Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 409 d

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tento víkend stretol dvakrát so známym francúzsko-nemeckým politikom Danielom Cohn-Benditom, čím rozpútal vlnu špekulácií. Nemecký týždenník Der Spiegel píše, že zelený ľavičiar Cohn-Bendit by mal byť lídrom macronovskej kandidátky do eurovolieb, ktorej cieľom je dostať pod jednu strechu takzvané antipopulistické a proeurópske strany. Macron aj Cohn-Bendit chcú podľa týždenníka zjednodiť strany, ktoré odmietajú politiku orbánovského typu, radi by preto rozštiepili európsku stranu ľudovcov (kam patrí Merkelovej CDU aj Orbánov Fidesz).

Cohn-Bendit sa už vyjadril, že „Weber bez Macrona nezíska v europarlamente väčšinu (na zvolenie za šéfa Komisie – pozn. red.). Ľudovci a Merkelová sa teda musia rozhodnúť“. 

Tento plán, ako sa zjednotiť proti Orbánovi a spol., sa však sotva podarí, Merkelová chce za šéfa kandidátky ľudovcov presadiť Manfreda Webera z CSU, ktorý si okrem iného dobre rozumie aj s Viktorom Orbánom.   

V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, kto je Cohn-Bendit, ktorého chce Macron využiť na to, aby presvedčil Merkelovú o nevyhnutnosti novej európskej platformy. Preslávil sa počas študentských nepokojov v Paríži v roku 1968, keď sa stal akýmsi neoficiálnym hovorcom marxisticko-maoisticko-trockistického študentského hnutia. Sám sa označoval za „anarchistického marxistu“, odmietal kapitalizmus, ale aj autokratický Sovietsky zväz s jeho zločinmi, obsadzoval s kumpánmi univerzitné auly, bol zatknutý (po tom, čo jedna zo študentských skupín zverejnila návod, ako zhotoviť Molotovov koktail). 

Neskôr sa stal kľúčovou postavou pri budovaní strán Zelených v Nemecku aj vo Francúzsku, propagoval legalizáciu hašiša a marihuany, súčasne bojoval s radikálnym ekosocialistickým krídlom. Zaskvel sa v roku 1994, keď vo voľbách do europarlamentu získal ako líder nemeckých Zelených vyše 17 percent, v europarlamente bol do roku 2014, zasadzoval sa za federálnu Európu. Je to nepochybne rozhľadený muž, vo švajčiarskej televízii moderoval dlhé roky veľmi úspešný literárny klub, kde sa debatovalo o knihách.

Zdalo sa, že jeho kariéra sa pomaly končí, pred piatimi rokmi – aj v súvislosti s pedofilnými škandálmi v cirkvi – jeho reputáciu ničilo jedno dávne knižné interview zo 70. rokov. Cohn-Bendit, ktorý bol istý čas učiteľom v škôlke, v ňom opisoval, ako sa usiloval z detí dostať predsudky autoritárskej spoločnosti, ako s nimi eroticky flirtoval („viackrát sa mi stalo, že niektoré deti mi otvorili rázporok a začali ma hladkať. V závislosti od okolností som reagoval rozdielne, ale ich želanie ma stavalo pred problémy“). Cohn-Bendit sa následne hájil, že to bola od neho len vedomá a prehnaná provokácia, vyslovená v inom období a inom kultúrnom kontexte, nič také sa nestalo a ospravedlnil sa za svoju vtedajšiu hlúposť. 

Roky plynuli, škandál Cohn-Bendita upadol do zabudnutia a tak sa 72-ročný politik opäť vracia vďaka Macronovi na scénu – tentoraz ako možný líder proeurópskej, liberálnej kandidátky.

Daniel Cohn-Bendit hovorí s novinármi po stretnutí s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym 18. júna 2009 v Paríži, foto TASR/AP

Pavol Rábara pred 409 d

Známy český šéfkuchár a podnikateľ Zdeněk Pohlreich ukončil po takmer desiatich rokoch účinkovanie v úspešnej relácii Ano, šéfe!. V posledných týždňoch poskytol Pohlreich rozhovor viacerým českým médiám, kde sa vyjadruje nielen ku gastronómii. 

