Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1369 d

Vo Veľkej Británii sa odrazu akosi nikomu nechce byť premiérom. Bývalý londýnsky starosta Boris Johnson oznámil, že sa nebude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany a premiéra. Novej konzervatívnej administratíve však sľubuje všemožnú podporu. 

Ešte pred Johnsonom odmietol kandidatúru na šéfa konzervatívnej strany aj ďalší z lídrov kampane Leave, minister spravodlivosti Michael Gove. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1370 d

Nemohol som celkom uveriť, keď som si v spravodajskom servise prečítal správu, že dopoludnia sa so škótskou premiérkou Nicolou Sturgeonovou stretol najskôr predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, pričom ju má dnes (ak sa to už nestalo) prijať aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Témou majú byť rokovania o možnosti zotrvania Škótska v Európskej únii po brexite.

 

Chápem, že aj títo profesionálni Európania nie sú z papiera, ale majú aj svoje prirodzené pudy, chápem aj to, že Britmi po brexite z hĺbky duše opovrhujú ako xenofóbnymi, protieurópskymi fanatikmi, chápem aj to, že si po brexite nevedia odpustiť na každý deň aspoň jeden verbálny šťuchanec. Obaja títo dvaja páni stojaci na čele inštitúcií EÚ sa však v posledných dňoch zaklínajú, že s britskými politikmi nebudú viesť po referende nijaké, ani len neformálne rozhovory, pokým samotní Briti neaktivujú článok o vystúpení Británie z EÚ. A následne sa snažia Britov ponížiť a provokovať otvorene nepriateľským spôsobom, keď prijmú škótsku premiérku, aby podnietili škótske separatistické vášne. Pre nich už natoľko splynula Európa s ich úradmi, že si ani neuvedomujú, ako sa obaja – povedané ich bruselským slovníkom – správajú egoisticky a protieurópsky.  

Jaroslav Daniška pred 1370 d

Jedným z najzaujímavejších vystúpení v Európskom parlamente bola krátka poznámka poľského intelektuála Ryszarda Legutka (na obrázku vpravo). Profesor Legutko je zaujímavejší ako filozof, než politik, vie skôr položiť otázku, upriamiť pozornosť na problém, než hovoriť o jeho riešení, tu je záver jeho včerajšieho vystúpenia z parlamentu:

 

„Čo zlé urobila Európska komisia? Čo zlé urobila väčšina, ktorá vládne tomuto parlamentu? Pretože vedenie hrá stále starú pieseň, že vinní sú nacionalisti, vinní sú šovinisti, vinní sú národní egoisti, ale to znamená, že stále nevnímate realitu. Nech sa stane čokoľvek, stále hovoríte to isté. Ja by som ale chcel vedieť, čo bude ďalej, pretože situácia vyzerá veľmi nebezpečne. Hovorí sa, že človek je jediný živý tvor, ktorý dokáže vyvodiť pozitívne dôsledky zo svojich chýb. Vo všeobecnosti je to pravda, ale po dnešnej diskusii sa obávam, či sa táto pravda týka aj tých, ktorí vládnu Európskej únii.“

 

 

Jaroslav Daniška pred 1371 d

Borisovi Johnsonovi sa mnohí v týchto dňoch radi posmievajú, čo je rovnako nezrelé ako predčasné. Dnes napríklad vyšlo najavo, prečo líder kampane za vystúpenie Británie z EÚ nedvíha novinárom telefón. Daily Telegraph, kam Johnson dlhé roky písal ako novinár aj ako starosta, dnes uverejnil text, kde objasňuje jeho stratégiu, ako sa chce na začiatku septembra stať šéfom strany a premiérom krajiny.

 

Johnson sa snaží podľa Telegraphu zjednotiť svojich prirodzených podporovateľov, ktorí boli za brexit so silnými centristami aj niektorými hlasnými zástancami zotrvania Británie v EÚ, konkrétne má vraj na dosah, aby ho podporil rešpektovaný minister financií George Osborne, ktorý by za to mal zostať buď na tomto poste, alebo sa stať ministrom zahraničných vecí. Telegraph veští, že Osborne Johnsona, obľúbeného medzi voličmi a aktivistami strany, podporí.

