Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 399 d

Transparency International Slovensko (TIS) upozornila, že banskobystrická župa dala zákazku na prípravu župných novín Náš kraj reklamnej agentúre Komplot, ktorá robila volebnú kampaň županovi Jánovi Lunterovi. 

Problémy sú dva. Zakázka vo výške 50-tisíc eúr bola pridelená bez verejnej súťaže a noviny, vydávané z verejných peňazí, pripomínajú podľa TIS viac volebný leták ako časopis pre občanov.

"Na každej jednej fotke, kde vystupujú nejakí ľudia, je vždy aj samotný župan. Trinásť fotiek Luntera na 16 stranách novín je horší ,kult osobnosti´, ako má 99 percent slovenských samosprávnych novín," píše sa v blogu Transparency International Slovensko.

Foto: TASR/ Branislav Račko

Pavol Rábara pred 399 d

Ministerstvo práce poskytlo vysvetlenie, prečo je “registrované partnerstvo” jednou z možností rodinného stavu na ich portáli elektronických služieb. 

V utorok sme informovali o tom, že pri vypĺňaní žiadosti o prídavok na dieťa cez web ministerstva práce sa možno stretnúť v kolónke rodinný stav aj s možnosťou “registrované partnerstvo”.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa v odpovedi pre Postoj odvoláva na voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ.

„Voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ je základným pilierom fungovania EÚ. Výhody sociálnych systémov, ktoré majú občania členskej krajiny EÚ, sa vzťahujú podľa práva EÚ po splnení všeobecných podmienok automaticky aj na občanov ostatných členských krajín EÚ, ktorí na území danej krajiny žijú a pracujú.

"Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, všetci občania EÚ majú rovnaké práva v každej členskej krajine, preto ak napr. v SR žijú a pracujú rodičia z iného členského štátu, majú nárok na prídavok na dieťa rovnako ako napr. občania Slovenska žijúci a pracujúci v Rakúsku," uvádza ministerstvo. 

"Medzi viac ako 30-tisíc osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú v SR, sú aj registrovane páry (najmä občania ČR a Maďarska). Je preto potrebné túto možnosť vo formulári zachytiť," pokračuje rezort práce. 

“Navyše, v niektorých členských krajinách právne existujú rôzne registrované partnerstvá, vrátane osôb opačného pohlavia, za istých okolností aj registrované partnerstvá biologických rodinných príslušníkov,” píše.

Ministerstvo ešte dodáva, že formulár obsahuje informáciu o rodinnom stave len ako doplňujúci údaj, ktorý nemá vplyv na nárok na prídavok na dieťa ani nezakladá žiadny právny nárok nad rámec nášho rodinného práva. 

"Dáva len možnosť občanovi EÚ uviesť svoju konkrétnu situáciu," uzatvára.

Napriek tomuto vysvetleniu zostáva nejasných zopár detailov. 

Ministerstvo tvrdí, že vo formulári je potrebné zachytiť možnosť, že medzi osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú u nás, sú aj registrovane páry. Z akého dôvodu treba túto skutočnosť zachytiť, ale neuvádza. Možno sa pýtať, prečo nie je potrebné zachytiť inú skutočnosť, napríklad aký je medzi cudzincami podiel homosexuálnych manželov? 

Po ďalšie, prečo treba spomínaný fakt zachytiť, keď — ako tvrdí samo ministerstvo — údaj o rodinnom stave vo formulári je len doplňujúci a nemá ďalší vplyv na nárok na prídavok či iný právny nárok nad rámec nášho rodinného práva? 

A do tretice — možnosť registrovaného partnerstva v prípade klasického tlačiva na prídavky navrhnutá nie je.

Vyzerá to teda tak, že keď sa tvorcom portálu e-služieb zadávali možnosti rodinného stavu, už sa myslelo aj na cudzincov.

Imrich Gazda pred 400 d

Andrej Hlinka, ktorého 80. výročie smrti si v tomto týždni pripomíname, vyvoláva v obyvateľoch Slovenskej republiky rozporuplné pocity.