Najprv k jedlu. Podľa Pohlreicha sa ľudia za posledných desať rokov stali náročnejšími zákazníkmi, čo je dobrá správa. Menej ho teší rozšírenie sociálnych sietí a s nimi spojený fenomén hodnotenia reštaurácií zákazníkmi. Pohlreich tvrdí, že tieto vymoženosti vedia nespravodlivo ublížiť kvalitným podnikom. 

„Klasická sťažnosť pri stole, s tým sme vždy vedeli niečo urobiť. Ale internet, to je často o ohováraní,“ povedal v rozhovore pre DVTV. „Aj nám sa stalo, že sa ozval nejaký človek a ponúkal sa, že nám bude písať pozitívne hodnotenia, ak mu budeme posielať sto dolárov,“ vyjadril sa Pohlreich, ktorý vlastní viacero reštaurácií. 

V rozhovoroch kritizoval aj správanie zákazníkov, ktorí si všetko fotia a často sa aj pri stole každý pozerá do mobilu. 

K ukončeniu natáčania relácie Ano, šéfe! povedal toľko, že ho to už prestalo baviť, a hoci mala šou úspech, rozhodol sa, že na jej tvorbe sa už podieľať nebude. 

Zaujímavé slová adresoval známy kuchár celému odvetviu a tak trochu aj spoločnosti. Ešte začiatkom leta sa Pohlreich pre Mladú Frontu Dnes vyjadril, že najmä medzi mladými ľuďmi sa rozvíjajú „náznaky neomarxistického prístupu“.

„Vytvára sa atmosféra, že všetci majú právo na nejaký blahobyt. Ale už sa nikto nepýta, či za to majú niečo odovzdať. Moja teória je, že si tu niektorí ľudia čuchli ku kapitalizmu, ale omnoho pohodlnejšia je pre nich hra na nejaký sociálny štát, za ktorý sa dá schovať úplne všetko,“ povedal.

Túto tézu rozvinul Pohlreich v ďalších rozhovoroch. V diskusnej relácii Štrunc! napríklad spresnil, že pod náznakmi neomarxizmu myslel správanie niektorých ľudí, ktorí si chcú zarobiť bez námahy. Akoby sa už dnes necenilo remeslo a tvrdá práca. Pohlreich sa tiež sťažuje, že v spoločnosti sa čoraz viac hovorí o tom, koho všetkého treba podporiť, kto všetko je stále utláčaný a pod. 

Pohlreich ďalej hovorí o devalvácii vzdelávania. Podľa neho akási honba sa vyšším vzdelaním spôsobila, že nemá kto robiť remeslá. Kritizuje, že v 90. rokoch došlo k odstaveniu celej jednej generácie ľudí pred dôchodkom. Títo ľudia, vtedajší päťdesiatnici, mali naučiť mladých, ako napríklad navariť dobrú sviečkovú. „Teraz sa snažia na to prácne nadviazať,“ dodal. 

Pravičiar Pohlreich bol aj v televíznej šou známy svojou nekorektnosťou. Súdiac podľa diskusií pod zverejnenými rozhovormi by mu vstup do politiky nejaké body priniesol. Na otázku, či by šiel do politiky, však reagoval: „To rozhodne nie, v žiadnom prípade!“

Foto: TASR – Michal Svítok

Lukáš Obšitník pred 411 d

Vo Švédsku sa o týždeň 9. septembra konajú parlamentné voľby. Podľa prieskumov zatiaľ vedú sociálni demokrati s približne 25 percentami, nasleduje strana Švédski demokrati, ktorej podpora v priemere kolíše okolo 21 percent, tretí sú liberálno-konzervatívni Umiernení s približne 17 percentami. Centristická a Ľavicová strana sa pohybujú na približne 9 percentách, ďalšie strany majú 5- a menejpercentnú podporu. Kresťanskí demokrati sa pohybujú na úrovni okolo 4,6 percenta. Na vstup do parlamentu je potrebný zisk najmenej 4 percent hlasov.

Švédski demokrati sú jedinou výrazne protiimigračnou stranou v krajine, kritikmi býva označovaná za krajne pravicovú či populistickú. Oproti predchádzajúcim voľbám z rokov 2009, resp. 2014, v ktorých získala 5,7, resp. 12,9 percenta hlasov, jej podpora však kontinuálne stúpa. V niektorých prieskumoch uskutočnených v posledných mesiacoch už dokonca nad ostatnými stranami tesne viedla.