 

Ťažšie to bude so získaním podpory Amber Ruddovej, ktorá predstavuje ľavicové krídlo v strane. Je ministerkou pre energetiku a klimatické zmeny a Borisa Johnsona v kampani otvorene kritizovala. Ten však o jej podporu stojí a zrejme niečo aj ponúka, tak uvidíme. V každom prípade, to, čo sa momentálne odohráva medzi toryami, nie je až taký chaos, ako radi mnohí píšu, ale boj o moc.

 

Najväčšie obavy podľa tlače nerobí Johnsonovi až tak konzervatívcami zbožňovaný technokrat Michael Gove, ale skôr Theresa May, 60-ročná ministerka vnútra. Jej vklad do kampane je však otvorene negatívny a stranu by len poškodil, v podstate zjednocuje frustrovaných zástancov zotrvania v EÚ a všetkých, ktorí nemajú radi Johnsona. A to je pre úrad premiéra, pri všetkej úcte, skôr prekážka ako kompetencia.

Jozef Majchrák pred 1371 d

Zaujímavý pohľad komentátora Martina Weissa z Echo 24 na niektoré mýty, ktoré sa v médiách šíria vo veci brexitu. Weiss poukázal na súvislosť výsledkov hlasovania v britskom referende podľa vekových skupín a volebnou účasťou. Mladí síce volili väčšinovo za zotrvanie Británie v EÚ, ale prišlo ich voliť málo. „Mladí sa jednoducho neobťažovali zdvihnúť zadky a ísť voliť. Ak boli naozaj okradnutí o budúcnosť, tak sa nechali okradnúť dobrovoľne,“ píše Weiss. 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1371 d

Na Blízkom východe sa dejú veľké veci: turecký prezident Erdogan sa ospravedlnil ruskému prezidentovi Putinovi aj rodine zosnulého pilota za zostrelenie ruskej stíhačky, Rusi to gesto zjavne prijali, pretože Gazprom začal okamžite hovoriť o oživení projektu Turkish Stream, cez ktorý by mal prúdiť ruský plyn do európskej časti Turecka, prípadne aj ďalej na západ.

Turci súčasne priznali viacmesačné rokovania s Izraelom, ktorý bol donedávna jedným z úhlavných nepriateľov v prejavoch prezidenta Erdogana. Obidve krajiny po šiestich rokoch potvrdili oživenie diplomatických vzťahov a tiež začali hovoriť o obchode, Izrael očakáva, že bude schopný exportovať plyn, spoluprácu zvažuje s Gazpromom, odbyt by mal smerovať aj do Turecka. Turci sa zaviazali, že nebudú ďalej vyzbrojovať Hamas ani tejto organizácii pomáhať so zázemím na svojom území, budú však Palestíncom môcť zasielať humanitárnu pomoc.

Z týchto správ vyplýva viacero dôležitých vecí, Turci ukazujú lepšiu tvár a bruselskí a najmä berlínski diplomati by sa na príklade svojich kolegov z Jeruzalema a Moskvy mohli naučiť, že na Turkov platí viac tvrdosť ako ustupovanie vopred.

Jaroslav Daniška pred 1372 d

Hystéria sa niekedy niektorým kolegom pletie s pocitom, že sú súčasťou veľkej histórie. Tak je to aj teraz, krátko po brexite. Česká novinárka Kateřina Šafaříková sa vo svojom blogu nechala uniesť britskými komentátormi, ktorí si všimili, že Boris Johnson – líder hnutia za vystúpenie z EÚ – od piatka verejne nevystupuje a nedvíha telefón. Nuž a novinári hneď za tým vidia jeho bezradnosť, ak nie priamo neschopnosť viesť krajinu po rezignácii Camerona.