Kým 22 percent Slovákov hodnotí Hlinku jednoznačne a skôr kladne, 27 percent má presne opačný názor. Až tretina respondentov ho hodnotí rovnako kladne ako záporne a 18 percent túto osobnosť nepozná alebo k nej nevie zaujať postoj.

Vyplýva to z výskumu, ktorý realizoval Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu Akademie věd ČR.

Zber dát na Slovensku uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 7. – 13. 3. 2018 na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V rámci výskumu dostali respondenti na posúdenie 35 osobností dejín 20. a 21. storočia. Najpozitívnejšie Slováci hodnotili M. R. Štefánika, A. Dubčeka a T. G. Masaryka. Najzápornejšie V. Mečiara, V. Biľaka a J. Tisa.

Andrej Hlinka sa spolu s Edvardom Benešom, Vavrom Šrobárom, Milanom Kňažkom či Ivanom Gašparovičom zaradil medzi ambivalentne hodnotené osobnosti.

Zaujímavosťou je, aké vysvedčenie mu vystavili obyvatelia Českej republiky. Len 7 percent z nich hodnotí Hlinku kladne, 34 percent záporne, 11 percent rovnako kladne ako záporne, no až 48 percent Čechov Hlinku nepozná alebo k nemu nevie zaujať postoj.  

Na historické osobnosti sa Inštitút pre verejné otázky pýtal Slovákov aj pred jedenástimi rokmi. Zber údajov v dňoch 2. – 9. 10. 2007 zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1067 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V tomto prípade respondenti nedostali menoslov osobností, ale mali ich spontánne menovať. Najpozitívnejšie vtedy Slováci hodnotili A. Dubčeka (33,8 percenta), M. R. Štefánika (32,7) a Ľ. Štúra (20,6). Na štvrtom mieste sa ocitol Andrej Hlinka, na ktorého bolo hrdých 8,5 percenta oslovených.

Najzápornejšie hodnotenie dostali J. Tiso (21,6), G. Husák (8,8) a Andrej Hlinka (7,2).

Podporu obyvateľov pred jedenástimi rokmi nemal ani vtedy diskutovaný zákon o zásluhách A. Hlinku, ktorý parlament prijal koncom októbra 2007. Podporu zákonu vyjadrila štvrtina respondentov, proti by hlasovalo 52 percent a zvyšných 21 percent respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Foto - ruzomberok.sk

Lukáš Krivošík pred 400 d

Veľvyslanectvo USA na Slovensku organizuje pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR a 25. výročia vzniku SR sériu podujatí v slovenských mestách, ktoré majú medzi 13. a 29. augustom pripomenúť slovensko-americké vzťahy v 20. storočí.

Súčasťou programu je okrem iného aj možnosť položiť otázky americkým diplomatom, predstavenie výmenných programov, či premietanie filmov. Za zmienku stojí film o Michaelovi Strankovi, ktorý pochádzal z obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa a pomáhal vztyčovať americkú vlajku na Iwo Džime počas druhej svetovej vojny. Či dokumentárny film Free to Rock o tom ako rokenrolová hudba pomáhala počas Studenej vojny podrývať komunistickú diktatúru za Železnou oponou.

Roadshow americkej ambasády má nepochybne prispieť k posilneniu slovensko-amerických vzťahov a šíriť pozitívny imidž USA. Napokon, aj to patrí medzi úlohy diplomacie ktorejkoľvek krajiny. Zaráža však ako hystericky reaguje takzvané alternatívne prostredie, ktoré v sérii podujatí vidí hlavne americkú propagandu.

Práve kritici americkej zahraničnej politiky by mohli využiť túto príležitosť, povstať od fejsbúkov a osobne si vymeniť názory s diplomatmi USA, ktorí u nás pôsobia. Človek môže mať rôzne názory na jednotlivé aspekty politiky Spojených štátov vo svete, no Američanom treba nechať, že idú do ulíc slovenských miest sami od seba a kontaktu sa neboja.

