (60), Essen (57), Trevír (33) a Aachen (25). Najmenej prípadov profanizovania kostolov (16) pripadá na spolkovú krajinu Bavorsko a jej diecézy, v ktorých sa nachádza asi 40 % všetkých katolíckych svätýň v Nemecku (9 256). Naopak, najmenej katolíckych kostolov a kaplniek je v diecézach vo východnej časti Nemecka. Trend redukovania počtu kostolov naďalej pokračuje a v diecéze Essen očakávajú, že do roku 2030 klesne množstvo svätostánkov v tomto biskupstve na polovicu.

Zaujímavo v tomto kontexte vyznievajú údaje štatistického portálu Statista. Evanjelické cirkvi v celom Nemecku v súčasnosti spravujú okolo 21 100 kostolov a katolíci okolo 24 500. Najpočetnejšie rastúcou náboženskou komunitou v Nemecku sú dnes moslimovia, ktorí majú v krajine k dispozícii viac ako 3 000 mešít, pričom trend poklesu kostolov a kaplniek bude pokračovať, zatiaľ čo počet mešít sa bude zvyšovať.

Foto: www.wa.de/nordrhein-westfalen/

Postoj pred 280 d

Špeciálna prokuratúra dnes zverejnila identikit človeka, ktorý se v čase vraždy Maritny Kušnírovej a Jána Kuciaka zdržival v okolitom priestore. Podľa prokurátora by mohol vedieť ďalšie skutočnosti. Prokurátor požiadal verejnosť o poskytnutie informácií o tomto mužovi.

 

Martin Hanus pred 280 d

Popularita Emmanuela Macrona v posledných mesiacoch klesá k podobným minimám, aké mal jeho nepopulárny predchodca Francois Hollande - dôvodom sú niektoré radikálnejšie ekonomické reformy, ktorými si znepriatelil ľavicu, ale aj istá arogancia.

Momentálne sa vo Francúzsku diskutuje o včerajšom náhodnom rozhovore Macrona s jedným nezamestnaným záhradníkom. Pôvodne to mala byť nevinná akcia, prezident sa prechádzal záhradami Elyzejského paláca, za prítomnosti kamier a fotoaparátov sa uvoľnene usmieval a pózoval, až ho oslovil jeden 25-ročný muž s tým, že je záhradníkom a nevie si nájsť prácu.

Macron mu povedal, že ako prezident sa nemôže starať o každého, nezamestnanému mladíkovi poradil, aby si hľadal prácu v inej brandži, nech ide do štvrte Montparnasse, kde je veľa kaviarní a reštaurácií, "som si skutočne istý, že jeden z dvoch lokálov by vám dal prácu". Macron ešte dodal: "Hotely, kaviarne, reštaurácie - stačí mi len prejsť cez cestu a niečo by som vám našiel". 

Po týchto slovách sa strhla búrka, ľavica Macrona opäť obviňuje zo sociálneho chladu, ktorým kladie nezamestnaným za vinu, že nemajú prácu. Macronove okolie sa bráni, že prezident namiesto prázdnych fráz a ilúzií uprednostňuje, keď sa ľuďom hovorí pravda.

Je faktom, že Macron ako bývalý investičný bankrát, ktorý vyrástol v zámožnej rodine profesora neurológie, už viackrát svojim vyhláseniami dal najavo, že netrpí prehnanou empatiou k ľuďom z nižších sociálnych vrstiev. Lenže práve v dobe rastúceho populizmu sprava aj zľava, keď si politici zakladajú na marketingových stratégiách, ako sa čo najviac páčiť, je tento macronovský thatcherizmus osviežením sezóny. 

Ilustračné foto, TASR/AP   
 

Jozef Majchrák pred 280 d

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič dnes ráno oficiálne potvrdil, že sa bude uchádzať o post volebného lídra európskych socialistov do eurovolieb. Ak by sa ním stal, bol by zároveň kandidátom tejto frakcie na funkciu predsedu Európskej komisie.

Šefčoviča podporujú sociálnodemokratické strany z Cypru, Malty, Česka, Litvy, Lotyšska, Rumunska, Poľska, Maďarska a strana Smer. Ako jeho protikandidáti sa spomínajú holandský eurokomisár FransTimmermans a francúzsky člen eurokomisie Pierre Moscovici.

Ak by aj Šefčovič medzi socialistami uspel, šanca, že sa stane šéfom komise je mizivá. Socialisti čelia v EÚ prepadu voličskej podpory a je veľmi nepravdepodobné, že v eurovoľbách dosiahnú taký výsledok, aby mohli nominovať šéfa komisie. 