Vo Švédsku v súčasnosti vládne menšinová vláda sociálnych demokratov a zelených s tichou podporou opozičného bloku stredo-pravých strán s výnimkou Švédskych demokratov. Ak sa rastúca podpora tejto strany potvrdí aj v budúcotýždňových voľbách a súčasne zostane platná doterajšia prax, podľa ktorej spoluprácu so Švédskymi demokratmi všetky strany odmietali, vytvorenie vládnej koalície môže byť ešte komplikovanejšie ako po predošlých voľbách. Naopak, spolupráca so Švédskymi demokratmi by viedla k výrazným zmenám švédskej politiky.

Ilustračné foto: Sympatizanti strany Švédski demokrati počas zhromaždenia v Štokholme, snímka z 24. mája 2014. Zdroj: wikimedia.org

Imrich Gazda pred 411 d

O blahorečení Anny Kolesárovej sa píše aj v nedeľnom vydaní vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano. Článok s názvom Príklad pre mladých približuje hlavné časti homílie, ktorú v Košiciach predniesol kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.

„Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo,“ povedal kardinál Becciu, pre ktorého bola slávnosť blahorečenia prvou v úrade, do ktorého nastúpil len deň predtým.

L´Osservatore Romano pripomenul aj kardinálove slová o ženách a deťoch, ktoré sú dnes často objektom násilia: „Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou!“  

Počas týždňa vyšiel vo vatikánskom denníku aj článok postulátora kauzy blahorečenia Marka Ondreja, v ktorom priblížil život novej blahoslavenej.  

Homíliu kardinála Becciu priblížil aj vatikánsky spravodajský portál Vatican News, ktorý novú blahoslavenú označil za slovenskú Mariu Goretti.

Ján Duda pred 411 d

Obsahom evanjelia 22. nedele v cezročnom období (2. 9. 2018) je polemika medzi farizejmi a Ježišom (Mk 7,1-8. 14-15. 21-23). Farizeji Ježišovi robia výčitky, že jeho učeníci nedodržiavajú obyčaje a jedia neumytými rukami. Ježiš im odpovedal, že farizeji dodržiavajú obyčaje, ale Božie zákony porušujú. Ako interpretovať text nedeľného evanjelia?

(1) Niektorí autori kladú Markov text do historického obdobia okolo roku 70 po Kristovi. Marek ho vraj adresoval prvým cirkevným spoločenstvám a chcel vyriešiť problém, ktorým vtedy žili. Totiž kresťania zo židovstva nútili kresťanov z pohanstva prijať a dodržiavať aj židovské náboženské zvyky a obyčaje. Marek nechal Ježiša vysvetliť, že nemusia (Van Linden, 54).

(2) Zaujímavo problém nedeľného evanjelia vykladá Arens (58): žijeme v neustálom napätí medzi tým, čo máme ustálené (= vžité), a tým, čo je nové (= čo prichádza). Dôležité je, aby sme konali dobro, lebo Boh je prameňom všetkého dobra (nedeľná kolekta, misál, 309).

(3) Iní tvrdia, že Ježiš tu zásadným spôsobom zdôrazňuje posun „od vonkajšieho k vnútornému“ dodržiavaniu Božích zákonov (Cantalamessa, 240). Je to morálny výklad. Béda Ctihodný povedal, že farizeji mali ruky umyté, ale svedomie špinavé (+735).

(4) Existujú ďalšie výklady, ktoré zdôrazňujú morálne aspekty. Ak si niekto umýva ruky pred jedlom, ide o fyzické očistenie. Ale ak sa vyžaduje čistota svedomia, ide o morálne očistenie (Vanhoye, 322). Lebo z vnútra človeka vychádza zlo, krádeže, smilstvo... (Mk 7,23). Preto Ježiš žiada viac dbať na „umývanie“ svedomia než rúk.

Prajem všetkým požehnanú nedeľu a učiteľom, študentom a žiakom úspešný vstup do nového školského roku.

Ján Duda

 

Foto: grovefm.com

Lukáš Obšitník pred 412 d

Na Štadióne TJ Lokomotíva Košice sa začalo eucharistické slávenie s obradom blahorečenia Anny Kolesárovej. Celebruje J. Em. kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, legát pápeža Františka. Priamy prenos zo slávnosti je možné sledovať aj online na internetovej stránke RTVS a TV LUX.