Celé to však môže byť aj trocha inak, pretože ak chce byť niekto premiér, musí okrem sympatií verejnosti a médií získať aj dostatočnú podporu v strane. Takže s jeho odsudzovaním, prípadne posmeškami na neho či ministra Michaela Govea, treba byť trochu opatrnejší.  

Fero Múčka pred 1372 d

Rast protestných hlasov v Európe, víkendové hlasovanie Britov či vzostup Trumpa v USA sa začína zlievať do jedného fenoménu. Je charakteristický nedôverou k politikom, inštitúciám, spoločenskému zriadeniu a má samovražedné sklony.

 

Komentátori sa snažia to nejako uchopiť a pomenovať dôvody. Šéfredaktor českého Respektu Erik Tabery či komentátor Martin M. Šimečka sa klonia k rozšírenej téze západných sociológov, že problém je v internete a sociálnych sietiach, ktoré relativizujú váhu argumentu, zdroja a umožňujú šíriť nezmysly bez akéhokoľvek filtra.

O vplyve internetu na verejnú debatu majú zrejme pravdu. Ale na vysvetlenie to nestačí.

„Facebook strhol okovy mlčiacej väčšiny a umožnil verejne prehovoriť, odzátkoval tak po stáročia potlačovanú túžbu byť nielen vypočutý, ale aj poslúchnutý“, píše k tejto téme Šimečka.

 

No korelácia s facebookom je nedostatočná. V prípade brexitu dokonca funguje skôr opačne. Čím starší volič, tým viac za brexit. Facebookovské generácie (18 – 49 rokov) boli výraznými ambasádormi zotrvania v EU. 

 

To isté platí pre Trumpa. Jeho voliči nie sú tí, ktorí trávia svoj život na sociálnych sietiach. Vysvetlenie facebookom a internetom sa javí ako príliš veľká skratka. Zdá sa, že sa deje ešte niečo výraznejšie.

Martin Hanus pred 1372 d

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa po včerajšom suverénnom víťazstve Nemecka nad Slovenskom pýta: „Načo vlastne v zápase, v ktorom máte totálnu prevahu, potrebujete najlepšieho brankára na svete?“ Po istom úsilí denník nachádza odpoveď – Neuer bol ako jedenásty hráč potrebný v 38. minúte, keď Nemcom nevyšla malá domov, ale najmä v 41. minúte, keď vyrazil Kuckovu hlavičku pod brvno.

 

Inak sa nemecký denník vo svojej pozápasovej analýze slovenskému futbalovému výkonu príliš nevenoval, zhodnotil ho len stručnou vetou, že Slováci nedávali najavo, že by za stavu 2:0 dokázali so zápasom niečo spraviť. FAZ s uspokojením opisoval hru nemeckého tímu: „3:0 proti Slovákom v osemfinále bolo to najlepšie, čo majster sveta zatiaľ vo Francúzsku ponúkol. Bol to súčasne najlepší výkon mužstva, aký sme dosiaľ na týchto majstrovstvách Európy videli.“

 

(Foto TASR, Michal Svítok)

Jaroslav Daniška pred 1372 d

Cez víkend som uveril globálnemu otepľovaniu, bol som totiž s deťmi v Demänovskej ľadovej jaskyni a v tejto jaskyni nie je už žiaden ľad. Ak teda nerátame zvyšnú kôpku, ktorá vyzerá tak trochu ako zamrznutý sneh na konci sezóny pri hokejovom štadióne. Ak by ste ale čakali ľadové vodopády či obdoby stalaktitov a to, čo si pamätáte z detstva, zabudnite. Nie je to tam. Podľa sprievodcu za to môže päť uplynulých teplejších zím.

Problém je, že sa to nikde nedozviete, ani na oficiálnej stránke, ani pri vchode, až hlboko v jaskyni na vlastné oči. Ako malá náhrada môžu slúžiť aspoň slová jedného z predavačov pred vstupom, ktorý mi povedal, že jaskyňa by sa mala premenovať na dračiu, tak sa vraj kedysi aj volala. Nerozmýšľa zle, drevené meče a ďalšie detské hračky sa mu potom možno budú predávať ešte lepšie...

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €