Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 402 d

Od sobotnej premiéry môžu návštevníci Činohry SND vidieť na jej doskách divadelnú adaptáciu románu Vojna a mier Leva Nikolajeviča Tolstého. Keby sa nenašiel žiadny iný dôvod, tak sa to oplatí vidieť už len kvôli tomu, aký majstrovský výkon predstavuje vtesnať 1400-stranový román (v dvojzväzkovom vydaní, ktoré vyšlo minulý rok v Ikare) do trojhodinového predstavenia (aj s prestávkou).

Les postáv, ktorými je zaľudnená románová predloha o Napoleonovej invázii do Ruska na začiatku 19. storočia, bol pre potreby divadelnej hry zredukovaný na asi dva tucty kľúčových charakterov. V ich prostriedku sa nachádza Ján Koleník ako Andrej Bolkonskij.

V hre však najviac exceluje Milan Ondrík ako Pierre Bezuchov. Od čias svojho účinkovania v Paneláku sa Ondrík pôsobivo posunul ku komplexnejším charakterom. A je v tom divácky dôveryhodný. Stačí spomenúť jeho účinkovanie vo vlaňajšom filme Únos, kde stvárnil postavu šéfa tajnej služby. Podľa správy týždenníka Plus 7 dní si má Ondrík zahrať aj Milana Rastislava Štefánika v pripravovanom filme k blížiacej sa storočnici generálovho skonu.

Dobre zvolená bola aj jedna z hlavných ženských postáv, Monika Potokárová ako Nataša Rostovová, rozmarná dievčina na hranici detstva a dospelosti. Možno trochu nadbytočným prvkom hry boli akurát úryvky z Tolstého odťažitých filozofujúcich úvah, čítaných Robertom Rothom ako rozprávačom. No beriem, že bez nich by to nebola Vojna a mier. Ocenia ich aspoň nadšení tolstojovci...

Či už ide o Bedárov Victora Huga, Pani Bovaryovú Gustava Flauberta, Dostojevského Bratov Karamazovcov alebo Tolstého Vojnu a mier – do mnohovrstevných realistických diel svetovej literatúry 19. storočia človek najlepšie prenikne tak, že sa k nim opakovane vracia. Nestačí jednorazová konzumácia. Dobré je prečítať si knihu, zájsť na dielo do divadla, pozrieť si aspoň jednu-dve filmové adaptácie. Spoznávať dielo z viacerých strán a tak naplno nechať na seba pôsobiť jeho hĺbku.

Tým, ktorí Vojnu a mier ešte nečítali, môže divadelná adaptácia na pôde SND dodať prvotnú predstavu o základnej štruktúre, esencii a hlavných postavách diela. Ja som napríklad zatúžil po návšteve predstavenia pozrieť si výpravnú filmovú Bondarčukovu verziu z roku 1967.   

Na snímke herec Milan Ondrík (Pierre Bezuchov) počas tlačovej konferencie Činohry Slovenského národného divadla (SND) k premiére inscenácie adaptácie románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier v Bratislave 7. júna 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Pavol Rábara pred 402 d

Majstrovstvá sveta vo futbale nie sú len o hráčoch, taktike a góloch. Pestrosť svetového šampionátu vyjadruje aj bohatá farebnosť a vzory dresov. A tie sa v čase vyvíjajú.

Skvelú grafiku k tejto téme priniesol britský Guardian. Na tejto stránke ponúka historický prehľad dresov jednotlivých účastníkov MS v Rusku aj s krátkymi komentármi. 

Za najoriginálnejšie súpravy tohtoročných MS považuje Guardian dresy Chorvátska a Nigérie. „Súboj medzi veľkolepou chorvátskou šachovnicou a operením Nigérie by mal byť jedným z vrcholov majstrovstiev sveta,“ píše denník. 

Okrem vizuálneho prehľadu sa človek na spomínanej stránke dozvie aj zopár zaujímavostí. Napríklad, že Brazília nemala vždy žlto-modré dresy. Do majstrovstiev v roku 1954 si brazílski hráči obliekali biele tričko s modrými šortkami. Alebo že dres pre tím Mexika v roku 1978 vyrobila firma Levi's. Modrý ako džínsy však nebol. 

Foto: Islandský futbalista Kari Arnason a chorvátsky hráč Marcelo Brozovic 12. novembra 2016. (TASR /AP)

Lukáš Obšitník pred 404 d

Známy román Michela Houellebecqa Podvolenie sa dočkal kontroverzného nemeckého spracovania. Televízny film na jeho motívy v stredu 8. mája odvysielala verejnoprávna televízia ARD. Veľkú časť filmu tvorí záznam predstavenia divadla Deutsches Schauspielhaus z Hamburgu, ktoré vzniklo na motívy Houellebecqovej knihy.

Provokatívny a do mnohých jazykov prekladaný Houellebecqov román plasticky predkladá príbeh polarizovaného Francúzska v roku 2022, v ktorom voliči za prezidenta radšej zvolia moslimského kandidáta, ako by mali dať hlas Marine Le Penovej. Francúzsko sa následne dobrovoľne islamizuje, noví vládcovia krajinu ekonomicky pozdvihnú, štát prijíma moslimské zákony a „elegantnú moslimskú kultúru“, jeho elita konvertuje na islam. 

Hoci by človek pravdepodobne čakal, že spracovanie bude aj v Nemecku prelomové, zrejme to až také priamočiare nie je. Daniel Kaiser v českom časopise Echo píše, že to, čo diváci uvideli, „je jedným slovom neuveriteľné“. Nemci totiž vo filme Houellebecqovi dotvorili úvod a záver. Francúzsky spisovateľ Francois (hlavný hrdina románu) je v úvodnej nemeckej scéne obklopený dvomi Arabmi a černochom, po stretnutí s nimi nevie nájsť v taške peňaženku, volá políciu a trojica utečie. V závere filmu peňaženku zrazu v taške nájde a spomínanú trojicu dokonca opäť stretne, ako pripaľujú cigaretu staršiemu Francúzovi. Hrdina si spokojne vydýchne, že ho predtým ovládali len predsudky.

V pôvodnom Houellebecqovom románe takéto scény, samozrejme, nie sú, a hoci je inak dej filmu verný predlohe, netreba vysvetľovať, kam Nemci takto celý príbeh posunuli. Kaiser odcitoval zdôvodnenie hlavného nemeckého herca, že príčinou takéhoto vstupu do diela je potreba ukázať „postoj nemeckých umelcov k románu“, aby dielo nezískalo „potlesk z nesprávnej strany“. Divák si potom musí klásť otázku, či ide stále o film na motívy predlohy alebo skôr o „znásilnenie“ Houellebecqovho románu, ako to v názve komentára pomenoval Kaiser.

Foto: Scéna z divadelného spracovania románu Podvolenie v nemeckom divadle Deutsches Schauspielhaus. Zdroj: schauspielhaus.de

Ján Duda pred 404 d

V evanjeliu desiatej nedele v cezročnom období (10. 6. 2018) Ježiš reaguje na obvinenie, ktoré na jeho adresu vzniesli zákonníci: mocou diabla vyháňa diablov (Mk 4,13-5,1). 

(1) Je to veľmi ťažké obvinenie, azda najťažšie, aké človek dokáže vysloviť proti Bohu. Pôvod tohto zla vysvetľuje nedeľné prvé čítanie: pád človeka do hriechu (Gn 3,9-15). Pre svoj pád sa stal človek vnútorne rozpoltenou osobnosťou, ktorá je rozpoltená sama v sebe, žije v rozvrátených medziľudských vzťahoch (Eva i Adam nie sú si viac oporou, ale navzájom sa obviňujú) a aj vzťah človeka s Bohom je narušený (človek pred Bohom uteká a skrýva sa). Z človeka sa stáva nešťastník (Cantalamessa, 186).

(2) Sv. Augustín (354 – 430) k tomu dodáva maličký detail: aby diabol uviedol človeka do hriechu a presvedčil ho o svojej lži, vybral si na to „hada“, slizkého a plazivého tvora (Boží štát, 14, 11). Koľko slizkých a plazivých ľudských bytostí je ochotných vravievať svoje lži a zamotávať iných do svojich osídiel? Pravda nebýva príjemná, lebo odhaľuje našu morálnu nahotu.