Foto: TASR/ Pavol Zachar

Ján Duda pred 282 d

Evanjelium 24. nedele v cezročnom období (16. 9. 2018) je Markovou verziou opisu udalostí, ktoré sa udiali pri Cézarei Filipovej (Mk 8,27-35). K výkladu len 3 poznámky.

(1) Ježišovo mesiášske tajomstvo! Ježiš zakazuje Petrovi, aby o ňom niekomu hovoril. Lebo na Ježišovu otázku: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš.“ Potom Ježiš svojim učeníkom prísne zakázal, aby o ňom niekomu hovorili. Autori tieto zákazy nazývajú „mesiášskym tajomstvom“ (G. Ravasi, 110). Prečo to Ježiš robil? Prečo to učeníkom zakazoval? Či nie je aj našou úlohou, aby ľudia spoznali, že je Spasiteľom a Vykupiteľom a Božím Synom? 

Autori sa zhodujú vo výklade, že Ježiš to robil preto, lebo postupne chcel meniť víziu a očakávania, ktoré mali/majú ľudia od svojich „mesiášov“. Ježiš je iný Mesiáš, nie podľa ľudských projektov a snov: nebude politickým lídrom a neurobí na zemi raj.

(2) „Mesiášske ciele“! Pri Cézarei Filipovej začína Ježiš rozprávať o tom, akým Mesiášom bude: bude mnoho trpieť, zavrhnú ho, zabijú, ale vstane z mŕtvych! Týmto Ježiš rúca a vyvracia všetky ľudské projekty spásy a poukazuje na úplne iné hodnoty, ktorými svet často pohŕda alebo ich pokladá za prejav slabosti (Cantalamessa, 252). 

(3) Príklad katechézy. Niektorí autori v tomto úryvku Markovho evanjelia vidia „nádherný príklad Ježišovej katechézy“ (M. Priotto, 57), z ktorej by si mal vziať príklad každý učiteľ kresťanskej viery. Má 3 charakteristické znaky: (1) Ježiš vychádza s iniciatívou a kladie učeníkom otázku; (2) katechéza má formu dialógu; (3) nie je to akademická debata, ale bytostná (= za koho ma pokladáte vy?).

Zrnko duchovnej múdrosti: nasledovať Ježiša znamená prijať jeho projekt spásy (svojej budúcnosti) za svoj.

Požehnaný víkend prajem všetkým.

Ilustračné foto: lds.org

Jaroslav Daniška pred 283 d

Dnes sa v Šaštíne začínajú stretať pútnici, púť vyvrcholí zajtra, organizátori pripravili dvojdňový sprievodný program, viacero svätých omší, vrátane polnočnej, niekoľkých divadelných predstavení, viacerých diskusií. Slávnostnú sv. omšu v sobotu o 10.30 celebruje biskup Lach, v sobotu večer sa uskutoční aj divadelné predstavenie SND Nepolepšiteľný svätec - o Silvestrovi Krčmérym.

Ak môžem pridať aj osobnú pozvánku, zajtra o 16.00 budem moderovať diskusiu s Imrichom Tóthom, rektorom slovenskej katolíckej misie v Paríži. Čitatelia Postoja sa môžu spoľahnúť, že ich otázky neprehliadnem.

Celý program možno nájsť tu.

Imrich Gazda pred 284 d

Novým slovenským veľvyslancom pri Svätej stolici a pri Zvrchovanom vojenskom špitálnom ráde svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty sa stal Marek Lisánsky. Menovaný bol 1. júna, poverovacie listiny odovzdal pápežovi Františkovi 13. septembra.

Kto je nový veľvyslanec? Rodený Košičan a vyštudovaný právnik, ktorý v poslednom období pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Andreja Danka pre oblasť zahraničnej politiky.

Počas svojej kariéry 41-ročný právnik pracoval aj na ministerstve obrany ako politický riaditeľ (2014 – 2015), ako generálny konzul SR v Krakove (2009 – 2014) či ako generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR (2007 – 2009).

Vo funkcii veľvyslanca SR pri Svätej stolici vystriedal Petra Sopka, ktorý na tomto poste pôsobil od roku 2013.

Foto – Vatican Media

Lukáš Krivošík pred 284 d

„V Maďarsku spoločenský konzervativizmus a autoritárstvo nie sú to isté.“ Táto veta asi najlepšie vystihuje, v čom bol problém Sargentiniovej správy, kritickej voči Orbánovej vláde v Maďarsku. A prečo je pochopiteľné, že toľko slovenských europoslancov buď hlasovalo proti správe, alebo sa zdržali.

