Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1463 d

Je to pre mňa malá pôžitkárska tragédia. Prednedávnom som so smútkom zistil, že na slovenský trh sa prestalo dovážať suché šery značky Tio Pepe. Toto mimoriadne suché šery bez stopy cukru chutí najlepšie v lete, alkohol musí byť veľmi vychladený a hodí sa ku každému jedlu. A najmä, keďže je to len o trochu silnejšie víno, dá sa piť takpovediac pomaly a dlho, veľmi dlho.

 

Šery pochádza z mestečka Jerez v Andalúzii, väčšinou býva sladké, ale niekoľko druhov je suchých a medzi nimi absolútne vyniká Strýko Pepe, čo je preklad španielskeho Tio Pepe. Ak máte radi suché biele víno, je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že vám bude chutiť aj toto jedinečné šery. 

 

Nikdy nezabudnem, ako som ho pil po prvýkrát. Jeho výrazná osobitá chuť ma dostala navždy. Známym som vtedy s nadšením hovoril, ako sa mi zmenil život. A teraz, nuž, nie je to jednoduché... Trochu ma teší aspoň to, že som nedávno objavil vo vedľajšej dedine geniálneho vinára so znamenitým sauvignon blanc.

 

Pavol Rábara pred 1464 d

V kauze Panama Papers celkom isto zaujal výrok Lionela Messiho, ktorého meno sa tiež spája s týmto prípadom.

„Nepozerám na to, čo podpisujem. Podpisujem to, čo mi dá podpísať môj otec, nepozerám na to ani sa nevypytujem,“ povedal na svoju obhajobu štvornásobný držiteľ ocenenia pre najlepšieho futbalistu sveta.

Taliansky športový denník Gazzetta dello Sport uvádza, že v najbližších hodinách by sa mala k prípadu vyjadriť oficiálne Messiho rodina.

Ako fanúšika FC Barcelona ma Messiho reakcia, samozrejme, nemôže pobúriť. Naopak, jeho úprimnosť je v niečom sympatická. Veď všetci od Madridu až po Panamu vedia, že Messi má na práci iné veci než nejakú daňovú optimalizáciu.

(Foto: TASR/AP)

Imrich Gazda pred 1464 d

Cez Veľkú noc sme priniesli správu Islamisti na Veľkonočnú nedeľu zavraždili desiatky kresťanov, kde sme informovali o útoku islamistov v pakistanskom Láhaure. Vychádzali sme výhradne z agentúrnych informácií. Medzičasom pakistanská polícia spresnila bilanciu obetí, na základe ktorej musíme upraviť pôvodné informácie.

 

„Počas masakry na Veľkonočnú nedeľu nezahynuli aj moslimské deti a ženy, ale predovšetkým moslimské deti a ženy,“ napísal Giorgio Bernardelli z talianskeho magazínu Mondo e missione. Polícia identifikovala spolu 54 moslimských a 14 kresťanských obetí, medzi ktorými prevažovali ženy a deti hrajúce sa v parku. Ďalšie tri stovky ľudí boli zranené.

 

„V Láhaure sa zmiešala krv kresťanov a moslimov. Krv, ktorá nie je viac ani naša, ani ich. Existuje silnejšie znamenie, ako je toto?“ pýta sa Bernardelli.  

 

Foto – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1464 d

Bývalému českému premiérovi Petrovi Nečasovi sa darí, minimálne v biznise. Firma, pre ktorú pracuje, počas návštevy čínskeho prezidenta v Prahe uzavrela obchod v hodnote 14 miliárd korún. 

Nečas bol od začiatku Zemanovej politiky voči Pekingu na jeho strane, cestoval s ním do Číny a podporoval jeho pragmatický kurz. Rušivo pôsobí niečo iné, Nečas ešte vo funkcii predsedu vlády kritizoval energetický biznis, ktorý ho teraz živí.

Imrich Gazda pred 1464 d

Nebude od veci si v Nedeľu Božieho milosrdenstva pripomenúť skutky telesného a duchovného milosrdenstva.

