Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 342 d

Prezident Andrej Kiska vymenoval za nového rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslava Demka. Akademický senát ho do čela univerzity zvolil ešte v máji.

„Nemôžeme sa uspokojiť so stavom, v akom sa univerzita nachádza. V minulosti sme mali 12-tisíc študentov, pred štyrmi rokmi ich bolo šesťtisíc, ale dnes ich máme už len 3 600,“ povedal Demko pred svojou voľbou v príhovore k akademickej obci.

Do úradu docent Demko nastúpi 27. augusta, kedy sa skončí funkčné obdobie doterajšieho rektora Jozefa Jaraba.

Foto – ku.sk

Postoj pred 342 d

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR reaguje na text Jozefa Majchráka Kde je Miroslav Lajčák?

"V súvislosti s dnešným komentárom Jozefa Majchráka by som rád zdôraznil, že pán minister Lajčák celú záležitosť veľmi pozorne sleduje, považuje ju za závažnú a je presvedčený, že musia byt podniknuté všetky potrebné kroky, aby sa vyjasnili detaily prípadu ako aj odstránili podozrenia okolo údajného zapletenia Slovenskej republiky do únosu vietnamského občana. Minister využíva diplomatické kanály a osobne komunikoval s nemeckou stranou, ktorú ubezpečil o našom záujme o čo najužšiu možnú spoluprácu pri vyšetrení všetkých detailov. 

Podľa Jozefa Majchráka sa nezmohol ani len na pohrozenie zdvihnutým prstom. V tejto súvislosti pripomíname, že MZVaEZ SR konalo v danej záležitosti rázne a jednoznačne. Okrem iného sme si opakovane predvolali vietnamského veľvyslanca a znížili úroveň svojho zastúpenia vo Vietname z úrovne veľvyslanca na úroveň chargeé d´affaires (CDA) a to až do uspokojivého vyjasnenia prípadu zo strany vietnamských predstaviteľov, čo v praxi znamená aj fakticky zmrazenie bilaterálnych aktivít. Pre úplnosť pripomínam, že zníženie úrovne zastúpenia z úrovne veľvyslanca na CDA je v diplomatickej praxi vyjadrením výraznej nespokojnosti s krokmi dotknutého partnera," napísal v stanovisku hovorca ministerstva Boris Gandel.

Jaroslav Daniška pred 342 d

Dnes si pripomíname 10. výročie začiatku gruzínsko-ruskej vojny, oplatí sa pripomenúť jej príčiny aj dôsledky.

Podľa výsledkov vyšetrovania komisie EÚ vojnu začalo Gruzínsko a nechalo sa vyprovokovať k vojne, ktorá bola v ruskom záujme. Rusi pred vojnou masívne rozdávali svoje pasy obyvateľom pro-ruských separatistických republík, tie hrali na kosovský precedens a žiadali nezávislosť, Rusi tým podporovali eskaláciu napätia, vojnu ale začali Gruzínci, Abcházsko a Južné Osetsko uznali Rusi až po vojne.

Ruské vojská prenikli hlbšie do územia Gruzínska a kontrolovali napr. vstup do mesta Gori, Stalinovo rodiska, len 80 km vzdialeného od Tbilisi, napokon sa stiahli a dnes fakticky garantujú nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Osobitou postavou, ktorá sa podpísala na celom konflikte, je Michail Saakašvili. Prezidentom bol od roku 2004, zvolený bol s reformným programom, zaznamenal viaceré úspechy. Michail Zygar v knihe Všetci mocní Kremľa opisuje, ako obdivoval Putina, chcel napodobniť jeho štýl, napokon sa s ním dostal do konfliktu a vojny, dnes ho nenazve inak ako „zlo“. So Saakašvilim to išlo z kopca, vystupoval ako americký kovboj s dobrými kontaktami na neokonov vo Washingtone, skončil ako štvanec bez pasu a krajiny, pred pár mesiacmi sa odohral menší škandál, z ktorého vyplynulo, že ho nechcú ani na území Ukrajiny (kde bol politikom a kde mu odobrali pas), ani Gruzínska (kde čelí trestnému stíhaniu, pred ktorým ušiel práve na Ukrajinu). Jeho dnešné postavie na Ukrajine najviac vyhovuje, paradoxne, práve Rusom.

Ak zhodnotíme výsledky vojny realisticky, Saakašvili sa prerátal, začal vojnu s nepomerne silnejšou vojenskou mocnosťou, územie dvoch republík definitívne stratil, Rusom sa podarilo zamedziť prípadnému rozširovaniu NATO o Gruzínsko, ktoré je od vojny nepredstaviteľné. A politicky sa Gruzínsko premenilo na oligarchizovaný štát s výsadným postavením Bidzinu Ivanišviliho, ekonomicky napojeného na Rusko. Jedinou útechou pre Gruzíncov môže byť, že život v Abcházsku je po viacerých stránkach ťažší (reportáž z minulého roku) ako v Gruzínsku, čo veľká útecha nie je.

Foto: wikimedia

Gabriel Hunčaga pred 343 d

V čínskom meste Nanjing sídli najväčší svetový producent Svätého písma. Momentálne tu približne každú sekundu vytlačia jeden kus. Neďaleko 8,5 miliónovej aglomerácie bola nedávno na zelenej lúke postavená nová prevádzka tlačiarenského gigantu Amity Printing Company, ktorý ma na svojom konte za 30 rokov činnosti už takmer 175 miliónov Biblií.

Moderný komplex zamestnáva okolo 500 pracovníkov a Sväté písmo vydáva vo viac ako 100 jazykoch a dialektoch, pričom len variantov čínštiny je jedenásť. Z doterajšieho celkového počtu sa asi 80 miliónov predalo práve v Čínskej ľudovej republike. Na prianie zákazníka je možné použiť prakticky akýkoľvek typ písma, papiera, obalu, rozmeru či materiálu vrátane zlata.

Je to paradox, že v krajine, v ktorej ateizmus patrí k štátnej komunistickej ideológii, sa produkuje najväčšie množstvo Svätého písma. Na druhej strane je v tom patričná dávka cynizmu, lebo práve čínske úrady potláčajú tie kresťanské aktivity, ktoré sa vymykajú ich kontrole a dozoru v komunistami ovládanej štátnej katolíckej cirkvi.

Hoci sa počet kresťanov v najľudnatejšom štáte sveta blíži k 100 miliónom, v apríli tohto roku bol zakázaný predaj a sťahovanie Biblií na online platformách, čo len posilnilo nedôveru kresťanov voči „úprimnosti“ establišmentu v otázkach náboženskej slobody. Ukazuje sa, že aj v segmente, akým je tlač kresťanskej Knihy kníh, sa v nemilosrdnej čínskej ekonomike pozerá len na zisk a na ovládnutie trhu. Veď predsa aj pre čínskych súdruhov platí: biznis je biznis.

Foto: www.amazon.de

Jozef Majchrák pred 343 d

Do kauzy uneseného vietnamského podnikateľa dnes razantne vstúpil aj prezident Andrej Kiska, ktorý po stretnutí s premiérom Pellegrinim vyhlásil, že ministerka Denisa Saková stratila jeho dôveru. Podľa Kisku sa správa ako pravá ruka Roberta Kaliňáka.

Kvôli prezidentovým dnešným vyjadreniam to zaiskrilo aj medzi ním a generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom.

Čižnár kritizoval Kisku za to, že sa snaží kauzu politizovať. „Pri všetkej úcte k pánovi prezidentovi, jeho vystúpenie bolo viac zamerané na politické ciele. Aj keď priamo nemenoval prokuratúru, bolo to o nás. Vyprosím si výroky ako dosť bolo zakrývania či slová o mečiarizme,“ povedal Čižnár na tlačovej konferencii po tom, ako po pätnástich minútach opustil stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov. Dodal ešte, že urážky o nečinnosti prokurátury si vyprosí a informoval, že s nemeckými orgánmi spolupracujú na vyšetrovaní.

Okolo Kisku sa s veľkou pravdepodobnosťou bude točiť aj komunikačný manuál Smeru v tejto kauze. Predznamenal to už Rober Fico, ktorý dnes povedal, že sa opakuje scenár použitý po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. „Bez akéhokoľvek dôkazu či záverov vyšetrovania prezident útočí na bývalých i súčasných členov vlády.“

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Adam Takáč pred 344 d

Na mariánskom pútnickom mieste v Litmanovej sa tento víkend konala Hlavná púť pripomínajúca výročie zjavení, ktoré sa tu údajne diali v rokoch 1990-1995. Na nedeľnú slávnostnú liturgiu prišiel tento rok aj 94-ročný kardinál Jozef Tomko, ktorý predniesol homíliu. 

O pútnickom mieste na Hore Zvir sme pred časom priniesli rozhovor s jeho, dnes už bývalým, duchovným správcom Marcelom Pisiom. Gréckokatolícky kňaz v ňom hovorí prečo sa tu mnohí ľudia opakovane vracajú, či klesá alebo stúpa počet pútnikov, čo si myslí o rôznych fanatických prejavoch, prečo sa Panna Mária zjavila deťom, a nie pápežovi a čo by preňho znamenalo, ak by sa ukázalo, že zjavenia neboli pravdivé. 

„K mariánskym zjaveniam nedochádza preto, že všetko je v poriadku. Práve naopak, Panna Mária sa zjavuje, aby vyzývala k modlitbe, pokániu a obráteniu," vraví Marcel Pisio.

Rozhovor si môžete prečítať TU.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Ján Duda pred 345 d

Evanjelium 18. nedele v cezročnom období (5. 8. 2018) je o Eucharistii (Jn 6,24-35). Len niekoľko krátkych poznámok.

(1) Eucharistia ako výčitka! V úryvku nedeľného evanjelia sa uvádza, že Ježiš vyčíta zástupom, že ho hľadajú iba preto, že ich nasýtil chlebom, a pripomína im, že sa majú usilovať viac o duchovný pokrm. Zháňame sa za materiálnymi vecami omnoho viac ako za duchovnými. Eucharistia prítomná v našich poloprázdnych kostoloch bude pre nás vždy vážnou výčitkou.

(2) Eucharistia ako výzva! „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on (= Boh) poslal.“ A Boh poslal Ježiša. A Ježiš zostal s nami (nielen, ale aj) ako Eucharistia. Preto prijímať Eucharistiu s vierou znamená konať Boží skutok! Ale stáva sa aj poslaním: konať ďalšie dobré skutky.

(3) Iný autor (sv. Augustín) vychádza z obradu rozdávania sv. prijímania: „Počuješ: Kristovo telo. A odpovedáš: Amen. Buď údom Kristovho tela, aby to ,amen‘ bolo pravdou... chlieb nie je z jedného zrnka, ale mnohých... Ten, kto prijíma chlieb jednoty (= Eucharistiu) a nedodržuje puto jednoty, prijíma svedectvo proti sebe“ (Lichner/Karabová, 289). Je to liturgicko-ekleziologický výklad: liturgické prijímanie Eucharistie má byť dôvodom našej kresťanskej spolupatričnosti (= v Bohu a skrze Boha sme jedna duchovná rodina).

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

 

Foto: katecheza.marianky.sk

Lukáš Obšitník pred 347 d

„Súdnym ľuďom z polície a vedenia ministerstva, ktorí boli v čase únosu na Bôriku a na letisku, muselo byť hneď jasné, že tam niečo nesedí. Aj keď spočiatku nemuseli vedieť presne, o čo ide, po akcii mali vedieť, že sa dejú nekalé veci. Čo polícia a vnútro s tým urobili? Zdá sa, že nič,“ napísal včera na svojom facebookovom profile bývalý minister vnútra Vladimír Palko. 

„Keď dostali po pár týždňoch otázky z Nemecka, tak už mali istotu, že došlo k únosu. Jeho dokonanie prebehlo na Slovensku. Prečo sa nezačalo vyšetrovanie?“ pýta sa Palko. Podľa neho policajný prezident Lučanský zavádza, keď tvrdí, že sa vyšetruje v Nemecku a Slovensko len dáva Nemcom vyžiadané informácie. „Únos prebiehal i na Slovensku, a teda sa má vyšetrovať aj na Slovensku. Lučanský sa svojím prístupom diskredituje.“

Podľa Palka by slovenská prokuratúra „mala začať vyšetrovanie, jednak slovenskej etapy únosu, jednak tutlania toho, čo sa stalo. (...) Ficova vláda (opakujem, možno s neúplnou informáciou) pomohla Vietnamu porušiť nemecké zákony a spáchať zločin. Nemecko je naším spojencom v EÚ a NATO.“

Foto: Andrej Lojan/Postoj

Gabriel Hunčaga pred 348 d

Rok 2017 bol pre nemecké kresťanstvo rokom dramatického úbytku veriacich. Rady katolíckej cirkvi výstupom z jej štruktúr opustilo 168 000 veriacich, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo „len“ 162 000.