Druhá vec je historický rozmer slovensko-amerických vzťahov, ktorý chce roadshow veľvyslanectva pripomenúť. Zamrzí, ak kritici z „alternatívneho prostredia“ bagatelizujú napríklad prínos podpory prezidenta Wilsona, či mohutnej slovenskej krajanskej komunity v USA pre vznik ČSR v roku 1918.

Prípadne rečičky, že Američania určite budú tvrdiť ako celú druhú svetovú vyhrali sami, len preto, lebo chcú pripomenúť napríklad osud anglo-americkej misie v Slovenskom národnom povstaní.     

Slovensko-americké vzťahy mali nepochybne aj ťažšie momenty (napríklad, keď Tisov režim vyhlásil v decembri 1941 Spojeným štátom vojnu alebo keď v roku 1944 americké letectvo bombardovalo Apolku). To dobré v nich však prevažuje. A Slováci z tých vzťahov dokázali čerpať.

Nesúhlas s niektorými aspektmi americkej politiky, ktorý je v pluralitnej spoločnosti vždy zároveň prirodzený, by nám nemal zastierať túto minulosť. A nemali by sme kvôli tomu ani rezignovať na ďalšie príležitosti našich vzájomných vzťahov do budúcnosti.

Veľvyslanec USA v Slovenskej republike Adam Sterling. FOTO TASR - Andrej Galica

Jozef Majchrák pred 401 d

Turecko čelí vážnej finančnej kríze. Turecká líra sa tento rok prepadla voči doláru o štyridsať percent svojej hodnoty a tento prepad ďalej pokračuje. Slabšia mena zdražuje dovoz a aktuálna inflácia sa pohybuje okolo 16 percent. Problémom sú aj veľké dlhy tureckých firiem v cudzích menách, ktoré prepadom líry hrozivo rastú. 

Situáciu zhrošuje aj diplomatický spor medzi Tureckom a USA kvôli uväzneniu evanjelikálneho pastora, ktorý čelí obvineniu z podpory kurdských teroristov. Tento spor a riziko rozsiahlych sankcií zo strany USA ešte viac oslabuje dôveru investorov v tureckú ekonomiku. 

Turecký prezident Erdogan však tvrdí, že súčasná kríza nemá ekonomické opodstatnenie a je výsledkom obchodnej vojny, ktorú proti Turecku vedú cudzie mocnosti. 

Foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 401 d

Pro-liferi spustili nový edukačný web milujemzivot.sk. Ide o projekt neziskovej organizácie Kanet.

Ako píšu tvorcovia nového portálu, web po obsahovej stránke vychádza z brožúry Manuál bioetiky pre mladých, ktorá bola pripravená z originálnych podkladov prevzatých od francúzskej nadácie Fondation Jérôme Lejeune.

Na webstránke milujemzivot.sk možno nájsť napríklad informácie o vývine plodu, priebehu potratu, ďalej o prenatálnej diagnostike či umelom oplodnení. 

"Cieľom projektu je poskytnúť mladým ľuďom v online priestore kvalitný zdroj informácií o moderných biotechnológiách,” uvádzajú autori webstránky. Jej súčasťou je etické hodnotenie “z pohľadu úcty k životu a ľudskej osobe”.

Ján Duda pred 403 d

Evanjelium 19. nedele v cezročnom období (12. 8. 2018) je pokračovaním Ježišovej reči z minulej nedele. Aj túto nedeľu Ježiš prináša učenie o Eucharistii (Jn 6,41-51). Nie je ľahké dešifrovať súvislosť Ježišových vyjadrení, ako ich napísal evanjelista sv. Ján.