Foto: facebook.com/AnkaKolesarovaMucenickaCistoty

Štefan Danišovský pred 414 d

Známe súsošie Pamätník nenarodeným deťom od sochára Martina Hudáčka si svojím osobitým spôsobom razí cestu aj do Francúzska, keď sa objavilo na bežnej 80-centovej známke Francúzskej pošty. Za jej výrobou stojí Union des Nations de l’Europe Chrétiens (UNEC) v spolupráci s prolife organizáciou SOS Mamans, ktorá pomáha tehotným ženám v materiálnej núdzi a ženám s postabortívnym syndrómom.

UNEC už vydali niekoľko známok s kresťanskými motívmi a teraz sa rozhodli pre takéto jasné posolstvo na ochranu nenarodených životov. Využívajú pri tom komerčnú službu La Poste dostupnú pre každého, kto má záujem o vlastnú personalizovanú známku. Rozdiel medzi koncovou cenou známky a nákladmi na jej výrobu ide na podporu aktivít organizácie SOS Mamans.

Foto: archív autora

Martin Hanus pred 415 d

Hoci sa chvíľami mohlo zdať, že Taliansko a Maďarsko smerujú v otázke prerozdeľovania migrantov ku konfliktu, po tomto utorku možno hovoriť o novej politickej osi Orbán-Salvini. 

Politici vládnuceho Hnutia piatich hviezd (M5S) dávajú už istý čas najavo, že krajiny ako Maďarsko, ktoré odmietajú prerozdeľovanie migrantov v rámci EÚ, a tým aj o odbremenenie Talianska, by mali prísť o časť eurofondov. Matteo Salvini, líder spoluvládnucej Ligy a minister vnútra, však myšlienke prerozdeľovania nikdy príliš neveril, čo potvrdil aj dnes, keď v Miláne privítal na neformálnom stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána. 

Obaja sa predbiehali v komplimentoch, Orbán prišiel na stretnutie, ktoré sa tešilo mimoriadnej pozornosti novinárov, v okázalo zelenej kravate (tradičná stranícka farba Ligy, ktorú však teraz Salvini nahrádza modrou), a vyhlásil: „Ukázali sme, že migrantov možno zastaviť na zemi, fyzicky aj právne. Matteo ukazuje, že sa to dá aj na mori. Sme s ním, je naším hrdinom, vyzývame ho, aby nepoľavil.“ Orbán ešte veľkoryso zavtipkoval, že keby Salvini kandidoval v Maďarsku, vyhral by voľby.

Nasledoval spoločný verbálny útok na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Orbán ho označil za lídra strany, ktorá chce migrantov, Salvini zas na diaľku Macronovi ironicky odkázal, že namiesto toho, aby dával humanistické lekcie štátom Vyšehradu, nech ide sám príkladom a otvorí hranice vo Ventimiglia (talianske mesto na hraniciach s Francúzskom, ktoré francúzske bezpečnostné zložky veľmi dôkladne kontrolujú).

Aj z tohto stretnutia je zrejmé, ako sa v priebehu posledného roka zmenila politická mapa EÚ. Viktor Orbán, ktorý sa vníma ako antiimigračná alternatíva voči Angele Merkelovej, má už blízkych politických spojencov nielen v štátoch Vyšehradu, v bavorskej štátostrane CSU, ale aj vo Viedni a v Ríme. 

Gabriel Hunčaga pred 415 d

K téme výstupov z cirkví v Nemecku (nedávno sme o nej informovali na tomto mieste) sa vracia najnovšie vydanie mesačníka pre spoločenské a náboženské témy Herder Korrespondenz (n. 9, s. 4-5). Dve najväčšie nemecké denominácie sa v absolútnych číslach (výstupy plus pohreby) za rok 2017 scvrkli o 962 000 duší. Autor zamyslenia Stefan Orth sa pýta, či ide o nepríjemné prekvapenie.

Spolu s poslednými škandálmi, ktoré postihli katolícku cirkev, starnutím populácie a neochotou viesť život v rámci cirkevného spoločenstva to zo štatistického hľadiska až také prekvapenie nie je. Podľa autora článku však ani tieto skutočnosti nezohrávali kľúčovú rolu pri odchodoch z cirkví, lebo sa týkali tej členskej základne, ktorá bola cirkvám mentálne už natoľko vzdialená, že by z cirkevného spoločenstva vystúpila aj bez toho.