Lukáš Obšitník pred 1466 d

V amerických republikánskych primárkach nastal prelom, neohrozený Donald Trump prijal pozvánku Teda Cruza do diskusie jeden na jedného, ktorú doteraz vytrvalo odmietal. Novinku dnes oznámil Cruz na svojej webstránke. Keď sledujete priložené video s pesničkou „Never Gonna Give You Up“, nakoniec vám dôjde, aký je dátum. „We're no strangers to love, you know the rules and so do I...“

Jaroslav Daniška pred 1467 d

Oslobodzovanie Mosulu sa začalo, tvrdí to Michael Knights v článku, ktorý vyšiel v americkom časopise Foreign Policy.

 

Knights, ktorý Irak dobre osobne pozná a veľa o ňom píše, tvrdí, že oslobodzovanie síce nebude okamžité a krátke, určite nebude trvať týždeň ani mesiac, keďže v Mosule žije asi milión obyvateľov, ale už sa – podľa neho – začalo. Názor opiera o výsledky svojej poslednej cesty, počas ktorej navštívil Američanmi, Novozélanďanmi a Austrálčanmi pripravované jednotky, ktoré majú oslobodiť druhé najväčšie iracké mesto.

 

Knights upozorňuje aj na dva problémy. Okrem samotného boja proti ISIS uprostred veľkomesta je to charakter vojenských oslobodzovacích jednotiek: Ak by v nich boli prítomní (resp. príliš prítomní) šiíti z dobrovoľníckych oddielov, sunitom v Mosule by to prekážalo. Rovnako platí, že príliš viditeľní by nemali byť ani Kurdi a ich Pešmerga, čo by zase dráždilo arabských obyvateľov Mosulu z etnických dôvodov.

Martin Hanus pred 1467 d

Bavia vás ešte prvoaprílové žartíky? Slovenský bulvár zjavne áno, ten sa dnes pokúšal o vtipy na účet multiotecka Borisa Kollára. Ako prvoaprílový žart náš bulvár však zjavne nechápal svoju dnešnú hlavnú správu s titulkom „Obrovský výbuch v centre Paríža“ – až keď terorom vyľakaný čitateľ klikol na správu, zistil, že o nič vážne nejde, len explóziu plynu kdesi v Paríži bez obetí na životoch.

 

Nemecký denník Süddeutsche Zeitung má však o čosi jemnocitnejší vkus, takže počas 1. apríla zíva. Ako dnes noviny napísali, prvoaprílový žart je už vlastne mŕtvy. V čase, keď verejný priestor okupujú oplzlí Donaldovia Trumpovia, vtieraví moderátori ranných šou, internetový a facebookový humor všetkých podôb, je už tej dobrej nálady akosi priveľa. Ako píše denník, poslední ľudia, ktorí sa občas tvária vážne, sú politici, ktorí práve prehrali voľby. „1. apríl sa medzičasom koná 365-krát v roku, v prestupných rokoch ako v roku 2016 dokonca 366-krát,“ píše denník.

 

Süddeutsche Zeitung pokračuje: Aby si vás v tomto „nekonečnom ohňostroji vtipných poínt“ vôbec všimli, produkuje prvoaprílový humor kde-kto bez ohľadu na kolaterálne škody. Napríklad T-Mobile Austria dnes ponúkol klientom filter proti prvoaprílovým žartom („Pre našich klientov chceme zabezpečiť, aby aj obdobie humoru využili čo najefektívnejšie“) a kanál Deutsche Welle prišiel s citátmi z ekonomickej štúdie, podľa ktorej aprílový humor spôsobuje vážne národohospodárske škody, takže „vláda by mala zvážiť zákaz provoaprílových žartov“. 

 

Nech už je radšej ráno a 2. apríl.   

 

Martin Hanus pred 1467 d

Vo Vatikáne sa opäť dejú veľké veci. Nie je vylúčené, že bývalý štátny sekretár Svätej stolice Tarcisio Bertone sa bude hájiť pred súdnym tribunálom.