(3) Na toto veľké obvinenie Ježiš odpovedal, že je to rúhanie proti Duchu Svätému a táto vina sa neodpúšťa, ale ostáva naveky. Sv. Atanáz (+372) Ježišov výrok vysvetľuje, že ide o nekajúcnosť: Ježiš nepovedal, že sa človeku tento hriech neodpustí, ak koná pokánie a prosí o milosrdné odpustenie. Neodpustí sa vtedy, ak človek zotrvá v nekajúcnosti (In: M. Starowieyski, 326). Prvým riešením je: konať pokánie a prosiť o milosrdenstvo.

(4) Druhým riešením, neoddeliteľným od prvého, je príslušnosť k duchovnej rodine tých, čo plnia Božiu vôľu: kto plní Božiu vôľu, je môj brat, sestra i matka (Mk 3,35). Ježiš ohlásil „novú rodinu“, ktorá nestojí na pokrvných zväzkoch ani nemá príbuzenské väzby. Lebo „už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného... lebo všetci ste jedno v Kristu Ježišovi“ (Gal 3,28).

Zrnko duchovnej múdrosti: liekom proti hriechu je pokánie, prosba o milosrdenstvo a príslušnosť k duchovnej rodine.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Martin Hanus pred 406 d

Dnes ráno zvolali rakúsky kancelár Sebastian Kurz, vicekancelár Heinz-Christian Strache a ďalší dvaja ministri tlačovku, na ktorej oznámili, že Rakúsko začína uplatňovať zákon o islame. Vláda zatvorí sedem mešít, ktoré spadajú pod tureckú organizáciu Siví vlci, rozpúšťa Arabskú kultúrnu obec a z Viedne vyhostí 60 imámov.

Koalícia ÖVP a FPÖ tak napĺňa, čo sľúbila Rakúšanom - ako zaznelo na tlačovke, "paralelné spoločnosti, politický islam a radikalizácia" nemajú v Rakúsku žiadne miesto, no niet rozporu v tom, ak je niekto "veriaci moslim a hrdý Rakúšan". 

Vláda vyhosťuje imámov aj rodinných príslušníkov s argumentom, že napriek zákonnému zákazu sú financovaní zo zahraničia. Turecká organizácia Atib sa bráni, že museli prijímať peniaze zo zahraničia, keďže v Rakúsku nedostávajú imámovia adekvátne vzdelanie. 

Opatrenia vlády podporili aj opoziční socialisti, ako aj liberáli zo strany NEOS ("liberálne demokracie sa musia brániť proti svojim odporcom - a k nim patrí aj politický islam"). 

 

Nový rakúsky kancelár Sebastian Kurz a nový rakúsky vicekancelár Heinz-Christian Strache počas slávnostného sľubu novej rakúskej vlády 18. decembra 2017 vo Viedni. FOTO TASR/AP

Adam Takáč pred 407 d

„Henryho rodina necíti nenávisť či túžbu po pomste a snaží sa odpustiť,“ povedal v rozhovore s Michalom Kovačičom v relácii Fair Play kňaz Benjamín Kosnáč, ktorý poznal zabitého Filipínca. Ako vyjadril cez víkend pre Postoj, ich reakcia je podľa neho obdivuhodná. „Samozrejme, to nič nemení na tom, že spravodlivosti treba učiniť zadosť a vinníka potrestať,“ dodáva Kosnáč. 

Zavraždený Henry Acorda bol pravidelným návštevníkom Kostola sv. Ladislava v Bratislave, kde chodieval na omše pre anglicky hovoriacu komunitu. „Bol to jeden z mladých dospelých, ktorého si všimnete aj tým, že sa na vás usmial, keď ste prešli okolo seba.“

V relácii portálu Aktuality hovorí tiež o reakcii žien, ktoré Henry bránil pred útočníkom, živote Filipíncov v Bratislave a jeho skúsenostiach z USA. 

O jeho pôsobení vo farnosti na predmestí Detroitu nám bližšie porozprával aj v nedávnom rozhovore

Lukáš Obšitník pred 407 d

Vzťahy Európy a USA sa ocitli na historickej križovatke, píše Jan Zahradil, český europoslanec za ODS a predseda frakcie Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente.