(1) Ľudia začali proti Ježišovým tvrdeniam, že on „je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba“, otvorene hundrať. Od tichého nesúhlasu už nie je ďaleko k otvorenému nesúhlasu. Zdá sa, že ľudia si nechceli priznať, že Ježiš má božský pôvod (= zostúpil z neba). Ak im Ježiš povedal, aby nešomrali, odmietol poprieť svoj božský pôvod (= pravdivosť svojho tvrdenia), ale nepoprel ani svoj ľudský pôvod (Marconcini, 239). Tak je to aj s Eucharistiou: vznikla „z práce ľudských rúk“, ale premenením pri sv. omši sa stáva živým Kristom, chlebom z neba. Ježišove slová „nešomrite“ sú adresované aj ľuďom súčasnosti.

(2) A kto prichádza k Eucharistii? Ježiš hovorí, že „nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal“. Sú autori, ktorí zdôrazňujú, že pristupovanie k Eucharistii je najmä iniciatívou Otca: on Krista posiela; on priťahuje človeka ku Kristovi (Vanhoye, 186). Každý človek by sa mal cítiť touto iniciatívou Otca byť posmelený k prijímaniu Eucharistie. Aj v nedeľnej modlitbe dňa sa kňaz modlí: „Bože, osmeľujeme sa volať ťa Otcom... pomáhaj nám rásť v synovskej láske...“ (Misál, 329).

Zrnko duchovnej múdrosti: Ubi Eucharistia, ibi Ecclesia. Tam, kde je Eucharistia, je aj spoločenstvo ľudí Cirkvou, čiže Božím ľudom.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: www.thegospelcoalition.org

Lukáš Krivošík pred 404 d

Včera sme písali o málo známej, no dôležitej vojne medzi USA a Španielskom, ktorá sa odohrala pred 120 rokmi. Za krátky dodatok stojí, že sa jej zrejme v uniformách americkej armády zúčastnili aj Slováci! Ako to vieme?

Hoci účinkovanie ľudáckeho publicistu, spisovateľa a historika Konštantína Čulena (1904-1964) počas vojnového slovenského štátu nebolo bez kontroverzií, zanechal zaujímavé poznatky najmä o dejinách Slovákov v Amerike.

V roku 1940 vyšla Čulenovi v časopise Slovenské vojsko séria článkov o Slovákoch, ktorí bojovali v americkej občianskej vojne (1861-1865). V jednom z nich sa však dotkol aj roku 1898, keď prebehla španielsko-americká vojna.

„V roku 1898 prišlo do Ameriky mnoho Slovákov zo Zemplína“, napísal Čulen. „V tom roku bola kríza v Amerike, nebolo roboty a vyše 200 sa ich prihlásilo do americkej armády. Vytvorili z nich osobitné teleso. Aj dôstojníci boli Slováci a pri cvikoch, keďže ešte nevedeli anglicky, používali slovenčinu. Mali sa pomerne dobre, lebo okrem stravy dostávali 2 doláre platu, mnohí z nich poslali si domov peknú sumu peňazí.“

Podľa Čulena boli títo vojaci služobne vyslaní na Kubu, ktorú Američania v tejto vojne vybojovali od Španielska. Niektorí zrejme na Kube zostali. Čulen píše o jednom slovenskom veteránovi americkej armády, ktorý si po odbavení vojenskej služby na karibskom ostrove otvoril krčmu a neskôr sa z neho stal obchodník s perlami...

Materiál s Čulenovými článkami o Slovákoch v Amerike mi pred pár rokmi poskytli z Vojenského historického ústavu. Zároveň sa vtedy vyjadrili, že iné, či podrobnejšie informácie o Slovákoch, ktorí slúžili v španielsko-americkej vojne, nemajú.

Pritom jednotka o veľkosti (zrejme) roty americkej armády, pozostávajúca zo slovenských prisťahovalcov, je celkom zaujímavosť. Je to jedno zo slabo prebádaných fliačikov slovenských dejín a na hlbšie preskúmanie stále čaká.

Viac o španielsko-americkej vojne v našom včerajšom článku.

Americké jednotky útočia na španielskych vojakov na Kube v bitke pri Las Guasimas počas španielsko-americkej vojny v roku 1898. Ilustračný obrázok: Kurz&Allison/Library of Congress/Wikimedia Commons

Jaroslav Daniška pred 408 d

Bývalý guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer (na obr.) napísal pre Echo článok o obchodných vojnách USA voči Číne a EÚ, hlavnou tézou je, že na obchodnej vojne nemožno zarobiť, možno ju však vyhrať, a Trumpovi môže pomôcť vyhrať budúce prezidentské voľby.

