Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1382 d

Spišský biskup Štefan Sečka vyzval veriacich, aby sa zúčastnili na parlamentných voľbách. „Sociálna náuka cirkvi nám pripomína ako morálny záväzok účasť na voľbách, aby sme boli pred svojím svedomím spokojní, že sme napomohli konanie dobra,“ napísal v liste, ktorý kňazi čítali počas uplynulej nedele v kostoloch. Pri výbere kandidátov by veriaci mali zohľadniť najmä hodnoty, ako sú dôstojnosť ľudskej osoby, najmä manželstva a rodiny, spravodlivosť a právo pre všetkých a solidaritu so sociálne slabšími skupinami.

 

K podpore kandidátov, ktorí žijú podľa evanjelia, vyzval aj bratislavský arcibiskup a predseda KBS Stanislav Zvolenský. Spoločný pastiersky list k parlamentným voľbám biskupi tento rok nepripravili.

 

Foto – TASR/Branislav Račko

Jaroslav Daniška pred 1382 d

V Poľsku sa hovorí o prvom konflikte šéfa PiS Kaczynského s ministrom vo vláde Beaty Szydlovej. Kaczynski má údajne problém s ministrom zahraničných vecí Witoldom Waszczykowským (na obrázku TASR vľavo).

 

Ten sa totiž, ako píše denník Gazeta Wyborcza, obrátil na benátsku komisiu, aby vydala stanovisko k poľskému vnútropolitickému sporu o menovanie nových sudcov na Ústavný súd. Denník očakáva kritické stanovisko, čo môže vláde spôsobiť zbytočné problémy. Ale postup ministra Waszczykowského prekáža Kaczynskému aj takpovediac principiálne: prečo by sa mal minister poľskej vlády obracať o názor na medzinárodnú organizáciu? Najmä ak celý spor doma eskalujú práve politici PiS: predseda Kaczynski a prezident Duda.

 

Pozorovatelia očakávajú, že minister si udrží kreslo vo vláde do summitu NATO, ktorý sa onedlho bude konať práve v Poľsku.

Jozef Majchrák pred 1382 d

Okrem kolegu Fera Múčku zverejnili svoje predvolebné texty aj šéfredaktori niektorých ďalších médií. Matúš Kostolný z Denníka N vyzval na zmenu vlády a voľbu opozičných strán, bez toho, aby niektorú z nich konkrétne odporučil. Neurobila tak ani šéfredaktorka Sme Beata Balogová. Tá si dokonca myslí, že pre väčšinu strán by bolo lepšie, keby vôbec nerobili kampaň, pretože len strašili neexistujúcimi hrozbami. 

Konkrétnejší bol šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, ktorý vo svojom predvolebnom editoriáli napísal, že bude voliť liberálnu SaS.

Jaroslav Daniška pred 1382 d

Ján Figeľ pripustil, že po voľbách rezignuje na post predsedu KDH. Denník Pravda sa ho spýtal: „Ak KDH získa menej hlasov ako v roku 2012, aká bude vaša odpoveď?“ Predseda KDH odpovedal: „Povedal som verejne a stojím si za svojimi slovami, ak KDH rásť nebude, ja ho viesť nebudem.“

 

Od predsedu strany je to dva dni pred voľbami veľká politická chyba, ktorá navyše pôsobí demobilizujúco. KDH získalo v posledných voľbách vyše 225-tisíc hlasov, je takmer isté, že v týchto voľbách to bude menej. Figeľ pritom tvrdí, že odstúpi, ak strana nezíska viac hlasov, kritérium si teda sám zvýšil a zhoršil.

 

Myslím si, že si práve strelil do vlastnej nohy. Otázkou je, že či len sebe.

Jaroslav Daniška pred 1382 d

Bin Ládin sa obával vyhlásiť kalifát, dokazujú to jeho listy, ktorých preklad má k dispozícii týždenník Newsweek.

Vodca teroristickej al-Kájdy si myslel, že západné veľmoci majú dostatok síl, aby zvrhli každý štát, ktorý by sa označil za kalifát, preto volal po trpezlivosti, vznik kalifátu ako cieľ samozrejme podporoval. Listy pochádzajú pravdepodobne spred roku 2011, organizácia ISIS vyhlásila kalifát v roku 2014.

Dnes, o dva roky neskôr, už al-Kájda zďaleka nemá medzi moslimami také postavenie, ako ISIS a teroristi okolo al-Bagdádího sa už z al-Kájdy otvorene vysmievajú.

Martin Hanus pred 1383 d

Richard Sulík bude volebné výsledky čakať s veľkou nervozitou, pretože aj jemu ide o politické prežitie. Ale treba uznať, že vo volebnom finiši spravil všetko, aby jeho SaS dopadla čo najlepšie. Aj vo včerajšej debate účelne komunikoval so svojím voličom, jeho témy a akcenty boli presne strihnuté na voliča SaS a bývalého proreformne ladeného voliča SDKÚ. Sulík sa tiež cielene vymedzil voči Sieti (v zmysle "to sú tí, ktorí by išli so Smerom, a v programe nemajú ani rovnú daň, onen symbol slovenského ekonomického zázraku").