 

O rozruch sa postaralo najnovšie vydanie talianskeho týždenníka L´Espresso, konkrétne investigatívny vatikanista, novinár Emiliano Fittipaldi. Vatikán totiž práve oficiálne začal vyšetrovať financovanie luxusného bytu kardinála Bertoneho. Vyšetrovanie je namierené proti Giuseppe Profitimu, šéfovi nadácie detskej nemocnice Bambino Gesù a Massimovi Spinovi, bývalému pokladníkovi Profitiho. Obaja čelia obvineniu, že 400-tisíc eur, určených pre kliniku, spreneverili na renovovanie bytu kardinála. 

 

Pozoruhodný posun je však v niečom inom. Kardinál Bertone sa predtým hájil, že o pôvode týchto peňazí nemal žiadnu vedomosť a voči špekuláciám médií sa ohradzoval slovami: „È una calunnia“ (Je to ohováranie). Lenže L´Espresso teraz zverejnilo korešpondenciu medzi Bertonem a Profitim, ktorá podľa týždenníka usvedčuje Bertoneho z klamstva. Kardinál bol o zdrojoch peňazí z nadácie písomne informovaný, za čo sa následne (opäť písomne) Profitimu poďakoval. Týždenník tieto listy aj zverejnil.

 

L´Espresso uvádza, že mnohí vo Vatikáne sú z Bertoneho postupu rozčarovaní. Novinári súčasne oceňujú odvahu, s akou sa Vatikán pustil do vyšetrovania. Keby bol napokon Bertone obžalovaný, bol by ako kardinál postavený pred Kasačný súd mesta Vatikán. „Stalo by sa tak prvýkrát v histórii,“ uzatvára L´Espresso.

 

Jaroslav Daniška pred 1467 d

Jej meno je Lejla, má 39, dve deti, manžela a je Kurdka zo Sýrie. Práve teraz by sa mala nachádzať niekde na macedónskej hranici a nedokáže sa dostať do Nemecka, kde je väčšia časť jej rodiny.

 

Lejla nahovorila svoj príbeh novinárke New York Times z Káhiry a dnešné Timesy jej článok vydali s apelatívnym nadpisom Odkaz sýrskej utečenkyne Európskej únii. Príbeh Lejly a jej rodiny je plný zúfalstva, obzvlášť keď hovorí o podmienkach života v ich kurdskej dedine, o príchode ISIS či dramatickom momente pri preplávaní Stredozemného mora.

 

V závere článku Lejla píše: „Chcem, aby ma počuli všetci lídri Európy: Ak niekto z vás súhlasí s tým, že bude oddelený od svojho syna, súhlasím s tým aj ja. To isté sa týka brata, sestry alebo bratranca či sesternice. Ak nám chcú robiť toto, nech nám vrátia to, čo sme stratili po ceste sem, a pošlú nás späť do Sýrie. Keby som chcela žiť ako cudzinec, požiadala by som o odchod do Kanady. Ak ste chorý, kto vám pomôže? Potrebujete predsa svojho brata, sestru, mamu či otca.“

 

Hoci mám úctu k ťažkému osudu svojej rovesníčky zo Sýrie, týmto článkom urobila sebe a svojej komunite medvediu službu. Lejla si totiž mýli právo s nárokmi, solidaritu s humanitou. Problém tohto textu je v hierarchii hodnôt, ktoré Lejla prezentuje. Ak ide niekomu o život a má so sebou svoju najbližšiu rodinu ako Lejla, prítomnosť bratranca a sesternice by mala hrať skôr menšiu rolu. Aj vysmievaná Kanada by mala byť svojím spôsobom dôležitá viac.

 

Text tak, obávam sa, ukazuje, ako sa utečenecká téma definitívne posunula do inej fázy, než v akej bola v lete a na jeseň minulého roku. A to obojstranne.