Singer čerpá z dvoch analýz, ktoré k téme vyšli: od hlavného ekonomického poradcu pre Allianz Mohameda Aly El-Eriana a analýzy banky J.P. Morgan, ktorá sa zamerala na dôsledky obchodnej vojny pre Poľsko, Rumunsko, Česko a Maďarsko.

Singer píše:

„Donald Trump a jeho administrativa však oprávněně očekávají, že cena, kterou z obchodní války zaplatí ekonomika USA, bude nižší než ta, kterou zaplatí Čína. Dále je pravděpodobné, byť s podstatně menší jistotou, že to platí i o případné eskalaci obchodní války s Evropou (EU). Naopak, očekává-li prezident Trump a řada jeho příznivců, že v důsledku takového vývoje dojde ke snížení obchodního deficitu USA, budou prakticky jistě zklamáni.“

S odkazom na analýzu El-Eriana, ktorý v minulosti pracoval aj pre prezidenta Obamu, tvrdí, že „postup Donalda Trumpa může vést k tomu, že světový obchod skončí v podobě, která bude nakonec stále svobodná, ale ve které budou podmínky pro USA podstatně férovější. K tomu, aby toho dosáhl, se ale musí Trump dočasně chovat jako nespolupracující hráč v procesu, který obecně spolupráci vyžaduje. To znamená, aby nejen připouštěl, ale byl ochoten aktivně situaci eskalovat, což zvyšuje pravděpodobnost, že dojde k další eskalaci. Výhodou pro Donalda Trumpa podle El-Ariana ale je, že současná situace v obchodním střetu s Čínou velmi favorizuje USA, a proto je podle něho pravděpodobné, že Čína nakonec ustoupí. Donald Trump by ovšem velmi zvýšil pravděpodobnost takového výsledku, kdyby si vůči Číně hledal významné spojence.“

Aby v závere textu prišiel k politike:

„Donald Trump má pravdu v tom, že současný systém světového obchodu znevýhodňuje USA. Může mít i pravdu v tom, že obchodní válku lze především v případě Číny vyhrát a změnit pravidla více či méně významně ve prospěch USA. Přestože obecně obchodní konflikt poškodí všechny zúčastněné ekonomiky, jako politik může americký prezident shledat další eskalaci obchodního konfliktu výhodnou pro své znovuzvolení.“

Pokiaľ ide o dopady obchodnej vojny v jej dnešnej podobe na vybrané ekonomiky strednej a východnej Európy a zamerané na auto-priemysel a súvisiace odvetvia, sú minimálne: „Čistý dopad po zohlednění dovozní náročnosti přenesení obchodní války způsobem, který by zablokoval dovoz automobilů a hlavně jejich dílů z EU do USA, by tedy pro nás a Maďarsko znamenal pokles HDP asi o tři čtvrtiny procenta, pro Rumunsko zhruba o půl procenta a pro Polsko asi o čtvrt procenta.“ O nákladoch pre Slovensko nepadne ani slovo.

Celý text si možno prečítať tu.

Foto: twitterový účet M. Singera

Imrich Gazda pred 408 d

Prezident Andrej Kiska vymenoval za nového rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslava Demka. Akademický senát ho do čela univerzity zvolil ešte v máji.

„Nemôžeme sa uspokojiť so stavom, v akom sa univerzita nachádza. V minulosti sme mali 12-tisíc študentov, pred štyrmi rokmi ich bolo šesťtisíc, ale dnes ich máme už len 3 600,“ povedal Demko pred svojou voľbou v príhovore k akademickej obci.

Do úradu docent Demko nastúpi 27. augusta, kedy sa skončí funkčné obdobie doterajšieho rektora Jozefa Jaraba.

Foto – ku.sk