Pokiaľ ide o evanjelikov, je situácia ešte horšia. Minulý rok z ich cirkví vystúpilo 200 000 veriacich, čo je o 10 000 viac ako v roku 2016. V prípade výstupov z cirkví nepriniesli evanjelikom zlepšenie alarmujúceho stavu ani pompézne oslavy 500. výročia reformácie.

Príčiny veľkého úbytku veriacich vidí Gert Pickel (psychológ náboženstva z Lipska) v tom, že v spoločenskom živote zohráva viera a náboženstvo už iba vedľajšiu úlohu. Okrem toho sú mladí a neveriaci cirkvám natoľko vzdialení, že sa k nim ich agenda ani nedostane. K tomu každoročne zomiera viac veriacich, ako pribudne. Katolíci zaznamenali v minulom roku 244 000 pohrebov, ale len 170 000 krstov a 9 332 iných vstupov do cirkvi. Evanjelici za ten istý čas pochovali 350 000 svojich veriacich, pokrstili 180 000 a prijali 25 000, z toho väčšinu z migrantov, ktorí sa v Nemecku rozhodli stať kresťanmi.

Spomedzi jednotlivých biskupstiev je u katolíkov najhoršia situácia v Mníchove a Freisingu, kde cirkev stratila 1,1 % veriacich. Vo Freiburgu to bolo 0,8 %. V rámci všetkých spolkových krajín je priemerná strata katolíkov na biskupstvo za minulý rok 0,7 % členskej základne. Z celkového počtu krajiny sa ku katolíckej cirkvi hlási už len 28 % populácie a k evanjelickým cirkvám 26 %.

Foto: www.katholisch.de

Jaroslav Daniška pred 349 d

Je to jeden z najpozitívnejších textov, aký som čítal za dlhý čas, Martin Mojžiš v ňom opisuje, ako mu lekári zachránili život. Našťastie, happyend je už v názve, ale v texte je toho viac, postupujúca dráma, milujúca manželka, lekári, akých všetci máme najradšej, kompetentní a pozorní, pokoj a humor, rozpoznateľný a možno aj skrytý, z toho upodozrievam Martina, keď chváli nemocničnú stravu. Najlepším momentom celého čítania je odsek, ktorým Martin upokojil nielen svoju najbližšiu rodinu, píše:

„Keď ma prebrali, pustili ku mne Sašu aj s našou najstaršou dcérou Hanou, ktorá pár dní predtým ukončila štúdium medicíny. Saša mala pocit, že sa ocitla vo filme Frankenstein. Toľko prístrojov a kdesi medzi nimi telo, do ktorého vedie množstvo trubičiek a hadičiek. Komunikovali sme takto: Keď mi povedali, aby som pohol prstami na rukách, pohol som (hurá, ruky nie sú ochrnuté). Keď mi povedali, aby som pohol prstami na nohách, pohol som (hurá, nohy nie sú ochrnuté). Na niektoré otázky som odpovedal prikývnutím, no bez zmeny výrazu tváre, takže nebolo jasné, čo presne tie prikývnutia znamenajú. Na iné otázky som odpovedal tým, že som zaspal.

Na ďalší deň už som mal hadičiek a trubičiek menej. Na otázku, či dievčatá spoznávam, som prikývol. Na doplňujúcu otázku, kto teda sú, som povedal: Ďuro a Mišo (môj otec a brat). Saša aj s Hanou sa rozosmiali, ako keby to bol nejaký dobrý vtip. Neskôr som pochopil, že až vtedy definitívne zistili, že som to stále ja.“

Milý Martin, veľmi ma tvoj ostatný text potešil, aj v mene kolegov prajem rýchle zotavenie a veľa zdravia!

Foto: YouTube.com