Na základe štúdie, ktorú si nechalo vypracovať biskupstvo v Essene, vyplýva, že ani cirkevná daň nie je tým zásadným dôvodom, prečo cirkev každoročne stráca takmer 1 % veriacich. Podľa empirických údajov má platenie cirkevných daní vplyv asi na pätinu výstupov. Pritom finančne si dve najväčšie nemecké cirkvi zatiaľ vôbec nevedú zle. Katolícka cirkev za minulý rok vybrala na cirkevnej dani 6,4 miliardy eur a evanjelici 5,7 miliardy eur.

Stefan Orth sa domnieva, že hlavným impulzom k tomu, aby sa jednotlivec rozhodol pre taký radikálny krok, akým je úplné rozviazanie vzťahu s domovskou cirkvou, je fakt, že čím ďalej tým väčšiemu počtu obyvateľstva pripadá viera, duchovné náboženské potreby a z toho vyplývajúca hodnotová orientácia v každodennom živote vo všeobecnosti nezrozumiteľná. Essenská štúdia to potvrdila aj v tom, že cirkev hojne opúšťali najmä tí, ktorí mali očakávania v uvoľnení celibátu, svätenia žien a morálneho učenia cirkvi v sexuálnych otázkach.

Výsledok kombinácie viacerých faktorov je, že ešte v roku 2015 tvorili príslušníci katolíckej a evanjelických cirkví 57 % populácie s počtom 46,5 milióna veriacich (23,9 katolíci a 22,6 evanjelici). Na konci minulého roku to už bolo len 44, 8 milióna veriacich (23,3 katolíci a 21,5 evanjelici), čo predstavuje pokles na 54,1 % populácie.

Pokiaľ sa niečo zásadné nezmení, tak pri súčasnom trende klesne v najbližších 4-5 rokoch počet kresťanov z dvoch najväčších cirkví Nemecka pod psychologickú hranicu 50 percent. V realite to bude znamenať, že každý druhý spolkový občan bude buď neveriaci, príslušník iného náboženstva, alebo sa bude hlásiť k malým kresťanským spoločenstvám. Takýto stav bude mať, pochopiteľne, vážne dôsledky nielen pre politický, sociálny a kultúrny ráz krajiny, ale aj pre kvalitu náboženskej slobody a postavenia medzičasom už menšinových kresťanov.

Ilustračné foto: jesus.de

Pavol Rábara pred 416 d

Hoci máme za sebou talianske Giro aj Tour de France, cyklistická sezóna sa zďaleka nekončí. Slovenský fanúšik sústredený predovšetkým na Petra Sagana by mal mať tieto dni zapísané v kalendári červenou farbou. 

O to viac, že trojnásobný svetový šampión na októbrových Majstrovstvách sveta v Innsbrucku titul podľa všetkého neobháji (trať je vyslovene vrchárska). Etapy v Španielsku sú tak pre Sagana príležitosťou nielen dať sa dohromady po bolestivom páde zo záveru Tour, ale pokúsiť sa ešte o nejaké to etapové víťazstvo na veľkých pretekoch aktuálnej sezóny.  

Španielska Vuelta nie je pritom žiadny šprintérsky raj – väčšina etáp je kopcovitých a horských. Napriek tomu sa Sagan bude snažiť o víťazstvo v rovinatejších etapách, tých je však výrazne menej ako na Tour. Podľa vlastných slov nie je Peter Sagan stále vo svojej forme, čo dokazoval aj šprint v závere tretej etapy, keď skončil tretí. 

Vuelta je však aj bez ohľadu na stav slovenskej megahviezdy „pekná podívaná“. Okrem krásnej scenérie (prvé dni sa jazdilo v okolí Malagy, v nedeľu sme mohli napríklad vidieť malebnú tiesňavu Caminito del rey vo vnútrozemí Andalúzie) ponúka aj dramatické preteky. Nedeľný súboj v posledných metroch medzi Michalom Kwiatkowskim (Sky) a domácim Alejandrom Valverdem (Movistar) stál za to. 

Caminito del rey: Foto: Flickr.com/Ronnie Macdonald