 

Samozrejme, Sulík musí komunikovať agresívnejšie aj dôraznejšie než Procházka, má už jasne zadefinovaný imidž, má značne užší okruh potenciálnych voličov než Sieť, už len takých sedem percent by bolo pre neho triumfom (kým pre Sieť by bolo všetko pod desať katastrofou). Zjavne unavený Procházka však musí v dnešnej volebnej debate RTVS podať oveľa lepší výkon než v nedeľu - na rozdiel od Sulíka sa pritom nepotrebuje vymedzovať voči ostatným stredopravým stranám. Potrebuje však vyvolať emóciu, že nie je spiacou, ale reálnou alternatívou voči Smeru. Dnešný večer bude napínavý.

Martin Hanus pred 1383 d

Tá správa je tak trochu smiešna, ale v skutočnosti ukazuje zúfalý stav, v akom sa ocitlo KDH: dnešné agentúry hlásia, že predsedníctvo KDH rozhodlo, že Ján Figeľ napokon predsa len pôjde diskutovať do druhej skupiny v rámci predvolebného štúdia RTVS (teda so Sulíkom, Frešom, Kotlebom, Kollárom).

 

Je to smiešna správa – máme si to predstavovať tak, že predseda nechcel, ale predsedníctvo ho hlasovaním donútilo, aby išiel? Alebo aj chcel, ale potreboval si to dať potvrdiť vrcholným orgánom hnutia? A ešte to aj zvestovať svetu? 

 

Fakt, že sa Ján Figeľ kvôli preferenciám hnutia nedostal do prvej skupiny lídrov (kam sa zas na jeho úkor dostal Igor Matovič) však ukazuje na skutočnú drámu, ktorej čelí v sobotu KDH. Na hnutie kresťanských konzervatívcov sme boli celých 25 rokov navyknutí ako na stálicu. Vyšli z neho dvaja ponovembroví premiéri (Čarnogurský, Dzurinda, treticu by rád doplnil Procházka), jeho dlhodobým problémom bolo, že nedokázalo presiahnuť svoje konfesionálne limity aj funkcionárske záhumienky. KDH postupne opúšťali najvýraznejšie osobnosti, až strana stratila schopnosť robiť zaujímavú politiku. Dnes len pasívne stelesňuje dôležité hodnoty, čo už v tej pestrej a divokej ponuke nestačí.

 

Pre KDH môžu byť tieto voľby tým istým, čím boli voľby 2012 pre zrazu 6-percentnú SDKÚ. Ako ukazuje súčasná úroveň debát na predsedníctve, KDH bude potrebovať úplnú prestavbu, aby prežilo rok 2020.      

Jaroslav Daniška pred 1384 d

Nové vydanie brnianskeho časopisu Kontexty prináša zaujímavý rozhovor s poľským intelektuálom Markom Cichockým o Nemecku, nemeckej kultúre a politike.

 

Cichocki hovorí, že náboženstvo je v Nemecku „mŕtve“, lepšie povedané v „nemeckej politickej tradícii bolo úplne neutralizované“, nemecká politika však žije z „určitej kultúrnej koncepcie“, pričom „nemecké duchovno“ je podľa Cichockého „viac faustovské než kresťanské. Nemci žijú faustovským komplexom“.

 

Čo mám pod tým autor na mysli? "Nachádzame u nich pocit ojedinelej zodpovednosti za svet, pričom svet musí byť neustále menený, musí sa rozvíjať, smerovať dopredu. Dopredu ho vlastne musia tlačiť práve Nemci. V roli tých, kto je schopný meniť skutočnosť požadovaným spôsobom, vidia samých seba. Je to akési duchovné perpetuum mobile, ktoré nemá začiatok ani koniec. Je to nikdy nekončiaca úloha, ktorej by sa mal zhostiť každý Nemec."

 

Cichocki tiež rozoberá, prečo budú Nemci v európskom projekte napokon neúspešní, prečo je ich nemecká politika v istých kapitolách ne-emocionálna, inde naopak postavená výlučne na emóciách. Cenný rozhovor.

 

Fero Múčka pred 1384 d

V čase, keď si ľudia nechávajú preplácať vratky za plyn v hodnote niekoľkých eur, pripomenula nám Európska komisia veľký slovenský energetický paradox: hoci to vôbec nepotrebujeme, každoročne dotujeme predraženú výrobu elektriny z uhlia. Ešte na jeseň schválila vláda na najbližších štrnásť rokov pre Hornonitrianske bane privatizéra Petra Čičmanca dotáciu vo výške miliardy eur. Práve vďaka takýmto a podobným poplatkom (napríklad aj na biznis so solárnou energiou, kde dlho pôsobil Brhel) patria slovenské faktúry za elektrinu medzi najviac predražené v celej EU, pričom cena elektriny samotnej je u nás relatívne nízka. Nehovoriac o tom, že prevádzka dotovaných baní za posledných desať rokov pripravila o život viac ako dvadsať baníkov.

Foto – TASR

Lukáš Obšitník pred 1385 d

Slovensko sa tohto roku prvýkrát zapojí do Medzinárodnej filozofickej olympiády pre stredoškolákov. Súťaž 24 rokov beží pod záštitou UNESCO, na Slovensku ju prináša Katedra filozofie Filozofickej fakulty KU v Ružomberku. Hlavnou témou súčasného ročníka je filozofia vojny a mieru a od toho sa odvíjajúca teória spravodlivej vojny, pacifizmus, ale aj etické zaobchádzanie s utečencami. Po národnom kole konanom 15. marca budú najlepší súťažiaci pozvaní na kvalifikačné kolo konané v cudzom jazyku. Jeho víťaz následne postúpi do medzinárodného kola, ktoré sa bude konať 12. až 15. mája 2016 na belgickej Univerzite v Gente. Viac o olympiáde sa dozviete tu.