Jednak je tu pochopiteľný tlak zo strany USA, aby Európa viac prispievala na svoju obranu a nespoliehala sa stále na americké sily, k čomu Európa veľmi nemá chuť, no pôsobia tu aj iné vplyvy. Zahradil upozorňuje na vzostup Číny a jej hospodárske projekty, pričom Európa „zatím přešlapuje a neví přesně, kam se vydat a jak reagovat. Zmítá se v dilematu mezi vidinou ekonomických příležitostí na Východě a transatlantickým institucionálním ukotvením. Je docela možné, že v budoucnu se postoj evropských zemí k čínské ekonomické expanzi vyvine jiným směrem než ten americký – bude méně konfrontační, méně hnaný geopolitickou soutěživostí, konsensuálnější“. Hoci dávnejší minister obrany USA Donald Rumsfeld pred rokmi nazval nových členov EÚ ochotnejšími spojencami USA, ako boli staré, dnes to už nemusí platiť, čomu môže nasvedčovať napr. iniciatíva 16+1, v rámci ktorej sa k spolupráci s Čínou prihlásili práve štáty strednej a východnej Európy vrátane Česka a Slovenska.

Po brexite budú navyše Francúzsko a Nemecko v rámci EÚ ešte viac presadzovať svoje vlastné záujmy, čo môže posilniť odstredivé tendencie ostatných členov a v dôsledku toho sa rôznosť zahraničnopolitických postojov zvýrazní. Zahraničná politika európskych štátov bude musieť podľa Zahradila na rozdiel od USA dávať väčší ohľad na možné migračné vlny zo severnej Afriky a Blízkeho východu (ktoré na USA takmer nedoliehajú), taktiež na v porovnaní s USA rozdielny stav v surovinovej sebestačnosti.

Zahradil ako zástanca transatlantických vzťahov uzatvára, že sa treba prispôsobiť novým pomerom a nachádzať k sebe nové cesty.

Reprofoto: ČT

Jaroslav Daniška pred 408 d

Takmer 40 osobností vyzvalo dnes Františka Mikloška, aby kandidoval za prezidenta. Vo svojom vyhlásení pripomínajú jeho životný príbeh pred aj po roku 1989 s nasledujúcim záverom:

„František Mikloško veľmi rýchlo rozoznal, že ponovembrové Slovensko ohrozuje od začiatku lož ako pracovný nástroj, a v súčasnosti rozklad štátu a jeho inštitúcií, rakovinový nádor korupcie, nenávistná povaha fašizmu, neschopnosť elementárnej slušnosti a empatie voči najslabším a bezbranným. V tom spočíva jeho základný zmysel pre spravodlivosť.  Bude prezidentom, ktorý spája. Jeho skúsenosť je zárukou, že bude vedieť odolávať vnútorným aj vonkajším tlakom.  

František Mikloško si so sebou nesie silný životný príbeh, hlbokú ľudskú a politickú skúsenosť. Jeho celoživotné smerovanie je zároveň záväzkom a povinnosťou voči ľuďom, aby vstúpil ako kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej republiky do zápasu o slušné a spravodlivé Slovensko, v ktorom budú ľudia radi žiť.“

Medzi podpísanými sú konzervatívne aj liberálne zmýšľajúci ľudia. Od Rudolfa Dobiáša, Vladimíra Palka, Stanislava Rakúsa, Dagmar Babčanovej, Štefana Bučka, Rudolfa Bauera, Františka Neupauera či Jany Vinterovej z nášho portálu, po bratov Gálovcov, bratov Zajacovcov, Eugena Gindla z liberálnej časti spektra. Mikloškovu kandidatúru podporili viacerí umelci, vedci, dvaja z organizátorov mítingov Za slušné Slovensko aj ľudia z prostredia časopisu Týždeň.

So všetkým, čo autori vyhlásenia píšu, sa dá súhlasiť, čo-to sa dá aj pridať. Mikloško napríklad nehlasoval za vojnu v Iraku, odmietol ústavnú zmluvu aj Lisabonskú zmluvu EÚ a zasadzoval sa za výhradu vo svedomí. Menoslov dokazuje, že František Mikloško dokáže spojiť ľudí, ktorí patria k odlišným častiam spektra, len ťažko si predstaviť, že by ich spojil ešte niekto iný.