Zároveň ide o názov článku slovenského ekonóma a publicistu Dalibora Roháča, ktorý vyšiel predvčerom na webe amerického magazínu Foreign Policy.

Roháč si všíma, že správa, vypracovaná europoslankyňou za holandskú ľavicovo-zelenú stranu, zmiešava dvojakú kritiku voči Maďarsku. Na jednej strane legitímne obavy z narúšania ústavného systému bŕzd a protiváh či z korupcie vláde blízkych predstaviteľov. A na druhej strane správa kritizuje politicky sporné spoločenské témy ako imigračná politika, nízke starobné dôchodky či údajnú nedostatočnú ochranu sexuálnych menšín.

Podľa Roháča sa o tom druhom okruhu tém dá diskutovať, ale nepatria do správy, ktorá sa zaoberá stavom demokratickej ústavnosti a právneho štátu v Maďarsku. „Zmiešavanie týchto dvoch záležitostí, spoločenského konzervativizmu a autoritárstva, môže zabrániť Európskej únii, aby hovorila o najvážnejších problémoch Maďarska,“ píše sa v článku slovenského ekonóma.

Roháč tvrdí, že efektívny odpor voči autoritárstvu si vyžaduje prímerie v kontroverzných témach ako migrácia či kultúrno-etické témy. Únia by sa mala držať princípu subsidiarity, aby v konzervatívnych spoločnostiach stredovýchodnej Európy nepôsobila ako ľavicový ideologický projekt, ktorý im chce zhora nanútiť hodnoty, aké by doma nikdy nezískali väčšinovú podporu. A tiež, aby nehnala konzervatívnych Stredoeurópanov do náručia politikov ako Orbán alebo Putin...

Roháčova poznámka, že by EÚ nemala zmiešavať autoritárske tendencie maďarskej vlády a spoločenský dopyt maďarských občanov po konzervatívnej politike, je trefná. Oplatí sa dodať, že rovnako si slovenskí konzervatívci musia dať pozor, aby ich konzervatívne prvky Orbánovej politiky neurobili slepými voči prešľapom jeho vlády voči všeobecným princípom demokratickej ústavnosti.    

Maďarský premiér Viktor Orbán. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 284 d

Dnes možno po necelom polroku v krátkosti zhrnúť, čo spravila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ako aj následná vládna kríza s popularitou jednotlivých politikov. Agentúra AKO dnes zverejnila septembrový prieskum o dôveryhodnosti jednotlivých lídrov, rovnaký prieskum robila aj v apríli tohto roku, krátko nato, ako sa stal Peter Pellegrini novým premiérom.

Po takmer polroku je zjavné, že expremiér Robert Fico sa z pádu dôveryhodnosti nespamätal, v apríli mu dôverovalo 24 percent a nedôverovalo 72 percent, teraz mu dôveruje 27 percent a nedôveruje 70 percent. To je stále hlboko pod úrovňou jeho popularity v roku 2017, keď mal Fico v podobnom meraní dôveru okolo 38 percent.

Andrejovi Kiskovi klesla dôveryhodnosť o päť percentuálnych bodov zo 67 na 62 percent, naďalej je s prehľadom najdôveryhodnejším politickým lídrom (čo však súvisí so samotnou aurou prezidentskej funkcie). 

Najlepší trend zaznamenali za posledné mesiace Peter Pellegrini a Béla Bugár. Kým dôveryhodnosť opozičných lídrov sa za uplynulé mesiace podstatne nezmenila, Bugár prežil svoje aprílové dno (keď bol dôveryhodný len pre 37 percent, nedôveryhodný pre 58 percent), odvtedy si významne polepšil (teraz je dôveryhodný pre 45 percent, nedôveryhodný pre 51 percent). V tomto ukazovateli sa darí aj Pellegrinimu, ktorý je po Kiskovi druhým najdôveryhodnejším politikom, od apríla poskočil zo 41 na 48 percent, nedôveruje mu 45 percent.

Peter Pellegrini má tak o zhruba 20 percentuálnych bodov vyššiu dôveryhodnosť než Robert Fico, najmä zďaleka nebudí averziu ako expremiér. Aj v Smere si preto dobre uvedomujú, že ak sa strane po jarnom páde stabilizovali preferencie, je to tak jedine vďaka usmievavému Pellegrinimu. 

FOTO TASR – Martin Baumann