Mikloškovo spájanie neznamená, že by sa stránil rozhodných a pre niekoho polarizujúcich postojov. Napokon, k Mikloškovi patrí rovnako nepodporenie Ivety Radičovej pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2009, ako jeho angažovanie v prospech arcibiskupa Bezáka či kritika pomerov v slovenskej Cirkvi. Znamená to, že do kampane vstupuje človek, ktorý sa pokúsi otvoriť viacero tém, bude pripomínať minulosť a konfrontovať viacerých kandidátov s hodnotami ich vlastného názorového sveta a on bude zase čeliť sporom posledných rokov, keď už v aktívnej politike nebol. Napokon, pre časť jeho podporovateľov patrí do množiny kandidátov spolu s Robertom Mistríkom či Zuzanou Čaputovou, pre iných zase do množiny s Milanom Krajniakom, Marianom Čaučíkom či prípadným konzervatívnejším kandidátom OĽaNO.

Čakajú nás prezidentské voľby, aké sme doteraz nemali: pestré, polarizované, mnohogeneračné, s kandidátmi strán aj nezávislými osobnosťami. František, ktorý je cenným autorom aj našej stránky, k tomu nepochybne aktívne prispeje. Čakajú nás politicky zaujímavé mesiace.

Formálne dodajme, že reakcia Františka Mikloška na zverejnenú výzvu sa očakáva v najbližších dňoch.

Foto: Michal Svítok/TASR

 

Martin Hanus pred 408 d

Tragédia Filipínca Henryho Acordu oprávnene otvorila viaceré znepokojivé otázky: na základe nových svedectiev je zjavné, že brutálny útočník Juraj Hossu, ktorý Henryho dobil k smrti, sa už predtým zjavne pod vplyvom nejakej látky správal agresívne, z istého baru na Hurbanovom námestí ho preto museli vyviesť ochrankári. Dlhodobejším problémom Bratislavy však je, že policajné hliadky, ktoré by práve v sobotu nadránom, keď sa v centre ponevierajú podgurážené skupinky mladých mužov, mali byť na očiach, no celkom nie sú. Mesto aj krajská polícia až teraz pod verejným tlakom avizovali, že policajtov v nočných a skorých ranných hodinách pribudne.

Horšie je, že tento verejný tlak zneužívajú niektorí politici len na to, aby sa dostali do médií a zneužívali oprávnené rozhorčenie pre svoje politické potreby. Poslanec SaS Alojz Baránik naznačil, že okresný prokurátor, ktorý po surovom útoku (keď Henry ešte bojoval o život) neposlal Hossua do väzby, tak mohol konať kvôli skorumpovanosti. A že aj tento prípad ukazuje, že prokurátori fungujú ako „právna ochranka páchateľov, ktorí majú moc, peniaze a styky“. To sú však zjavne scestné paralely s prípadmi, ako je Bašternák.

Dotyčný okresný prokurátor nemá zlú povesť, len jednoducho urobil v prvej reakcii chybu – Hossu síce naozaj nepatril do takzvanej útekovej väzby, keďže z miesta činu neutiekol, zostal do príchodu polície. Problém je, že útočník mohol ďalšie hodiny či dni vplývať na svojich kamarátov, aby vypovedali čo najviac v jeho prospech, preto sa mal Hossu vo väzbe ocitnúť hneď, nie až pod tlakom novej situácie. O tom všetkom treba viesť racionálnu debatu, nie zbierať lacné politické body.  

Jozef Majchrák pred 408 d

Andrej Babiš si dnes od prezidenta Miloša Zemana prevezme už druhé menovanie na post premiéra. Novú vládu chce Babiš zostaviť spolu s ČSSD a za podpory komunistov. 

Či však táto vláda aj naozaj vznikne, nie je ešte definitívne isté. O účasti sociálnych demokratov rozhodne vnútrostranícke referendum, ktorého definitívne výsledky budú známe až v polovici júna. Priebežné výsledky však signalizujú, že straníci nakoniec dajú takejto vláde zelenú. 

Proti vláde s podporou komunistov sa po celom Česku konajú demonštrácie. Nejde však o nejaké masové protesty. Najviac, niekoľko tisíc ľudí, protestovalo v Prahe. 

Foto: TASR/AP